Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/354/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201189 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201189.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. T. H., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom U. O., Ul. X. O. XXXX/XX, zast. JUDr. Mariánom Ďuranom, PhD., advokátom, so sídlom v R., H. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. novembra 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. z 18. novembra 2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 16. augusta 2010. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že mu už bol priznaný pomerný starobný dôchodok a odporkyňa je príslušná rozhodnúť o jeho nároku na starobný dôchodok. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa zotrval na písomne podanom návrhu v celom rozsahu. Pridržiaval sa doterajších vyjadrení a stanovísk, ktoré v písomnej forme podali a ďalej uviedol, že z hľadiska vzniku a posúdenia celého prípadu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. v ust. § 274 bolo špeciálne upravené zachovanie nárokov, ktoré vznikli v zmysle zákona č. 100/1988 Zb., čiže zachovanie nárokov aj vojakom z povolania, ktorým vznikol a boli zaradené do I. a II. kategórie funkcií v zmysle ustanovení, teda im vznikol nárok na dávku sociálneho zabezpečenia v zmysle Zákona o sociálnom zabezpečení. Uvedené ust. § 274 hovorí o zachovaní dávky sociálneho zabezpečenia, nehovorí o zachovaní dávky dôchodkového zabezpečenia, teda používa širší pojem ako to vykladá samotná odporkyňa. V tomto smere je teda zachovaný nárok na dávku sociálneho zabezpečenia a priznanie starobného dôchodku tak, ako to uvádza zákon č. 100/1988 Zb.. Samotná dávka, ktorá je priznaná, alebo na ktorú má v zmysle zabezpečenia v súčasnosti navrhovateľ nárok, nie je výsluhovým dôchodkom, ale je len príspevkom k výsluhovému dôchodku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. V tomto smere poukázal na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 110/2011, kedy doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný príspevok, je obdobím dôchodkového poistenia, pretože takáto doba služby nezaložila nárok na priznanie výsluhové dôchodku. Príspevok k výsluhovému dôchodku sa považuje len za výsluhový dôchodok, teda navrhovateľ má nárok na priznanie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 274 v spojitosti s § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., a to dovŕšením 55. roku veku, ktorý dovŕšil dňa 18. mája 1996, teda splnil podmienky v zmysle § 21 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu. Na otázku sudkyne na navrhovateľa, či mu bol priznaný výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, navrhovateľ uviedol: Bol mi priznaný výsluhový dôchodok. Z dávkového spisu mal súd preukázané z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 8. 3. 2007, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku a pre nárok mu bola zhodnotená doba od 1. 9. 1960 do 27. 7. 1962 - ZVS, od 28. 7. 1962 do 1. 9. 1974 - I. kategória - vojak z povolania, od 2. 9. 1974 do 22. 10. 1985 - II. kategória - vojak z povolania, od 23. 10. 1985 do 31. 12. 1998 - I. kategória - vojak z povolania. Navrhovateľ má k 1. 1. 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a od 1. 7. 2002 odo dňa účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. sa tieto výsluhové dôchodky považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona. Nárok na uvedenú dávku u oprávnenej osoby zo zákona trvá nepretržite. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 28. 1. 2014, ako aj na vyjadrenie zo dňa 4. 4. 2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. novembra 2013 ako vecne správne potvrdiť. Zároveň poukázala na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí č. k. 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Žiadosťou zo dňa 13. augusta 2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok od 16. augusta 2010. Rozhodnutím Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č. 65304006662709/2 zo dňa 13. januára 1999 bol navrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 1999. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. septembra 1960 do 27. júla 1962 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 28. júla 1962 do 1. septembra 1974 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru od 2. septembra 1974 do 22. októbra 1985 v II. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 23. októbra 1985 do 31. decembra 1998 v I. kategórii funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení od 18. mája 1996, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Zákona č. 114/1998 Z. z. a ani žiadny iný predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia, ktorých nárok vznikol pred dňom nadobudnutia ich účinnosti ani vtedy, ak do dňa ich účinnosti nevznikol nárok na výplatu uvedených dávok. Výnimku z vyššie uvedeného postupu umožňuje osobitná úprava § 26a Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok bez prihliadnutia na doby zabezpečenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a ak získal najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ak vek 60 rokov dovŕšil do 31. decembra 2003, a to v súlade s ust. § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu bol navrhovateľovi priznaný pomerný starobný dôchodok rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X dňa 13. novembra 2009, ktorým odporkyňa podľa § 26 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. priznala navrhovateľovi od 1. apríla 2009 pomerný starobný dôchodok v sume 113,30 € mesačne. Podľa § 14 ods. 4 v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zborov nápravnej výchovy zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktorá sa na profesionálnych vojakov nepoužije od 1. mája 1998 (§ 103 ods. 1 bod 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov). V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol od 1. 1. 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z., pre ktorý nárok mu bola zhodnotená doba od 1. 9. 1960 do 27. 7. 1962 - ZVS, od 28. 7. 1962 do 1. 9. 1974 - I. kategória (vojak z povolania), od 2. 9. 1974 do 22. 10. 1985 - II. kategória (vojak z povolania), od 23. 10. 1985 do 31. 12. 1998 - I. kategória (vojak z povolania). Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia potvrdil, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok. Výkon služby v I. kategórii funkcií, teda bol navrhovateľovi zohľadnený pre nárok a výšku dávky výsluhového zabezpečenia. Navyše bol navrhovateľovi odporkyňou priznaný podľa § 26 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. pomerný starobný dôchodok od 1. apríla 2009 v sume 113,30 € mesačne. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 16. augusta 2010 zamietla v súlade so zákonom a jej rozhodnutie ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.