Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/38/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200462 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200462.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, X. Q. J., práv. zast. advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníčky konania: Bc. X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, X. Q. J., práv. zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00362/Cho zo dňa 04.02.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina č.k. OU-ZA-OVBP2/V/2014/0362/Cho zo dňa 04.02.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e po v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 511,34 Eur z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- Eur z titulu súdneho poplatku, všetko na účet Advokátskej kancelárie Andrea Chodelková, s. r. o., so sídlom v Žiline, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č.k. Výst.2262/2013-Kn zo dňa 29.11.2013 Mesto Kysucké Nové Mesto rozhodlo o umiestnení stavby - „Novostavba hospodárskej budovy, elektrická prípojka“ navrhovateľa Bc. X. X., I. J. XXXX, X. Q. J., v katastrálnom území X. Q. J., na pozemkoch p.č. 818/1 a 819/2, ku ktorým má navrhovateľ vlastnícke právo (LV č. XXXX). V rozhodnutí určilo podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu. Novostavba hospodárskej budovy bude mať maximálne pôdorysné rozmery 16,15 m x 8,425 m. Stavba bude obsahovať prízemie a podkrovie. Bude zastrešená sedlovou strechou, maximálna výška hrebeňa strechy + 8,20 m od + 0,000, pričom +0,000 je totožná s úrovňou podlahy prízemia. Ďalej boli určené odstupové vzdialenosti od hraníc s okolitými pozemkami, napojenie na inžinierske siete. Ďalej boli v rozhodnutí uvedené stanoviská a podmienky dotknutých organizácií a orgánov štátnej správy, a to Severoslovenských vodární a kanalizácií, a. s., Žilina, SSE - Distribúcia, a. s., Slovak Telecom, a. s., Žilina, SPP - Distribúcia, a. s., Žilina, Krajský pamiatkový úrad Žilina. Ďalej bolo rozhodnuté o námietkach účastníkov konania. Konkrétne námietke J. X. z 28.08.2013, ktorá požadovala spracovať a predložiť do doby vydania územného rozhodnutia zatieňovací diagram pre posúdenie vplyvu stavby na susedné okná obytných miestností RD XXX, statické posúdenie vplyvu novostavby na susedné stavby XXX a XXX I., osadenie snehových lapačov na streche novostavby hospodárskej budovy a oznámiť termín vlastníkom susedných nehnuteľností pred začatím stavebných prác, vyhovel. Námietky J. X. zo dňa 14.10.2013, ktoré spočívali v tom, že po oboznámení sa s vypracovaným diagramom zatienenia a s výsledkom, že nedôjde k výraznému zhoršeniu podmienok bývania, s týmto nesúhlasila a myslí si, že dôjde k výraznému zhoršeniu bývania, pretože navrhovaná stavba zatieni väčšiu časť nádvoria a obytné miestnosti orientované na sever, zamietol. Ďalej taktiež zamietol námietky J. X. zo dňa 17.10.2013, ktoré spočívali v tom, že účastníčka J. X. žiadala od stavebného úradu prefotiť dokumentáciu k územnému konaniu z dôvodu vypracovania oponentúry znaleckého posudku - svetelnotechnického, stavebný úrad ju však odkázal na stavebníčku budúcej stavby, že projektovú dokumentáciu jej má poskytnúť ona. Trvala na tom, že dokumentáciu jej má poskytnúť stavebný úrad, a to výkres situácie, pôdorysov, rez, pohľady, z dôvodu doloženia podkladov znalcovi na vypracovanie svetelnotechnického posudku. Ďalšia námietka sa týkala osadenia stavby pôdorysného rozmeru a výškovej kóty sedlovej strechy. Namietala tiež umiestnenie stavby na hranici susedných pozemkov. V odôvodnení vo vzťahu k zamietnutým námietkam účastníčky J. X. správny orgán uviedol, že čo sa týka žiadosti účastníčky o prefotenie projektovej dokumentácie a diagramu zatienenia, ktorú vypracoval Ing. arch. N. O. z dôvodu vypracovania oponentúry znaleckého posudku svetelnotechnického, v zmysle § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 618/2003 Z.z. (Autorský zákon) stavebný úrad vyzval projektanta o súhlas s vyhotovením kópie projektovej dokumentácie. V zmysle vyjadrenia z 30.10.2013 projektant nesúhlasil s vyhotovením projektovej dokumentácie stavby a preto stavebný úrad následne vyzval J. X. k predloženiu vlastného diagramu zatienenia a určil lehotu 15 dní od doručenia výzvy. Lehota na predloženie diagramu zatienenia uplynula 26.11.2013. V určenej lehote účastníci územného konania diagram zatienenia nepredložili. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. OU-ZA-OVBP2/ V/2014/00362/Cho zo dňa 04.02.2014 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že účastníčka konania J. X., ktorá je väčšinovou spoluvlastníčkou domu súp. č. 126 postaveného na CKN p.č. 822/2 uplatnila v konaní okrem iného požiadavku, aby bol do doby vydania územného rozhodnutia spracovaný a predložený zatieňovací diagram pre posúdenie vplyvu stavby (zatienenie) na susedné okná obytných miestností rodinného domu č. XXX. Stavebný úrad vyzval stavebníčku Bc. X. X. na predloženie posúdenia vplyvu novostavby hospodárskej budovy na presvetlenie obytných miestností priamym slnečným svetlom susedného domu č. XXX. Táto v lehote diagram zatienenia vypracovaný Ing. arch. N. O. predložila. Podľa tohto posudku novostavbou hospodárskej budovy na p. č. 818/1 a 819/2 nedôjde k výraznému zhoršeniu svetelno-technických pomerov posudzovaných okien miestností bytového domu č. XXX na p.č. 822/2, nakoľko ani v stave pred postavením novostavby nie sú posudzované okná preslnené priamym slnečným svetlom v zmysle STN 73 4301 Budovy na bývanie čl. 4.2. J. X. a i ďalší účastníci konania (W. X. a J. W.) uviedli, že nesúhlasia s výsledkom posúdenia. Vyslovili názor, že dôjde k výraznému zhoršeniu ich bývania, pretože navrhovaná stavba zatieni väčšiu časť nádvoria a obytných miestností orientovaných na sever. Žiadali o skopírovanie plánov novostavby. Okrem toho J. X. výslovne požadovala vydanie prefotených kópií projektovej dokumentácie za účelom vypracovania oponentúry svetelno-technického znaleckého posudku. Autor projektu Ing. arch. N. Chodelka odmietol súhlas na skopírovanie jeho projektu udeliť. Stavebný úrad oboznámil žalobkyňu s týmto postojom a poučil ju, že prípadné potrebné podklady pre vyhotovenie oponentúry môže získať nahliadnutím do spisu na stavebnom úrade. Zároveň ju vyzval, aby diagram zatienenia predložila v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. V stanovenej lehote nebol oponentský posudok svetelno-technického posúdenia vplyvu navrhovanej stavby na dom súp. č. XXX predložený, preto 29.11.2013 správny orgán prvého stupňa prikročil k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby. Odvolací orgán sa s jeho postupom stotožnil. Poukázal na zásadu koncentrácie konania, podľa ktorej účastník môže uplatňovať svoje námietky a pripomienky len do určitého momentu, ktorý stanovuje Stavebný zákon a ktorý v súlade so Stavebným zákonom určí stavebný úrad. V danom prípade keď bol vypracovaný svetelno-technický posudok stavebníčkou, bol stavebný úrad povinný dať účastníkom možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli k nemu vyjadriť. Na vyjadrenie stanovil lehotu 7 pracovných dní, v ktorej mohli účastníci uplatniť svoje námietky a pripomienky. Keď účastníci v tejto lehote vyjadrili svoje pripomienky a dožadovali sa možnosti vyhotovenia oponentského posúdenia, stavebný úrad im vyhovel, avšak v súlade s koncentračnou zásadou územného konania opäť stanovil lehotu na predloženie posúdenia do 15 dní od doručenia výzvy. Ešte pred tým preskúmal možnosť vyhotovenia kópie projektovej dokumentácie, ktorú však autor projektu odmietol. Odvolací orgán starostlivo preskúmal námietku odvolateľky, že stavebným úradom použitá obálka na doručovanie výzvy nebola s opakovaným doručením, pričom zistil, že táto námietka pravdivá nie je. V spisovom materiáli sa nachádzajú doručenky pripojené k výzve stavebného úradu zo 04.11.2013, ktorá bola adresovaná aj J. X. a ktorá obsahovala výzvu na predloženie kontrolného diagramu zatienenia v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Tieto doručenky sú jednoznačne a nepochybne určené adresátom do vlastných rúk a s opakovaným doručením. Na všetkých je vyznačený guľôčkovým perom poštového doručovateľa dátum prvého neúspešného pokusu o doručenie s výzvou na opakované doručenie, ktoré sa uskutočnilo 06.11.2013 a tým istým písmom a perom ďalší dátum neúspešného pokusu o doručenie 07.11.2013. V tento deň bola aj zásielka uložená na pošte. Fikcia doručenia nastala tretím dňom odo dňa uloženia. Tretí deň lehoty pripadol na 10.11.2013, tento deň však bola nedeľa a preto koniec lehoty sa posunul na 11.11.2013, kedy nastala fikcia doručenia výzvy. Od nasledovného dňa plynula 15 dňová lehota na predloženie oponentského svetelno-technického posúdenia, ktorá uplynula 26.11.2013. V tejto lehote oponentský posudok predložený nebol. Účastníčka J. X. si reálne zásielku vyzdvihla 25.11.2013, teda presne v posledný 18. deň úložnej doby. Toto reálne vyzdvihnutie však už nemá žiaden vplyv na právnu fikciu doručenia, ktorá nastala 11.11.2013. Odvolateľka predložila posúdenie až po vydaní prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania. Podľa koncentračnej zásady však na takúto námietku a pripomienku uplatnenú po stanovenej lehote stavebný úrad už neprihliadne a nesmie na ňu prihliadnuť ani orgán odvolací. Čo sa týka odvolacej námietky, že pracovník stavebného úradu v konaní preukázal zaujatosť voči jej osobe, ani s touto námietkou sa žalovaný nestotožnil. Odvolateľka nevyslovila námietku len voči jednému pracovníkovi stavebného úradu, ale proti Stavebnému úradu Mesta Kysucké Nové Mesto. Z § 9 - 12 Správneho poriadku vyplýva, že požiadavku na vylúčenie z konania možno uplatniť námietkou proti konkrétnemu zamestnancovi správneho orgánu, nie však proti správnemu orgánu ako celku. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body uviedla: Prvostupňový správny orgán svojím postupom odoprel žalobkyni jej procesné práva, keď jej určil neprimerane krátku lehotu 15 dní na predloženie kontrolného diagramu zatienenia a túto odmietol predĺžiť, pričom navrhovateľke územného konania poskytol na predloženie diagramu zatienenia 30 dňovú lehotu a svojvoľne odoprel žalobkyni poskytnúť informácie zo spisu vyhotovením fotokópie, čím žalobkyni sťažil možnosť, aby mohla účelne obhajovať a uplatňovať svoje práva. Žalobkyňa tak bola nútená ručne prepisovať diagram zatienenia a rovnako si robiť výpisky a náčrty z projektovej dokumentácie, ktoré informácie boli potrebné k vypracovaniu kontrolného diagramu zatienenia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu o absencii upovedomenia o opakovanom doručení a neskúmal splnenie zákonných podmienok na aplikáciu fikcie v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedené sa týka výzvy na predloženie diagramu zatienenia zo strany prvostupňového správneho orgánu, v ktorej bola aj lehota na predloženie diagramu zatienenia. Žalobca nebol žiadnym spôsobom zo strany doručovateľa upovedomený o tom, že písomnosť by mu mala z dôvodu jeho nezastihnutia byť doručovaná opätovne, pričom žalobca si v schránke našiel iba jediné upovedomenie, a to upovedomenie o uložení písomnosti na pošte. Mal za to, že žalovaný bude skúmať, či boli naplnené zákonné podmienky na aplikáciu fikcie doručenia. Žalobca sa obrátil na konkrétneho doručovateľa predmetnej zásielky, ktorým bola P. R., ktorá potvrdila, že žalobcu potom ako mal byť nezastihnutý v mieste doručovania, neupovedomila o tom, že predmetnú písomnosť od žalovaného mu bude opätovne doručovať. Žalobkyňa ako dôkaz o tom predložila čestné vyhlásenie P. R. z 09.04.2014. Fikcia doručenia vzhľadom na skutočné prevzatie zásielky žalobcom ani nemohla nastať. K tomu žalobkyňa doložila rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžnč/2/2013. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu obsiahnutou v jeho odvolaní, v ktorom žalobca uvádza, že diagram zatienenia predložený navrhovateľom územného konania vypracovala osoba neoprávnená, nakoľko Ing. arch. N. O. je autorizovaný architekt, avšak nie je autorizovaný stavebný inžinier. Navyše, stavebníčkou predložený diagram zatienenia podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva SR nie je kompletný, keďže neobsahuje problematiku dostupnosti denného svetla do obytných miestností a teda neobsahuje posúdenie denného svetla podľa zákonných požiadaviek. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala prvostupňové ako i napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 22.05.2014. Poukázal na rozsudok NS SR č.k. 3Sžo/247/2010 z 08.11.2011, z ktorého citoval, že: „krajský súd sa tiež zaoberal námietkou neumožnenia vyhotovenia kópie projektovej dokumentácie a stotožnil sa s názorom, že bez povolenia autora nie je poskytovanie uvedených kópií v súlade so zákonom. Na projektovú dokumentáciu sa vzťahuje autorsko-právna ochrana a v rámci súhlasu na použitie projektovej dokumentácie a nie je automaticky zahrnutý aj súhlas na vyhotovenie jej kópie pre účastníkov konania. Namietal tiež námietku týkajúcu sa doručovania výzvy na predloženie oponentského diagramu zatienenia žalobkyňou, pretože doručenka má povahu verejnej listiny. V danom prípade doručenka mala všetky požadované náležitosti a preto fikcia doručenia nastala tretím dňom od uloženia zásielky na pošte a na veci nič nemení skutočnosť, že si ju žalobkyňa neskoršie aj vyzdvihla. Ďalej sa zaoberal posudkom prof. Ing. H. F., PhD., ktorý predložila žalobkyňa, ktorý však odvolací správny orgán nevyhodnotil, pretože podľa jeho názoru bol uplatnený po lehote stanovenej prvostupňovým správnym orgánom. Konštatoval, že námietkam žalobkyne by nemohol vyhovieť ani v prípade, ak by oponentské svetelno-technické posúdenie bolo ňou predložené včas. Pribratá účastníčka konania sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadrila podaním z 26.06.2014. Poukázala na § 4 písm. g) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Poukázala na uznesenie NS SR č.k. 6Sžo/227/2010, kde sa na str. 3 uvádza, že autorizovaný architekt je oprávnený vytvoriť nielen posudok zatienenia, ale aj svetlotechnický posudok. Žalobkyňa sa v správnom konaní domáhala iba diagramu zatienenia, v návrhu na preskúmanie rozhodnutia sa snaží diagram zatienenia zmeniť na riešenie dostupnosti denného svetla a vyslovuje ničím nepodloženú hypotézu, že by postavením hospodárskej budovy malo dôjsť k zatieneniu jej rodinného domu, čo však v správnom konaní potvrdené nebolo. Taktiež pribratá účastníčka poukázala na to, že pôvodná doručovateľka P. R. následne ako podala čestné prehlásenie, odišla na dôchodok. Nie je možné, aby si poštová doručovateľka pamätala túto konkrétnu zásielku z obdobia z pred 6 mesiacov. Nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že fikcia doručenia nemohla nastať. Žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na jej náhradu trov konania. V priebehu súdneho konania žalobkyňa prvýkrát v rámci správnej žaloby dňa 10.04.2014 a druhýkrát samostatným podaním zo dňa 23.09.2014 požiadala súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V oboch prípadoch jej súd nevyhovel, prvýkrát podaním z 28.05.2014 a druhýkrát podaním z 25.09.2014. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných námietok, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z nasledovných dôvodov: Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 36 ods. 1 cit. zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 37 ods. 3 cit. zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 31.12.2013, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa § 42 ods. 5 cit. zákona, v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania. Podľa § 140 cit. zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) cit. zákona, ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis, slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu a prejavy prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol. Podľa § 18 ods. 2 písm. a) cit. zákona, autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na vyhotovenie rozmnoženiny diela. Krajský súd v Žiline konštatuje, že v procesnom postupe prvostupňového správneho orgánu došlo k procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Táto procesná vada spočívala v tom, že prvostupňový správny orgán na žiadosť účastníčky konania - žalobkyne neumožnil jej za úhradu vecných nákladov vyhotoviť si kópiu zo správneho spisu, hoci v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona, žalobkyňa ako účastníčka konania mala právo dostať fotokópie spisov. Pokiaľ stavebný úrad odmietol vydať časť kópie spisov s tým, že sa jedná o projektovú dokumentáciu a diagram zatienenia, ku ktorým sa vzťahuje autorskoprávna ochrana v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. a k vyhotoveniu kópie týchto diel nedal ich autor súhlasil, podľa názoru krajského súdu uvedenú právnu otázku prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdil. Pokiaľ architektonické dielo, ktoré je inak v zmysle § 7 ods. 1 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z. predmetom autorského práva, je súčasťou úradného spisu v zmysle § 7 ods. 3 písm. b) cit. zákona, na takéto dielo sa ochrana podľa tohto zákona nevzťahuje. Preto autor takéhoto diela nie je oprávnený udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny diela podľa § 18 ods. 2 písm. a) cit. zákona. Podľa názoru krajského súdu, pokiaľ sa projektová dokumentácia predloží ako súčasť žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, stáva sa súčasťou správneho spisu a preto sú oprávnení žiadať kópie aj tejto časti správneho spisu všetci účastníci správneho konania bez ohľadu na súhlas autora projektovej dokumentácie. Rovnaká situácia je aj pri vyhotovenom diagrame zatienenia, ktorý taktiež pokiaľ bol účastníčkou konania - stavebníčkou Bc. X. X. predložený ako dôkaz, stal sa súčasťou správneho spisu a procesná situácia je rovnaká, t.j. iní účastníci konania sú oprávnení si z tohto dôkazu vyhotoviť kópie bez súhlasu autora diagramu zatienenia. Preto správny orgán I. stupňa mal na povinnosť vyhotoviť žalobkyni základe jej žiadosti aj z týchto častí spisovej dokumentácie fotokópiu. Ak k tomu nedošlo, postup správneho orgánu je zaťažený procesnou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a tým aj napadnutého rozhodnutia a preto súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. Čo sa týka námietky žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe, že osobitný zákon, ktorým je autorský zákon, obmedzuje oprávnené nároky oprávnených osôb v správnom konaní, napr. na vyhotovenie kópie diela, pričom § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v takomto prípade použije len subsidiárne a poukazuje na rozsudok NS SR č.k. 3Sžo/247/2010 z 08.11.2011, súd uvádza, že citovaný rozsudok NS SR sa konkrétne nevyjadril k nemožnosti vyhotoviť kópie projektovej dokumentácie bez súhlasu jej autora. V tomto rozsudku najvyšší súd len uvádza právny názor krajského súdu, podľa ktorého bez povolenia autora nie je poskytovanie uvedených kópií v súlade so zákonom. Čo sa týka ďalších námietok žalobkyne, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky neprimerane krátkej lehoty 15 dní na predloženie kontrolného diagramu zatienenia s poukazom na to, že sa stavebníčke bola táto lehota stanovená na 30 dní, takýto postup správneho orgánu nie je v rozpore so zákonom. Na predloženie dôkazu správny poriadok nestanovuje konkrétnu lehotu a určenie jej konkrétnej dĺžky je na správnej úvahe správneho orgánu. Ak teda bola stanovená lehota na 15 dní, uvedené je v súlade so zákonom. Čo sa týka žalobnej námietky, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu o absencii upovedomenia o opakovanom doručení a neskúmal splnenie zákonných podmienok na aplikáciu fikcie § 24 ods. 2 Správneho poriadku v súvislosti s doručovaním výzvy pre žalobkyňu o doručení oponentského diagramu zatienenia, súd uvádza, že sa jedná o novú žalobnú námietka, ktorá nebola uplatnená v správnom konaní. V odvolaní voči druhostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobkyňa namietala, že nebola použitá obálka s opakovaným doručením, pričom vôbec neuviedla námietku, ktorú uviedla až v žalobe, a to že pochybila doručovateľka, pretože podľa jej tvrdenia malo dôjsť len k jednému pokusu o doručenie písomnosti. V odvolaní naopak tvrdila, že na pošte jej pracovníci tvrdili, že nebola použitá obálka s opakovaným doručením. S touto odvolacou námietkou sa v plnom rozsahu odvolací orgán vysporiadal, pričom aj krajský súd konštatuje, že súčasťou správneho spisu je doručenka s opakovaným doručením do vlastných rúk a preto táto odvolacia námietka v plnom rozsahu nie je dôvodná. V tomto kontexte námietku uvedenú v žalobe, t.j. že výzva nebola opakovane doručovaná z dôvodu pochybenia poštovej doručovateľky, súd vyhodnocuje ako námietku účelovú. Okrem toho toto tvrdené pochybenie zo strany poštovej doručovateľky vo vzťahu k predchádzajúcej námietke nemá právny význam, keďže vzhľadom na to, že žalobkyni nebola vyhotovená kópia časti projektovej dokumentácie a diagramu zatienenia, nebolo možné zo strany prvostupňového správneho orgánu vyžadovať predloženie listinného dôkazu (oponentského diagramu zatienenia), pretože tento skutkovo súvisel s časťou správneho spisu, ktorej fotokópia žalobkyni bola odopretá. Len na margo čestného prehlásenia P. R., ktorá sama prehlasuje nesplnenie vlastnej povinnosti a falšovanie doručenky ako verejnej listiny, súd uvádza, že na toto čestné prehlásenie súd taktiež neprihliadol, pretože táto námietka (ktorej dôvodnosť mala byť týmto dôkazom preukázaná) nebola žalobkyňou uplatnená v odvolaní a v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti druhostupňového rozhodnutia, pretože sa nevysporiadalo s odôvodnením námietky, že Ing. arch. N. O. je autorizovaný architekt, avšak nie je autorizovaný stavebný inžinier a preto je neoprávnenou osobou na vypracovanie diagramu zatienenia, súd uvádza, že takto formulovaná námietka je novou námietkou neuplatnenou v stavebnom konaní. Žalobkyňa v odvolaní námietku súvisiacu s osobou, ktorá vypracovala svetelno-technický posudok, formulovala neurčito. Žalobkyňa len uviedla, že pracovník prvostupňového správneho orgánu bol voči nej zaujatý, lebo nepožadoval od navrhovateľky územného konania svetelno-technický posudok vypracovaný oprávnenou osobou. Kto mala byť táto oprávnená osoba a prečo by Ing. arch. O. nemal byť oprávnenou osobou, žalobkyňa v odvolacej námietke neuviedla. Preto sa druhostupňový správny orgán zaoberal zaujatosťou pracovníka, ktorú žalobkyňa chcela preukázať práve tým, že správny orgán nevyzval stavebníčku na vypracovanie posudku oprávnenou osobou. Len na margo veci súd uvádza, že v zmysle § 4 písm. g) zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov autorizovaný architekt je oprávnený na vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní. V zmysle § 5 ods. 6 písm. a) cit. zákona taktiež aj autorizovaný stavebný inžinier vypracúva odborné posudky a odhady. Súd preto aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Čo sa týka námietky, že diagram zatienenia, ktorý predložila stavebníčka, nie je kompletný, pretože neobsahuje problematiku dostupnosti denného svetla do obytných miestností, súd uvádza, že táto námietka je predčasná. Prvostupňový ani odvolací správny orgán sa nezaoberali žalobkyňou predloženým oponentským diagramom zatienenia, ktorý sa zaoberal nielen preslnením (s rovnakým výsledkom ako diagram zatienenia predložený stavebníčkou) podľa STN 73 4301, ale aj osvetlením kuchyne na prvom nadzemnom podlaží podľa STN 73 0580 - 1, zmena 2, a to práve z dôvodu, že tento oponentský diagram zatienenia došiel podľa názoru žalovaného po uplynutí lehoty na podanie námietok v územnom konaní a teda po uplynutí koncentračnej lehoty. Keďže ako vyplýva z odôvodnenia vyššie, došlo k procesnému pochybeniu pri nevyhotovení kópie časti správneho spisu, čím nezačala plynúť lehota na predloženie dôkazu zo strany účastníčky konania - oponentského svetelno-technického posudku, nie je možné konštatovať, že by žalobkyňou predložený oponentský posudok bol predložený po uplynutí koncentračnej lehoty. Preto v ďalšom konaní bude potrebné vyhotoviť žalobkyni na jej náklady ňou konkrétne špecifikovanú časť správneho spisu a vyhodnotiť žalobkyňou predložené expertízne posúdenie vplyvu plánovanej výstavby na preslnenie rodinného domu č. 126 a na denné osvetlenie obytných miestností v tomto susednom dome od prof. Ing. H. F., PhD. z decembra 2013. Čo sa týka námietky žalobkyne, že fikcia doručenia vzhľadom na skutočné prevzatie zásielky žalobcom ani nemohla nastať, súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje. Ak by došlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku a následne by došlo k fyzickému prevzatiu takejto zásielky, za deň doručenia sa považuje posledný deň trojdňovej lehoty od uloženia zásielky na pošte bez ohľadu na to, že neskôr došlo k fyzickému prevzatiu. V tejto otázke je súdna judikatúra konštantná, napr. v uznesení NS SR č.k. 9Sžso/24/2012 z 31.07.2012 najvyšší súd uvádza, že žalovanou zvolený postup oznámenia a doručenia napadnutých rozhodnutí bol v súlade so zákonom, a to napriek tomu, že žalobca si predmetné rozhodnutie aj reálne prevzal, ktorá skutočnosť však nemala vplyv na beh zákonnej lehoty na podanie opravného prostriedku. Žalobkyňou uvádzané rozhodnutie NS SR č.k. 3Sžnč/2/2013 z 01.08.2013 rieši doručovanie rozhodnutia správneho orgánu právnickej osobe v zmysle § 25 Správneho poriadku, čo je rozdielna situácia od riešenej situácie. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má (len ona, keďže pri pribratej účastníčke nie je možné hovoriť o jej úspechu v konaní) právo na náhradu účelne vynaložených trov súvisiacich so žalobou o zrušenie napadnutého rozhodnutia. Tieto si uplatnila v podaní zo dňa 02.12.2014 za tieto úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur, podanie žaloby na súd 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur, spísanie návrhu na odklad vykonateľnosti 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur, porada s klientkou 17.09.2014 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál, opätovná žiadosť o odklad vykonateľnosti z 23.09.2014 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál, porada s klientkou 13.10.2014 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spísanie vyjadrenia 16.10.2014 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál, porada s klientkou pred pojednávaním 01.12.2014 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál a pojednávanie na Krajskom súde v Žiline 02.12.2014 134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál a zo všetkých úkonov 20 % DPH. Zároveň si uplatnila náhradu súdneho poplatku vo výške 70,- Eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobkyni vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 70,- Eur a trov právneho zastúpenia 511,34 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - príprava a prevzatie vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - spísanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 02.12.2014 vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - 20 % DPH vo výške 85,22 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 581,34 Eur (70,- Eur + 511,34 Eur). Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátskej kancelárie Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom v Žiline, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon - spísanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia v žalobe z 10.04.2014 vo výške 170,45 Eur (134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH), nakoľko návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia tvorí súčasť žaloby. Nejde teda o poskytnutie právnej služby vykonaním samostatného úkonu, t.j. takýto úkon nebol vykonaný. Súd ďalej nepriznal žalobkyni náhradu za úkon - porada s klientkou dňa 17.09.2014, vo výške 170,45 Eur (134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH), v súvislosti s advokátskej kancelárii doručenými vyjadreniami žalovaného a účastníka konania, nakoľko tieto vyjadrenia boli zo strany súdu advokátskej kancelárii doručované len na vedomie a samotná žalobkyňa nemala povinnosť na ne osobitne reagovať. Tento úkon nebol účelný na uplatnenie práva žalobkyne na zrušenie rozhodnutia (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.). Súd nepriznal žalobkyni ani náhradu za úkon - opätovná žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia zo dňa 23.09.2014, vo výške 170,45 Eur (134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH), nakoľko krajský súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že z charakteru napadnutého rozhodnutia nevyplýva (a žalobkyňa v predmetnom návrhu ani neuviedla také dôvody, ktorými by osvedčila), že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma tak, ako to má na mysli ust. § 250c ods. 1 O.s.p.. Tento úkon nebol účelný na uplatnenie práva žalobkyne na zrušenie rozhodnutia (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.). Rovnako súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon - porada s klientkou dňa 13.10.2014, vo výške 170,45 Eur (134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH), nakoľko z obsahu záznamu o porade, ktorý právny zástupca žalobkyne predložil súdu spolu s vyčíslením trov konania zo dňa 02.12.2014 je zrejmé, že táto porada nesúvisela priamo so žalobou a ňou napadnutým rozhodnutím, ale išlo o poradu z dôvodu faktického vykonávania stavebnej činnosti bez zjavného a bezprostredného súvisu s napadnutým rozhodnutím. Tento úkon nebol účelný na uplatnenie práva žalobkyne na zrušenie rozhodnutia (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.). Súd nepriznal žalobkyni náhradu ani za úkon - spísanie vyjadrenia zo dňa 16.10.2014, vo výške 170,45 Eur (134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH), z dôvodu, že žalobkyňa v predmetnom vyjadrení neuviedla žiadne nové skutkové okolnosti, ani nové právne posúdenie, a to aj vzhľadom na nemožnosť rozširovania dôvodov žaloby po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p.. Samotné vyjadrenie sa odvoláva na argumenty uvedené v žalobe, znenie tohto vyjadrenia je sčasti identické s dôvodmi žaloby a nemalo vplyv na právne posúdenie veci. Naviac, žalobkyňa na predloženie predmetného vyjadrenia nebola súdom vyzvaná a podala ho fakultatívne. Tento úkon nebol účelný na uplatnenie práva žalobkyne na zrušenie rozhodnutia (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.). Súd taktiež nepriznal žalobkyni náhradu za úkon - porada s klientkou pred pojednávaním zo dňa 01.12.2014, vo výške 170,45 Eur (134,- Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH), ktorá sa konala za účelom prípravy jej tvrdení na pojednávaní. Žalobkyňu však nebolo potrebné na pojednávaní dňa 02.12.2014 vypočuť, z uvedeného dôvodu nebola na toto pojednávanie zo strany súdu ani volaná a na pojednávaní ani vypočutá. Tento úkon nebol účelný na uplatnenie práva žalobkyne na zrušenie rozhodnutia (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p.). Vzhľadom na popísané dôvody súd nepovažoval vyššie uvedené úkony právnej služby za úkony vykonané na účelné uplatňovanie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. a trovy v súvislosti s týmito úkonmi vzniknuté za účelne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.