Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200368 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200368.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ N. H. U., C. XXX, XXX XX W. B. T., v rade 2/ H. U., C. XXX, XXX XX W. B. T., právne zastúpení advokátkou: Eva Kováčechová, AK W. XX, XXX XX X. X., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, Andreja Kmeťa č. 17, 010 01 Žilina, za účasti pribratého účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00071-1/Pál zo dňa 21.01.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcom v rade 1/, 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa domáhali v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00071-1/Pál zo dňa 21.01.2014, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Žilina pod č.s. 2008/C-7489/H1 zo dňa 05.02.2010 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol. Žalobcovia v žalobe namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj nezákonnosť postupu správnych orgánov. To znamená prvostupňové rozhodnutie Mesta Žiliny č.s. 2008/C-7489/H1 zo dňa 05.02.2010, ako aj následné rozhodnutie o odvolaní zo dňa 21.01.2014. Žalobcovia namietali zásah do vlastníckeho práva s odôvodnením, že sú vlastníkmi a prevádzkovateľmi čerpacej stanice PHM, ktorá plní funkciu obslužného zariadenia motoristom mesta Kysucké Nové Mesto, ako aj celého regiónu dolných Kysúc, pričom má dlhoročnú tradíciu dobrého poskytovateľa služieb. Žalobcovia žiadali v rámci prvostupňového konania, aby sa v ďalšom stupni projektovej dokumentácie vyriešila možnosť záberu pozemkov tak, aby medzi telesom diaľnice resp. medzi tunelom a komunikáciou I/11 zostal pás pozemku so šírkou 20m pre premiestnenie Čerpacej stanice PHM. V dôsledku realizácie predmetnej stavby žalobcovia prídu aj o ďalšie pozemky, ktoré sú v ich vlastníctve. Premiestnením čerpacej stanice sa podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neuvažuje. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že v dôsledku realizácie variantu I v modifikácii s hĺbeným tunelom Kysuca prídu žalobcovia nielen o nehnuteľnosti, ktoré sú v ich vlastníctve, predovšetkým vo vlastníctve žalobkyne v rade 2/, ale aj o prevádzku, ktorá predstavuje zdroj ich obživy. Žalobcovia namietajú, že v dôsledku obchádzania zákona v územnom konaní prídu o tieto neoprávnene, nezákonne a v rozpore s ústavou. Ďalej žalobcovia namietajú zásah do práva na priaznivé životné prostredie, práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí - čl. 44 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a do práva na účasť v konaní týkajúcom sa životného prostredia - čl. 6 Aarhuského dohovoru. Základnou námietkou, ktorú predkladajú žalobcovia od začiatku konania je absencia relevantného a nevyhnutného podkladu - konkrétne záverečného stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyv na životné prostredie. Stavebné úrady postupovali v konaní bez toho, aby mali k dispozícii jeden z nevyhnutných podkladov, ktorým je záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Oba orgány postupujú nezákonne, v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 a 2 zákona o EIA a § 35 ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona. Rozhodnutie žalovaného je v mnohom zmätočné a vnútorne protirečivé. Predmetom povoľovania v územnom konaní je iný variant ako bol posudzovaný v procese EIA v rokoch 1996 až 1998. Záverečné stanovisko z roku 1998 bolo výsledkom procesu EIA, ktorý sa uskutočnil v rokoch 1996 - 1998 na stavbu v tom čase označovanú ako diaľnica D18. V tomto procese EIA boli hodnotené dva varianty navrhovanej činnosti: a/ Variant I - nábrežný, ktorý presadzoval investor Slovenská správa ciest a ktorý bol v modifikovanej podobe schválený v namietanom rozhodnutí o umiestnení stavby, b/ Variant C - obchvat, ktorý prechádzal mimo zastavané územie Kysuckého Nového Mesta a ktorého trasa viedla poza obed Radoľa. Ministerstvo životného prostredia v Záverečnom stanovisku nestanovilo odporúčaný variant, iba konštatovalo, že oba varianty sú porovnateľné. Uvedené znamená, že v namietanom územnom konaní sa povoľuje variant, ktorý v predkladanej forme nebol nikdy posúdený v procese EIA. Poukazovali ďalej na to, že záverečné stanovisko - proces EIA a štátna expertíza sú dva odlišné a nezameniteľné procesy. Záverečné stanovisko z roku 1998 nie je možné použiť ako podklad pre povoľovacie konanie. Platnosť záverečného stanoviska nebola v rozpore s ust. § 65 ods. 5 zákona predĺžená podľa § 37 ods. 7 zákona. Platnosť záverečného stanoviska EIA nie je možné predĺžiť prakticky navždy tým, že na jeho podklade je vydané územné rozhodnutie - povolenie, ktoré sa však nikdy v praxi nevykoná a nerealizuje. Podľa ust. § 65 ods. 5 zákona EIA mala byť platnosť záverečného stanoviska predĺžená, čo sa však nestalo. Toto záverečné stanovisko tak stratilo svoju platnosť a v konaní, ktoré začalo v roku 2008 je nepoužiteľné. Tieto skutočnosti potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Sžp 27/2011 zo dňa 28.06.2012. To, že vo veci nastali významné zmeny potvrdil aj sám navrhovateľ stavby, nakoľko bolo nutné overiť znovu všetky inžinierske siete v teréne a iné investície, ktoré mohli za tie roky vybudovať alebo zmeniť, zmenili sa ceny, legislatíva, technické normy, smernice, presunuli sa tak kompetencie štátnej správy na samosprávu, bola vykonaná transformácia dotknutých organizácií, zabezpečila sa v roku 2006 nová dokumentácia pre územné rozhodnutia a stavebný zámer. Územné konanie, ktoré je predmetom preskúmania začalo až na základe návrhu zo dňa 13.02.2008. Toto konanie teda nemohlo automaticky predĺžiť platnosť záverečného stanoviska starého 10 rokov, t.j. v roku 1998. Žalovaný uvádza, že vzhľadom na zmeny, ktoré sa udiali od vykonania vydania pôvodného územného rozhodnutia bola vypracovaná nová dokumentácia pre územné rozhodnutie a stavebný zámer pre tú istú činnosť, avšak v rôznych úsekoch. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí pripúšťa, že nie je možné rozhodovať na podklade záverečného stanoviska z roku 1998. Jeho ďalší postup je však o to absurdnejší, že mu postačuje ako relevantný podklad vyjadrenie ministerstva životného prostredia, keďže podkladom pre rozhodnutie o podaných odvolaniach už nie je záverečné stanovisko ministerstva, ale nové posúdenie zmeny navrhovanej činnosti. Žalobcovia namietajú, že vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR je nielen nepoužiteľné, ale je chybné aj z iných dôvodov. Zdôraznili, že diaľnica a rýchlostné cesty vrátane objektov podliehajú povinnému hodnoteniu bez limitov s poukazom na § 18 zákona o EIA. V aktuálnom územnom konaní sa nepovoľuje zmena územného rozhodnutia, ale povoľuje sa nová činnosť, t.j. umiestnenie stavby D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Územné konanie sa na tento úsek stavby uskutočňuje nanovo. Bolo preto potrebné aplikovať ust. § 18 ods. 1 a nie § 18 ods. 4 zákona o EIA. Ak by aj predmetom konania bola zmena činnosti, t.j. zmena diaľnice, rovnako by sa nemohlo aplikovať ustanovenie § 18 ods. 4, nakoľko diaľnica podlieha povinnému posudzovaniu bez limitov, t.j. každý jej úsek. Ak by došlo k zmene navrhovanej činnosti, k zmene diaľnice, museli by štátne orgány postupovať podľa § 18 ods. 2. Interpretácia žalovaného by znamenala, že na zmeny činností, ktoré sa posudzujú bez ohľadu na prahovú hodnotu a teda sa povinne posudzujú vždy, by sa vzťahovalo miernejšie ustanovenie zákona o EIA, ako na zmeny činností, ktoré sa povinne posudzujú len vtedy, ak dosiahnu určenú prahovú hodnotu. Zdôraznili tiež, že poukazujúc na povahu záverečného EIA stanoviska nie je zaručené, že príslušný orgán pri vydávaní povolenia skutočne prihliadne na výsledky postupu EIA, čím sa zmení účinok ustanovení Smernice EIA. Najdôležitejší následok je to, že projekt môže byť zmenený po ukončení postupu EIA bez toho, aby táto zmena podliehala novému posúdeniu jej vplyv na životné prostredie v prípadoch, keď by táto zmena také posúdenie v zmysle Smernice EIA vyžadovala. Žalobcovia dávali do pozornosti aj znenie Smernice o EIA 2001/92/EC, podľa ktorej akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v tejto prílohe, ak táto zmena alebo rozšírenie samotné spĺňajú limity, prípadne ustanovené v tejto prílohe, pričom povinnému posudzovaniu podľa Smernice o EIA podliehajú stavby diaľnic a ciest I. triedy vrátane akejkoľvek zmeny alebo rozšírenia. Zdôraznili, že v danom prípade sám navrhovateľ inicioval nové územné konanie, bez nového územného rozhodnutia by nebolo možné realizovať povoľovanú činnosť, t.j. stavbu diaľnice D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Oba správne orgány v územnom konaní rozhodujú bez toho, aby mali ako podklad záverečné stanovisko EIA, postupujú v rozpore so zákonom o EIA - § 38 ods. 1 a 2, ako aj v rozpore so Stavebným zákonom § 35 a § 37, keď záverečné stanoviska EIA nahradili vyjadrením Ministerstva životného prostredia SR, ktoré však v žiadnom prípade nemôže byť alternatívou k záverečnému stanovisku EIA. Žalobcovia namietali, že v konaní chýbajú aj ďalšie nevyhnutné podklady - rozhodnutia orgánov ochrany prírody, pričom je zrejmé, že výruby drevín rastúcich mimo lesných pozemkov budú značné. Navrhovateľ nepredložil súhlasy na výruby predmetných drevín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania. K žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán. Vo vzťahu k námietkam zásahu do vlastníckeho práva žalobcov v rade 1/ a 2/ uviedol, že nie je možné hovoriť o zásahu do vlastníckeho práva žalobcov v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko táto vo svojom článku 20 ods. 4 práve zásah do vlastníckeho práva formou vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vo verenom záujme pripúšťa. Verejný záujem výstavby daného úseku diaľnice je nespochybniteľný a je daný podkladmi, ktoré zároveň vyšpecifikoval, ide o materiály EÚ pre oblasť definovania celoeurópskej dopravnej siete a odhad potrieb dopravnej infraštruktúry v asociovaných krajinách - projekt TINA. Je preto odôvodnené naďalej definovať diaľničnú sieť v trasách nosnej siete TINA s tým, že táto sieť je v zásade kompatibilná s najvýznamnejšími dopravno-urbanistickými koridormi Slovenska, nakoľko projekt TINA na území Slovenskej republiky pozostáva z nosnej a doplnkovej siete. Jedná z troch koridorov nosnej siete TINA je Grécko - Helsinský koridor č. VI. - Gdaňsk - Katovice - Skalité - Žilina, ktorý je totožný so západným severo-južným dopravným a urbanistickým koridorom, ktorého súčasťou je diaľnica D3: Žilina (križovatka s D1) - Kysucké Nové Mesto - Čadca - Skalité štátna hranica SR/PR. Koncepcia územného rozvoja Slovenska, z jej záväznej časti vyplýva rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách multimodálnych koridorov a to multimodálny koridor č. IV Žilina - Čadca - Skalité - Poľská republika lokalizovaný pre cestné komunikácie - D3 (bod 11.3.). Trasa diaľnice je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou Územného plánu Vyššieho územného celku Žilinského kraja, Územného plánu - sídelného útvaru Žilina a Územného plánu - sídelného útvaru Kysucké Nové Mesto. Diaľnica je v súlade s programom rozvoja diaľničnej siete Slovenskej republiky, ako aj uznesením vlády SR č. 523 z 26.06.2003 k Aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Vo vzťahu k namietaniu zásahu do práva na priaznivé životné prostredie, práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí a účasti v konaní týkajúcim sa životného prostredia - čl. 6 Aarhuského dohovoru uviedol, že prvostupňový správny orgán nevydal územné rozhodnutie bez toho, aby nemal k dispozícii záverečné stanovisko posudzovania vplyvu stavby na životné prostredie z roku 1998. Navrhovateľ predložil vyjadrenie ministerstva zo dňa 05.02.2010, z ktorého vyplývalo, že záverečné stanovisko je platné. Žalobcovia neuviedli konkrétne, čím bolo zasiahnuté do ich práva v otázke životného prostredia a z ich strany dochádza k účelovému opakovanému spochybňovaniu samotného procesu posudzovania vplyvu stavby na životné prostredie, ktorého sa však vôbec nezúčastňujú. Žalobcom v žiadnom prípade nebolo znemožnené uplatňovať námietky v konaní na ochranu svojich práv. Taktiež uviedol, že H. U., žalobkyňa v rade 2/, si v rámci územného konania neuplatnila na ochranu svojich práv žiadne pripomienky a námietky. Žalobcovia mohli zasiahnuť do procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., avšak neurobili tak a nevzniesli žiadne pripomienky a námietky a týmto nevstúpili do procesu posudzovania ako zainteresovaná verejnosť s poukazom na § 24 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z.. Všetky žalobné námietky zo strany žalovaného možno považovať za účelové s cieľom zabrániť ďalšiemu procesu, ktorý by nasledoval po právoplatne ukončenom územnom konaní. Žalovaný zdôraznil, že ministerstvo je v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. jediným orgánom štátnej správy na posudzovanie vplyv na životné prostredie, ktorý je kompetentný posudzovať vplyv stavby diaľnice na životné prostredie. Výsledkom bolo práve vydané vyjadrenie zo dňa 25.03.2013 a žalovaný nie je oprávnený zasahovať do kompetencie ministerstva, spochybňovať jeho postup pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Písomné vyjadrenie k žalobe podal aj pribratý účastník konania a to Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava. Vo vzťahu k odmietnutiu umiestnenia pásu so šírkou 20m medzi komunikáciou I/11 a tunelom ako časti diaľnice poukázal na nemožnosť naplnenia tejto požiadavky s ohľadom na tú skutočnosť, že objekt čerpacej stanice pohonných hmôt, ktorý prevádzkuje žalobca v rade 1/ leží presne v trase tunela Kysuca (v bode, kde leží ČSPH prechádza diaľnica na teréne do presypaného tunela) v km 17,6 diaľnice D3. V tomto mieste nie je možné čerpaciu stanicu ponechať a ani s trasou uhnúť, vzhľadom na stiesnené pomery - z jednej strany rieka Kysuca, z druhej strany obec Radoľa, medzitým diaľnica a cesta I/11. Z uvedených dôvodov nie je možné vytvoriť požadovaný 20m voľný pás pre vybudovanie novej čerpacej stanice pohonných hmôt a požiadavke žalobcu v rade 1/ vyhovieť. Uvedenej skutočnosti si žalobca musí byť vedomý. Vo vzťahu k zásahu na priaznivé životné prostredie a práva na inú právnu ochranu považuje tieto námietky za nedôvodné a vzhľadom na opakované a dlhotrvajúce konania jeho pripomienky a námietky za absurdné. Žalobca, resp. žalobcovia sa procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nezúčastnili vôbec, napriek tomu, že mali preto vytvorené všetky predpoklady. Poukázal aj na starú rímskoprávnu zásahu „vigilantibus iura scripta sunt.“ V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. S uvedenou zásadou úzko súvisí aj posúdenie právneho stavu prezentované žalobcami, kde sa účastník konania stotožňuje s argumentáciou žalovaného správneho orgánu a poukazuje na to, že argumentácia žalobcov je účelová, prispôsobená ich potrebám. Účastník konania má za to, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je ako jediné oprávnené zabezpečovať proces posudzovania navrhovaných činností v prílohe č. 8 A. Je potom potrebné poukázať na skutočnosť, že vecne nepríslušný orgán - stavebný úrad nemôže preskúmavať postup vecne príslušného orgánu Ministerstva životného prostredia SR v rámci jemu zverenej právomoci postupom podľa § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., čoho výsledkom je vyjadrenie vydané zo dňa 25.03.2013. Najvyšší súd v predchádzajúcom rozhodnutí zaviazal žalovaného nie k vyžiadaniu vykonania nového procesu EIA, ale aby sa vysporiadal s námietkou o potrebe jeho vykonania, čoho dostatočným naplnením považuje účastník konania vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR, ako jediného vecne príslušného správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania. Na nariadenom termíne pojednávania právna zástupkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/ zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe. Poverený zamestnanec žalovaného správneho orgánu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pribratý účastník do konania žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcov v rade 1/ a 2/ mal za to, že obidve rozhodnutia sú vecne správne, súladné s predpismi hmotného a procesného práva (Stavebného zákona a Správneho poriadku)a preto pri aplikácii ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov: Mesto Žilina, Spoločný obecný úrad so sídlom v Žiline, Odbor stavebný a životného prostredia - Oddelenie stavebného poriadku rozhodnutím pod č.s. 2008/C-7489/H1 zo dňa 05.02.2010 vydalo územné rozhodnutie pre navrhovateľa Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Mlynské Nivy 45, Bratislava pre diaľnicu D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto, katastrálne územie: L. S., X., X., P., G., C., G., W. B. T., X. I., L., W. I. pre líniovú stavbu a podľa ust. § 39a ods. 1 a § 39a ods. 2 Stavebného zákona, § 3, § 4 Vyhl. MŽP SR č. 453/2000 Z.z. a vyhl. Č. 532/2002 Z.z.. Rozhodnutím bolo zároveň rozhodnuté o umiestnení stavby v špecifikovaných katastrálnych územiach, zároveň tu bol špecifikovaný stručný popis trasy. V bode 13 výrokovej časti rozhodnutia, pod označením požiadavky na stránenie stavieb bolo uvedené, že pre potreby výstavby diaľnice je potrebné uskutočniť demolácie niekoľkých objektov, ktoré zasahujú do trasy diaľnice alebo iných súvisiacich objektov. Sú to demolácie spevnenej plochy parkoviska Anita, demolácia mostného objektu v Brodne, demolácia objektov ZŠ v Brodne, demolácia objektov ČSPLV v Radoli, demolácia prístrešku SAD v Radoli, demolácia automotoklubu v Budatínskej Lehote, demolácia objektov SUSEC v Budatínskej Lehote, demolácie objektov rodinných domov v Kysuckom Novom Meste.. Zároveň pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu boli určené podmienky, ktoré sú vedené vo výrokovej časti rozhodnutia, medzi inými aj dodržať podmienky a stanoviská dotknutých orgánov a organizácii - medzi inými aj záverečné stanovisko a vyjadrenie MŽP SR zo dňa 27.07.1998 a zo dňa 05.02.2010 pod č. 4272/10-3,4/Ml. Pod bodom 18 výrokovej časti rozhodnutia bolo rozhodnuté aj vo vzťahu k námietkam účastníkov konania, a to vo vzťahu k námietke Ing. H. U., ktorý podal námietku na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2008, a to tak, že písomné námietky a pripomienky k návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnený stavby diaľnica D3 Žilina - Brodno- Kysucké Nové Mesto v znení : v súvislosti so záberom pozemku v kat. úz. G. cca 1 ha a likvidáciou ČS PHM, v ktorej pripomienke žiadal, aby v ďalšom stupni PD bola riešená možnosť záberu pozemkov tak, aby medzi telesom diaľnice, resp. tunela E 11 zostal pás pozemku šírky 20m pre premiestnenie ČS PHM. Čerpacia stanica svojou polohou plní funkciu obslužného zariadenia motoristom mesta Kysucké Nové Mesto a celého regiónu dolných Kysúc. Zamestnáva 10 pracovníkov a má dlhoročnú tradíciu dobrého poskytovateľa služieb motoristickej verejnosti. Mesto Kysucké Nové Mesto nemá v územnom pláne alternatívu novej ČS PHM. Túto námietku prvostupňový správny orgán zamietol. Vo vzťahu k žiadosti, aby bol záber pozemkov realizovaný v minimálnom rozsahu a nezabratý pozemok zostal vo vlastníctve žalobcov, tejto námietke bolo vyhovené. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k podanej námietke účastníka konania Ing. H. U., prvostupňový správny orgán uviedol, že projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie o umiestnení stavby diaľnica D3 Žilina - Brodno - Kysucké Nové Mesto sa rieši v objektovej skladbe pod č. 017 demolácia objektov ČS PL v Radoli. S premiestnením danej ČS PL sa neuvažuje. Umiestnenie čerpacej stanice medzi diaľnicou D3 a cestou I/11 je možné iba za súhlasu NDS, a.s. a následného povolenia stavby príslušným stavebným úradom. To však nie je predmetom rozhodnutia a stavebný úrad nemôže zaviazať navrhovateľa, aby v projektovej dokumentácii pre vydanie stavebného povolenia zapracoval umiestnenie novej čerpacej stanice. Námietke, aby bol záber pozemkov realizovaný v minimálnom rozsahu a nezabratý pozemok ostal vo vlastníctve účastníka konania, stavebný úrad vyhovel. Navrhovateľ môže zabrať pozemok len v nevyhnutnom rozsahu potrebnom pre realizáciu a následné užívanie diaľnice, vrátane jej ochranného pásma. Avšak vysporiadanie záberov na jednotlivých pozemkov pod stavbou nie je predmetom rozhodnutia. Uvedené je vecou dohody medzi navrhovateľom stavby : NDS, a.s. a jednotlivými vlastníkmi pozemkov, cez ktoré stavba diaľnice prechádza, prípadne to môže byť predmetom vyvlastňovacieho konania, ak zúčastnené strany nedospejú k dohode, nakoľko v zmysle. ust. § 38 Stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa ustanovenia § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona možno pozemky vyvlastniť len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácii, vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 21S/89/2010 z rozsudku zo dňa 21.9.2011 mal súd preukázané, že Krajský súd v Žiline žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol, pričom predmetom prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako druhostupňového správneho orgánu pod č. A/2010/01335/KSÚ Žilina zo dňa 10.08.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Žilina č. 2008/C-7489/H1 zo dňa 5.2.2008 o vydaní územného rozhodnutia vo vzťahu k stavbe - diaľnica D3 Žilina (Brodno) - Kysucké nové Mesto. Proti predmetnému rozsudku zo strany žalobcov v rade 1/ a 2/ bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom pod č.k. 8Sžp/27/2011 zo dňa 28.06.2012. NS SR napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že posudzovanie vplyvov musí zahŕňať všetky vplyvy na životné prostredie, ktoré z určitého projektu zo stavu dotknutého životného prostredia vyplývajú k danému okamihu. Len zo skutočnosti, že predmetom posúdenia je diaľnica a proces EIA bol tak uskutočnený pre celú navrhovanú trasu, nemôže viesť k takému výkladu § 65 ods. 5 zákona o EIA, aký zaujali vo veci konajúce orgány a teda, že konanie o povolení posudzovanej činnosti sa začalo v prejednávanej veci v roku 1998, keď bolo vydané napadnuté územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Takýto výklad je prísne striktne formalistický bez prihliadnutia k zmenám, ktoré od vydania tohto rozhodnutia nastali. Rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom územného konania v roku 1998 nemožno v súčasnej dobe použiť, diaľnica nebude umiestňovaná na základe podmienok v ňom uvedených a preto bolo napokon vydané rozhodnutie v novom povoľovacom konaní. Pokiaľ sa medzičasom zmenili environmentálne podmienky alebo sa zmenil projekt takým spôsobom, že sú možné iné významné vplyvy na životné prostredie, je potrebné zaoberať sa otázkou, či výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie v roku 1998 v čase vydania „starého“ územného rozhodnutia stále vhodne reflektujú možné významné vplyvy na životné prostredie. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcov ohľadne potreby nového EIA, resp. použiteľnosti starého záverečného stanoviska, pokiaľ ide o zmenu zapusteného variantu na sypaný tunel. V ďalšom konaní žalovaný doplní podklady pre vydanie územného rozhodnutia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Zároveň Najvyšší súd SR uviedol, že došlo k zmene aplikovaných ustanovení - § 37, § 65 zákona o EIA, pričom z dôvodovej správy k zákonu č. 408/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že postup v prípade akejkoľvek zmeny navrhovanej činnosti a strategického dokumentu je dostatočne zabezpečený v úprave podľa § 18. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie a to dňa 21.01.2014, ktorým rozhodnutie Mesta Žiliny zo dňa 05.02.2010 potvrdil a odvolanie žalobcov v rade 1/ a 2/ zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zo strany navrhovateľa bolo predložené vyjadrenie podľa § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého pri komplexnom riešení a zapracovaní opatrení na minimalizáciu a elimináciou negatívnych vplyvov na životné prostredie v stupni DÚR a DSP, modifikácia trasy diaľnice pri tomto riešení dosahuje optimálny súlad medzi identifikovanými vplyvmi na prírodné a sociálno-ekonomické prostredie a technicko-ekonomickou realizovateľnosťou stavby. Vplyv na životné prostredie navrhovanej zmeny, spracovanie diaľnice z hľadiska ich významnosti možno považovať za porovnateľné, resp. v niektorých úsekoch diaľnice priaznivejšie ako boli identifikované pre variant v procese posudzovania. K zvolenému variantu trasy diaľnice poukázal na § 35 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka. Ide o návrhové konanie a z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad môže rozhodovať len o podanom návrhu. Nemôže tento meniť alebo rozhodovať o inom. Stavebný úrad nemal dôvod v územnom konaní sa zaoberať variantom C, ktorý nebol predmetom návrhu. Predložený návrh - variant 1 bol predmetom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a tento nebol zamietnutý, ale odporúčaný rovnako ako variant C. Variant 1 - zapustený pod terénom s dodržaním nutných súvisiacich opatrení a variant C sú porovnateľné. Ďalej zdôraznil, že odvolatelia si v územnom konaní mohli uplatňovať námietky a pripomienky na ochranu svojich práv len vo vzťahu k predloženému návrhu, nakoľko predmetom územného konania nie je posudzovanie jednotlivých variantov. Stavebný úrad s poukazom na § 37 ods. 2 v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. Pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom, je plne v kompetencii dotknutého orgánu, ktorý si uplatňuje požiadavky podľa osobitného zákona a v takomto prípade je týmto ministerstvo, ktoré vydalo vyjadrenie, ktoré je jedným z dôležitých a podstatných podkladov pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný aj na zásadu koncentrácie konania. Žalovaný poukázal na ust. § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. a námietka odvolateľov týkajúca sa času platnosti záverečného stanoviska preto odpadla, nakoľko žalovaný doplnil podklady pre vydanie územného rozhodnutia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie v súlade s vysloveným právnym názorom a má za to, že táto stratila opodstatnenie, keďže podkladom je nové posúdenie zmeny navrhovanej činnosti, na ktorého predloženie bol navrhovateľ vyzvaný a v ktorom ministerstvo posúdilo všetky zmeny navrhovanej činnosti oproti pôvodnému záverečnému stanovisku. V odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal proces histórie projektovania, resp. plánovania diaľnice, pričom poukázal na to, že nové konanie o povolení činnosti začalo dňa 02.06.2008. Poukázal na vyjadrenie ministerstva, podľa ktorého u zmeny navrhovanej činnosti diaľnica D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto sa nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a preto nie je predmetom povinného posudzovania podľa § 18 ods. 4 zákona. Ministerstvo posúdilo všetky zmeny, ktoré vyplynuli z požiadaviek záverečného stanoviska, požiadaviek dotknutých obcí a optimalizácie technicko-enviromentálneho riešenia diaľnice, teda aj tunela Kysuca. Vyšpecifikoval, akým spôsobom ministerstvo komplexne posúdilo predpokladané vplyvy predmetných zmien. Ministerstvo uviedlo a reaguje na všetky možné vplyvy stavby na životné prostredie, zachytáva všetky stavebnotechnické zmeny oproti pôvodnej DÚR, k oznámeniu o zmene sa mohla vyjadriť verejnosť, nakoľko toto bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva, ako aj na úradných tabuliach dotknutých obcí a miest. Vo vzťahu k výrubu drevín uviedol, že správnym orgánom v konaní pre súhlas na výrub drevín v rámci okresu Kysucké Nové Mesto je Obvodný úrad životného prostredia Žilina a vyplýva, že k výrubu drevín sa vyjadrením č. A/2006/03396-01/ObÚŽP/Kis zo dňa 26.10.2006 dotknutý orgán vyjadril. Ďalej poukázal aj na § 38 a § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona. V danom prípade ide o verejnú stavbu vo verejnom záujme a pozemky stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemkom a stavbám obmedziť a preto nie je potrebný podľa § 38 Stavebného zákona súhlas vlastníkov dotknutých pozemkov a stavieb k vydaniu územného rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 35 ods. 1 Stavebného zákona, územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Podľa § 35 ods. 3 Stavebného zákona, ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. Podľa § 104 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyv na životné prostredie, účelom zákona je najmä a) zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom posudzovania vplyvov sú navrhované činnosti uvedené v prílohe č. 8. Podľa § 18 ods. 2 predmetného zákona, zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 je predmetom povinného posudzovania vplyvov, ak v jej dôsledku dôjde k dosiahnutiu alebo prekročeniu prahovej hodnoty uvedenej v prílohe č. 8 časti A. Podľa § 18 ods. 4 predmetného zákona, predmetom povinného posudzovania vplyvov je okrem zmeny navrhovanej činnosti uvedenej v odseku 2 každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak príslušný orgán vydá vyjadrenie, že taká zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Podľa § 18 ods. 6 predmetného zákona, príslušný orgán vydá vyjadrenie podľa odsekov 4 a 5 do 15 dní od doručenia úplného oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vypracovaného podľa prílohy č. 8a a to do 7 dní od vydania vyjadrenia zverejní vyjadrenie v komplexnom informačnom systému posudzovania vplyv na životné prostredie. Z administratívneho spisu správneho orgánu mal súd zistené, že žalovaný správny orgán následne po tom, ako Najvyšší súd SR v špecifikovanom rozsudku zrušil predchádzajúce rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, postupoval tak, že podaním zo dňa 03.09.2012 pod č. A/2012/01292-výzva/Pál vyzval navrhovateľa stavby - Národnú diaľničnú spoločnosť a.s., Bratislava na doplnenie dokladov pre účely odvolacieho konania a to posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti a jej zmeny na životné prostredie vo vzťahu k diaľnici D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto, zároveň vydal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 03.09.2012. Žalovaný správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal z podkladu vydaného Ministerstvom životného prostredia SR pod č. 4559/2013-3.4/ML zo dňa 25.03.2013. Išlo o vyjadrenie podľa § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.. Ministerstvo životného prostredia vychádzalo z oznámenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. o zmene navrhovanej činnosti Diaľnica Žilina, Brodno-Kysucké Nové Mesto, ktoré oznámenie o zmene bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva a zároveň ministerstvo oznam o oznámení o zmene zaslalo jednotlivým dotknutým obciam s požiadavkou, aby tieto informovali do 3 dní od doručenia listu o tomto oznámení o zmene verejnosť v mieste obvyklým a zároveň oznámili adresu, kde je možné do Oznámenia o zmene nahliadnuť a zaslať stanoviská. Zároveň požiadalo obce a mesto spôsobom v mieste obvyklým, aby zverejnili netechnické zhrnutie, ktoré bolo v prílohe listu zaslané. Uvedené vyplynulo z vyjadrenia MŽP SR. Krajský súd v Žiline v predmetnom prípade poukazuje na podstatu sporu, ktorá vznikla medzi žalobcami a medzi žalovaným a pribratým účastníkom konania na druhej strane. Žalobcovia namietajú zásah do ich vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR vo vzťahu k prevádzke čerpacej stanice na PHM, nakoľko táto má podliehať demolácii práve v dôsledku výstavby diaľnice D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Tiež namietajú zásah do práva na priaznivé životné prostredie a do práva na účasť v konaní týkajúcom sa životného prostredia. To znamená v danom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný správny orgán vychádzal správne, resp. mal dostatok podkladov pre potvrdenie územného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ohľadne stavby diaľnice D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Z obsahu administratívneho spisu bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ stavby a to Národná diaľničná spoločnosť a.s., Bratislava návrhom zo dňa 13.02.2008 sa domáhala vydania územného rozhodnutia o umiestnenie stavby - diaľnica D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto. Nepochybné bolo, že išlo o líniovú stavbu. Taktiež bolo nesporné, že išlo o návrh na vydanie územného rozhodnutia vo vzťahu k variantu I. vedeného nábrežím rieky Kysuce s tzv. zapustením tunela Kysuca (SO460). Tunel Kysuca patrí medzi hlavné objekty stavby, pričom došlo ku kompromisu pri riešení s odôvodnením na str. č. 9- 10 vyjadrenia MŽP SR. Územné rozhodnutie riešilo požiadavky na odstránenie - demoláciu stavieb aj vo vlastníctve a prevádzke žalobcov v rade 1/ a 2/. Nesporné je, že žalobcovia v rade 1/, 2/, resp. žalobca v rade 1/ námietky vo vzťahu k územnému konaniu tejto diaľnice vznášal v rámci prvostupňového územného konania a to teda vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu, teda je to námietka týkajúca sa čerpacej stanice, ktorú žalobca v rade 1/ prevádzkuje a táto námietka nakoniec vyústila do tej námietky, ktorú posudzuje v konečnom dôsledku súd, či teda v danom prípade bolo potrebné v rámci územného konania mať ako podklad pre vydanie územného rozhodnutia nové záverečné stanovisko EIA s poukazom na § 38 zákona č. 24/2006 Z.z. alebo postačoval postup, ktorý vykonal žalovaný správny orgán resp. posudzujúci orgán MŽP SR s poukazom na § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. a z ktorého vyjadrenia následne potom žalovaný vychádzal. Podľa názoru súdu žalovaný v danom prípade postupoval podľa právneho názoru vysloveného v rozhodnutí, resp. v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR (špecifikovaný vyššie) a bolo dôležité posudzovať predmetnú vec z hľadiska toho, či výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie v roku 1998 v čase vydania starého územného rozhodnutia stále vhodne reflektujú možné významné vplyvy na životné prostredie. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora pod C-508/03 body 103 až 106 - projekty, ktoré pravdepodobne majú významné vplyvy na životné prostredie v zmysle čl. 4 v spojení s prílohami 1 a 2 podliehajú pred vydaním (viac etapového) povolenia posúdeniu z hľadiska ich vplyvov. Ak vnútroštátne právo zavádza viac etapové povoľovacie konanie, v rámci ktorého jedno rozhodnutie je hlavné a ďalšie rozhodnutie je vykonávacie, ktoré nemôže ísť nad rámec parametrov určených hlavným rozhodnutím, účinky, ktoré projekt pravdepodobne má na životné prostredie, musia byť určené a posúdené počas konania, v ktorom má byť vydané hlavné rozhodnutie. Len, ak je možné určiť tieto účinky až v konaní týkajúcom sa vykonávacieho rozhodnutia, iba vtedy sa posudzovanie musí uskutočniť v rámci tohto posledného uvedeného konania. Taktiež je potrebné poukázať na to, že stavba diaľnic je nepochybne činnosťou, ktorá má na životné prostredie nielen počas výstavby, ale samotnej prevádzky signifikantný vplyv. Posúdenie vplyvov diaľnice tak, ako bolo posúdené a uskutočnené ako jeden celok a následne sú jednotlivé úseky predmetom schvaľovania v oddelených konaniach, je plne v súlade s cieľmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, kedy je nutné posudzovať všetky aspekty navrhovanej činnosti v celosti a to aj v súvislosti s judikatúrou súdneho dvora (C-227/01, C-142/07). Nepochybné bolo, že záverečné stanovisko EIA vo vzťahu k diaľnici D18 v úseku Hričovské Podhradie - Kysucké Nové Mesto bolo vydané Ministerstvom životného prostredia zo dňa 27.07.1998. Takisto bolo nepochybné, že bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie pre úsek diaľnice D3 Hričovské Podhradie - Kysucké Nové Mesto, ktorého platnosť bola predĺžená do roku 2006. Takisto bolo nepochybné, že v rámci tohto územného konania nebol začatý proces stavebného konania, resp. nebolo vydané stavebné povolenie. Bolo preukázané z vyjadrenia žalovaného, že nastali zmeny od vydania pôvodného územného rozhodnutia, bola vypracovaná nová dokumentácia pre územné rozhodnutie a stavebný zámer pre tú istú činnosť, avšak v rôznych úsekoch. Takisto je potrebné poukázať aj na to, že bol menený (v priebehu predchádzajúceho konania pred súdom) aj samotný zákon o EIA, teda zákon č. 24/2006 Z.z. a to predovšetkým išlo o zákon č. 408/2011 Z.z., ktorý bol účinný od 01.12.2011 a to vo vzťahu k ust. § 37 a § 65. Zo zákona č. 24/2006 Z.z. boli vypustené ustanovenia § 37 ods. 7 a § 65 ods. 5 zákona o EIA. V dôvodovej správe k novele predmetného zákona, teda k zákonu č. 408/2011 Z.z. je uvedené, že zmena v odsekoch § 37 a vypustenie odseku 7 sú vyvolané skúsenosťami z praxe, kedy predlžovanie platnosti záverečného stanoviska vyvolali viaceré procedurálne komplikácie. Zavedenie postupu v prípade akejkoľvek zmeny navrhovanej činnosti a strategického dokumentu je dostatočne zabezpečená podľa § 18 zák. č. 24/2006 Z.z.. V danom prípade stavba diaľnice je podľa prílohy č. 18 bodu 13 : diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov, bezprahová. Podľa názoru súdu v danom prípade žalovaný správny orgán mal k potvrdeniu rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby s poukazom na § 37 Stavebného zákona dostatok podkladov. Bolo potrebné skúmať, či došlo k podstatným zmenám navrhovanej činnosti, podmienok v dotknutom území, k novým skutočnostiam súvisiacim s vecným obsahom správy o hodnotení činnosti a k vývojom nových technológii na realizáciu navrhovanej činnosti. V danom prípade je záverečné stanovisko EIA pri posudzovaní navrhovanej činnosti v ktorom je podkladom pre ďalšie povoľovacie konanie, na ktorého obsah je povoľujúci orgán povinný prihliadať, t.j. stavebný úrad, avšak nie je ním viazaný a v prípade, že sa od jeho obsahu odchýli, je povinný svoj postup náležite zdôvodniť. V danom prípade teda je možné poukázať na to, že vo vzťahu k starostlivosti o životné prostredie (§ 37 ods. 2 Stavebného zákona), vo vzťahu k návrhu na vydanie územného rozhodnutia k predmetnej stavbe diaľnice bolo vyjadrenie ministerstva životného prostredia zo dňa 25.03.2013, ktoré porovnáva záverečné stanovisko EIA z 27.7.1998, ktoré odporučilo okrem variantu C aj variant I. s alternatívou zapustenej diaľnice pod terénom so špecifikovanými zmenami dostatočným a preto postačujúcim podkladom k rozhodnutiu o vydaní územného rozhodnutia. Teda aj podľa názoru súdu postačoval postup, ktorý vykonal posudzujúci orgán ( MŽP SR) podľa § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., z ktorého obsahu vyjadrenia zo dňa 25.3.2013 vychádzal žalovaný správny orgán, ako z dôležitého podkladu pre rozhodnutie o umiestnení stavby vo vzťahu k ochrane (starostlivosti) o životné prostredie. Zmeny technického riešenia hlavného objektu (diaľnica) oproti pôvodnému návrhu (z roku 1998) vyplynuli práve z procesu posudzovania vplyvov, optimalizácie environmentálneho technického vedenia trasy a ďalších požiadaviek, ktoré boli akceptované v priebehu následnej projektovej prípravy a spočívajú hlavne v úprave smerového a výškového vedenia diaľnice. Podrobne táto správa uviedla dôvody zmeny, vývoj projektu. Táto správa uvádza aj stručný prehľad zmien, ktoré vyplynuli práve z požiadaviek záverečného stanovisko EIA z roku 1998, tieto boli premietnuté v dokumentácii k stavebnému povoleniu, tieto boli porovnané so správou o hodnotení vplyvov na životné prostredie. Vplyvy na životné prostredie navrhovanej zmeny v trasovaní diaľnice z hľadiska významnosti dokonca možno považovať za porovnateľný, resp. v niektorých úsekoch diaľnice priaznivejší ako boli identifikované pre variant v procese posudzovania. Pri komplexnom riešení a zapracovaní opatrení na elimináciu a minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie v stupni DUR a DSP modifikácia trasy dokonca dosiahne optimálny súlad medzi identifikovanými vplyvmi na prírodné a sociálno-ekonomické prostredie a technicko-ekonomickou realizovateľnosťou stavby. U zmeny navrhovanej činnosti sa nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Uvedený záver vzišiel z vyššie uvedeného vyjadrenia MŽP SR, ktoré ako posudzujúci orgán na úseku starostlivosti (ochrany) o životné prostredie postupoval v podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. Postup, resp. podklad, ktorý zabezpečil žalovaný v rámci druhostupňového správneho konania v podobe vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 25.3.2013 s poukazom na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 24/2006 Z.z. aj súd v danom prípade považoval za dostatočný. Postup, ktorý požadujú žalobcovia je podľa názoru príliš formalistický a z uvedeného je možné vyvodiť, že tento proces, ktorý by mal zopakovať celý priebeh EIA, to znamená nanovo posúdenie už toho istého, čo sa realizovalo v rámci celého úseku pôvodne označenej diaľnice D18 na novooznačený už samostatný úsek diaľnice D3 Žilina (Brodno) - Kysucké Nové Mesto by bol absolútne neúčelný, nehospodárny a vo svojom dôsledku neakceptovateľný. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že diaľnica ako stavba je líniovou rozsiahlou stavbou. Preto podľa názoru súdu vzhľadom na vyjadrenie MŽP SR, že u zmeny navrhovanej činnosti sa nepredpokladá podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, v tomto sú dostatočne špecifikované zmeny, preto nebolo potrebné celý proces posudzovania vplyvov zopakovať nanovo. Bolo dostatočné samotné vyjadrenie príslušného orgánu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré dostatočne podrobným spôsobom porovnáva jednotlivé zmeny stavby oproti pôvodnému aj záverečnému stanovisku EIA, ktoré sú vyšpecifikované v tabuľkovej časti tohto vyjadrenia. Nový proces posudzovania - nové záverečné stanovisko EIA podľa názoru súdu by bolo potrebné v prípade, že by príslušný orgán - Ministerstvo životného prostredia SR pri zmene navrhovanej činnosti uviedol, že zmena môže mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, čo sa v danom prípade nestalo (§ 18 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z.). Tento postup je teda plne v súlade so zákonom o EIA, § 18. Proces opakovania, resp. opätovného nového posúdenia vplyvov stavby na životné prostredie, ktorý už raz bol vykonaný, by sa minul účelu a stratil by v konečnom dôsledku svoje opodstatnenie. Nie je potrebné v danom prípade nové posúdenie navrhovanej činnosti, nakoľko je správny záver žalovaného, že je nepredstaviteľné, aby každá zmena činnosti, ktorá je zaradená do povinného hodnotenia bez limitu, bola opäť povinne hodnotená celým procesom posudzovania, ktorý pri diaľniciach trvá min. 12 mesiacov. Pri rozsiahlych stavbách ako je diaľnica logicky dochádza neustále k spresneniam a tým aj k zmenám, ktoré v počte môžu byť aj niekoľko desiatok. Aplikáciou ust. § 18 ods. 2 by proces posudzovania zmien pri veľkých stavbách trval 10-tky rokov, čím by podľa názoru súdu bola absolútne znemožnená stavebná činnosť a aj realizácia činností vo verejnom záujme v tom smere a s poukazom na vyjadrenie žalovaného, na ktoré sa Slovenská republika v rámci európskeho spoločenstva a materiálov EÚ pre oblasť definovania celoeurópskej dopravnej siete zaviazala. Preto žalobné námietky žalobcov v tomto smere boli vyhodnotené vzhľadom na uvedené skutočnosti ako nedôvodné. Rovnako sa súd stotožnil so žalovaným aj vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcov, vo vzťahu k výrubu drevín, že táto je nedôvodná, nakoľko v rámci ďalšej realizácie o súhlasoch k výrubu drevín bude rozhodovať orgán na ochranu životného prostredia, ktorý v danom prípade je príslušný teraz okresný úrad a súhlas, ktorý bol daný zo strany obvodného úradu životného prostredia, bol v danom prípade postačujúci. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcov čo sa týka premiestnenia čerpacej stanice PHM, že toto v rámci riešenia územného konania nie je možné. Taktiež sa vysporiadal a dostatočným spôsobom zdôvodnil, že v danom prípade ide o celospoločenský resp. verejný záujem na stavbe diaľnic na území SR v rámci európskeho priestoru s tým, že s obmedzením vlastníckeho práva formou vyvlastnenia ráta aj Ústava resp. príslušné právne predpisy pri dodržaní zákonných limitov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že neboli dôvodné ani námietky žalobcov do práva na priaznivé životné prostredie a práva na včasné a úplné informácie o životnom prostredí. O náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovia v rade 1/ a 2/ v konaní neboli úspešnými účastníkmi konania, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.