Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/95/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200409 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200409.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa J. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX Y. č. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Tonhauserom, advokátom, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2013, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 25.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2010. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.11.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2010. Poukázala na ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., ust. § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedla, že navrhovateľ získal najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55. roku veku, 20.11.1993. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-28708-23/2013-VZ z 13.11.2013 bol navrhovateľovi od 20.11.1993 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi okrem doby služby od 1.11.1957 do 30.10.1959 a od 1.8.1963 do 30.11.1992 zhodnotená aj doba zamestnania získaná po 18. roku veku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v období od 20.11.1956 do 29.10.1957 a od 1.11.1959 do 31.7.1963. Podmienky nároku navrhovateľa na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar Ministerstva vnútra SR. Starobný dôchodok je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Ministerstvom vnútra SR z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, za výsluhový dôchodok sa iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 20.11.1993 splnil všetky zákonné podmienky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi preto nevznikol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa žiadosť navrhovateľa zo dňa 25.11.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia od 25.11.2010 zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Má za to, že Sociálna poisťovňa zamietla jeho žiadosť na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý nemá oporu v zákone. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mala vychádzať zo zákona č. 461/2003 s jeho novelizáciami § 244 ods. 1, 2 o zachovaní výhod zákona č. 100/1988 Zb. (napr. § 14 ods. 1, 2, 4, § 130, § 132 ods. 1 písm. a), b), § 174 ods. 1, 2, § 175) teda o zachovaní výhod z odpracovaných pracovných kategórií. Sociálna poisťovňa sa mala pre spresnenie postupu o priznaní starobného dôchodku riadiť rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už vydal 7 judikátov v tejto oblasti a pre zjednodušenie postupu priznávania starobného dôchodku pre výsluhových dôchodcov boli Sociálnej poisťovni vydané Metodické pokyny, ktorými sa mala riadiť aj v jeho prípade. Sociálna poisťovňa je povinná výsluhovým dôchodcom priznať starobné dôchodky s rovnakými v zákone stanovenými podmienkami, ako majú ostatní občania. Nedodržaním týchto zákonom stanovených podmienok by poberatelia výsluhových dôchodkov v súlade s ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní boli diskriminovaní. Navrhol, aby napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Vo vyjadrení zo dňa 1.4.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na pojednávanie konané na Krajskom súde v Žiline dňa 2.9.2014 sa navrhovateľ nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2013 považuje za nesprávne, žiada ho zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie s tým, že Sociálna poisťovňa v tomto prípade opomenula to, že po dobu, pokiaľ bol navrhovateľ poistený v osobitnom systéme sociálneho poistenia, časť sumy, ktorá bola vyplácaná do tohto osobitného systému, bola naďalej prerozdeľovaná a presúvaná do všeobecného systému sociálneho poistenia, na základe čoho navrhovateľ žiada, aby táto suma a táto doba bola zhodnotená aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, čo zhodnotené nebolo. Malo ísť o obdobie od 1.11.1957 do 30.10.1959 a od 1.8.1963 do 30.11.1992. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne k veci zo dňa 1.4.2014, v zmysle ktorého navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.12.2013 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 25.11.2013, doručenou odporkyni dňa 29.11.2013, požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 25.11.2010. Podľa potvrdenia Odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave č. SPOU-OSZ-28708-23/2013-VZ zo dňa 13.11.2013, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, bol navrhovateľovi podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný od 20.11.1993 starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku tohto starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba: od 20.11.1956 do 29.10.1957 doba zamestnania v III. kategórii funkcií, od 1.11.1957 do 30.10.1959 doba služobného pomeru v I. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 1.11.1959 do 31.7.1963 doba zamestnania získaná v III. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 1.8.1963 do 30.11.1992 v I. pracovnej kategórii. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že vzhľadom na to, že podmienku potrebnej doby zamestnania najmenej 25 rokov ako aj podmienku 20 rokov služby zaradenej do I. resp. II. kategórie funkcií navrhovateľ splnil aj bez doby do 18. roku veku, započítanie doby zamestnania (štúdia) pred 18. rokom veku nemalo žiaden vplyv na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výmer. Pre výmer starobného dôchodku bola navrhovateľovi v súlade s ust. § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov započítaná preukázaná doba zamestnania (služby) od 18. roku veku do dňa priznania starobného dôchodku. Do 30.6.2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok upravené v piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 132, § 133). Navrhovateľovi ako príslušníkovi Zboru národnej bezpečnosti (neskôr PZ) bol od 20.11.1993, teda pred 1.7.2002, priznaný starobný dôchodok, pričom o priznaní tejto dávky dôchodkového zabezpečenia rozhodol orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, príslušný podľa § 116 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Týmto orgánom bol starobný dôchodok navrhovateľovi aj vyplácaný. Dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovanom ustanovení uviedol, že starobné dôchodky sa za určených podmienok považujú za výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z.z., je zrejmé, že tieto starobné dôchodky sú naďalej starobnými dôchodkami podľa zákona č. 100/1988 Zb. a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považujú, najmä na účely ich valorizácie a výplaty z osobitného systému sociálneho poistenia policajtov a vojakov. Taký záver vyplýva tak z rozdielnych podmienok vzniku nároku na výsluhový dôchodok a nároku na starobný dôchodok, ako aj z rozdielneho spôsobu výpočtu a výšky starobných dôchodkov priznaných podľa § 22 - § 24 v spojení s § 132 a § 133 zákona č. 10/1988 Zb. a spôsobu výpočtu a výšky výsluhového dôchodku priznaného podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Rozlišovanie zákonodarcu medzi výsluhovými dôchodkami priznanými podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a starobnými dôchodkami, priznanými podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktoré sú za výsluhové dôchodky iba považované, vyplýva napríklad aj z § 4 ods. 2 zákona č. 471/2003 Z.z. o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003. Krajský súd mal preukázané, že navrhovateľovi bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Tento starobný dôchodok mu naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. sa iba považuje. Výsluhový dôchodok podľa § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. navrhovateľovi priznaný nebol a nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. mu ani nevznikol. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V žiadosti zo dňa 25.11.2013 navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 25.11.2010. V žiadosti žiadal aj o započítanie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok, a to od 1.1.1999 do 31.12.1999 u zamestnávateľa Slovakotex, a. s. Trenčín. Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný a je vyplácaný útvarom ministerstva vnútra. Keďže odporkyňa nerozhodovala o priznaní starobného dôchodku, a tento dôchodok navrhovateľovi ani nevypláca, nie je daná jej právomoc rozhodnúť ani o zvýšení starobného dôchodku za ďalšie doby zamestnania. Rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zvýšenie starobného dôchodku za nezhodnotenú dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok (považovaný za výsluhový dôchodok) podľa § 259 ods. 1, § 263 ods. 3 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je tak ako v prípadoch uvedených v § 143d zákona č. 328/2002 Z.z. daná právomoc útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (orgánu sociálneho zabezpečenia MV SR). S námietkami navrhovateľa sa krajský súd nestotožnil a nepovažuje ich za dôvodné. Pre tvrdenie, že časť sumy, ktorá bola vyplácaná do osobitného systému sociálneho poistenia, bola naďalej prerozdeľovaná a presúvaná do všeobecného systému sociálneho poistenia, navrhovateľ žiaden dôkaz nepredložil. Jeho požiadavka, aby doba od 1.11.1957 do 30.10.1959 a od 1.8.1963 do 30.11.1992 bola opätovne zhodnotená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, podľa názoru súdu s poukazom na vyššie uvedené oporu v zákone nemá. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30.12.2013 je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.