Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/101/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200441 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200441.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: N. K., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom C. F. č. XXX, XXX XX Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.12.2013, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.12.2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5.12.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, zvýšila navrhovateľke od 1.1.2014 invalidný dôchodok, ktorý sa podľa § 293ac ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. považuje za starobný dôchodok, na 304,50 € mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, bol zvýšený o 7,80 € mesačne. Pevná suma zvýšenia dôchodku sa ustanovila opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z.. Podľa § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. sa invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, v roku 2014 zvyšuje o 7,80 € mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka opravný prostriedok, v ktorom sa domáhala jeho preskúmania. Poukázala na to, že rozhodnutím odporkyne zo dňa 5.6.2005 jej bolo oznámené, že od 1.1.2005 sa jej invalidný dôchodok považuje za starobný dôchodok, čím bola uvedená do omylu, nakoľko nebolo k tomu doložené žiadne vysvetlenie. Pri zvyšovaní starobných dôchodkov v januári 2008 sa cíti tiež byť poškodená, nakoľko v tom čase už poberala starobný dôchodok. Jej dôchodkový vek je od 28.5.1995. Odporkyňa vo vyjadrení k veci zo dňa 3.4.2014 uviedla, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok od 18. februára 1976. Podľa § 293ac ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. sa invalidný dôchodok navrhovateľky považuje za starobný dôchodok. Navrhovateľke bol k 31.12.2013 vyplácaný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok v sume 296,70 € mesačne. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku na rok 2014 bola stanovená na 7,80 € mesačne. Invalidný dôchodok navrhovateľky, ktorý sa považuje za starobný dôchodok bol od 1.1.2014 zvýšený o 7,80 € na sumu 304,50 € mesačne v súlade s § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z.. Navrhovateľka doposiaľ nepožiadala o starobný dôchodok. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline dňa 15.7.2014 navrhovateľka uviedla, že trvá na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 5.12.2013, pretože stále trvá na tom, že mal byť valorizovaný starobný dôchodok o 8,80 € v zmysle § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z.. Nič viac k tejto veci uviesť nechcela, je ukrátená celý život, považuje sa za najslabšiu sociálnu skupinu a bola uvedená do omylu. Poverená pracovníčka odporkyne na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne k veci zo dňa 3.4.2014 a navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 5.12.2013 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka bola poberateľkou invalidného dôchodku, priznaného podľa § 25 zákona č. 121/1975 Zb., od 18.2.1976. Ku dňu 31.12.2013 bol navrhovateľke invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, vyplácaný v sume 296,70 € mesačne. Podľa § 263a ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom o poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je 50 %. Podľa § 82 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Podľa § 1 písm. e) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a sociálny dôchodok sa v roku 2014 zvyšuje o 7,80 €. K námietkam navrhovateľky krajský súd poznamenáva, že invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, starobné, vdovské dôchodky a ostatné dávky dôchodkového zabezpečenia boli pred 1. januárom 2004 vyplácané z jediného „základného fondu dôchodkového zabezpečenia“ (§ 37 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni), ktorý bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004 priniesol zmenu tak v systéme dôchodkových dávok a podmienkach nároku na tieto dávky, ako aj zmenu v úhrade jednotlivých dôchodkových dávok. Zo základného fondu starobného poistenia sú vyplácané starobné dôchodky (§ 162 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení), zatiaľ čo invalidné dôchodky sú vyplácané zo základného fondu invalidného poistenia (§ 163 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení). Zo základného fondu invalidného poistenia sa pritom uhrádza aj poistné na starobné poistenie za poberateľov invalidného dôchodku. Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje zánik nároku na invalidný dôchodok z dôvodu samotného dovŕšenia dôchodkového veku. K zániku nároku na invalidný dôchodok môže dôjsť dňom smrti jeho poberateľa (§ 113 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal invalidným (podľa § 110 zákona o sociálnom poistení) alebo v prípade, ak dôjde k zániku invalidity poberateľa invalidného dôchodku. Je zrejmé, že navrhovateľke nárok na invalidný dôchodok nezanikol, naďalej jej teda patrí. Zákonom č. 721/2004 Z. z. (ďalej len „novela“) boli do § 263 zákona č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2005 vložené odseky 9 a 12. Podľa § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok uvedený v odseku 1, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok. Podľa § 263 ods. 12 prvej vety zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok uvedený v odseku 9 sa vypláca po 31. decembri 2004 zo základného fondu starobného poistenia. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že odseky 9 a 12 ust. § 263 boli prijaté až v rámci prerokovávania novely v Národnej rade Slovenskej republiky s odôvodnením: „Systémovo sa navrhuje začleniť financovanie všetkých invalidných dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku jeho poberateľa do základného fondu starobného poistenia.“ Z uvedenej dôvodovej správy je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo iba vyriešiť financovanie invalidných dôchodkov v prípadoch, že ich poberatelia už pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení dovŕšili určený dôchodkový vek bez toho, aby nárok na taký invalidný dôchodok zanikol. V tomto kontexte je potom potrebné vykladať aj výraz „považuje sa.“ Podľa názoru súdu nedošlo k zániku nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok z dôvodov uvedených v zákone a navrhovateľke preto tento dôchodok naďalej patrí ako dôchodok invalidný. Odporkyni nič nebráni aj v odôvodnení rozhodnutia uviesť, že invalidný dôchodok sa považuje za dôchodok starobný. Na účely účtovnej evidencie a pre svoje vlastné interné potreby má odporkyňa možnosť viesť predmetný invalidný dôchodok ako starobný dôchodok. Pokiaľ navrhovateľka poukázala na rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 2. júna 2005, nemala odporkyňa vo výrokovej časti tohto rozhodnutia označovať invalidný dôchodok navrhovateľky ako starobný dôchodok. Navrhovateľka preto aj naďalej splňuje podmienky nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu, aj keď zdrojom výplaty jej invalidného dôchodku sa stal základný fond starobného poistenia, pre potreby ktorého sa invalidný dôchodok navrhovateľky považuje za starobný dôchodok. Žiadne iné právne dôsledky na invalidný dôchodok vyplývajúce zo znenia § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení pre navrhovateľku nenastali. Keďže spôsob zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľky od 1. januára 2014 bol vykonaný podľa platných právnych predpisov a v súlade s § 1 písm. e) opatrenia č. 329/2013 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná, a preto jej právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.