Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/351/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201183 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201183.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: N. X., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom J. - R., M. XXXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o sumu starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 7. novembra 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p . z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2013 podľa § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 13. augusta 2013 o priznanie starobného dôchodku od 13. augusta 2010. Následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 7. novembra 2013 podľa § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie zo dňa 27. augusta 2013 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 7. novembra 2013 podľa § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku. Predmetom tohto preskúmavacieho konania je preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 7. novembra 2013. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal o prehodnotenie už priznaného starobného dôchodku podľa platných právnych predpisov a nálezov Najvyššieho súdu SR. Poukázal na právoplatné rozhodnutie č. XXX XXX XXX z 12. februára 2004, ktorým mu bol priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 259 Zákona o sociálnom poistení a § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení od 3. júla 2003 v sume 4.240,- Sk mesačne a vymeraný z III. pracovnej kategórie. Namietal, že doba vojenskej služby, ktorú vykonával v I. kategórii funkcií, nebola zohľadnená pri výpočte sumy pomerného starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný odporkyňou od 3. júla 2003. Vzhľadom na námietky navrhovateľa bolo vydané nové rozhodnutie odporkyňou, a to rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - II. dňa 7. novembra 2013, ktorým bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2001 Z. z. a § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku, poukázal na to, že mu bol pôvodne priznaný príspevok za službu, a to Krajskou vojenskou správou Bratislava č. 63332/2 zo dňa 26. januára 1989 podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. v sume 1.900,- Kčs mesačne od 1. 11. 1988. Podľa oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 11. novembra 2013 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. od 1. 11. 1988 a pre nárok na príspevok za službu bolo zhodnotené obdobie poistenia 27 rokov, 2 mesiace, t. j. 27 ukončených rokov. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. a tento nárok trval ku dňu účinnosti tohto zákona, sa ďalej považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. Podľa ust. § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti. V potvrdení Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 11. 10. 2013 sa ďalej uvádza, že odporkyňa, t. j. Sociálna poisťovňa v roku 2013 od VÚSZ zatiaľ nepožadovala uvádzané údaje, ktoré žiadal, t. j. hrubé príjmy (vymeriavacie základy) na jeho meno. Svoju žiadosť podal na základe metodického pokynu vydaného Ivetou N. zo sekcie dôchodkového poistenia odporkyne pod názvom dôchodkové poistenie poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií. Súdu predložil Správu o právnom stave vyplácania starobných dôchodkov pre bývalých vojakov a policajtov, ktorú vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod č. 4920/2013-M OPV A-52622 v decembri 2013, podľa ktorej sa podľa názoru navrhovateľa mala odporkyňa správať a znovu mi prepočítať starobný dôchodok. Navrhovateľ súdu odovzdal v písomnej forme svoju výpoveď ako vyjadrenie k poslednému rozhodnutiu odporkyne z novembra 2013 pod názvom Dodatok k rozhodnutiu č. 3. Ďalej súdu predložil Žiadosť o pomerný starobný dôchodok vystavenú odporkyňou zo dňa 18. 11. 2003, podpísanú riaditeľom pobočky v Martine JUDr. F., ktorý mu ponúkal pomerný starobný dôchodok, avšak na tento nemá nárok, lebo zákonom č. 107/1997 Z. z. bol tento dôchodok určený len profesionálnym vojakom. Nárok na priznanie starobného dôchodku zároveň vylučuje nárok na priznanie pomerného starobného dôchodku podľa § 26a ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení. Poukázal na to, že odporkyňa mu svojim konaním, teda tým, že považuje príspevok za službu, následne výsluhový príspevok za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328 nezapočítala do I. pracovnej kategórie 27 rokov a tým ma ukrátila, preto žiadal, aby mu bol starobný dôchodok prepočítaný znovu. Navrhovateľ súdu predložil množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaniach vedených o starobný dôchodok bývalých policajtov, resp. vojakov. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na to, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mu nebola zhodnotená doba vojenskej služby, poukázala na potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 31. júla 2013, ktorým odporkyni tento úrad potvrdil, že navrhovateľovi bol priznaný od 1. 1. 1988 príspevok za službu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb.. Podľa ust. § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 1. 5. 1998 považuje za výsluhový dôchodok. Podľa ust. § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. sa od 1. 7. 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Teda pre nárok na príspevok za službu bolo zhodnotené obdobie poistenia od 1. 9. 1961 do 31. 8. 1963 v I. kategórii funkcií, teda základná služba, od 1. 9. 1963 do 24. 7. 1964 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania a od 25. 7. 1964 do 31. 10. 1988 v I. kategórii funkcií - vojak z povolania, teda 27 rokov. Nie je pravda tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa považuje jeho príspevok za službu za výsluhový dôchodok, ale táto skutočnosť vyplýva z ust. § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. a ust. § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z.. V ďalšom sa pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 18. 12. 2013 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. novembra 2013 označené II. ako vecne správne potvrdiť. V písomnom vyjadrení poukázala odporkyňa na znenie § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., ďalej § 26a ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení. Nakoľko navrhovateľ získal dobu profesionálnej služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (27 rokov), nie je možné túto dobu hodnotiť na účely určenia sumy starobného pomerného dôchodku, ktorý sa podľa § 262 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok. Nakoľko neboli prijaté žiadne nové právne predpisy, ktoré by umožňovali zvýšiť alebo prehodnotiť sumu starobného dôchodku navrhovateľa priznaného od 3. júla 2003 a navrhovateľ nepredložil žiadne nové rozhodné skutočnosti, jeho žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku bola zamietnutá. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne nie je možné potvrdiť. Neformálnou žiadosťou, ktorá bola odporkyni doručená dňa 13. augusta 2013 navrhovateľ požiadal o prehodnotenie starobného dôchodku „podľa nových predpisov a nálezov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“ Dňa 20. augusta 2013 bolo odporkyni doručené doplňujúce podanie navrhovateľa k žiadosti, v ktorom žiadal o prehodnotenie starobného dôchodku tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na zvýšenie starobného dôchodku, t. j. od 13. augusta 2010. Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 2. decembra 2003 o pomerný starobný dôchodok mu bol od 3. júla 2003 právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 12. februára 2004 priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 63332-15/2013 zo dňa 31. júla 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu od 1. novembra 1988. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok od 1. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ust. § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 1. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový príspevok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doby výkonu základnej služby od 1. septembra 1961 do 31. augusta 1963 v I. kategórii funkcií, doba služby vojaka z povolania od 1. septembra 1963 do 24. júla 1964 a od 25. júla 1964 do 31. októbra 1988 v I. kategórii funkcií. Služobný pomer navrhovateľa skončil dňa 31. októbra 1988. Výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, priznanému podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.; je naďalej výsluhovým príspevkom podľa zákona č. 76/1959 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 114/1998 Z. z. a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia priznanú podľa predchádzajúcich predpisov a jej výplatu. Navrhovateľ nevykonával službu vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Keďže výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok iba považuje, názor odporkyne, že obdobie výkonu služby navrhovateľa získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je správny. Z tohto dôvodu je nesprávny jej záver, že obdobie výkonu služby nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia (§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Keďže z titulu služby vojaka z povolania (profesionálneho vojaka) navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. Výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení podľa názoru súdu navrhovateľovi zachoval nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov. Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX - II. zo dňa 7. novembra 2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znovu posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie ku dňu dovŕšenia veku 55 rokov a znovu rozhodnúť. Na účely stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa započíta aj doby hodnotené na účely výsluhového príspevku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku bude môcť tento dôchodok krátiť (Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach). Odporkyňa je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.