Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/93/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200364 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: F. W., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom N. č. XXX, XXX XX N. nad N., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2014, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2014 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 10.1.2014 o priznanie starobného dôchodku od 10.1.2011. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ žiadosťou z 10.1.2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 10.1.2011. Poukázala na ust. § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a uviedla, že navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, 22.8.1989. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR (ďalej len „útvar sociálneho zabezpečenia MV SR“) č. SPOU-OSZ-26.683-23/2013-VZ zo dňa 29.11.2013 bol navrhovateľovi od 1.9.1989 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia MV SR. Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia MV SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 1.9.1989 splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi preto nevznikol. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Okrem iného v ňom uviedol doby svojho zamestnania, a to od 17.3.1954 do 17.8.1954 - zamestnaný v II. kategórii - civilné zamestnanie, do 1.11.1954 do 19.12.1956 - zamestnaný v I. kategórii - vojak ZVS a od 1.1.1957 do 21.8.1989 - zamestnaný v I. kategórii - príslušník PZ. V roku 1989 mu bol priznaný starobný dôchodok, ktorý však bol iba obdobou výsluhového dôchodku. Tento starobný dôchodok bol v roku 2002 v zmysle ustanovenia zákona č. 382/2002 Z. z. zmenený na výsluhový dôchodok. Obdobie jeho zamestnania sa do výšky jeho výsluhového dôchodku nepremietlo. Výsluhový dôchodok mu je dodnes vyplácaný Ministerstvom vnútra SR. Tvrdenie odporcu, že výsluhový dôchodok je považovaný za starobný dôchodok, je nesprávne. Služba v PZ je posudzovaná podľa osobitných predpisov o sociálnom zabezpečení a nevzťahuje sa na ňu všeobecný predpis o sociálnom zabezpečení. Aplikácia predpisov o všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia nevylučuje žiadnym spôsobom, aby obdobie výkonu služby policajta podľa zákona č. 382/2002 Z. z., bolo považované aj za obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Počas obdobia jeho zamestnania boli z jeho mzdy zrážané príspevky na dôchodkové zabezpečenie, ktoré boli odvádzané priamo do Sociálnej poisťovne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011, § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a poukázal na to, že splnil podmienky na splnenie nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia, ktorými sú fyzický vek minimálne 55 rokov, minimálny počet odpracovaných rokov podľa veku v I. alebo II. kategórii funkcií a doba dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov. Do doby vzniku podmienky nároku na starobný dôchodok je potrebné zarátať aj dobu poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, tak ako uvádza ja rozsudok NS SR 7So/138/2011. Postupom odporcu bol poškodený na svojich právach a diskriminovaný iba z toho dôvodu, že bol poistený a vykonával prácu - služobný pomer v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Obdobie, počas ktorého bol poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia sa nijako nezohľadňuje vo výške jeho starobného dôchodkového zabezpečenia zo systému osobitného dôchodkového poistenia. Odporca pochybil pri určovaní výšky ako i splnenia nároku na starobný dôchodok aj v tom zmysle, že porušil ustanovenia právnych predpisov o náležitom zistení skutkového stavu, správnej aplikácii právneho predpisu. Ďalej poukázal na ust. § 195 a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, a keďže odporca nezistil riadne skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis a nezohľadnil a nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ako i so zistenými dôkazmi, narušil princíp právnej istoty, rovnosti a rovnakého zaobchádzania tým, že odporca v podobných skutkových prípadoch rozhodol rozdielne, a preto žiadal, aby krajský súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo vyjadrení zo dňa 30.5.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 3.3.2014 ako vecne správne potvrdiť. Na pojednávaní konanom dňa 4.8.2014 navrhovateľ zotrval na podanom opravnom prostriedku a na dôvodoch, ktoré uviedol v jeho písomnom vyhotovení zo dňa 25.3.2014. Na otázku samosudkyne doplnil, že po ukončení gymnázia maturitou 12.9.1979 pracoval ešte aj na Štátnom majetku v Radošinej, žiaden listinný dôkaz o tom pre odstup času súdu predložiť nevie, pretože sa tento nikde nezachoval a nepozná momentálne nikoho, kto by mu túto skutočnosť mohol ako priamy svedok potvrdiť. Išlo o obdobie od 18. roku jeho veku až do roku 1954. Pracoval na štátnom majetku v lete, v zime sa tam nerobilo, koľko sezón takto odpracoval, uviesť nevedel. Po skončení jeho služobného pomeru od 31.8.1989 už nikde nepracoval. Viac k veci neuviedol. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 30.5.2014 a s poukazom na skutočnosti v ňom uvedené navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 3.3.2014 potvrdiť ako zákonné. Krajský súd v súlade s ust. § 250 - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10.1.2014, doručenou odporkyni dňa 16.1.2014, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 10.1.2011. Z obsahu administratívneho spisu, a to potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPOU-OSZ-26.683-23/2013-VZ zo dňa 29.11.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný od 1.9.1989 starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pre výpočet (výšku) starobného dôchodku bola navrhovateľovi započítaná nasledovná doba: od 17.3.1954 do 17.8.1954 v III. pracovnej kategórii - civilné zamestnanie, od 1.11.1954 do 19.12.1956 v I. kat. funkcií - vojak ZVS, od 1.1.1957 do 21.8.1989 v I. kat. funkcií - príslušník PZ a od 22.8.1989 do 31.8.1989 - doba po vzniku nároku. Vzhľadom na to, že podmienku potrebnej doby zamestnania „najmenej 25 rokov“, ako aj podmienku „20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií“ navrhovateľ splnil aj bez doby do 18. rokov veku, započítanie doby zamestnania (štúdia) pred 18. rokom veku nemalo žiadny vplyv nároku na starobný dôchodok a jeho výmer. Pre výmer starobného dôchodku bola navrhovateľovi v súlade s ust. § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov započítaná preukázaná doba zamestnania (služby) od 18. roku veku do dňa priznania starobného dôchodku. Navrhovateľ bol zo služobného pomeru príslušníka ZNB uvoľnený dňom 31.8.1989 na základe jeho žiadosti z dôvodu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 99 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov ZNB v platnom znení a čl. 100 ods. 1 písm. e) nariadenia MV ČSSR č. 25/83. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia č. SPC-26683/6-2002 zo dňa 14.8.2002 vyplýva, že dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého podľa § 125 ods. 1 od 1.7.2002 sa starobný dôchodok navrhovateľa považuje za výsluhový dôchodok. Do 30.6.2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok upravené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132, § 133). Navrhovateľovi ako príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti bol od 1.9.1989, teda pred 1.7.2002, priznaný starobný dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky dôchodkového zabezpečenia rozhodol orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Týmto orgánom je starobný dôchodok navrhovateľovi aj vyplácaný. Dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra. Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z. je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považujú, najmä na účely valorizácie a výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia policajtov a vojakov. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 - § 24 v spojení s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z.. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a starobnými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva napr. aj z § 4 ods. 2 zákona č. 471/2003 Z. z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003. Krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z. z. navrhovateľovi priznaný nebol a nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. mu ani nevznikol. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V žiadosti z 10.1.2014 navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 10.1.2011. Pokiaľ ide o obdobie od 17.3.1954 do 17.8.1954 nevedel uviesť názov zamestnávateľa, dobu od 18.8.1954 do 31.10.1954 nevedel konkretizovať a od 1.9.1989 je poberateľom výsluhového dôchodku. Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a je vyplácaný útvarom Ministerstva vnútra SR. Keďže odporkyňa nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku, tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná jej právomoc rozhodnúť ani o zvýšení starobného dôchodku za prípadné ďalšie doby zamestnania. V prípade ich preukázania rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania pred vznikom nároku na starobný dôchodok (považovaný za výsluhový dôchodok) podľa § 259 ods. 1, § 263 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je tak ako v prípadoch uvedených § 143d zákona č. 328/2002 Z. z. daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra SR. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.3.2014 je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.