Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/73/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200463 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200463.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 26, IČO: 31303862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom v N., O. č. XX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom v Žiline, Andreja Kmeťa 17, za účasti účastníka konania: Urbariát - Pozemkové spoločenstvo obce Konská, so sídlom 032 04 Liptovský Ondrej, IČO: 17061156, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2014/00033/KUZ zo dňa 28.01.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2014/00033/KUZ zo dňa 28.01.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. OU-ZA-OOP3-2014/00033/KUZ zo dňa 28.01.2014 (ďalej len rozhodnutie žalovaného, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši v úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny č. A/2013/00760-011- VIT zo dňa 17.07.2013 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 13 ods. 2 písm. h), § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.) vydal súhlas pre Urbariát - Pozemkové spoločenstvo obce Konská (ďalej len žiadateľ) na aplikáciu chemického prípravku KARATE ZEON 5 CS a SILWET L-77 (ďalej len chemické prípravky) určeného na ochranu mladých lesných porastov proti Tvrdoňovi smrekovému Hylobius abietis (Linnaeus 1758) a na aplikáciu chemického prípravku CERVACOL EXTRA určeného na ochranu mladých lesných porastov proti zveri v lesných porastoch nachádzajúcich sa na území ochranného pásma Tatranského národného parku, kde platí druhý stupeň územnej ochrany v lesných porastoch: JPRL 340 1 až 347 4 (okrem JPRL 342, ktorý je situovaný v území s prvým stupňom územnej ochrany) - LHC Liptovský Mikuláš 2 - k. ú. N. a na území samotného Tatranského národného parku, kde v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. podľa § 19 ods. 2 platí tretí stupeň ochrany v lesných porastoch: JPRL 21 11 až 38b3 - LHC Liptovský Mikuláš 2 - k. ú. N.. Ďalej v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny určil správny orgán podmienky jeho aplikácie. Súhlas určil s platnosťou do 31.12.2016. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a tvrdenia odvolateľa, resp. poukázal na to, že prvostupňový správny orgán zvážil námietky a nesúhlas žalobcu s aplikáciou chemického prípravku KARATE ZEON 5CS. Jeho aplikácia bude výhradne bodová na kmienky sadeníc a teda nedôjde k plošnej aplikácii, čím sa minimalizuje ohrozenie necieľových organizmov na lokalite aplikácie a nebude to mať negatívny vplyv na biotu prostredia. Aplikácia bude bodová v nízkych koncentráciách, nepredpokladá sa ohrozenie iných necielených druhov živočíchov. Vzhľadom ku kalamitnému výskytu Tvrdoňa smrekového v okrese Liptovský Mikuláš, do ktorého spadajú aj lokality, ktoré sú predmetom žiadosti o udelenie súhlasu, čo spôsobuje veľké škody na už vysadených sadeniciach, pričom podľa stanoviska NLC-LOS v takejto výraznej miere, ako je v posledných dvoch rokoch neboli sadenice na Slovensku Tvrdoňom smrekovým poškodzované niekoľko desaťročí, sadenice vysychajú, čím zostávajú nezalesnené veľké plochy po predchádzajúcich veterných a lykožrútových kalamitách. Poukázal na správu TANAP-u navrhovaných podmienok povolenou činnosťou, podľa ktorej možno konštatovať, že požadovaný zásah sa nepovažuje za zásah do územia, ktorým môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Takisto poukázal aj na odborné stanovisko národného lesnícka centra LVÚ Zvolen, LOS Banská Štiavnica, v ktorom súhlasí s použitím prípravku KARATE ZEON 5 CS na ochranu mladých lesných porastov v národných parkoch a ich ochranných pásmach. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatkov dôvodov, keď z rozhodnutia žalovaného je možné zistiť chronológiu konania, avšak absentuje tu akákoľvek odpoveď na odvolacie námietky žalobcu. Z rozhodnutia žalovaného je možnosť zistiť chronológiu konania, obsahu podaní účastníkov konania iných listinných dôkazov zadovážených v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, avšak žalovaný pri rekapitulácii podkladov rozhodnutia vynechal vyjadrenie žalobcu k podkladom rozhodnutia zo dňa 03.05.2013, v ktorom žalobca vyjadril nesúhlas s vydaním súhlasu na aplikáciu chemického prípravku KARTE ZEON 5 CS. Konštatoval, že žalovaný v dôvodoch rozhodnutia len stručne uvádza obsah odvolania žalobcu, cituje ust. § 28 zákona o lesoch a niektoré ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny a Správneho poriadku, avšak v odôvodnení neuviedol ani všetky konkrétne a podstatné námietky, ktoré v správnom konaní žalobca pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol len, že nespochybňuje správnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom v závere konštatoval, že k uvedeným námietkam odvolateľa mal možnosť predniesť všetky argumenty na ústnom pojednávaní, kde sa zúčastnili aj zástupcovia štátnej ochrany prírody, ktoré nemali zásadné pripomienky a súhlasili s použitím za stanovených podmienok. Ďalej žalobca poukazuje na § 47 ods. 3 a § 60a Správneho poriadku, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 3/2008 zo dňa 28.04.2008 a 8Sžo 240/2009 zo dňa 30.09.2010 a tvrdil, že žalobca v odvolaní uviedol konkrétne argumenty proti rozhodnutiu o udelení súhlasu na aplikáciu chemických látok v národnom parku na území s II. a III. stupňom územnej ochrany. Tieto argumenty spočívali v nedostatočnom zistení skutočného stavu veci (namietané bolo nezistenie príčin premnoženia Tvrdoňa smrekového, vplyv hospodárenia pre premnoženie určitého druhu hmyzu, nevyhodnotenie účinnosti použitia chemickej asanácie, nevyhodnotenie prínosu a dôsledku navrhovanej chemickej asanácie, neanalyzovanie zamorenosti územia národného parku chemickými látkami a schopnosti územia tieto chemické látky degradovať). Žalobca poukázal aj na to, že správny orgán sa nezaoberal inými možnosťami, ktoré menej zaťažujú prírodné prostredie na zníženie populácie Tvrdoňa smrekového. Všeobecné konštatovanie, že Tvrdoň smrekový je premnožený nie je nijako konkretizované a rovnako nie je konkretizované tvrdenie, že použitie lapacích kôr bolo nedostatočné, pričom nie je možné zistiť, z čoho táto nedostatočnosť vyplýva, keďže používanie lapacích kôr pri dodržaní postupov odporúčaných postupov LOS sa považuje za účinnú metódu na eliminácie populačnej hustoty Tvrdoňa smrekového. Poukázal tiež na to, že správny orgán nevyhodnotil iné možnosti ochrany sadeníc napriek tomu, že územie, na ktorom sa majú chemické látky aplikovať je územím národného parku. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že LOS odporúča ďalšie metódy na zníženie poškodenia sadeníc tvrdoňmi, pričom tieto metódy sú šetrnejšie k prírodnému prostrediu. Nebolo nijako zdôvodnené, prečo uprednostnil aplikáciu chemických látok v národnom parku pred inou formou chemického ošetrenia ako máčanie nadzemných častí sadeníc do roztoku, insekcitídu po vyzdvihnutí z lesnej škôlky alebo postrek celých záhonov v lesných škôlkach ešte pred ich vyzdvihnutím. Poukázal aj na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku tej časti, ktorá ukladá správnemu orgánu vyrovnať sa s námietkami účastníkov konania, nezodpovedá taká odpoveď odvolacieho orgánu, ktorý na konkrétne námietky účastníka konania neuvedie žiadne argumenty, okrem toho, že účastník konania chce zabrániť žiadateľovi v aplikácii chemických látok a že sa odvolateľ nezúčastnil na ústnom pojednávaní. Ďalej žalobca tvrdil, že v odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a postup správneho orgánu prvého stupňa v rozpore s § 46, § 32 ods. 1 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Tvrdil, že nakoľko aplikácia chemických látok má byť uskutočnená na území národného parku, s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nevyplýva, akákoľvek správna úvaha, z ktorej by vyplynulo, že správne orgány posudzovali žiadosť žiadateľa z aspektu citovaného zákonného ustanovenia. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní poukázal, že v správnom konaní neboli zistené príčiny premnoženia Tvrdoňa smrekového, vplyv hospodárenia pre premnoženie určitého druhu hmyzu, nebola vyhodnotená účinnosť použitia chemickej asanácie, prínos a dôsledky navrhovanej chemickej asanácie, nebola analyzovaná zamorenosť územia národného parku chemickými látkami a schopnosť územia tejto chemickej látky degradovať. Poukazoval, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorý je nepostačujúci pre posúdenie veci. Z rozhodnutia prvostupňového a ani druhostupňového správneho orgánu nie je možné zistiť, akým spôsobom správne orgány aplikovali zákony regulatív, t.j. že žiadateľ mieni aplikovať chemické látky na území tatranského národného parku, kde je ochrana prírody nadradená nad iné činnosti. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov nedávajú odpoveď na otázku, v čom je aplikácia chemických látok na území národného parku oproti aplikácii chemických látok mimo chránených území obmedzená. Nijakým spôsobom nebola zohľadnená ani skutočnosť, že z ust. § 19 ods. 3 zákona o ochrane prírody vyplýva, že v lesoch národných parkov sa určuje funkcia lesov podľa osobitných predpisov, v súlade so zónami chránených území a že na územiach národných parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia. Tvrdil, že v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z. nemožno nadraďovať nad záujem ochrany prírody v národnom parku záujmy vyplývajúce z iných právnych predpisov - zákon o lesoch. V rozhodnutí absentuje akékoľvek zdôvodnenie vyhodnotenia záujmu na ochrane prírody práve v súvislosti s charakterom lesov, ktoré sa nachádzajú v národnom parku. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nerozlišuje vhodnosť a prípustnosť aplikácie chemických látok na území národného parku a na území, ktoré nie je osobitne chránenou časťou prírody, keď z podmienok rozhodnutia uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia s odkazom na § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v prvostupňovom rozhodnutí vyplývajú pod bodom 1 až 5 podmienky, ktoré priamo vyplývajú žiadateľovi z ustanovení právnych predpisov. Ich zhrnutie v podmienkach rozhodnutia neznamená žiadne sprísnenie aplikácie chemických látok, či vyššiu ochranu prírodného prostredia. Tvrdil, že ďalšou podmienkou je aj povinnosť žiadateľa každoročne po ukončení prác zaslať správe TANAP-u, v ktorom má byť uvedený rozsah poškodenia mladých lesných porastov v danom kalendárnom roku, množstvo použitých chemických prípravkov a zhodnotenie účinnosti aplikácie chemických prípravkov. Podľa žalobcu nie je možné celkom dobre pochopiť, prečo tieto okolnosti (rozsah poškodenia, účinnosť aplikácie chemických prípravkov) správny orgán nezisťoval pred vydaním rozhodnutia. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať podmienke č. 8 a 9, v ktorej sú obsiahnuté odporúčania žiadateľovi v súvislosti so škodami na sadeniciach. Tvrdil, že podmienky uvedené v § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. sú podrobnejšími podmienkami vykonávania činnosti, ktoré majú zabezpečiť ochranu prírody a krajiny, preto podľa neho nie je možné pochopiť, ako možno identifikovať s podmienkami odporúčania správneho orgánu, naopak tieto odporúčania sú vo svojej podstatnej časti tými námietkami, ktorými žalobca spochybnil potrebu udelenia súhlasu na aplikáciu chemických látok, resp. sú opatreniami, ktoré mali predchádzať vydaniu súhlasu na aplikáciu chemických látok. V podobe odporúčaní zahrnuté medzi podmienky rozhodnutia o vydaní súhlasu nemajú pre ochranu prírody v skutočnosti žiaden význam. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. K žalobe sa vyjadril písomne žalovaný správny orgán, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán sa plne stotožnil s právnym posúdením prvostupňového správneho orgánu, že v predmetnej veci bolo možné udeliť súhlas na aplikáciu uvedeného prípravku a to určením podmienok a aplikácie a to územné aj časové, ktoré sú prísnejšie ako samotná žiadosť žiadateľa tak, ktoré konkretizoval presne vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňový správny orgán a jeho žiadosť žalovaný považuje za dôvodnú. K aplikácii chemických látok dôjde len cielene na kmienok a koreňový krčok a tiež namáčaním sadeníc pred výsadbou a nie veľkoplošným postrekom. Účastník konania sa k žalobe písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe riadne a včas podanej žaloby. Krajský súd v Žiline nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.11.2014, na nariadený termín pojednávania sa nedostavili právny zástupca žalobcu, žalovaný správny orgán a ani pribratý účastník konania, pričom doručenie predvolania mali vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa žalobcu s tým, že súhlasila, aby bolo vykonané pojednávanie v jej neprítomnosti. Žalovaný správny orgán a ani pribratý účastník konania svoju neúčasť na pojednávanie neospravedlnili, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd za splnenia podmienok pri aplikácii § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, žalovaného a pribratého účastníka konania. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a to pre nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatok dôvodov rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. Podľa § 68 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. citovaného zákona, okresný úrad vydá vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach s prvým, druhým a tretím stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. d) až f), k), p) až u), k územnému plánu zóny [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce [§ 9 ods. 1 písm. o)]. Podľa § 13 ods. 2 písm. h) citovaného zákona, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na súvislej ploche väčšej ako 2 ha. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti. Podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, ak v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Prítomný je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podanie, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa čl. 44 ods. 1 - 5 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa článku ods. 1 - 4 stanoví zákon. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sa týka udelenia súhlasu na aplikáciu chemických prípravkov určeného na ochranu lesných porastov proti Tvrdoňovi smrekovému v lesných porastoch špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sa nachádzajú na území ochranného pásma Tatranského národného parku, kde platí II., III. stupeň ochrany. Žalobca vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia v rámci konania zo dňa 03.05.2013, ktoré doručil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 09.05.2013 konštatuje nesúhlas s použitím chemického prípravku KARATE ZEON 5 CS, pričom konštatuje, že chemický prípravok, ktorý má byť použitý na základe udeleného súhlasu patrí k pyrethroidným pesticídom, ktorých účinky sa prejavujú nielen na cieľových, ale aj necieľových organizmoch, vrátane človeka a iných savcov. V tomto vyjadrení podrobne uviedol negatívne účinky pri používaní uvedených pesticídov, ktoré poškodzujú živé organizmy vrátane človeka. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia negatívne vplyvy použitia posudzovaného chemického prípravku nevyvrátili, ani nespochybnili. Účastníci konania a verejnosť používajú ústavné právo na priaznivé životné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovať v oblasti životného prostredia (čl. 44 - čl. 45 Ústavy SR) a preto s prihliadnutím na účel zákona o ochrane prírody a krajiny je nevyhnutné, aby také závažné rozhodnutia, ktorými bezpochyby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím je, ako je súhlas s aplikáciou, tak nebezpečného chemického prípravku, hoci v záujme plnenia povinností pri ochrane prírody, obsahovalo obligatórne náležitosti vo svojom výroku a čo najpresnejšie, jednoznačne a určite vyjadrovalo povolený zásah do predmetu chráneného zákonom. Na konanie podľa zákona o ochrane prírody sa vzťahuje Správny poriadok, podľa ktorého je povinnosťou správneho orgánu presne a úplne zistiť skutkový stav veci a vydať správne rozhodnutie súladné so zákonom, čo predpokladá aj jeho riadne zdôvodnenie. Žalovaný je povinný sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu práve z dôvodu, že konanie prvostupňového správneho orgánu žalovaného tvorí jeden celok. Správny poriadok umožňuje odvolaciemu orgánu doplniť doterajšie dokazovanie, teda dokazovanie vykonané pred prvostupňovým správnym orgánom, pokiaľ je to nevyhnutné, prípadne zistené existujúce vady konania odstrániť. V predmetnej veci bolo potrebné posúdiť, či rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, či má všetky zákonom stanovené náležitosti, čo znamená, že bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a je riadne zdôvodnené. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry výrok správneho rozhodnutia je najdôležitejšou súčasťou rozhodnutia, v ktorom sú vyjadrené práva a povinnosti účastníkov, preto musí byť určitý a zrozumiteľný. Na výrok rozhodnutia musí nadväzovať zdôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd sa stotožnil so záverom žalobcu, že rozhodnutie žalovaného sa nevysporiadalo so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca podrobne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol výhrady, ktoré má voči prvostupňovému rozhodnutiu, týkajúce sa súhlasu s aplikáciou chemického prípravku KARATE ZEON 5 CS (ďalej len chemický prípravok), keď poukazoval na skutočnosti, ktoré sa týkajú aplikácie uvedeného prípravku, ako aj poukazoval na iné možnosti odstraňovania populácie Tvrdoňa smrekového a to kvalitou sadeníc, odkladom zalesňovania, odstraňovania pňov vyžínaním, uprednostňovaním jamkovej výsadby pred štrbinovou, vysádzaním pod materský porast, skarifikáciou zraňovanej pôdy, pieskovaním, sadením, biologickou ochranou pomocou háďatiek a inými novými metódami prirodzenej obnovy uvedenej lokality. Krajský súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa obmedzuje iba na konštatovanie odvolacieho orgánu, že sa stotožnil s vyhodnotením podkladov rozhodnutia a odôvodnením prvostupňového správneho orgánu a tvrdenia žalobcu, že neboli vyhodnocované ani príčiny premnoženia Tvrdoňa smrekového, nekvantifikoval účinnosť použitia chemickej asanácie a ďalšie námietky, vyhodnotil žalovaný za účelové s cieľom zabrániť žiadateľovi vykonať uvedený chemický postrek bez ďalšieho . Krajský súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha, na základe ktorej by sa vysporiadal odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a posúdil aj skutočnosť, či navrhovaný postrek je jedinou účinnou metódou odstránenia Tvrdoňa smrekového a nie je možné vzhľadom na charakter prostredia a jeho začlenenia do ochranného pásma Tatranského národného parku, kde platí II. a III. stupeň ochrany použiť iný spôsob likvidácie Tvrdoňa smrekového, aj spôsobmi, ktoré v odvolaní navrhol žalobca. V konaní nebolo sporné, že parcely, na ktorých mal byť realizovaný postrek sú súčasťou národného parku, ktorý v zmysle § 19 zákona č. 543/2002 Z.z. je kategóriou, kde pozemky a lesné pozemky, ktoré sú súčasťou národného parku používajú zvýšenú ochranu prírody oproti iným územiam, ktoré do národného parku nespadajú, na ktorú sa neviaže III. ani IV. stupeň ochrany, čo kladie na správne orgány prísnejšie posudzovanie podmienok pre aplikáciu uvedeného chemického prípravku, resp. aj iných chemických prípravkov. Rozhodnutie žalovaného nie je zdôvodnené, keď správny orgán konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia s tým, že je nevyhnutné vo vzťahu k žiadateľovi vykonať uvedenú chemickú ochranu lesných porastov. Ďalej súd zistil, že z obsahu rozhodnutia, zo žiadosti žiadateľa ani z iných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu nevyplýva zistenie skutočného stavu veci tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že by na pozemkoch, vo vzťahu ku ktorým bol udelený súhlas a ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bol zisťovaný aj charakter postihnutia predmetných pozemkov Tvrdoňom smrekovým, nevyplýva z obsahu spisu zistenie takého stavu veci, aby bolo zrejmé, že je potrebné len týmto spôsobom, t.j. aplikáciou chemického prípravku, sa s Tvrdoňom smrekovým vysporiadať. Krajský súd ďalej konštatuje, že súčasťou správneho spisu je aj vyjadrenie národného lesníckeho centra, Lesnícky výskumný ústav Zvolen a to zo dňa 27.05.2013, ktorý, resp. ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 30.05.2013, na ktoré žalovaný a aj prvostupňový správny orgán poukazoval, v ktorom Národné lesnícke centrum Zvolen konštatuje, že ošetrenie sadeníc už vysadených porastov sa nevykonáva celoplošným postrekom, ale iba bodovým postrekom jednotlivých sadeníc tak, aby dopad na životné prostredie bol minimálny, keď sa ošetruje len kmienok sadeníc, druhou formou chemického ošetrenia je máčanie nadzemných častíc sadeníc ešte bez čerstvých výhonkov po vyzdvihnutí z lesnej škôlky do roztoku infekcitídu, pričom treťou formou je postrek celých záhonov sadeníc v lesných škôlkach ešte pred ich vyzdvihnutím, keď sadenice v týchto dvoch posledných prípadoch sadia už chemicky ošetrené. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho dôvodov, ako ani z obsahu spisu nie je preukázané, že by správne orgány zisťovali, či lesné porasty, ktoré sú zaradené do II. alebo III. stupňa ochrany v rámci ochranného pásma Tatranského národného parku tak, ako sú špecifikované JPRL vo výroku prvostupňového rozhodnutia, pri ktorých lesných porastoch je možné realizovať chemický postrek formou chemického ošetrenia máčaním nadzemných častíc sadeníc, resp. postrek celých záhonov sadeníc v lesných škôlkach ešte pred ich vyzdvihnutím a sadenie už priamo chemicky ošetrených sadeníc. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým JPRL nie je ani zrejmé, o aký charakter lesných porastov sa jedná a nie je ani zrejmé, akým spôsobom vo vzťahu k všetkým alebo jednotlivým JPRL je potrebné realizovať konkrétny postup chemického ošetrenia naviac, keď vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia absentuje vyjadrené stanovisko národného lesníckeho centra, ktoré uviedlo, že ošetrenie sadeníc už vysadených porastov sa nemôže vykonávať celoplošným alebo bodovým postrekom. V rozhodnutí absentujú podmienky postreku v prípade porastov, ktoré nie sú holinami alebo nejedná sa o dosadby, jedná sa o sadenice, ktoré sú vysadené v poraste a sú poškodené alebo zasiahnuté Tvrdoňom smrekovým a na ktorých je potrebné vykonávať iba bodový postrek. Preto je výrok napadnutého rozhodnutia nesúladný so stanoviskom Národného lesníckeho centra vo Zvolene zo dňa 27.05.2013 a je nezrozumiteľný, nakoľko nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorým lesným porastom identifikovaným JPRL a LHC je potrebné vykonať celoplošný postrek a to spôsobom chemického ošetrenia, máčaním nadzemných častí sadeníc alebo postrek celých záhonov sadeníc v lesných škôlkach ešte pred ich vyzdvihnutím a vysadením už takto chemicky ošetrených sadeníc a v ktorých lesných porastoch je vykonávať postrek bodový, teda nie celoplošný, preto je rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie nielen nedostatočne zdôvodnené, nesúladné so stanoviskom Národného lesníckeho centra Zvolen, ale aj vo výroku nezrozumiteľné. Z obsahu správneho spisu súd nezistil dokazovanie, ktoré by preukazovalo, v akom rozsahu sú jednotlivé porasty napadnuté a aký druh aplikácie uvedeného chemického prípravku je vo vzťahu k jednotlivým lesným porastom potrebný, možný, účinný a najmenej zaťažujúci životné prostredie. Správne orgány sa nevysporiadali s námietkami žalobcu, ktoré mohli mať v súvislosti s postupom žiadateľa, vplyv na rozšírenie Tvrdoňa smrekového, a to príčiny jeho premnoženia, vplyv hospodárenia pre premnoženie, vyhodnotenie použitia určitých chemických prípravkov, celkový prínos a vplyv ich aplikácie na postihnuté miesta tak, aby bolo preukázané, že nie je možné rozšírenie Tvrdoňa smrekového účinne eliminovať iným spôsobom (než uloženým), šetrenejším k životnému prostrediu. Krajský súd teda dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že súčasťou jeho výrokovej časti nie sú vo vzťahu k jednotlivým lesným porastom (ktoré sú identifikované JPRL a LHC) určené konkrétne podmienky aplikácie uvedeného chemického prípravku. Výrok rozhodnutia je naviac nesúladný so stanoviskom národného lesníckeho centra, ktoré uvádza ako prvú možnosť aplikácie chemického prípravku formou bodového postreku už na vysadenom poraste a nie celoplošným postrekom. V tomto smere absentujú podmienky, ktoré v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. správny orgán vo výrokovej časti nedostatočne špecifikoval. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre jeho nezrozumiteľnosť. Ani z odôvodnení rozhodnutí žalovaného prvostupňového správneho orgánu, z obsahu správneho spisu, ale ani z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, aký charakter postihnutia jednotlivých lesných porastov podľa JPRL a príslušného LHC sa jedná, či sa jedná vo všetkých prípadoch o postihnutie lesných porastov Tvrdoňom smrekovým už na vysadenom existujúcom poraste alebo na holinách, pričom Národné lesnícke centrum Zvolen tak, ako už súd vyššie konštatoval, súhlasilo iba v uvedených troch bodoch chemickej ochrany sadeníc s realizáciou tohto chemického postreku bodovým postrekom v poraste, máčaním sadeníc po vyzdvihnutí a postreku záhonov so sadenicami pred vyzdvihnutím, pričom je potrebné zistiť, vo vzťahu ku konkrétnym lesným porastom JPRL identifikovaným v rámci príslušného LHC, aký možný konkrétny spôsob postreku je potrebné realizovať. Žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nepostupoval teda v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď nezistil presne a úplne skutočný stav veci, nakoľko nielen z obsahu rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ale ani z obsahu správneho spisu nie je zrejmé, v akom rozsahu sú postihnuté konkrétne lesné porasty, o aký druh poškodenia sadeníc sa jedná, teda nie je ani zrejmý, či aplikácia chemického prípravku bola nevyhnutnosťou pri odstraňovaní Tvrdoňa smrekového v konkrétnych lesných porastoch (zaradených do zvýšeného stupňa ochrany), či neprichádzali do úvahy iné šetrnejšie metódy a taktiež nie je z obsahu spisu vo vzťahu ku konkrétnym lesným porastom (označenými JPRL a LHC) zrejmé, aká aplikácia chemického prípravku v prípade nevyhnutnosti je možná, z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, či v posudzovaných lesných porastoch sa jedná o ošetrenie sadeníc už vysadených alebo sa jedná o iný porast, napr. tzv. holiny alebo sa jedná o tzv. dosadzovanie lesných porastov, kde je potrebné aplikovať aj podľa Národného lesníckeho centra Zvolen postrek formou máčania sadeníc po vyzdvihnutí alebo postrek záhonov so sadenicami pred vyzdvihnutím. Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Žiline konštatuje, že rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 07.05.2014 v celkovej výške 340,90 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 134 Eur, 2. žaloba - 134 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 8,04 Eur a 20 % DPH 56,82 Eur. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").. Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 134 Eur. V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o udelení súhlasu podľa z. č. 543/2002 Z.z., a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10.04.2014, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 10.04.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 134 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 268 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 16,08 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 56,82 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného čísla SK1025893429 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 340,90 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.