Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/37/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200266 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200266.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci navrhovateľa: Mechanika s.r.o., so sídlom Hlinická č. 1183, 014 01 Bytča, IČO: 36398110, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Veselý, G. 1, XXX XX H. L., proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/77436/2014 zo dňa 11.02.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2014 v zákonom stanovenej lehote pri aplikácii ust. § 250b ods. 1 O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/77436/2014 zo dňa 11.02.2014, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501402/5/4322311/2013/Cven zo dňa 28.10.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 28.792,94 Eur potvrdil. V žalobe žalobca poukazuje na to, že nespochybňuje matematický výpočet daňovej kontroly, ktorú iniciovala ich spoločnosť v súvislosti s konaním konateľa a spoločníka spoločnosti C., avšak spoločnosť nemôže byť ako žalobca postihnutý nelegálnym, nekalým a protizákonným konaním takejto osoby, ktorá má za následok insolventnosť spoločnosti, ktorá si vždy včas a riadne plnila všetky záväzky voči všetkým štátnym orgánom, inštitúciám a zamestnancom a preto žiada o preskúmanie rozhodnutia v tom zmysle, že rozhodnutie žalovaného nepokladá za zákonné a správne z hľadiska určitého excesu konania druhého spoločníka. Žalobca má za to, že Daňový úrad v Žiline mal prerušiť konanie a rozhodovanie o vyrubení daňovej povinnosti až do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde v Žiline ohľadne určenia neplatnosti takejto kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá bez súhlasu valného zhromaždenia, bez vedomia súhlasu druhého konateľa a spoločníka spoločnosti, pričom nehnuteľnosti tvorili aj základné imanie spoločnosti, ktoré teraz neexistuje a takisto je takáto zmluva nevýhodná pre spoločnosť, pretože predajom nehnuteľnosti jej vznikla povinnosť zaplatiť daň a spoločnosť nemohla podať daňové priznanie, keďže do termínu podania daňového priznania takáto skutočnosť jej nebola známa a spoločník C.C. O. nepredložil uzavretú kúpnu zmluvu spoločnosti, ani neinformoval účtovníčku spoločnosti ohľadne uzavretia takejto kúpnej zmluvy. Žalobca sa dozvedel o tejto skutočnosti až dňa 27.05.2013, kedy to oznámil nový majiteľ C. U.. C. U. sa v podstate násilím zmocnil tohto majetku a to tým spôsobom, že vymenil všetky zámky na dverách a dal areál spoločnosti Mechanika s.r.o. strážiť bezpečnostnou službou a zamedzil druhému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti Ing. G. D. akýkoľvek prístup do nebytových priestorov, kde sa do dnešného dňa nachádzajú veci, ktoré patria spoločnosti Mechanika s.r.o.. Pochybenie daňového orgánu vidí žalobca v tom, že nerešpektoval súčasný stav, ako aj stav spoločnosti Mechanika s.r.o. riešiť vec legálnou cestou a v podstate skutočnosti vyplývajúce zo žiadosti o vykonanie daňovej kontroly, ktoré iniciovala spoločnosť Mechanika s.r.o. majú negatívny dopad na celú ich spoločnosť. Podľa predmetného rozhodnutia by žalobca mal zaplatiť daň v značnej výške, ktorá bola vyrubená na základe nezákonného konania jedného zo spoločníkov a vyrubenie dane má v podstate likvidačný charakter pre spoločnosť ako takú, čím sa zamedzí ďalší rozvoj spoločnosti, ako aj existencia spoločnosti ako takej. Vzhľadom na uvedené žiadal Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.04.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že správca dane zistil, že žalobca neúčtoval do daňových príjmov v zdaňovacom období roku 2012 príjmy z predaja majetku na základe zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 24.08.2012 medzi predávajúcim Mechanika s.r.o., Bytča, zastúpeným C. O. a kupujúcim C. U. v celkovej sume 309.222 Eur. Predmetom tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti: výrobná hala (stavba) súp. č. 1183 na KNC č. 1692/14 s predajnou cenou podľa znaleckého posudku č. 142/2012 Ing. Miroslava Loukotu vo výške 273.339 Eur. K tomu priradené ploty a vonkajšie úpravy na parcele č. 1692/12 vo výške 9.776 Eur, trafostanica na parcele č. 1719/21 v hodnote 1.336 Eur a pozemky na parcelách 1692/12, 1692/14 a 1719/21 spolu o výmere 1594 m2 v hodnote 24.771 Eur. Správca dane zistil z účtovných dokladov spoločnosti zostatkové ceny tohto majetku so stavom k 31.12.2011, ktoré znižujú príjmy z jeho predaja a vyčíslil sumy, ktoré zvyšujú základ dane žalobcu za rok 2012 nasledovne: - zvýšený základ dane z predaja výrobnej haly s príslušenstvom (ploty, vonkajšie úpravy) 283.115 -108.941 (zostatková cena) = 174.174 Eur, - zvýšený základ dane z predaja trafostanice 1.336 - 68 (zostatková cena) = 1.268 Eur, - zvýšený základ dane z predaja pozemkov 24.770 - 8.388 (obstarávacia cena) = 16.382 Eur. Nezahrnutím príjmov z predaja vyššie uvedeného majetku do základe dane žalobca porušil ustanovenia § 2 písm. f), písm. h) a písm. j), ako aj § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Žalovaný poukázal na to, že vychádzal z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24.08.2012, ktorá je platná. Podľa rozhodnutia Správy katastra Bytča zo dňa 12.09.2012 bol povolený vklad pod č. V 1243/12 v prospech C. U., t.j. došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda k predaju majetku. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, vložka č. 12838/L je zrejmé, že konateľ spoločnosti Mechanika s.r.o. C. O. bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne, t.j. mohol predmetnú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností uzavrieť aj sám, bez predchádzajúceho súhlasu druhého konateľa B.. G. D., čo nepopieral ani žalobca. Žalovaný taktiež nemohol prihliadnuť ani na predloženú zápisnicu o trestnom konaní zo dňa 27.05.2013, ani na uznesenie o predbežnom opatrení Krajského súdu v Žiline, pričom poukázal na to, že predmetná kúpna zmluva je platná. Žalobca bol o predaji majetku povinný účtovať v roku 2012 a rozdiel medzi cenou zistenou znalcom na základe znaleckého posudku a zostatkovou cenou uplatniť v základe dane - zvýšiť príjmy. Čo sa týka námietky prerušenia konania až do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Žilina vo veci určenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy žalovaný uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu v súlade s § 44 zákona č. 563/2009 Z.z., mal všetky doklady a platné dôkazy, ktoré mohli určiť výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu. Ďalšie konanie, na ktoré žalobca poukazuje, resp. aj trestné konanie, tieto konania nie sú daňovým konaním a preto správca dane, ako aj žalovaný nemohol na ne prihliadnuť a nebol ani dôvod na prerušenie daňového konania. Poukázal aj na zákon o účtovníctve § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. a taktiež na postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. V danom prípade predmet účtovného prípadu bol prevod nehnuteľností, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u predávajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľností. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolení, účtovné zápisy sa zrušia. V danom prípade bol vklad do katastra povolení, t.j. účtovná jednotka, žalobca bol povinný vykonať účtovné zápisy, resp. účtovať o predaji majetku a to bez ohľadu na to, že kupujúci má zaplatiť kúpnu cenu až o tri roky. Žalobca bol povinný o predaji majetku účtovať v čase, keď sa účtovný prípad uskutočnil, bez ohľadu na skutočnosť, že jeden z konateľov spoločnosti sa o predaji majetku dozvedel až dňa 27.05.2013. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol o žalobe rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok § 250f ods. 1 a 2 O.s.p.. Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu vyslovil súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania podaním doručeným súdu dňa 04.04.2014. Žalovaný bol zo strany súdu vyzvaný výzvou zo dňa 26.03.2014, ktorú prevzal dňa 31.03.2014, aby sa vyjadril v lehote 15 dní, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s doložkou, že ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci nemá námietky. Žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril a preto súd uplatnil domnienku, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania žalovaný nemá žiadne námietky. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba nie je dôvodná a preto ju pri aplikácii ust. § 250j ods. 1 O.s.p. bolo potrebné zamietnuť. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo veci dostatočne zistili skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom správne aplikovali predpisy zákona o správe daní a poplatkov č. 563/2009 Z.z., ako aj ustanovenia zákona o daní z príjmov, t.j. zákona č. 595/2003 Z.z.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verenej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správnych orgánov a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 595/2003 Z.z. platného do 31.12.2012 na účely tohto zákona sa rozumie predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z. zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Podľa § 2 písm. j) predmetného zákona, základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva (zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) z výsledku hospodárenia. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami sú aj zostatková cena (§ 25 ods. 3) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa na predanú alebo likvidovanú časť majetku; zostatková cena likvidovaného stavebného objektu alebo jeho časti v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu alebo technickým zhodnotením stavby sa zahrnie do obstarávacej ceny. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve tento zákon upravuje: a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva 1. právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 1 predmetného zákona, účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9). Podľa § 2 ods. 2 predmetného zákona, predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov, c) rozdiele majetku a záväzkov, d) výnosoch, e) nákladoch, f) príjmoch, g) výdavkoch, h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky. Podľa § 3 ods. 1 predmetného zákona, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Podľa § 4 ods. 1 zákona účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3. Podľa § 7 ods. 1 predmetného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Podľa § 8 ods. 1 predmetného zákona, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 - postupy účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva - § 2 ods. 2 pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností (§ 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.) a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti nadobúdateľom; u predávajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti. Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že rozhodnutím zo dňa 28.10.2013 pod č. 9501402/5/4322311/2013/Cven správca dane rozhodol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 28.792,94 Eur na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2012. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním - 0 Eur, daň zistená správcom dane - 28.792,94 Eur, rozdiel dane - 28.792,94 Eur, zníženie daňovej straty - 40.282,16 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu za účelom dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 23.09.2013. Daňový subjekt podal dňa 19.03.2013 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2012, daňový subjekt vykázal v daňovom priznaní výsledok hospodárenia pred zdanením a základe dane vo výške, ktoré zároveň v rozhodnutí bolo špecifikované. Následne po vykonaní daňovej kontroly bol upravený základ dane z príjmov právnických osôb v súlade s § 17. Daňový subjekt nezaúčtoval do daňových príjmov v zdaňovacom období roku 2012 príjmy z predaja majetku na základe Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 24.08.2012 medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim C., v celkovej výške 309.222 Eur. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia. Správca dane zistil z účtovných dokladov spoločnosti príslušné zostatkové ceny tohto majetku so stavom k 31.12.2011, ktoré znižujú príjmy z jeho predaja a vyčíslil sumy, ktoré zvyšujú základ dane daňového subjektu za rok 2012. Uviedol, že nezahrnutím príjmov z predaja vyššie uvedeného majetku do základu dane daňový subjekt porušil ust. § 2 písm. f), h) a písm. j), ako aj § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z.. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom poukázal na to, že nespochybňuje zistené fakty a výpočet, avšak uviedol, že kúpnopredajná zmluva ohľadne predmetného majetku bola podpísaná bez súhlasu valného zhromaždenia, resp. súhlasu druhého spoločníka a konateľa Ing. G. D., ktorý túto uzavrel so svojím známym C. U., kde odpredal celý majetok a všetky nehnuteľnosti spoločnosti žalobcu bez akéhokoľvek protiplnenia s tým, že tento mal zaplatiť kúpnu cenu až tri roky od uzavretia kúpnej zmluvy. Uzavretie kúpnej zmluvy druhý konateľ spoločnosti zatajil a tento sa o tomto dozvedel až dňa 27.05.2013. Uviedol, že trestné konanie, ako aj konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy neboli do dnešného dňa ukončené. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.02.2014 predmetné rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že na tieto nie je možné prihliadnuť, pretože zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 24.08.2012 je platná. Poukázal aj na rozhodnutie Správy katastra Bytča, podľa ktorého rozhodnutia došlo k prevodu vlastníctva o práva k nehnuteľnostiam na základe vkladu pod V 1243/12. Z výpisu z Obchodného registra taktiež bolo zistené, že konať za spoločnosť je oprávnený každý z konateľov samostatne. Nebolo možné prihliadnuť ani na zápisnicu o trestnom konaní, ani na uznesenie o predbežnom opatrení, nakoľko predmetná kúpna zmluva je platná, daňový subjekt bol o uvedenom predaji majetku povinný účtovať a rozdiel medzi cenou zistenou znalcom na základe znaleckého posudku a zostatkovou cenou uplatniť v základe dane. Podstatou posúdenia prejednávanej veci je tá skutočnosť, či správca dane aj žalovaný postupovali v predmetnej veci zákonne, keď žalobcovi dovyrubili tzv. rozdiel dane z príjmov z predaja majetku (nehnuteľností) z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom (zmluva na strane predávajúceho za žalobcu podpísaná jedným z konateľov spoločnosti žalobcu - C.) a kupujúcim C. U. bez súhlasu druhého konateľa spoločnosti žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2012. Žalobca namieta nesprávnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov, najmä vzhľadom k tomu, že druhý konateľ spoločnosti žalobcu B.. G. D. o uzatvorení predmetnej zmluvy nemal vedomosť, resp. o tejto sa dozvedel až následne a v podstate sám inicioval daňovú kontrolu po dozvedení sa o tejto skutočnosti. Zo zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej medzi predávajúcim - Mechanika s.r.o. so sídlom Hlinská č. 1183, Bytča zastúpenej štatutárnym zástupcom C. O., bytom H. A. č. XXX a kupujúcim C. U., H. A. č. XXX súd zistil, že predmetom prevodu boli tam uvedené nehnuteľnosti v bode 1 zmluvy, v bode 3 bolo uvedené, že predávajúci - spoločnosť žalobcu predáva predmetné nehnuteľnosti za cenu 309.222 Eur a kupujúci zaplatí kúpnu cenu do troch rokov odo dňa vykonania vkladu vlastníctva príslušnou správou katastra, čo predávajúci svojím podpisom výslovne potvrdzuje. V správnom spise sa nachádza aj fotokópia rozhodnutia Správy katastra Bytča pod číslom vkladu V 1243/12 zo dňa 12.09.2012, z ktorého je zrejmé, že Správa katastra Bytča vydala pozitívne rozhodnutie o vklade s tým, že podľa ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v kat. úz. H. - tam špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho C. Z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, vložky č. 12838/L, Oddiel Sro mal súd preukázané, že spoločníkmi spoločnosti žalobcu boli C. O., bytom H. A. č. XXX a B.. G. D., D. č. XXX H. A.. Konanie menom spoločnosti bolo upravené tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia každý samostatne. Takisto v správnom spise sa nachádza aj zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 27.05.2013, ktorú podal, resp. bol vypočutý B.. G. D. vo vzťahu k zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a taktiež sa v spise nachádza aj uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 9Co/330/2013 zo dňa 05.08.2013, ktoré odporcovi C. U. uložilo zákaz nakladať so špecifikovanými nehnuteľnosťami, ktoré sa týkajú aj predmetného daňového konania. Zároveň sa tu nachádza pripojená žaloba žalobcu Mechanika s.r.o., Hlinická, Bytča a B.. G. D. bytom T. proti odporcovi C. U. o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24.08.2012, predmetom ktorej mali byť špecifikované nehnuteľnosti, z ktorých príjem bol zahrnutý do dane z príjmov za rok 2012. V danom prípade aj podľa názoru súdu správca dane, ako aj žalovaný správny orgán postupovali zákonne, keď zahrnuli do daňových príjmov žalobcu ako právnickej osoby - príjem z predaja majetku na základe zmluvy o prevode nehnuteľností - kúpnej zmluvy zo dňa 24.08.2012, ako príjem za obdobie roku 2012. Súd v predmetom poukazuje na ust. § 2 písm. f), h) a j) zákona č. 595/2003 Z.z.. Zároveň poukazuje na to, že žalobca nespochybňuje matematický výpočet predmetného rozdielu dane z príjmov. Žalobca spochybňuje konanie svojho druhého spoločníka, pričom, ale podľa názoru súdu žalovaný a teda aj správne správca dane vychádzali z predbežného posúdenia predmetnej veci alebo predmetnej kúpnopredajnej zmluvy a vychádzali z toho, že táto kúpnopredajná zmluva ohľadne špecifikovaných nehnuteľností je platná, nakoľko z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je zrejmé, že konateľ spoločnosti žalobcu C. O. bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne, t.j. mohol predmetnú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností uzatvárať (podpísať) aj sám bez predchádzajúceho súhlasu druhého konateľa B.. G. D., čo napokon ani samostatný žalobca nepopiera. Ani podľa názoru súdu námietky prerušenia konania, resp. trestné oznámenie, návrh na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy nemôžu mať vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia. Súd poukazuje v predmetnom aj na vyššie uvedený postup účtovania v prípade prevodu nehnuteľností pre právnické osoby účtujúce v sústave podvojného účtovníctva. To znamená žalobca bol povinný vykonávať účtovné zápisy, resp. účtovať o predaji majetku a to bez ohľadu na to, že kupujúci má zaplatiť kúpnu cenu až o tri roky. Žalobca mal povinnosť účtovať a teda zahrnúť príjem z predaja predmetných nehnuteľností v čase, keď sa účtovný prípad uskutočnil, t.j. za obdobie roku 2012. V danom prípade je nepochybné, že vklad špecifikovanej kúpnopredajnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený tak ako bolo vyššie uvedené. To znamená, žalobná námietka žalobcu, že by žalovaný mal konanie prerušiť a počkať na právoplatné rozhodnutie súdu o určení platnosti alebo neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností bola zo strany súdu vyhodnotená ako nedôvodná. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že v danom prípade pokiaľ súd právoplatne rozhodne o určení neplatnosti predmetnej kúpnopredajnej zmluvy žalobca bude môcť využiť inštitút dodatočného daňového priznania, resp. žiadať náhradu škody vo vzťahu k druhému konateľovi spoločnosti žalobcu, ktorá by prípadne uvádzaným konaním mohla vzniknúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu ako nedôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..