Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200014 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci navrhovateľa: BALEARA spol. s.r.o., Dolné Rudiny 2956/3, 010 01 Žilina, IČO: 46745025, právne zastúpený: Mgr. Pavol Karman, advokát, R. okružná XXA, XXX XX W., O.: XXXXXXXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 10.01.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len správca dane) č. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti o zákonnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 04.06.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože bolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. V žalobe uviedol, že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné, z koľkých úkonov takáto ekonomická činnosť pozostáva, preto stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu, t.j. vykonávanie viacerých úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť, t.j. je bez právneho dôvodu a nad rámec povinností uložených zákonom o DPH, ako je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca má za to, že splnil určené podmienky s poukazom aj na rozsudok ESD vo veci C-268/83, podľa ktorého sa za zdaniteľnú osobu vykonávajúcu ekonomickú činnosť považuje aj osoba, ktorá deklaruje svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody. Určené podmienky splnil tiež predložením daňových a účtovných dokladov, z ktorých bol zrejmý zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody, vrátane reálneho uskutočnenia obchodu. Nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nedošlo k fyzickej dodávke tovaru - potravinárskej fólie fakturovanej žalobcom faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012, nakoľko táto sa stále nachádza v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o., uviedol, že takéto skutočnosti nemajú absolútne žiadny vplyv na posúdenie, či došlo k riadnemu uskutočneniu obchodu vykazujúceho prvky ekonomickej činnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nedošlo k fyzickej dodávke tovaru, pričom táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na posúdenie toho, či došlo k riadnemu uskutočneniu obchodu vykazujúceho prvky ekonomickej činnosti. Dohoda uzatvorená medzi treťou spoločnosťou ANDANTA spol. s.r.o., ktorá platí za priestory, kde je uskladnený tovar a spoločnosťou, ktorá odkúpila predmetný tovar od žalobcu, t.j. CENTERA spol. s.r.o. nemá vplyv na posúdenie uskutočneného obchodu. Spôsob dodania, odovzdania tovaru a nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru je vecou dohody zmluvných strán a v prípade absencie takejto dohody je priamo upravený v Obchodnom zákonníku. Taktiež poukázal, že pri miestnom zisťovaní spoločnosti SCHENKER s.r.o. v Strečne splnomocnená zástupkyňa žalobcu jednoznačne uviedla, že uvedený tovar bol žalobcom odpredaný, t.j. v čase miestneho zisťovania žalobcovi nepatril, patril inej spoločnosti, ktorá má výhradné právo so svojím tovarom disponovať. Pokiaľ sa teda nový majiteľ rozhodol uvedený tovar uskladniť v priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o., pričom náklady za uskladnenie neznáša nový majiteľ, ale iná spoločnosť, išlo o vôľu týchto iných spoločností a takéto konanie nového vlastníka a ďalšej spoločnosti nie je možné klásť na ťarchu žalobcovi a vykladať v neprospech žalobcu. Podstatným pre uskutočnenie obchodu nie je to, či bol tovar prepravený z jedného miesta na druhý, ale skutočnosť, že tovar, ktorý bol predmetom obchodu fyzicky existoval, o čom žalovaný, ako ani správca dane pochybnosti nemali. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca nepreukázal prijatie platby za predaný tovar, t.j. úhradu faktúry zo strany kupujúceho spoločnosti CENTERA s.r.o. tak, ako to žalovaný uvádza v napádanom rozhodnutí, žalobca poukázal na tú skutočnosť, že úhrada dlžnej čiastky bola riadne uskutočnená dňa 21.08.2013, t.j. dávno pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že žalobca nesplnil kritéria zdaniteľnej osoby v zmysle § 3 v nadväznosti na § 4 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko postavenie zdaniteľnej osoby je možné priznať iba osobe, ktorá má sídlo, resp. miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, pričom podľa názoru žalovaného, ako aj správcu dane, žalobca takéto kritérium nesplnil. Je zrejmé, že z napadnutého rozhodnutia, že žalovaný vykonal v konaní miestne zisťovanie, až na základe žiadosti žalobcu ohľadom zistenia sídla žalobcu, pričom je zrejmé, že prvostupňový správny orgán zhodnotil, že žalobca nemá sídlo v zmysle § 4 ods. 1 zákona o DPH bez riadneho zistenia skutkového stavu, nakoľko nevykonal ani len miestne zisťovanie a to i napriek tomu, že k tomu ich vyzval priamo splnomocnený zástupca. Žalovaný pri hodnotení sídla žalobcu vychádzal z tvrdení Ing. D. Q. - prenajímateľa nebytových priestorov, v ktorých sa nachádza sídlo žalobcu. Žalovaný pri miestnom zisťovaní jednoznačne dostatočne identifikoval žalobcu a pri pokuse o vyhľadanie sídla žalobcu problém nemal, to znamená tvrdenie o tej skutočnosti, že neboli riadne označení v rámci budovy, kde sa nachádza ich sídlo sa nezakladajú na pravde. V žalobe žalobca ďalej namietal, že nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že deklarované obchody boli realizované medzi personálne prepojenými spoločnosťami v súvislosti s ničím nepredloženými tvrdeniami žalovaného, nie je možné usúdiť, aké prepojenie medzi spoločnosťami mal žalovaný pri posudzovaní miery prepojenia na mysli. Je zrejmé, že nami v napádanom rozhodnutí opakované zdôrazňované spoločnosti sú samostatnými subjektmi práva, ktoré majú dokonca odlišného konateľa, teda nie je možné tvrdiť ani o nejakom personálnom prepojení. Žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom a ustanovenia daňového poriadku aplikoval arbitrárnym spôsobom. V žalobe uviedol, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH, že je zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva nezávislú ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze a má sídlo podnikania. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca dane neumožnil právnemu zástupcovi žalobcu nahliadnuť do spisu a nie je zrejmé, na základe akých skutočností Daňový úrad v Žiline takto postupoval. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca dane v rovnakých prípadoch postupuje rozdielne, keď napr. žiadosti o registráciu spoločnosti CENTERA spol. s.r.o. vyhovel. Správca dane porušil zásadu právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca podal dňa 04.06.2013 na Daňový úrad Žilina žiadosť podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej zákona o DPH) ako zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat vo výške 49.790 Eur. V žiadosti o registráciu deklaroval obrat vo výške 50.745 Eur bez uvedenia obdobia, kedy presiahol zákonom stanovený obrat. Správca dane rozhodnutím č. j. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013 nevyhovel žiadosti žalobcu o zákonnú registráciu za platiteľa DPH a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o registráciu sa žalobca odvolal a žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a to rozhodnutím zo dňa 29.10.2013. Žalovaný uviedol, že bolo správcom dane zistené, že žiadosťou o registráciu okrem predmetnej obchodnej transakcii neuskutočnil žiadne iné obchody, čo preukazujú podané účtovné výkazy, ako aj vyjadrenie splnomocneného zástupcu žiadateľa do zápisnice z ústneho pojednávania. Žalobca okrem vystavenia faktúry č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 do dňa podania žiadosti o registráciu DPH dňa 04.06.2013 nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Poukázal na ust. § 4 ods. 1 zákona o DPH, z ktorého vyplýva, že zdaniteľná osoba, ktorá má miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku, alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.700 Eur je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Ďalej bolo správcom dane preverovaním nákupu a predaja tovaru - potravinovej fólie zistené, že tento bol realizovaný medzi personálne prepojenými osobami, t.j. spoločnosťami ANDANTA spol. s.r.o., BALEARA spol. s.r.o., CENTERA spol. s.r.o., FREMADA spol. s.r.o., v ktorých štatutárnym orgánom a jedinou osobu konať za spoločnosti bola pani A. W.. Pani A. W. je aj konateľom spoločnosti www.sropredaj.sk <http:// www.sropredaj.sk>. Žalovaný preskúmaním a odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že konanie žalobcu o registráciu platiteľa DPH spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. v prepojení na uvedené spoločnosti vykazuje znaky zneužitia práva, t.j. umelý charakter transakcie, personálne prepojenie spoločnosti zapojených v reťazci, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti, ojedinelý obchodný prípad bez ďalšieho vykonávania ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze, ktoré vedú k záveru, že toto zneužitie práva bolo hlavným cieľom jedinej transakcie za účelom získania daňovej výhody, ktorou je získanie postavenia zdaniteľnej osoby a získanie registrácie platiteľa DPH. K námietke žalobcu, že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné z koľkých úkonov táto ekonomická činnosť pozostáva, preto stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu, t.j. vykonávanie viacerých úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť je bez právneho dôvodu a nad rámec povinností uložených zákonom o DPH, ako aj Ústavou SR žalovaný uviedol, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH môže získať len zdaniteľná osoba a preto je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Podstatné pri posudzovaní vykonávania ekonomickej činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že táto činnosť sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Túto podmienku žalobca nepreukázal, nakoľko tak, ako je vyššie uvedené, okrem realizácie jedného zdaniteľného obchodu za obdobie od 14.12.2012 do 04.06.2013 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. K žalobnej námietke, ktorou žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že nedošlo k fyzickej dodávke tovaru bolo poukázané, že predmetná skutočnosť bola zistená miestnym zisťovaním spoločnosti SCHENKER s.r.o., keď bolo zistené, že tovar - potravinárske fólie, ktorý nakúpil žalobca z Poľska, bol v menovanej spoločnosti aj ku dňu miestneho zistenia 09.08.2013 uskladnený a to aj napriek skutočnosti, že tento bol odpredaný spoločnosťami DONORA spol. s.r.o., FREMADA s.r.o. a CENTERA spol. s.r.o.. Uvedené bolo podporným dôkazom pre vyhodnotenie všetkých zistených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Vo vzťahu k úhrade za dodávky tovaru uviedol, že táto je neopodstatnená, nakoľko žalobca tvrdí, že nesprávnosť uskutočnenej úhrady bola zhojená a to vrátením omylom zaplatených peňažných prostriedkov zo strany spoločnosti BALEARA spol. s.r.o., ako aj riadnou úhradou faktúry, pretože ku dňu podania žiadosti, t.j. 04.06.2013 finančné toky predstavujúce úhrady faktúr boli v opačnom smere ako fakturovaná dodávka. Bankové účty, cez ktoré boli platby prevádzané, neboli evidované u správcu dane. Uvedená skutočnosť však nebola rozhodujúcim dôkazom pri zamietnutí žiadosti o registráciu platiteľa DPH. Námietke týkajúcej sa sídla spoločnosti, že žalobca má riadne uzatvorenú zmluvu o nájme a správca dane nevykonal miestne zisťovanie v sídle spoločnosti. Správca dane v rámci odvolacieho konania vykonal v sídle spoločnosti dňa 20.08.2013 miestne zisťovanie, o čom vyhotovil zápisnicu z miestneho zisťovania a zistil vyššie uvedené skutočnosti. Pojem sídlo hospodárskej činnosti je potrebné na účely zákona o DPH vykladať ako miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti, pričom za sídlo spoločnosti nie je možné považovať len poskytnutie sídla spoločnosti v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávňuje objednávateľa používať adresu nebytových priestorov) a pošta (bude uchovávaná v priestoroch poskytovateľa) - čl. 10 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Správnosť postupu zápisu spoločnosti do Obchodného registra so zápisom jej sídla patrí na posúdenie do kompetencie iných orgánov. Správca dane v konaní o žiadosti registrácie platiteľa DPH nespochybnil platnosť uzatvorených nájomných zmlúv, ale zistil, že sídlo žalobcu nezodpovedá ekonomickej realite. Správne orgány po vyhodnotení všetkých predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospeli k záveru, že obchodno-záväzkové vzťahy a predložené faktúry boli účelovo uzavreté a vyhodnotené v sídle spoločnosti deklarovanom v žiadosti o registráciu pre DPH majú svoje sídlo viaceré spoločnosti založené tou istou osobu (spoločnosti majú rovnakého konateľa), preto žiadosť o registráciu za platiteľa DPH bola zamietnutá. K žalobným námietkam vo vzťahu k postupu správcu dane pri akceptácii plnomocenstva uviedol, že tieto sú v tomto konaní bezpredmetné, nakoľko sa netýkajú konania vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného. Toto bolo ukončené právoplatným doručením rozhodnutia splnomocnenej zástupkyni Ing. Q. T. na základe plnej moci zo dňa 29.10.2012. Plnomocenstvo udelené Mgr. Pavlovi Karmanovi bolo správcovi dane doručené dňa 19.12.2013, teda po ukončení odvolacieho konania a nemôže sa vzťahovať na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom na uvedené skutočnosti námietky žalobcu považoval za bezpredmetné a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, s poukazom na § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto je ju potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávislú akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účely alebo výsledky tejto činnosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 Eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 predmetného zákona správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je pritom potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podanie daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súdu zistil, že žalobca podal dňa 04.06.2013 žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Správca dane rozhodnutím zo dňa 03.07.2013 žiadosti nevyhovel a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal. Správca dane za účelom preverenia údajov uvedených v žiadosti o registráciu pre DPH vykonal dňa 24.06.2013 ústne pojednávanie so zástupkyňou daňového subjektu Ing. Q. T., o čom vyhotovil zápisnicu z ústneho pojednávania č. 9501401/5/3023704/2013. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty môže získať len zdaniteľná osoba, ktorá preukazuje splnenie kritérií zdaniteľnej osoby v súlade s § 3 v nadväznosti na § 4 ods. 1 zákona o DPH, keď takéto postavenie možno priznať len osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku. Sídlo spoločnosti je vymedzené zmluvou o poskytnutí sídla spoločnosti v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávňuje objednávateľa používať adresu nebytových priestorov), pošta (bude uchovávaná v priestoroch poskytovateľa), pričom takéto sídla nie je možné považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby - čl. 10 vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Pojem „sídlo hospodárskej činnosti“ je pojmom spoločenstva, ktoré treba vykladať striktne a jednotne ako miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti, miesto, kde sa nachádza registrované sídlo podniku a miesto, kde sa stretáva jeho vedenie, pritom však zohľadňuje miesto, kde sa vykonávajú funkcie ústrednej správy podniku. Samotná existencia poštovej adresy sa nemôže považovať za miesto, kde je zriadené sídlo ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby. Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. deklaruje dosiahnutie obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH jednou faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 pre spoločnosť CENTERA spol. s.r.o., Poprad za kotúče potravinárskej fólie vo výške 50.745 Eur. Predmetný tovar spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. nakúpila od spoločnosti DONORA spol. s.r.o.. Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu sa tovar neprepravoval. Jednalo sa o tovar, ktorý bol umiestnený v logistickom centre SCHENKER s.r.o., prevádzka Strečno, do ktorého bol pôvodne dovezený z Poľska. Tovar si tu uskladnila spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o., ktorá aj uhrádza skladné za tento tovar. Suma 50.745 Eur bola uhradená v roku 2013. Správcovi dane bol predložený výpis z internetbankingu, pričom úhrady, resp. čiastkové platby, faktúry sú evidované s opačným znamienkom, to znamená, že platba za faktúru nebola prijatá na účet spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. ako príjem za predaj tovaru, ale bola odpísaná v prospech spoločnosti CENTERA spol. s.r.o.. Tankové účty, na ktorých sú vykonávané finančné transakcie nie sú evidované u správcu dane. Deklarované obchody v rámci reťazca sú realizované medzi personálne prepojenými osobami, spoločnosti ANDANTA s.r.o., BALEARA s.r.o., CENTERA s.r.o. a spoločnosť poskytujúca sídla spoločnostiam www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk>, s.r.o. majú spoločný štatutárny orgán - Lenka W. s výnimkou spoločnosti DONORA s.r.o., kde konateľom spoločnosti je občan Poľska. Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. okrem predmetnej obchodnej transakcie neuskutočnila žiadne iné obchody, čo vyplýva z podaných účtovných výkazov, ako aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu do zápisnice u správcu dane. Pre posúdenie opodstatnenosti registrácie je rozhodujúci skutkový stav a reálnosť zdaniteľných transakcií. Správca dane v závere prvostupňového rozhodnutia uviedol, že samotné vystavenie faktúry za tovar, ktorá nebola uhradená, ale finančné prostriedky sú evidované mínusom na účte predávajúceho, nemôže byť považované za ekonomickú činnosť. Zásada zákazu zneužívania práva je daná a podporovaná európskou legislatívou. Zásada zákazu zneužívania práva teda znamená zákaz výslovne umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Konanie preverovaných spoločností vykazuje znaky zneužitia práva - umelý charakter transakcií, personálne prepojenie spoločnosti zapojených v reťazci, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti, ojedinelý obchodný prípad bez ďalšieho vykonávania a ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze, ktoré vedú k záveru, že toto zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie za účelom získania daňovej výhody, ktorou je získanie postavenia zdaniteľnej osoby a získanie registrácie platiteľa DPH. Proti rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie podaním zo dňa 16.07.2013, v ktorom namietal, že žalobca má zriadené sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti, nesúhlasí s tým, že sa jedná o poštovú adresu. Žalobca predložil všetky daňové a účtovné doklady, ktoré sa týkali nákupu a predaja potravinárskej fólie. K tomu, aby spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ DPH predložila všetky daňové a účtovné doklady. Je pravdou, že tovar sa nepremiestňoval. Náklady na skladovanie znášala naďalej spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o., nakoľko má nájomnú zmluvu so spoločnosťou SCHENKER. Poukázal na § 4 ods. 9 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého stanovenie pojmu obratu, ktorý pri právnickej osobe sa rozumejú výnosy, nie úhrady. Na základe uvedeného ustanovenia spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. požiadala o registráciu DPH vyplývajúcu zo zákona, t.j. zákonnú registráciu. Bez toho, aby sa spoločnosť BALEARA s.r.o. stala platiteľom DPH nemôže vykonávať ďalšiu obchodnú činnosť v rámci Slovenskej republiky a krajín Európskej únie. Registrácia DPH je potrebná, aby bola spoločnosť konkurencie schopnejšia. To je hlavný dôvod v pokračovaní v ekonomickej činnosti každej spoločnosti. Spoločnosť BALEARA spol. s.r.o. za rok 2012 podala riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, kde bol deklarovaný dosiahnutý obrat. Nejedná sa o umelý charakter obchodnej transakcie ako sa uvádza v rozhodnutí. Spoločnosť spĺňa podmienky sídla spoločnosti. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím zo dňa 29.10.2013 č. 1100308/1/518845/2013 prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že z dôkazov zistených správcom dane bolo preukázané, že žalobca okrem realizácie jednej dodávky nákupu a predaja tovaru - potravinárskej fólie od dodávateľa DONORA spol. s.r.o. pre odberateľa CENTERA do dňa podania žiadosti o registráciu, t.j. 04.06.2013 nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Taktiež nebolo odvolávajúcim sa preukázané prijatie platby za predaný tovar, pretože predloženie bankového výpisu o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzuje, keďže finančné prostriedky z účtu žiadateľa boli odpísané. Z dôkazov zistených správcom dane bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo k fyzickej dodávke tovaru podľa predloženej faktúry, nakoľko bolo zistené a potvrdené, že tovar - potravinárska fólia sa stále nachádza v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o. a nájom za prenajaté priestory je doposiaľ uhrádzaný ANDANTA spol. s.r.o.. Náklady za skladovanie žalobca neznášal a nemal uzatvorenú zmluvu o skladovaní tovaru. Dňa 09.08.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie a bolo zistené, že na uvedenej adrese Dolné Rudiny 2956/3, 010 01 Žilina sa nachádza budova, v ktorej sídlia rôzne spoločnosti. Na budove sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti BALEARA spol. s.r.o., označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk>, s.r.o., ktorá na základe zmluvy o poskytnutí sídla spoločnosti zo dňa 08.04.2013 poskytla spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. registračné sídlo spoločnosti. Vo vnútri budovy na jednej zo schránok s označením spoločnosti www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk>, s.r.o. bol umiestnený aj zoznam 14-tich firiem, medzi ktorými sa nachádzala aj spoločnosť BALEARA spol. s.r.o.. Zamestnanci správcu dane sa dostavili na poschodie, kde sa mala nachádzať kancelária spoločnosti žalobcu. Pri uzamknutých dverách na poschodí, za ktorými sa nachádzali viaceré kancelárie bola umiestnená tabuľa s označením firiem. Označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk>. V závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1 Daňového poriadku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu, bolo priznané zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a podľa odseku 3 citovaného ustanovenia hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Bolo preukázané, že spoločnosť BALEARA s.r.o. nepreukázala, že je podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva nezávislú ekonomickú činnosť na pokračujúcej báze a podľa § 4 ods. 1 má sídlo podnikania. Žalobca v predmetnej veci vzniesol námietky jednak procesnoprávneho charakteru a jednak hmotnoprávneho charakteru. Základnou právnou otázkou hmotnoprávneho charakteru pri preskúmavaní veci v rámci tohto konania pred súdom je otázka, resp. problematika, či žalobcovi vznikol nárok na registráciu za platiteľa DPH za podmienok vyplývajúcich z ust. § 3 zákona o DPH a podľa § 4 zákona o DPH. Pokiaľ ide o procesnoprávne námietky vo veci - neumožnenie právnemu zástupcovi nahliadnuť do spisu správneho orgánu, súd k tejto žalobnej námietke udáva, že z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že v rámci administratívneho konania, teda konania pred správcom dane a konania aj pred žalovaným správnym orgánom žalobca udelil plnú moc splnomocnenej zástupkyni a to Ing. Ľubomíre Ballayovej. Z obsahu spisu bolo ďalej preukázané, že konanie pred žalovaným skončilo vydaním právoplatného rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/518845/2013 zo dňa 29.10.2013, právoplatného dňa 12.11.2013. V administratívnom spise žalovaného správneho orgánu sa nachádza splnomocnenie žalobcu vo vzťahu k advokátovi Mgr. Pavlovi Karmanovi, datované dňa 06.12.2013, doručené na Daňový úrad Žilina dňa 19.12.2013. Udelené plnomocenstvo bolo teda správcovi dane doručené po ukončení odvolacieho konania a nemôže sa vzťahovať na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 9500301/5/3211220/2013/Bar zo dňa 03.07.2013, ako aj na rozhodnutie žalovaného a teda aj táto námietka je zo strany súdu vyhodnotená ako neopodstatnená. Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam žalobcu súd udáva, že nie je medzi účastníkmi sporné, že žalobca musí splniť dve podmienky v konaní o zákonnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty a to s poukazom na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a to vykonávanie ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze a preukázanie sídla vykonávania ekonomickej činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 Eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety (§ 4 ods. 2 zákona o DPH). Žalobca v žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty deklaroval dosiahnutie obratu vo výške 50.745 Eur. Tento obrat dosiahol tak, že predal spoločnosti CENTERA spol. s.r.o. potravinársku fóliu a dodávku vyfakturoval faktúrou č. 2012001 zo dňa 18.12.2012 a z uvedeného je zrejmé, že celá ekonomická činnosť žalobcu spočívala v tejto jednej obchodnej transakcii. Správne orgány vo vzťahu k tejto skutočnosti vykonali v rámci svojho konania rozsiahle dokazovanie, pričom nebolo zistené, že do dňa podania žiadosti o registráciu, t.j. do 04.06.2013, že by žalobca vykonával nejakú inú ekonomickú činnosť. To znamená z toho správca dane aj žalovaný vyvodil, že žalobca nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Taktiež v rámci daňového konania nebolo žalobcom preukázané prijatie platby za predaný tovar, pretože predložený bankový výpis o úhrade túto skutočnosť nepotvrdzuje, keďže finančné prostriedky z účtu žiadateľa - žalobcu boli odpísané. Ďalej z vykonaného dokazovania vykonaného správcom dane bolo preukázané, že v skutočnosti nedošlo ani k fyzickej dodávke tovaru podľa predloženej faktúry, nakoľko bolo zistené a žalobcom aj potvrdené, že tovar - potravinárska fólia sa stále nachádzala v prenajatých priestoroch spoločnosti SCHENKER s.r.o. a nájom za prenajaté priestory je doposiaľ, resp. bol uhrádzaný spoločnosťou ANDANTA spol. s.r.o.. Takisto bolo podľa názoru súdu správne konštatované, že bolo preukázané, že v mesiaci december 2012 bola predmetom fakturácie potravinárska fólia v reťazci medzi spoločnosťami ANDANTA spol. s.r.o. - DONORA spol. s.r.o. - BALEARA spol. s.r.o. - CENTERA spol. s.r.o. s minimálnym navýšením ceny tovaru. Fyzicky sa tovar v rámci reťazca týchto spoločností nepremiestňoval. Tiež bolo zistené, že deklarované obchody boli realizované medzi personálne prepojenými osobami, pretože spoločnosť ANDANTA spol. s.r.o., BALEARA spol. s.r.o. a CENTERA spol. s.r.o. majú štatutárneho zástupcu tú istú osobu - pani Lenku Záhalkovú, ktorá je aj štatutárnym orgánom www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk>, t.j. spoločnosti poskytujúcej sídlo menovaným spoločnostiam. Vo vzťahu k naplneniu zákonnej definície a tiež na základe Smernice Rady 2006/112/ES a aj ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa DPH nadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť. Správne žalovaný konštatoval, že pojmovo vysvetlením ekonomickej činnosti sa zaoberajú rozsudky Súdneho dvora EÚ C-77/01 Empresa, C-230/94 Enkler, C-110/94 INZO. Z uvedených vyplýva, že konanie, u ktorého chýba vážny úmysel zahájiť ekonomickú činnosť a ktorého účelom je nadobudnúť postavenie platiteľa DPH, ktorý si môže uplatňovať právo na odpočítanie dane, status zdaniteľnej osoby nezakladá. Takisto je potrebné poukázať na to, že v rámci administratívneho konania na základe námietok odvolávajúceho sa - žalobcu bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle spoločnosti na adrese Dolné Rudiny 2956, Žilina a to dňa 09.08.2013, o čom je vyhotovená zápisnica z miestneho zisťovania. Sídlo hospodárskej činnosti je potrebné na účely zákona o DPH vykladať ako miesto, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti, pričom za sídlo spoločnosti nie je možné považovať len poskytnutie sídla spoločnosti v rozsahu poskytovaných služieb: adresa (oprávnenie objednávateľa používať adresu nebytových priestorov) a pošta (bude uschovávaná v priestoroch poskytovateľa) - čl. 10 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Rady č. 282/2011 z 15.03.2011. Správnosť postupu zápisov spoločnosti žalobcu do Obchodného registra so zápisom jej sídla patrí posúdeniu iných orgánov. Súd konštatuje, že nebola spochybnená platnosť uzatvorených nájomných zmlúv, ale bolo preukázané v rámci daňového konania, že sídlo žalobcu nezodpovedá ekonomickej realite. V sídle spoločnosti žalobcu (Dolné Rudiny 2956, Žilina) na budove sa nenachádzalo žiadne označenie spoločnosti BALEARA spol. s.r.o., označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk>, s.r.o., ktorá na základe zmluvy o poskytnutí sídla spoločnosti zo dňa 08.04.2013 poskytla spoločnosti BALEARA spol. s.r.o. registračné sídlo spoločnosti. Vo vnútri budovy na jednej zo schránok s označením spoločnosti www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk> bol umiestnený aj zoznam 14-tich firiem, medzi ktorými sa nachádzala aj spoločnosť BALEARA spol. s.r.o.. Zamestnanci správcu dane sa dostavili na poschodie, kde sa mala nachádzať kancelária spoločnosti žalobcu. Pri uzamknutých dverách na poschodí, za ktorými boli viaceré kancelárie bola umiestnená tabuľa s označením firiem. Označená bola len spoločnosť www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk>. Správca dane sa telefonicky skontaktoval aj s Ing. Jánom Tichým - JT CONSULT Žilina, ktorý na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.01.2013 prenajal nájomcovi www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk> nebytové priestory nachádzajúce sa na 4. nadzemnom podlaží. Podľa vyjadrenia Ing. D. Q. bola prenajatá jedna miestnosť o výmere 25 m2, ktorá slúži výlučne na vykonávanie administratívy z podnikateľskej činnosti. Žiadne skladové priestory neboli spoločnosti www.sro.predaj.sk <http://www.sro.predaj.sk> s.r.o. prenajaté. Na otázku správcu dane, či dal súhlas na zriadenie sídla iným spoločnostiam Ing. Q. sa vyjadril, že hoci v nájomnej zmluve je uvedené, že prenajímateľ súhlasí a umožňuje prenajímať uvedené priestory tretím osobám bez potreby uzatvárania dodatkov k zmluve a súhlasí s udeľovaním povolení pre zriadenie sídla iných spoločností, uvedené bolo zo strany nájomcu zle pochopené, pretože prenajímateľ tým myslel, že nájomca môže prenajať, prípadne zdieľať kanceláriu ešte maximálne s jednou spoločnosťou. Ing. D. Q. uviedol, keď zistil, že na jednej adrese je prihlásených viacero firiem, oznámil konateľke spoločnosti pani Lenke Zahálkovej, že nesúhlasí s tým, aby bolo ďalším spoločnostiam poskytnuté ako sídlo spoločnosti kancelária nachádzajúca sa na adrese Dolné Rudiny 2956/3, Žilina. Žiadal, aby tieto zmenili sídlo spoločnosti, resp. aby uzatvorili nájomný vzťah s prenajímateľom Ing. D. Q.. To znamená bolo preukázané, že žalobca sídlo spoločnosti preukazoval nájomnou zmluvou, ktorá je uzatvorená medzi Ing. D. Q. a spoločnosťou www.sropredaj.sk <http://www.sropredaj.sk> a táto spoločnosť uzatvorila zmluvu o poskytnutí sídla spoločnosti BALEARA spol. s.r.o.. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej poukazuje, že zo znenia § 3 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby nie je podstatné, z koľkých úkonov táto ekonomická činnosť pozostáva, a stanovenie nových povinností zo strany žalovaného pre žalobcu, t.j. vykonávanie viacerých úkonov, ktoré by v sebe zahŕňali ekonomickú činnosť je bez právneho základu a nad rámec povinností uložených zákonom o DPH, ako aj s Ústavou SR, súd k tomuto udáva a stotožňuje sa v tomto smere s vyjadrením žalovaného, že postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 5 zákona o DPH môže získať len zdaniteľná osoba a preto je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Zdaniteľnou osobou, ako už bolo vyššie konštatované na účely zákona o dani z pridanej hodnoty sa rozumie každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti. Čo sa rozumie ekonomickou činnosťou upravuje zákon o DPH v § 3 ods. 2 a podstatné pri posúdení vykonávania ekonomickej činnosti na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že táto činnosť sa vykonáva na určitej pokračujúcej báze. Túto podmienku žalobca nepreukázal, nakoľko ako už bolo vyššie konštatované okrem realizácie jedného zdaniteľného obchodu za obdobie od 14.12.2012 do 04.06.2013 nevykonával žalobca žiadnu ekonomickú činnosť. Vo vzťahu ku konštatovaniu prepojenia uvádzaných firiem súd udáva a napokon to zdôraznil aj žalovaný, že uvedené skutočnosti slúžili ako podporný dôkaz v rámci správneho konania. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že nesprávnosť uskutočnenej platby, resp. úhrady predmetnej faktúry bola zhojená a to vrátením omylom zaplatených peňažných prostriedkov zo strany spoločnosti žalobcu, ako aj riadnou úhradou faktúry, pretože ku dňu podania žiadosti 04.06.2013 finančné toky predstavujúce úhrady faktúr boli v opačnom smere ako fakturovaná dodávka, k tejto súd udáva, že uvedená skutočnosť nebola rozhodujúcim dôkazom pri zamietnutí žiadosti o registráciu platiteľa DPH. Správca dane resp. žalovaný vychádzali pri posudzovaní žiadosti žalobcu z viacerých faktorov podrobne popísaných v odôvodnení svojich rozhodnutí. Podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný správny orgán postupovali aj v súlade so základnými zásadami daňového konania, ktoré sú uvedené v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Žalobca súdu doručil podanie dňa 03.03.2014, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného správneho orgánu, kde ďalej namietal, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k manipulácii s obsahom administratívneho spisu, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že výpis z Obchodného registra spoločnosti DONORA spol. s.r.o., ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 14 a z ktorého je zrejmé, že predmetný výpis z OR nebol do spisu doložený skôr, ako dňa 14.02.2014, nakoľko tento bol dňa 14.02.2014 vytlačený. Z tohto dôvodu mal pochybnosti o úplnosti a riadnej žurnalizácii a originále spisového materiálu žalovaného správneho orgánu. Takisto namietal, že napádané rozhodnutie žalovaného podpísala osoba, ktorá k tomu nemá právomoc. Do súdneho spisu žalobca ďalej doručil podanie zo dňa 28.4.2014, doručené dňa 30.04.2014, v ktorom namietal, že neboli dodržané ustanovenia § 65 ods. 1 Daňového poriadku a § 73 ods. 2 Daňového poriadku. Poukázal na to, že prvostupňový orgán postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu orgánu bez toho, aby bol žalobca o tom upovedomený, čím bolo porušené ust. § 73 ods. 2 Daňového poriadku. Nie je zo spisového materiálu zrejmé, kedy došlo k postúpeniu veci odvolaciemu orgánu a žalovaný vydal rozhodnutie dňa 29.10.2013, t.j. po uplynutí 103 dní odo dňa podania odvolania zo strany žalobcu a teda porušil ust. § 65 ods. 1 Daňového poriadku. Súd k uvedeným skutočnostiam uvádza, že v rámci V. hlavy druhej časti Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ust. § 250h ods. 1 O.s.p. a § 250b ods. 1 O.s.p. platí zásada, že žalobca môže rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ( t.j. rozšíriť žalobné dôvody - námietky ) len v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Je nepochybné, že tieto žalobné námietky žalobcu boli vznesené až po uplynutí predmetnej lehoty. Napriek tomu súd uvádza a k niektorým z nich sa vyjadruje tak, že aj tieto sú bezpredmetné, nakoľko nepochybne bolo preukázané a zo strany žalovaného bolo doložené do súdneho spisu - upovedomenie zo strany Daňového úradu Žilina zo dňa 04.09.2013 podľa § 73 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., že odvolanie žalobcu zo dňa 18.07.2013 bolo postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, oddelenie daňového konania. Z doručenky, ktorá bola zároveň doložená a preukázaná vyplýva, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu Ing. Ľubomíra Ballayová prevzala uvedené upovedomenie dňa 11.09.2013. Zároveň bola Finančnému riaditeľstvu SR doručená predkladacia správa zo dňa 04.09.2013 z Daňového úradu Žilina a doručená žalovanému dňa 09.09.2013. Namietanie porušenia lehôt na rozhodnutie zo strany žalobcu je v tomto štádiu konania bezpredmetné a nečinnosť správneho orgánu, resp. žalovaného, resp. nevydanie rozhodnutia v lehotách ustanovených Daňovým poriadkom, ako také nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal možnosť brániť sa proti uvedeným skutočnostiam ( nečinnosti ) iným spôsobom, napr. podaním žaloby proti nečinnosti žalovaného správneho orgánu, resp. využitím iných prostriedkov nápravy. Taktiež súd preskúmal ex offo, to znamená z úradnej povinnosti aj námietku žalobcu vo vzťahu k tomu, že namietal, že rozhodnutie žalovaného podpísala osoba, ktorá na to nie je oprávnená. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že toto rozhodnutie podpísal plk. Ing. C. M., generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej. Do súdneho spisu bol doložený organizačný poriadok Finančného riaditeľstva SR 2013, resp. jeho časť, konkrétne v čl. 3 odsek 1 je uvedené, že Finančné riaditeľstvo SR riadi a zodpovedá za jeho činnosť prezident. Prezident je štatutárnym orgánom Finančného riaditeľstva SR a zastupuje ho v plnom rozsahu. Podľa odseku 2 predmetného článku prezident priamo riadi a/ viceprezidenta, b/ generálneho riaditeľa sekcie, c/ riaditeľa kancelárie prezidenta, riaditeľa osobného úradu, riaditeľa odboru koncepcií a riadenia projektov, referát akčného plánu boja proti daňovým podvodom, d/ riaditeľa KÚ. Podľa odseku 3 čl. 3 na zabezpečenie výkonu niektorých činností môže prezident delegovať niektoré svoje právomoci na viceprezidenta, generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľa DÚ, CÚ, KÚ, iného vedúceho zamestnanca alebo zamestnanca v rozsahu určenom v organizačnom poriadku, internom riadiacom akte alebo v poverení. Z poverenia zo dňa 12.10.2012, ktoré súdu bolo doložené dňa 16.07.2014 označené ako poverenie na prenos právomoci podpisovania písomností vyplýva, resp. z neho v súlade s ustanovením čl. 2 bod 2. a bod 8. IRA č. 2/2012/1000100 Podpisový poriadok finančnej správy v znení dodatku č. 1 a v nadväznosti na ust. § 63 ods. 3 písm. f) Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) vyplýva poverenie pre plk. Ing. Daniela Čecha, generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej na podpisovanie rozhodnutí vydaných Finančným riaditeľstvom SR vo veciach daní a poplatkov. Rozsah a podmienky poverenia: Poverenie sa vzťahuje na podpisovanie rozhodnutí vydaných podľa rozhodovacej právomoci Finančného riaditeľstva SR vo veciach daní a poplatkov, v ktorých sa rozhoduje o rozhodnutiach vydaných prvostupňovými správnymi orgánmi. Doba poverenia: Poverenie sa udeľuje od 15. októbra 2012 na dobu neurčitú. Poverenie je podpísané Ing. Františkom Imreczem, prezidentom finančnej správy a je tu uvedené súhlasné stanovisko povereného: S uvedeným poverením súhlasím a prijímam ho - plk. Ing. Daniel Čech - generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej. Z uvedeného teda vyplýva a súd konštatuje, že aj táto žalobná námietka je vyhodnotená ako námietka nedôvodná. Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobné námietky žalobcu boli nedôvodné a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..