Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200205 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200205.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: ATRIA SK, s. r. o., so sídlom P. Mudroňa 5, Žilina, IČO: 45 473 480, práv. zast. Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom D. B.XA, F., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. SK/0551/99/2013 zo dňa 19.12.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.k. SK/0551/99/2013 zo dňa 19.12.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 340,90 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, všetko na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Pavla Karmana, advokáta so sídlom v F., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým správnym rozhodnutím č. k. D/0069/05/2013 zo dňa 02.07.2013 Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj, účastníkovi konania ATRIA SK, s. r. o., dátum vykonania kontroly 25.01.2013 a 08.02.2013, uložil podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 360,- Eur pre nedodržanie povinnosti predávajúceho oznámiť spotrebiteľovi pri zásielkovom predaji pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru aj svoje sídlo, keď bolo kontrolou dodržiavania povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji ako aj posúdení obsahu Zmluvy uzavretej na diaľku medzi účastníkom konania ako predávajúcim a spotrebiteľom, vrátane Všeobecných obchodných podmienok internetového veľkoobchodu ATRIA.SK, kde sú odpredávané výrobky aj kupujúcim, ktorí si ich nekupujú v rámci podnikateľskej činnosti (ktoré sú poskytované pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru), zverejnených na internetovej stránke www.atria.sk <http://www.atria.sk> zistené, že predávajúci pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru neoznámil spotrebiteľovi svoje sídlo, keď na web stránke v sekcii „Kontakty“ bolo uvedené: „ATRIA SK, s. r. o., Tichá ul. 1, Žilina, 011 38...“ a v zmysle výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je sídlo spoločnosti na adrese: „ATRIA SK, s. r. o., P. Mudroňa 5, Žilina, 011 38“, čím bol porušený § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji. V odôvodnení uviedol, že účastníkovi listom zo dňa 22.03.2012 bolo oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty, a to na základe zistení, ktoré vykonali inšpektori SOI v prevádzkarni žalobcu dňa 25.01.2013 a 08.02.2013, pri ktorých kontrolách boli zistené nedostatky, ktoré sú špecifikované vo výroku rozhodnutia. Prvé rozhodnutie v poradí ohľadne tohto deliktu bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané 23.04.2013, ktorým bola účastníkovi uložená pokuta vo výške 360,- Eur. Odvolací orgán na základe odvolania účastníka rozhodnutím zo dňa 27.05.2013 rozhodnutie z 23.04.2013 zrušil a vec vrátil na nové konanie s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán síce správne právne kvalifikoval zistený skutkový stav, avšak v rozhodnutí nie je vo výroku rozhodnutia uvedené porušenie zákona č. 108/2000 Z.z. V ďalšom rozhodnutí prvostupňový správny orgán konštatoval, že účastník ako predávajúci podľa § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji je v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) cit. zákona povinný pri zásielkovom predaji pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru spotrebiteľovi oznámiť svoje sídlo. V čase kontroly bolo toto ustanovenie zo strany účastníka porušené. Pri ukladaní výšky pokuty zohľadnil správny orgán podľa § 14 ods. 3 cit. zákona závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania a škodlivé následky spočívajúce v odopretí spotrebiteľom práva na riadne, úplné a komplexné informácie o sídle podnikateľského subjektu. Tento nedostatok nie je možné kvalifikovať ako zanedbateľný. Pokutu uložil v zmysle § 14 ods. 2 cit. zákona v spodnej hranici zákonnej sadzby, ktorá je až do 3.319,39 Eur. Pokuta uložená v tejto výške, vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, je pokutou primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Na základe odvolania voči tomuto rozhodnutiu rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k. SK/0551/99/2013 zo dňa 19.12.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení uviedol, že inšpektori SOI v dňoch 25.01.2013 a 08.02.2013 na prevádzke ATRIA SK, P. Mudroňa 5, Žilina, vykonali kontroly, ktorých predmetom bolo preverenie dodržiavania povinnosti účastníka konania vyplývajúcej zo zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 108/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Inšpektormi bolo zistené, že účastník ako podnikateľ si nesplnil povinnosť pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru oznámiť spotrebiteľovi svoje sídlo, keďže na internetovej stránke www.atria.sk <http://www.atria.sk> v sekcii „Kontakty“ uviedol: „ATRIA SK, s. r. o., Tichá ul. 1, Žilina, 011 38“, hoci v zmysel výpisu z Obchodného registra je sídlo účastníka na adrese P. Mudroňa 5, Žilina, 011 38. Tým bola porušená povinnosť vyplývajúca z § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z. Konštatovanie o porušení tohto ustanovenia odvolací orgán považuje za spoľahlivo zistené a právne posúdené. Účastník síce uviedol, že na internetovej stránke uviedol adresu spoločnosti, na ktorej si môžu spotrebitelia prísť osobne prevziať objednaný tovar, čo však nemožno považovať za splnenie predmetnej zákonnej požiadavky, keďže za sídlo spoločnosti sa považuje adresa uvedená v Obchodnom registri. Prvostupňový správny orgán tiež náležite zdôvodnil právne závery, ku ktorým dospel pri posudzovaní prípadu a pri určení výšky pokuty zohľadnil dôvody zisteného porušenia zákona ako aj charakter porušenej povinnosti. Vzhľadom na charakter chýbajúcej informácie možno vytýkaný nedostatok považovať za závažný a výška postihu nevykazuje znaky neprimeranosti. Predávajúci nesie objektívnu zodpovednosť za zistený nedostatok. Zároveň bolo prihliadnuté aj na to, že účastník ako predávajúci je povinný dodržiavať podmienky podnikania uvedené v príslušných právnych predpisoch, vrátene Zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji od začiatku vykonávania podnikateľskej činnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako dôvody uviedol: Tvrdenie žalobcu o skutočnosti, že konanie začalo 22.03.2013 ako to vyplýva z oznámenia o začatí správneho konania je v rozpore so skutočným stavom. Konanie začalo už 25.01.2013 vykonaním prvého úkonu vo veci. Pokiaľ správny orgán prerušil kontrolu, uvedené prerušenie konania nemá podklad v § 29 Správneho poriadku. Prerušenie konania nebolo žalobcovi oznámené. Prvostupňový správny orgán rozhodol až po 88 dňoch od začatia správneho konania bez toho, aby došlo k predĺženiu lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Aj napadnuté rozhodnutie, t.j. druhostupňové rozhodnutie bolo vydané po lehote uvedenej v § 49 ods. 1,2 Správneho poriadku. V danom prípade nemalo dôjsť k predĺženiu lehoty na vydanie rozhodnutia, pretože k predĺženiu môže dôjsť len v obzvlášť zložitých prípadoch. Písomnosti v predmetnom konaní neboli doručované v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku, napr. upovedomenie účastníkov konania o postúpení odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Zo spisu vyplýva, že dňa 25.01.2013 bola vykonaná inšpekčná kontrola a bol vykonaný inšpekčný záznam, následne 03.02.2013 došlo k pokračovaniu prerušenej kontroly v sídle žalobcu. SOI na základe tých istých podkladov a tých istých kontrol, pri ktorých boli zistené nedostatky, oddelila porušenie povinnosti vytýkané v tomto konaní (porušenie § 10 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji) a o tomto porušení samostatne rozhodla. Jedná sa o neodôvodnené rozdelenie jedného konania na dve samostatné konania, kde v jednom konaní bol prejednaný jeden vytýkaný nedostatok a o tomto vytýkanom nedostatku bolo vydané samostatné rozhodnutie napadnuté v tejto správnej žalobe a v druhom konaní boli prejednávané ostatné vytýkané nedostatky (pričom o ostatných vytýkaných nedostatkoch bolo rozhodnuté jedným samostatným rozhodnutím). Takéto konanie je zo strany SOI účelové a smeruje k možnosti ukladať žalobcovi opakované pokuty. Dôvod, prečo žalobca uviedol na internetovej stránke inú adresu ako zverejnené v Obchodnom registri bol ten, že sa chcel priblížiť k spotrebiteľovi, pretože žalobca sa reálne nachádza práve na adrese zverejnenej na jeho webovej stránke. Správny orgán pokutu a jej výšku riadne nezdôvodnil. Samotné konštatovanie, že výška postihu nevykazuje znaky neprimeranosti, uvedené v napadnutom rozhodnutí, nie je dostatočné zdôvodnenie výšky stanovenej pokuty, a to vzhľadom na to, že o pokute bolo rozhodnuté samostatným konaním bez bližšieho zdôvodnenia, prečo za takéto porušenie povinnosti, ktoré nemalo za následok reálne poškodenie spotrebiteľa, mu bola uložená pokuta vo výške 360,- Eur, pričom v konaní, z ktorého bolo vyčlenené rozhodovanie o uvedenej povinnosti za porušenie rôznych a viacerých povinností, bola uložená pokuta vo výške 460,- Eur. Podľa žalobcu je výška pokuty neprimeraná. V správnom konaní malo byť nariadené ústne pojednávanie, nakoľko to vyžadovala povaha veci, pretože by to prispelo k objasneniu veci. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 08.04.2014. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Za začatie správneho konania nemožno považovať samotný výkon kontroly, ktorou sa len zisťuje skutkový stav. Po vyhodnotení výsledkov kontroly za predpokladu zistenia porušenia zákonných povinností správny orgán pristúpi k začatiu konania vo veci. Pokiaľ nedostatky zistené nie sú, nie je dôvod správne konanie ani začínať. Čo sa týka prerušenia kontroly z 25.01.2013 a jej následného pokračovania 08.02.2013, tento postup bol zvolený za účelom vyhodnotenia predložených obchodných a reklamačných podmienok. Pre začatie správneho konania je rozhodujúci deň, kedy bol o tom oboznámený účastník konania, t.j. doručením oznámenia o začatí správneho konania. Lehoty na vydanie rozhodnutí sú poriadkového charakteru a ich nedodržaním nemôže dôjsť k nezákonnosti samotných vydávaných rozhodnutí. Výsledky vykonaných kontrol boli základom pre dve správne konania z dôvodu, že konania vedené prvostupňovým orgánom pod č. D/0069/05/2013 a P/0068/05/2013 síce vychádzajú zo skutkových zistení z kontrol 25.01.2013 a 08.02.2013, avšak nejedná sa o rovnaké nedostatky, pričom kontrolami boli zistené porušenia povinnosti vyplývajúcej z rozličných právnych predpisov - zákona č. 108/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o predpisy, ktoré obsahujú v súvislosti s porušením povinnosti nimi stanovenými osobitný sankčný mechanizmus (iné lehoty na uloženie sankcie, iná výška sankcie, inak formulované skutočnosti majúce vplyv na výšku uloženej sankcie) a vychádzajú terminologicky z iných pojmov, bol správny postup, keď boli začaté dve správne konanie, ktoré sa svojím obsahom líšia a vychádzajú z porušenia dvoch odlišných právnych predpisov, t.j. nejednalo sa o účelový postup SOI. Námietky týkajúce sa výšky uloženej sankcie považuje taktiež za nedôvodné. Vzhľadom na zistenú porušenú povinnosť, čo sa týka jej závažnosti a charakteru, ako aj možný dopad na spotrebiteľa, ktorému neboli poskytnuté riadne všetky požadované informácie, predmetná pokuta bola uložená v rámci zákonom uloženej sadzby a treba ju považovať za primeranú. Čo sa týka ústneho pojednávania, táto námietka je účelová. Vzhľadom na zistenú porušenú povinnosť, t.j. povahu veci, by ústne pojednávanie neprispelo k jej ďalšiemu objasneniu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podaním zo dňa 14.10.2014 podaným osobe na súd po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby, žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a rozšíril žalobné body takto: Vo výroku napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia nie je riadne špecifikovaný delikt, pretože výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje dátum, kedy došlo k tvrdenému porušeniu zákona. Podávateľ podnetu (spotrebiteľ) na začatie správneho konania bol vydaním predmetného rozhodnutia taktiež priamo dotknutý a preto mal byť účastníkom správneho konania. Ak by skutočne správne konanie bolo začaté dňom doručenia oznámenia o začatí správneho konania, nebolo by možné použiť informácie a skutočnosti zistené pred začatím správneho konania, t.j. z kontrol vykonaných pred jeho začatím. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1,2 O.s.p. za splnenia procesných podmienok na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.11.2014. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov, ktoré boli uplatnené v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z týchto dôvodov: Z inšpekčného záznamu SOI - Inšpektorát SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj zo dňa 25.01.2013 vyplýva, že žalobca bol kontrolovaný na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 108/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákona č. 22/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z dôvodu prešetrenia podnetu č. 11/2013. V podnete spotrebiteľ poukazoval, že na webovej stránke www.atria.sk <http://www.atria.sk> nie sú uvedené ceny s DPH. V tomto zázname bolo uvedené zistenie ohľadne povinnosti predávajúceho pred uzavretím zmluvy, a to že na webovej stránke www.atria.sk <http://www.atria.sk> predávajúci uvádza obchodné meno, nesprávne sídlo (Tichá 1), správne sídlo je P. Mudroňa 5, Žilina. Kontrolovaný subjekt kontrolórom predložil obchodné podmienky a reklamačné podmienky, ktoré budú predmetom ďalšieho posúdenia, z uvedeného dôvodu bola kontrola prerušená. Kontrola pokračovala dňa 08.02.2013, pri ktorej boli zistené pochybenia týkajúce sa informovania spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy na diaľku. Zistenie v inšpekčnom zázname z 25.01.2013 bolo nahradené zistením, že 1. V zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji nie je spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru oznámené sídlo predávajúceho, keď na web stránke v sekcii „Kontakty“ je uvedené: ATRIA SK, s. r. o., Tichá ul. 1, Žilina, 011 38 a v zmysle výpisu z Obchodného registra OS Žilina je sídlo spoločnosti na adrese: ATRIA SK, s. r. o., P. Mudroňa 5, Žilina, 011 38, čím predávajúci pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru neoznámil spotrebiteľovi svoje sídlo a 2. V zmysle Zákona o elektronickom obchode predávajúci - poskytovateľ služieb na elektronickom zariadení neposkytol svoje sídlo označením registra, ktorý ho zapísal a číslo zápisu a rovnako aj názov a adresu orgánu dozoru alebo dohľadu, ktorému činnosť poskytovateľa služieb podlieha. Ďalej boli zistené ďalšie pochybenia týkajúce sa Všeobecných obchodných podmienok internetového veľkoobchodu ATRIA.SK, konkrétne čl. 4 - odstúpenie od kúpnej zmluvy - bod 1, bod 3, ktorými predávajúci porušil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a aj Zákon o podomovom a zásielkovom predaji, ďalej čl. 4 bod 4, ktorá podmienka je v rozpore s Občianskym zákonníkom, čl. 4 bod 5. Žalovaným bolo vydané rozhodnutie č.k. SK/0405/99/2013 zo dňa 22.11.2013, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č. P/0068/05/2013 zo dňa 23.04.2013. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi ATRIA SK, s. r. o., uložená peňažná pokuta vo výške 460,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a 3, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov za porušenia zákona, ktoré boli zistené pri kontrole vykonanej dňa 25.01.2013 a 08.02.2013 v prevádzke účastníka konania, pri ktorých bolo zistené, že účastník vo svojich Všeobecných obchodných podmienkach ukladal spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upieral spotrebiteľovi právo podľa § 3, nedodržal zákaz klamania spotrebiteľa, keď uvádzal neúplné, nepresné a nejasné údaje. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z. v znení účinnom ku d§u 25.01.2013, pri zásielkovom predaji je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku súčasne s ponukou tovaru alebo služby spotrebiteľovi oznámiť svoju totožnosť, trvalý pobyt a živnostenské oprávnenie, ak zásielkový predaj vykonáva fyzická osoba, 15) obchodné meno a sídlo, ak zásielkový predaj vykonáva právnická osoba, 16) 15) § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka. 16) § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona, dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonávajú orgány dozoru podľa osobitných predpisov. 23) 23) Zákon č. 128/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona, orgán dozoru predávajúcemu uloží pokutu do 100 000 Sk, ak porušil ustanovenia § 3, 6, § 7 ods. 1 a 3, § 8 ods. 3, § 10 ods. 1 až 4, § 12 ods. 4 a § 13 ods. 1, 3 a 4. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 orgán dozoru prihliada na závažnosť porušenia povinností alebo zákazu, čas ich trvania a škodlivé následky. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon), ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezákonného uloženia dvoch pokút za viaceré porušenia právnych predpisov, ktoré boli zistené zároveň. V danom prípade, ako to vyplýva z administratívneho spisu, boli vyššie uvedenými kontrolami zistené viaceré porušenia viacerých zákonov, a to konkrétne zákona č. 108/2000 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontrol. Za porušenie povinnosti podľa zákona č. 108/2000 Z.z. bola žalobcovi uložená osobitná pokuta (ktorej uloženie súd preskúmava v tomto súdnom konaní) a za porušenie povinnosti podľa zákona č. 250/2007 Z.z. bola uložená osobitná pokuta, a to rozhodnutím Inšpektorátu SOI so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj č.k. P/0068/05/2013 z 23.04.2013, ktoré rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím žalovaného č.k. SK/0405/99/2013 z 22.11.2013. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože Dohovor v tomto článku uvádza: „akékoľvek trestné obvinenie.“ Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov, ktoré boli spáchané viacerými konaniami (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť z hľadiska analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestnom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najvážnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnych predpisov určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona, čo znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Je povinnosťou správneho súdu preskúmať v prípade, ak uvedené je namietané žalobcom (dispozičná zásada ovládajúca správne súdnictvo), v prípade ak žalobca spáchal viacero správnych deliktov, či mu správny orgán pri ukladaní pokuty za tieto delikty nemal v zmysle absorpčnej zásady uplatňujúcej sa v trestnom práve uložiť iba jednu pokutu ako sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou prvostupňový ani druhostupňový správny orgán neriadili a uložili dve pokuty za viaceré porušenia (hoci rozličných) právnych predpisov, hoci v danom prípade viacero správnych deliktov bolo spáchaných viacerými konaniami žalobcu (neuvedenie sídla na webovej stránke žalobcu, skoncipovanie všeobecných obchodných podmienok v rozpore so zákonom). K tomu súd uvádza, že dôsledky viacčinného súbehu sa neprejavujú vo vylúčení deliktuálnej zodpovednosti za niektorý zo skutkov, ale v pravidlách ukladania trestov. Premietnutie tejto zásady pochádzajúcej z trestného práva do správneho práva nebráni vzniku situácie, pri ktorej jedno protiprávne konanie bude posudzované podľa iného právneho predpisu a druhé protiprávne konanie bude posudzované a sankcia ukladaná na základe iného právneho predpisu. Ak už bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktoré uložilo sankciu za konkrétny správny delikt, úlohou správneho orgánu rozhodujúceho o ďalšom správnom delikte za aplikácie absorpčnej zásady bude vziať do úvahy sankciu pred tým uloženú, a to najmä z pohľadu, ktorý skutok je ako správny delikt prísnejšie postihnuteľný a podľa toho ďalšiu sankciu buď uložiť (ak bol skôr postihnutý správny delikt menej závažný) alebo sankciu vôbec neuložiť (ak bol postihnutý delikt najprísnejšie postihnuteľný). Správny orgán teda v ďalšom rozhodnutí zohľadní skôr právoplatne uloženú sankciu za iný správny delikt, ak má byť uložený úhrnný trest. Z týchto dôvodov Krajský súd v Žiline zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd sa ďalej zaoberal ostatnými žalobnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodné. Konkrétne k nim súd uvádza: Námietka tvrdeného začatia správneho konania dňom 25.01.2013 sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to bez ohľadu na to, kedy správne konanie začalo. Od začatia správneho konania začínajú plynúť lehoty na vydanie meritórneho rozhodnutia, avšak ani nedodržanie týchto procesných lehôt nemá priamy vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a len zakladá právo účastníka v prípade ich nedodržania iným inštitútom dožadovať sa nápravy tejto nečinnosti. Čo sa týka námietky prerušenia kontroly správnym orgánom, taktiež táto nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Len na margo k nej súd uvádza, že nešlo o prerušenie konania, ako to mylne uvádza žalobca v žalobe, ale prerušenie fyzického výkonu kontroly. Z toho vyplýva, že o takomto prerušení kontroly sa nevyhotovuje rozhodnutie o prerušení konania. Ďalšou námietkou boli namietané vady rozhodnutia z 23.04.2013, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. k. SK/0404/99/2013 zo dňa 27.05.2013 zrušené. Toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako neexistujúce v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca aj týmto spôsobom chcel preukázať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nedodržaním lehôt na vydanie zrušeného rozhodnutia. K tomu však súd uvádza, ako už vyššie uviedol, že samotné námietky o nedodržaní procesných lehôt pri vydaní či už rozhodnutia z 23.04.2013 alebo následne vydaného prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia podľa Správneho poriadku, ak by sa aj zakladali na pravde, nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. Dôvodom je, že takéto prípadné pochybenie by sa rozhodnutia v merite veci nijako nedotklo. Čo sa týka námietky, že žalobcovi nebolo do vlastných rúk doručené upovedomenie účastníka o postúpení odvolaciemu orgánu, ktoré správny orgán vydal 31.07.2013, súd uvádza, že táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná, pretože zo správneho spisu vyplýva, že toto oznámenie z 31.07.2013 bolo doručované do vlastných rúk osobe, ktorá bola oprávnená prijímať doručované zásielky za žalobcu a ktorá ho prevzala dňa 01.08.2013. Čo sa týka námietky, že neuvádzanie adresy sídla žalobcu, ako je uvedená v Obchodnom registri, na internetovej stránke žalobcu bolo odôvodnené, lebo v skutočnosti žalobca nesídli na adrese uvedenej v Obchodnom registri, táto námietka je taktiež nedôvodná. Žalobca mal povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z. oznámiť spotrebiteľovi aj svoje sídlo. Túto povinnosť si preukázateľne v čase kontroly zo dňa 25.01.2013 a 08.02.2013 nesplnil. Ak žalobca chcel na svojej webovej stránke umiestniť aj kontaktnú adresu, na ktorej je zastihnuteľný, nič mu v tom nebránilo, avšak mal aj zákonnú povinnosť oznámiť adresu sídla spoločnosti, ktorá je v zmysle zásady záväznosti údajov Obchodného registra a verejnej publicity týchto údajov práve tou, ktorá je uvedená v Obchodnom registri. Mal potom na svojej webovej stránke označiť obe tieto adresy, teda adresu sídla spoločnosti podľa Obchodného registra a aj adresu, na ktorej je zastihnuteľný. Čo sa týka námietky nezdôvodnenia výšky pokuty, súd k tomu uvádza, že sankcia bola uložená tak, že nebolo prihliadnuté na to, že sa vedie voči žalobcovi ďalšie správne konanie ohľadne iných skutkov, ktoré boli zistené zároveň s postihnutým skutkom, ani to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 19.12.2013 už bol žalobca za tieto ďalšie skutky aj postihnutý (neprávoplatným) rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č.k. P/0068/05/2013 zo dňa 23.04.2013, preto táto žalobná námietka je predčasná. Čo sa týka poslednej námietky týkajúcej sa povinnosti správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie súd uvádza, že v danej veci sa nejednalo o preskúmanie priestupku, to znamená, že nešlo o postih fyzickej osoby, ale právnickej osoby. Účastník tohto správneho konania mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom prvostupňového rozhodnutia, čo i využil a vyjadril sa písomne dňa 26.03.2013, teda bol mu daný priestor, aby mohol prezentovať celé svoje stanovisko k danej veci. Nebol teda poškodený na žiadnych svojich procesných právach a preto táto námietka je taktiež nedôvodná. Ustanovenie § 74 Zákona o priestupkoch, ktoré obligatórne zakotvujú ústne pojednávanie priestupkov, nie je možné bez ďalšieho analogicky použiť aj v danej veci. Súd neprihliadol na podanie žalobcu zo dňa 14.10.2014, pretože v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. rozširovať rozsah napadnutia správneho rozhodnutia možno len v lehote podľa § 250b O.s.p. a toto podanie bolo súdu zaslané po tejto lehote. Okrem toho, toto podanie reaguje na vyjadrenie žalovaného zo dňa 08.04.2014, ktoré bolo žalobcovi zaslané len na vedomie a teda vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného nebolo súdom vyžadované a žalobca ho podal len fakultatívne. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si vyčíslil podaním zo dňa 14.10.2014, a to za súdny poplatok 70,- Eur, za trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava, spísanie žaloby, vyjadrenie zo dňa 09.10.2014 (správne malo byť uvedené „zo dňa 14.10.2014“), 3 x 134,- Eur + 3 x režijný paušál á 8,04 Eur + 20 % DPH vo výške 85,22 Eur. Spolu si uplatnil náhradu trov konania 581,34 Eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a trov právneho zastúpenia 340,90 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - spísanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - 20% DPH vo výške 56,82Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 410,90 Eur (70,- Eur + 340,90 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Pavla Karmana, advokáta so sídlom v F., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkon - vyjadrenie zo dňa 14.10.2014, spolu s režijným paušálom a DPH. Obsahom tohto vyjadrenia sú nové žalobné námietky, čím žalobca rozšíril rozsah napadnutia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Nakoľko však podanie žalobcu bolo súdu doručené po uplynutí lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., nebolo možné na novú argumentáciu prihliadať. Naviac, uvedeným podaním žalobca predložil svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.04.2014, na ktoré však súdom nebol vyzvaný a žalobca ho podal len fakultatívne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažoval predmetné vyjadrenie za úkon vykonaný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.. Preto nemožno tento úkon a trovy v súvislosti s ním vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.