Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/115/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200518 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200518.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: K. U., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E. č. XXX, XXX XX F., právne zastúpená: Mgr. Elena Szabóová, advokátka so sídlom T. námestie č. 7, XXX XX U. Q., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o povinnosti navrhovateľky vrátiť neprávom vyplatenú sumu na sirotskom dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľkou proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.03.2014, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.3.2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľke na účet právnej zástupkyne trovy konania vo výške 373,25 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.03.2014 odporkyňa podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok jej syna K. U., nar. XX.XX.XXXX v celkovej sume 7 404,30 Eur v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia odporkyňa uviedla, že napadnutým rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/148/2013-90 zo dňa 17.12.2012, ktorým jej bola uložená povinnosť zaoberať sa otázkou, či navrhovateľka ako opatrovníčka svojho syna K. v konaní o dôchodkovej dávke, bola zároveň osobitným príjemcom jeho sirotského dôchodku a zároveň sa vysporiadať s námietkou premlčania. Navrhovateľkinmu synovi bol od 16. októbra 1993 priznaný sirotský dôchodok, ktorý bol poukazovaný účet navrhovateľky a vyplácal sa pod rodným číslom navrhovateľky. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 12. februára 2007 bola navrhovateľka ustanovená za opatrovníka jej syna na konanie o dôchodkovej dávke. Zároveň 12. februára 2007 bola ustanovená za osobitného príjemcu invalidného dôchodku pre jej syna. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 493/2004 Z.z. od 26.12.2006 v sume 6962 Sk mesačne a od toho dňa podľa § 81 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. patril sirotský dôchodok v sume jeho jednej polovice. Navrhovateľka sa stala osobitným príjemcov sirotského dôchodku pre syna K. priamo zo zákona (§ 4 ods. 2, § 102 ods. 1 druhá veta, § 102 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.), a to od 26.12.2003, t.j. odo dňa , kedy jej syn dovŕšil pätnásť rokov veku. Z dôvodu, že syn K. po dovŕšení pätnásteho, resp. osemnásteho roku veku nepožiadal o vyplácanie sirotského dôchodku do vlastných rúk a túto skutočnosť navrhovateľka nenamietala, jej zákonné ustanovenie za osobitného príjemcu sirotského dôchodku pre syna trvá naďalej. V čase spísania žiadosti o invalidný dôchodok pre syna K., teda navrhovateľka bola osobitným príjemcom jeho sirotského dôchodku. Odporkyňa podrobne uviedla, v akej sume bol sirotský dôchodok vyplatený a v akej sume iba patril. Celková neprávom vyplatená suma na sirotskom dôchodku je vo výške 7 404,30 Eur. Nesplnením riadnej ohlasovacej povinnosti v zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. - skutočnosti, že jej syn K. je zároveň poberateľom sirotského dôchodku, navrhovateľka, ktorá zároveň bola osobitným príjemcom sirotského dôchodku jej syna, spôsobila, že sa sirotský dôchodok poskytol vo vyššej sume ako patril, aj keď vedela alebo z okolností musela predpokladať, že synovi K. vnikol nárok na ďalšiu dôchodkovú dávku, a preto odporkyňa uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka námietku premlčania nároku na vrátenie naviac vyplatenej sumy na sirotskom dôchodku, opiera o skutočnosť, že v dávkovom spise je poznámka „Dd K. uvoľnite od 10.112005, viď zápisnica o zdravotnom stave siroty DE do 26 rokov" ku ktorej zaujala stanovisko, že vdovský dôchodok a sirotský dôchodok sa odo dňa ich priznania vyplácal pod rodným číslom navrhovateľky. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 14. októbra 2005 bola navrhovateľke zastavená výplata vdovského dôchodku od 10. novembra 2005 z dôvodu, že nebolo preukázané, že naďalej spĺňa podmienky nároku na jeho výplatu a zároveň rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 15. novembra 2005 bola zastavená aj výplata sirotského dôchodku od 10. novembra 2005 pre syna K., nakoľko nebolo preukázané, že sú naďalej splnené podmienky nároku na sirotský dôchodok - podmienka nezaopatrenosti dieťaťa. Doručením potvrdenia praktickej lekárky z 28. októbra 2005 a lekárskej správy z 11. januára 2006 bolo preukázané, že syn K. naďalej spĺňa podmienku nezaopatreností dieťaťa, pretože z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je spôsobilý sústavne sa pripravovať na povolanie štúdiom ani vykonávať zárobkovú činnosť. Preto bola výplata sirotského dôchodku opätovne uvoľnená a zároveň bola uvoľnená aj výplata vdovského dôchodku. Poznámka v spise len potvrdzuje, že nárok na výplatu sirotského dôchodku synovi K. trvá do 26 roku veku z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a je uvedená za tým účelom, aby sa každoročne nezasielal dotazník za účelom zisťovania, či podmienka nezaopatrenosti dieťaťa trvá naďalej. Nepotvrdzuje to, že Sociálna poisťovňa mala vedomosť o tom, že si syn K. v budúcnosti uplatní nárok na invalidný dôchodok, pretože požiadať o priznanie dôchodkovej dávky je právo oprávnenej osoby a nie povinnosť. Odporkyňa záverom uviedla, že námietka premlčania navrhovateľky je zavádzajúca a s poukazom na § 184 ods. 5 druhá veta z. č. 461/2003 Z.z. zdôraznila povinnosť žiadateľa pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku uviesť skutočnosť, či poberá resp. pobral dôchodkovú dávku. Ak poberal, je povinný uviesť, aký druh dávky a pod akým číslom. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok. Namietala nasledovné skutočnosti: I. Hoci odporkyni Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 24Sd/148/2013 uložil: „Ak odporkyňa vydá rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávku, je potrebné, aby sa v jeho odôvodnení dôsledne vysporiadala s tým, či boli na strane príjemcu naplnené zákonné podmienky vyžadované v jednotlivých skutkových podstatách § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.“, odporkyňa v napadnutom rozhodnutí nekonkretizuje naplnenie niektorej zo skutkových podstát podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá by zakladala „zavinenie" navrhovateľky, resp. jej zodpovednosť za vrátenie vyplatených dávok. Odporkyňa v rozhodnutí nešpecifikuje, z ktorej zo skutkových podstát definovaných v § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. odvodzuje nárok na vrátenie sumy, ktorá je predmetom rozhodnutia, s uvedením konkrétnych konaní/nekonaní/opomenutí atd. navrhovateľky vo vzťahu ku konkrétnej skutkovej podstate II. Navrhovateľka namietala, že nie je možné ju posudzovať ako osobitného príjemcu podľa § 102 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože sporný nárok je uplatňovaný za obdobie od 26.12.2006 a 26.12.2007 nadobudol K. U. plnoletosť, a teda nie je možné posudzovať okolnosti postavenia osobitného príjemcu podľa zákona, ktorý bol v tomto období (december 2006) nahradený iným zákonom (z č. 461/2003 Z.z.), ktorý upravuje aj postavenie osobitného príjemcu. III. Napriek viazanosti právnym názorom súdu vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sd/148/2013 sa odporkyňa nevysporiadala s povinnosťou „právne sa vysporiadať so skutočnosťou, či po nadobudnutí plnoletosti syna navrhovateľky, mu bola ona ustanovená ako osobitný príjemca, v opačnom prípade je dôvodná námietka navrhovateľky, že rozhodnutie malo byť zaslané priamo jej synovi, a „z okolností prípadu vyplýva, že zdravotne postihnutý syn navrhovateľky reálne nemohol byť spôsobilý preberať sumy dôchodku, avšak to nezbavuje odporkyňu povinnosti vysporiadať sa s otázkou, „kto bol príjemca sirotského dôchodku PO nadobudnutí jeho plnoletosti. Pokiaľ odporkyňa spoľahlivo nezistí, či navrhovateľka bola príjemcom dávky - sirotského dôchodku podľa § 117 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., nie sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia na základe § 236 zákona č. 461/2003 Z.z. a uloženie povinnosti vrátiť dávku navrhovateľke." Tvrdenie odporkyne, že navrhovateľka bola osobitným príjemcom dôchodku, a to aj po nadobudnutí plnoletosti (teda nielen spôsobilosti vo veciach sociálneho zabezpečenia) zostáva naďalej vecne a právne nepodloženým tvrdením odporcu. Na tom nič nemení ani odporcom viackrát deklarovaná skutočnosť, že navrhovateľka bola opatrovníčkou v konaní o invalidnej dôchodkovej dávke svojho syna, pretože rozhodnutie o ustanovení opatrovníka (a osobitného príjemcu) v konaní o invalidnom dôchodku sa automaticky nevzťahuje na žiadne iné konania, vrátane konania o sirotskom dôchodku. IV. Krajský súd v Žiline v rozsudku uložil odporcovi povinnosť vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania (teda nielen vyjadriť sa v novom rozhodnutí k jedinej poznámke v dôchodkovom spise). Napriek viazanosti právnym názorom súdu sa odporkyňa s námietkou premlčania dôsledne nevysporiadala. Navrhovateľka (v prípade, že súd potvrdí jej postavenie účastníčky správneho konania s povinnosťou vrátiť dávku) trvá na svojej námietke premlčania, resp. preklúzie formulovanej v jej predchádzajúcich písomných podaniach a ústnych prednesoch. Navrhovateľka naďalej tvrdí, že s prihliadnutím na technické a softwarové vybavenie a organizáciu práce odporkyne (s kvalitným počítačovým vybavením, systémom vnútornej kontroly, previazanosťou databáz, povinnosťou vydať rozhodnutie pri každej zmene, možnosťou databázového sústredenia všetkých údajov týkajúcich sa konkrétnej osoby atd.) nemožno poprieť zavinenie odporkyne, pretože je vylúčené, aby sa o tejto skutočnosti nedozvedela, a to pred rokom 2013. V. Navrhovateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pokiaľ ide o vyčíslenie sumy, ktorú žiada odporkyňa zaplatiť, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, za aké obdobie vznikla aká výška nedoplatku. Podľa oznámenia odporkyne (v predošlých rozhodnutiach) bola vykonaná zrážka vo výške 4739,56 Eur, a pritom celkovú výšku neprávom vyplatených dávok vyčísľuje na 7404,30 Eur, a preto nemožno navrhovateľke uložiť povinnosť zaplatiť sumu, ktorá už bola zrazená, s určením termínu do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Zároveň navrhovateľka považuje za nezákonné vykonávanie akýchkoľvek zrážok bez existencie právoplatného rozhodnutia. Ako vyplýva aj z predošlého rozhodnutia/predošlých rozhodnutí odporkyne, odporkyňa bez vydania rozhodnutia a jeho doručenia navrhovateľke alebo jej synovi vykonala zrážku vo výške 4739,56 Eur. O tejto skutočnosti sa však odporkyňa v aktuálne napadnutom rozhodnutí nezmieňuje, hoci podľa názoru navrhovateľky, pokiaľ rozhodovala o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy, mala rozhodnúť o celej výške nároku, vrátane sumy 4739,56 Eur. Nevydanie rozhodnutia považuje navrhovateľka tiež za nezákonné. Navrhovateľka žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci samej. V doplnení opravného prostriedku zo dňa 25.04.2014 navrhovateľka opätovne zdôraznila, že pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok nezamlčala žiadnu skutočnosť, na ktorú sa jej pracovníčka odporkyne, ktorá vypĺňala elektronicky žiadosť o priznanie dôchodku, opytovala. Pretože nič nezamlčala, nedopustila (a ani sa nemohla dopustiť) konania vytýkaného odporkyňou, o to viac úmyselne alebo v zlom úmysle. Ak došlo k pochybeniu, toto pochybenie nastalo na strane zamestnancov odporkyne a zavinenie nemožno preto pripisovať navrhovateľke. K nesprávnemu právnemu posúdenie jej postavenia ako osobitného príjemcu v zmysle § 102 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. navrhovateľka poukázala na predchádzajúci postup odporkyne, ktorá rozhodnutím XXX XXX XXXX z 15.11.2005 zastavila výplatu sirotského dôchodku od novembra 2005 pre nepreukázanie, že K. U. naďalej spĺňa podmienku nezaopatrenosti (teda nie z dôvodu definovaného v § 112 ods. 5 zákona - nepreukázanie splnenia podmienok v určenej lehote). Navrhovateľka má za to, že môže ísť o prípad prezumovaný v § 265 zákona č. 461/2003 Z.z.: „Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 zanikol pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu nesplnenia podmienky nezaopatrenosti dieťaťa a dieťa podmienku nezaopatrenosti opätovne splní po 31. decembri 2003, nárok na sirotský dôchodok vznikne znova, ak sú splnené podmienky nároku na tento dôchodok podľa tohto zákona. Nárok na sirotský dôchodok vznikne najskôr od 1. januára 2004 a jeho suma sa určí podľa tohto zákona.“ Nešlo o nepretržité vyplácanie sirotského dôchodku od 16.10.1993 do 09.06.2013, ako naznačuje rozhodnutie, ale o vznik nároku, jeho zánik (10.11.2005 - o ktorom mala odporkyňa produkovať rozhodnutie) a opätovný vznik nároku (v roku 2006 - opätovne na základe rozhodnutia). Postavenie navrhovateľky nemôže byť založené zákonom č. 100/1988 Zb. (str. 4 rozhodnutia) odvodené od jej postavenia ku dňu 26.12.2003, ak nárok na výplatu sirotského dôchodku znova vznikol po januári 2006. Navrhovateľka nemohla mať ani postavenie osobitného príjemcu v zmysle zákonnej prezumpcie § 117 ods. 5 z. č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k opätovnému vzniku nároku v r. 2006, pretože v roku 2006 nebola navrhovateľka určená za osobitného príjemcu rozhodnutím Sociálnej poisťovne, a v čase rozhodnutia bol poberateľ sirotského dôchodku z hľadiska veku už spôsobilý na právne úkony v zmysle zákonnej úpravy danej § 27 ods. 2 z. č. 461/2003 Z.z., a preto odporkyňa nemôže preukázať ani súhlas príjemcu, ani súhlas poberateľa dávky podľa § 117 ods. 5, 6 z. č. 461/2003 Z.z. Dňom „opätovného uvoľnenia výplaty sirotského dôchodku“, je potrebné aj inštitút osobitného príjemcu posudzovať podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v čase opätovného vzniku nároku na sirotský dôchodok, so všetkými jeho konzekvenciami, vrátane povinnosti vydať rozhodnutie. Preto by nebolo odôvodnené tvrdenie odporcu na str. 4 rozhodnutia, že syn K. „v čase vzniku nároku na sirotský dôchodok nemal spôsobilosť na právne úkony v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia", pretože v januári 2006 K. U. s určitosťou splnil vekovú podmienku spôsobilosti na právne úkony v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia. Pri opätovanom vzniku nároku na výplatu sirotského dôchodku mal odporca buď konať s K. U., alebo mu vo veci sirotského dôchodku ustanoviť zástupcu/opatrovníka, ako aj osobitného príjemcu vzhľadom na to, že v tom čase mal K. U. spôsobilosť na právne úkony podľa § 27 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a nemohol byť „automaticky" zastúpený zákonným zástupcom (§ 27 ods. 3). Bolo preto povinnosťou odporcu ustanoviť mu pre konanie o sirotský dôchodok opatrovníka alebo rozhodnúť o ustanovení osobitného opatrovníka. Navrhovateľka opätovne namietala nezákonnosť postupu odporkyne, ktorá bez podkladu v právoplatnom rozhodnutí, teda bez právneho dôvodu, zrazila z dôchodkových dávok K. U. sumu 4739,56 eura a túto zrazenú sumu naviac nezapočítala na plnenie tvrdeného preplatku na dôchodku, ktorého sa aktuálne napadnutým rozhodnutím domáha v celkovej výške 7404,30 Eur. Bez ohľadu na to, či sa súd stotožní s vyššie uvedenou argumentáciou, odporkyňa sa v novom rozhodnutí nevysporiadala dôsledne a nespochybniteľne ani s pasívnou legitimáciou navrhovateľky (povinnosťou vrátiť preplatky na dôchodku), ani s otázkou zastúpenia plnoletého syna navrhovateľky po dovŕšení jeho plnoletosti (argumentácia odporcu je zameraná na preukázanie ustanovenia navrhovateľky v konaní o invalidný dôchodok), otázkou premlčania a napokon nespochybniteľne neustálila ani základ vymáhaného nároku. Preto považuje navrhovateľka aktuálne rozhodnutie opätovne za nepreskúmateľné, ale naviac nerešpektujúce právny názor Krajského súdu v Žiline, formulovaný imperatívne v rozsudku sp. zn. 24Sd/148/2013. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 02.06.2014 uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe realizácie rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24 Sd/148/2013-90 zo 17 decembra 2013, ktorým uložil Sociálnej poisťovni vysporiadať sa s námietkou premlčania a tiež sa zaoberať otázkou, či navrhovateľka bola v čase konania o invalidnom dôchodku svojho syna zároveň osobitným príjemcom sirotského dôchodku. K námietke navrhovateľky, že odporkyňa nekonkretizuje, či boli na strane príjemcu naplnené zákonné podmienky vyžadované v jednotlivých skutkových podstatách § 236 ods. 1 zákona, ktorá by konkretizovala zavinenie navrhovateľky a že v rozhodnutí nešpecifikuje, z ktorej zo skutkových podstát odvodzuje nárok na vrátenie sumy, uviedla, že navrhovateľka, ako osobitný príjemca sirotského dôchodku neoznámila odporkyni, že jej synovi bol priznaný invalidný dôchodok, teda nesplnila si povinnosť uloženú zákonom v zmysle § 236 ods. 1 písm. a) z. č. 461/2003 Z.z., ktorá jej ako osobitnému príjemcovi vyplýva z ustanovenia § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. (ako ustanovený opatrovník podpísala žiadosť o invalidný dôchodok) zavinila, že sa sirotský dôchodok poskytol vo vyššej sume ako v skutočnosti patrí. Teda nie je pravda, že nie je špecifikovaná skutková podstata, na základe ktorej odporkyňa odvodzuje nárok na vrátenie sumy. Námietku, že odporkyňa sa nevysporiadala s tým, či navrhovateľka bola v čase plnoletosti svojho syna osobitným príjemcom sirotského dôchodku svojho syna, pričom ustanovenie za osobitného príjemcu podľa § 102 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1088 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1088 Zb.) podľa navrhovateľky nie je možné posudzovať v čase, kedy je účinný už zákon č. 461/2003 Z.z., považovala odporkyňa za nedôvodnú argumentujúc, že nárok na sirotský dôchodok vznikol synovi navrhovateľky od 16. októbra 1993. Pretože syn navrhovateľky v tom čase nemal spôsobilosť na právne úkony podľa § 4 ods. 2 zákona č. 100/1088 Zb., osobitným príjemcom sirotského dôchodku pre svojho syna sa stala navrhovateľka v súlade s § 102 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 102 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. osobitným príjemcom je občan, ktorému sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa na právne úkory, t. j. do pätnásteho roku veku dieťaťa a to od tohto dňa. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa stala osobitným príjemcom sirotského dôchodku pre svojho syna priamo zo zákona. Syn navrhovateľky po dovŕšení pätnásteho roku veku a ani po dovŕšení osemnásteho roku veku nepožiadal o vyplácanie sirotského dôchodku do vlastných rúk. Pretože ani navrhovateľka toto zákonné ustanovenie za osobitného príjemcu sirotského dôchodku nikdy nenamietala, toto zákonné ustanovenie navrhovateľky za osobitného príjemcu jej trvá do dnešného dňa. Zdôraznila, že zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neustanovuje, že ten, kto bol ustanovený za osobitného príjemcu dôchodkovej dávky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, toto ustanovenie dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. stráca. Z uvedeného vyplýva, že keď bola navrhovateľka ustanovená za osobitného príjemcu sirotského dôchodku pre svojho syna podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, toto ustanovenie jej trvá naďalej. Ustanovenie za osobitného príjemcu zaniká len v prípade, ak ten kto bol ustanovený za osobitného príjemcu toto ustanovenie namieta, alebo poberateľ dávky požiada o vyplácanie dávky do vlastných rúk, resp. smrťou poberateľa dávky alebo osobitného príjemcu. K námietke premlčania odporkyňa uviedla, že ju považuje za nedôvodnú. Sociálna poisťovňa preverovala, či syn navrhovateľky po dovŕšení veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, naďalej spĺňa podmienku nezaopatrenosti, pozastavila výplatu sirotského dôchodku rozhodnutím č. XXX.. z 15. novembra 2005 (pozn. krajského súdu: z dávkového spisu vyplýva, že sa jedná o rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 06.10.2005. Rozhodnutím pod tým istým číslom zo dňa 15.11.2005 bolo rozhodnuté o pokračovaní vo výplate vdovského dôchodku). Po preukázaní, že syn navrhovateľky naďalej spĺňa podmienku nezaopatrenosti, nakoľko z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je spôsobilý sústavne sa pripravovať na povolanie štúdiom, bola výplata sirotského dôchodku uvoľnená a v spise navrhovateľky bola poznačená poznámka, aby sa každoročne nezasielal dotazník za účelom zisťovania, či naďalej trvá podmienka nezaopatrenosti. Poznámka „Dd K. uvoľnite od 10. 11. 2005, viď zápisnica o zdravotnom stave siroty DE do 26 rokov." teda potvrdzuje len tú skutočnosť, že syn navrhovateľky má nárok na sirotský dôchodok do 26 roku veku, čo nie je sporné. Na základe uvedenej poznámky odporkyňa nemala a ani nemohla mať vedomosť o tom, že syn navrhovateľky si niekedy v budúcnosti uplatní nárok na dôchodkovú dávku. Poukázala na povinnosť žiadateľa o dávku v zmysle § 184 ods. 5 druhá veta z. č. 461/2003 Z.z. uviesť aj skutočnosť, či poberá, resp., poberal dôchodkovú dávku. Ak poberá, resp. poberal je povinný uviesť aký druh dávky a pod akým číslo, čo navrhovateľka ako ustanovený opatrovník neuviedla. K námietke o nepreskúmateľnosti výšky sumy, ktorú je navrhovateľka povinná vrátiť, odporkyňa uviedla, že je irelevantná, a to z toho dôvodu, že v rozhodnutí je uvedené v akej výške a za aké obdobie sa dávka vyplácala a v akej výške za uvádzané obdobie skutočne patrila. Rozdiel týchto súm je naviac vyplatená suma. Sirotský dôchodok bol navrhovateľke pod jej rodným číslom v čase od 26.decembra 2006 do 9. júna 2013 vyplatený v celkovej sume 12 143,86 Eur. Pretože synovi navrhovateľky bol priznaný invalidný dôchodok od 26. decembra 2006 v sume 6 711 Sk, od tohto dňa nárok na sirotský dôchodok synovi navrhovateľky síce naďalej patril, ale v súlade s § 81 zákona len v sume jeho jednej polovice. Za čas od 26. decembra 2006 do 9. júna 2013 mal byť teda navrhovateľke sirotský dôchodok pre syna správne vyplatený len v celkovej sume 4 739.56 Eur. Pretože odo dňa priznania invalidného dôchodku sa mal sirotský dôchodok vyplácať už pod rodným číslom syna a v jeho spise (súbeh dávok) a nie pod rodným číslom navrhovateľky, bola výplata sirotského dôchodku preložená zo spisu navrhovateľky do spisu syna a pod jeho rodným číslom. Z toho dôvodu bol v predchádzajúcom rozhodnutí použitý výraz zúčtovanie - to znamená, že bola prevedená výplata z jedného spisu do druhého spisu, pričom v spise syna bolo poznačené (zapísané), že synovi navrhovateľky v čase od 26. decembra 2006 do 9. júna 2013 patril sirotský dôchodok len celkovej sume 4 739.56 Eur. Navrhovateľke bola napadnutým rozhodnutím uložená povinnosť vrátiť len rozdiel medzi sumou, ktorá jej bola vyplatená a sumou, ktorá synovi navrhovateľky skutočne patrila 7 404.30 Eur (12143,86-4739,56=7404,30). Navrhovateľka sa nesprávne domnieva, že bola vykonaná zrážka z dôchodku. K doplnenému podaniu, v ktorom navrhovateľka uvádza, že jej synovi mal byť v roku 2005 priznaný sirotský dôchodok podľa § 265 zákona č. 461/2003 Z.z., zaujala stanovisko, že nárok na sirotský dôchodok synovi navrhovateľky nikdy nezanikol, pretože podľa lekárskej správy 11. januára 2006 syn navrhovateľky nie je zo zdravotných dôvodov spôsobilý sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom. Nárok trvá nepretržite od priznania sirotského dôchodku. Preto použitie ustanovenia § 265 neprichádza do úvahy. V roku 2005 bola výplata sirotského dôchodku len zastavená, nakoľko odporkyňa preverovala, či syn navrhovateľky po dovŕšení veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, túto podmienku nezaopatrenosti naďalej spĺňa. Po zistení, že podmienka nezaopatrenosti je splnená nepretržite, bola výplata sirotského dôchodku uvoľnená za tých istých podmienok, ktoré platili pred zastavením výplaty, preto nebol dôvod na opätovné rozhodovanie o osobitnom príjemcovi. Záverom vyjadrenia odporkyňa zosumarizovala, že navrhovateľke bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu na sirotskom dôchodku podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu, že nesplnila povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 227 ods. 3 zákona - neoznámila, že jej synovi bol priznaný invalidný dôchodok. Poukázala na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v ktorom je uvedené, že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stálo známym každému, koho sa týka. Domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Pokiaľ navrhovateľka namieta, že pri spisovaní žiadosti o invalidný dôchodok nezamlčala žiadnu skutočnosť, odporkyňa uviedla, že žiadosť o dôchodkovú dávku sa síce spisuje elektroniky pomocou výpočtovej techniky, no po jej vypísaní sa táto žiadosť vytlačí a žiadateľ si ju prečíta a podpíše, s tým, že svojím podpisom potvrdzuje, že údaje v nej uvedené sú správne. Navrhovateľka žiadosť podpísala, čím potvrdila správnosť údajov. Odporkyňa vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Dňa 09.09.2014 sa uskutočnilo súdne pojednávanie na Krajskom súde v Žiline. Osobne sa dostavila navrhovateľka, jej právna zástupkyňa a poverená pracovníčka odporkyne. Navrhovateľka uviedla, že trvá na opravnom prostriedku. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že odporkyňa sa ani v novom rozhodnutí nevysporiadala so všetkými právnymi skutočnosťami, ktoré boli vytýkané súdom v zrušujúcom rozhodnutí, a to predovšetkým s aktívnou legitimáciou navrhovateľky, pretože nie je v rozhodnutí vyriešené, akým spôsobom po nadobudnutí plnoletosti K. U. ako prijímateľa dôchodku bolo vyriešené jeho zastupovanie, pretože nie je už iba osobou so spôsobilosťou na úkony v sociálnom poistení, ale aj so všeobecnou plnou spôsobilosťou na právne úkony. O tom svedčia aj rozhodnutia z 12.02.2007, ktorými sa ustanovuje pani U. na zastupovanie oprávneného v konaní o dôchodkovej dávke. Toto rozhodnutie prevzala navrhovateľka dňa 19.02.2007 s tým, že sa vzdala práva na odvolanie a aj status osobitného príjemcu mohla nadobudnúť najskôr doručením rozhodnutia o ustanovení za osobitného príjemcu zo dňa 06.07.2007, ktoré jej bolo doručené 06.07.2007 a rozhodnutím datovaným 26.03.2007 prečiarknutým na 29.03.2007. Pokiaľ by odporkyňa mala už v roku 2007 za to, že zastupovanie a štatút osobitného príjemcu vyplýva priamo zo zákona, nebola by pristúpila k rozhodovaniu, tak ako vyplýva z týchto rozhodnutí. Zároveň má za to, že odporkyňa ani v novom rozhodnutí nekonkretizuje povinnosť, ktorá mala byť zo strany navrhovateľky porušená, pretože žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola vyplnená 12.02.2007, tzn. v čase, keď nebola navrhovateľka ani zástupkyňou ustanovenou Sociálnou poisťovňou na konanie o dôchodkovej dávke, pretože tento status nadobudla najskôr 19.02.2007, ani nebola osobitným príjemcom, ktorý status nemohla nadobudnúť pred 06.07.2007. V čase vyplnenia žiadosti o invalidný dôchodok mohla konať odporkyňa s neoprávnenou osobou. Čo sa týka zákonného podkladu, upriamila pozornosť na to, že podľa § 260 zákona č. 461/2003 Z.z. dávky dôchodkového zabezpečenia priznané podľa predpisov účinných pred 01.01.2004 sa považujú po 31.12.2003 za dávky podľa tohto zákona v súlade s neskoršími predpismi. Pokiaľ ide o spôsobilosť na právne úkony, tak je upravená aj v zákone o sociálnom poistení, ale obsahuje odkaz, a teda s tým by sa mala odporkyňa vysporiadať vo vzťahu k nadobudnutiu plnoletosti navrhovateľa, na všeobecný právny predpis, ktorým je Občiansky zákonník. Dôležitý je § 195 z. č. 461/2003 Z.z. ako podklad rozhodnutia, ktorý určuje v odseku 1, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel obstará potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladom sú najmä podania, návrhy atď., ale aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti, čo je nesporne tento prípad, pretože pokiaľ vypláca dôchodky tak navrhovateľke ako aj jej synovi bez ohľadu na argumentáciu odporkyne pod akým rodným číslom. Bezpochyby ide o skutočnosti, ktoré boli známe organizačnej zložke poisťovne z jej činnosti. V odseku 3 zákon ukladá Sociálnej poisťovni a jej organizačnej zložke objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania. V § 196 výslovne sa uvádza v odseku 1 „netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne“. Účastník konania podľa odseku 4 je povinný predložiť listiny, ktoré majú byť dôkazom, na výzvu organizačnej zložky a organizačná zložka podľa odseku 6 toho istého paragrafu je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Pokiaľ ide o súbeh dôchodkov, ide bezo sporu o skutočnosť, ktorá je Sociálnej poisťovni známa z jej činnosti. Hodnotiac podľa týchto zákonných ustanovení, je povinná Sociálna poisťovňa postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorú však nemožno očakávať ani od poberateľa dôchodkovej dávky, ani od akejkoľvek laickej osoby, ktorá ju zastupuje. Nie je povinný poberateľ dôchodkovej dávky alebo jeho zástupca, ktoré zastúpenie spochybnili, dokazovať skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke z jej činnosti. V tejto súvislosti poukazala aj na rozsudok tunajšieho súdu vo veci 25Sd/230/2009-51 zo dňa 29.04.2010 v znení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/80/2010, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovuje rovnaký názor, že iba vtedy vzniká povinnosť vrátiť dávku, pokiaľ je nesplnená ohlasovacia povinnosť, dávka je vylákaná, alebo je zamlčaná nejaká rozhodujúca skutočnosť, avšak uvádza, že podklady pre priznanie a určenie výšky dávok vedie odporkyňa. Ak vydá rozhodnutie o priznaní dávky príjemcovi, ktorý poberá od nej aj iné dávky, treba predpokladať, že si z vlastných podkladov sama odporkyňa, resp. na to určený zamestnanec zabezpečí a zistí informácie potrebné pre správny výpočet dávky. Nemožno spravodlivo očakávať od každého príjemcu dávky, že bude predpokladať nesprávne určenú sumu prináležiacej dávky, naopak možno predpokladať, že dobromyseľný príjemca dávky, ktorý jej priznanie nevymámil uvedením nepravdivých informácií či porušovaním zákonných povinností, bude považovať odporkyňou vydané rozhodnutie o priznaní dávky v určitej sume za správne, čiže platí prezumpcia správnosti administratívneho rozhodnutia. Uvedené argumenty sú postačujúce na to, aby súd rozhodnutie zrušil a vrátil odporkyni na nové konanie. Právna zástupkyňa ďalej vypovedala, že po nahliadnutí do súdneho spisu a originálu dávkových spisov na ostatnom pojednávaní sa vyjadrila a nikto jej tvrdeniu neoponoval, že rubrika, či poberá žiadateľ iný dôchodok, nebola vyznačená odpoveď krížikom, ako v predloženom origináli na dnešnom pojednávaní, ako aj v kópiách, ktoré sú prílohou súdneho spisu, je jasným spôsobom vyznačená odpoveď nie. Nemala by dôvod uvádzať, že v čase predchádzajúceho pojednávania táto odpoveď vyznačená nebola, pokiaľ by to nebola zistila z obsahu súdneho spisu. Navrhovateľka nezanedbala žiadnu povinnosť, pretože po 19.02.2007, kedy bola ustanovená za zástupcu pre účely dôchodkových dávok, bez špecifikácie o ktorý dôchodok sa jedná, ani od 06.07.2007, kedy bola ustanovená za osobitného príjemcu K. U., nedošlo k žiadnej zmene, ktorú by mala odporkyni nahlásiť, a preto nemohla porušiť povinnosť. Nebola vyzvaná ani na predloženie ďalších dokladov, ktoré by zakladali prípadné porušenie iných povinností, a preto má za to, že aj z tohto hľadiska je návrh nedôvodný. Po 19.07. nedošlo k žiadnej zmene, syn navrhovateľky bol poberateľom sirotského dôchodku aj pred priznaním invalidného dôchodku a zostal ním vlastne asi dodnes, pričom obidva dôchodky vyplácala odporkyňa. Preto ide o veci, ktoré netreba dokazovať, lebo sú organizačnej zložke odporkyne známe z jej úradnej činnosti, a preto sú vylúčené z dokazovania a preukazovania. Použijúc inštitút trestnoprávny, ide o zavinenie poškodeného v zmysle zanedbania zákonných povinností odporkyne. Pre prípad procesného úspechu si uplatnila náhradu trov konania. Poverená pracovníčka odporkyne poukázala na obsah písomného vyjadrenia vo veci zo dňa 02.06.2014 a žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.03.2014 potvrdiť ako vecne správne. Žiadosť o dôchodok zo dňa 12.02.2007, ktorý sa nachádza v spise, je originál žiadosti o dôchodok. Táto žiadosť nebola prepisovaná, údaje, ktoré sú v nej uvedené, boli uvedené 12.02.2007 s tým, že navrhovateľka bola ustanovená za opatrovníka jej syna, túto žiadosť podpísala a originál žiadosti bol odstúpený na ďalšie konanie na Sociálnu poisťovňu, ústredie. Navrhovateľka musela byť o súbehu dôchodkov poučená, pretože pri spisovaní žiadosti sa postupuje po jednotlivých kolónkach a navrhovateľka mala povinnosť uviesť, či jej syn poberá alebo nepoberá dôchodok. Originál žiadosti o invalidný dôchodok sa po spísaní vytlačí, dá sa navrhovateľovi k prečítaniu, ktorý svojím podpisom potvrdí správnosť údajov, ktoré sú uvedené v žiadosti. Originál sa potom zasiela k ďalšiemu konaniu na Sociálnu poisťovňu, ústredie v písomnom vyhotovení. Po vyjadrení poverenej pracovníčky právna zástupkyňa navrhovateľky doplnila, že navrhovateľka nemala k dispozícii kópiu alebo rovnopis žiadosti, aby mala možnosť zistiť, že niektorý z údajov je vyplnený chybne. Pokiaľ by takúto kópiu k dispozícii mala a mala možnosť, aby sa s ňou v kľude, bez stresu, oboznámila, tak určite by bola chybu zistila a bola by na ňu poukázala. Dôchodková dávka K. bola prevzatá zo spisu matky s účinnosťou od 26.12.2006, a tento zápis je nad zápisom z 01.07.2007, tzn. že ide chronologicky. Pokiaľ odporkyňa tvrdí, že navrhovateľka bola poučená o súbehu dávok, je na nej, aby toto svoje tvrdenie dokladovala, pretože každého účastníka súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vniesol. Navrhovateľka sa pripojila k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne. Doplnila, že aj v posudkovom syna posudzovali, takže tiež tam mala Sociálna poisťovňa sa jej opýtať, či poberá nejaké dávky. Bolo jej to osobne povedané v Čadci na sociálnom oddelení, nebude menovať ľudí, ktorí jej to povedali, ale sa jej na to neopýtali, tzn. že v tom zápise to nie je a bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne sa opýtať a ďalej doplnila, že volala pani G. do Bratislavy, že jej syn začal poberať dôchodok, že nech jej zoberú sirotský dôchodok. Pani G. v R. jej povedala, že má nárok na sirotský dôchodok. Takže telefonovala pani G. do Bratislavy a číslo, ktoré si dodnes pamätá, lebo je to bezplatná linka, je 0800 123 123. Pani G. pracuje na ústredí Sociálnej poisťovne v Bratislave. Poverená pracovníčka odporkyne uviedla, že je pravda, že navrhovateľka sa bola pýtať. Nevie, kto je pani G.. Pani G. je pravdepodobne pracovníčka Sociálnej poisťovne, ústredie s tým, že na informačnej kancelárii sa zamestnanci striedajú, takže nevie povedať, či to bolo správne alebo nie. Právna zástupkyňa záverom uviedla, že skutočnosť, že dieťaťu bol priznaný sirotský dôchodok, vyplýva aj z lekárskej zápisnice z 11.01.2006, ktorá je tiež súčasťou dôchodkových spisov. V spise sa nenachádza napriek početným potvrdeniam, ktoré boli navrhovateľke vydané pre účely súdneho konania a početnosť týchto potvrdení je možné preukázať nahliadnutím do súdneho spisu Okresného súdu Žilina č. 16C/124 alebo 127/94. Pod sp. zn. 16C/127/94 je na Okresnom súde v Žiline ešte stále vedené konanie vo veci žaloby o pozostalostnú úrazovú rentu po nebohom manželovi navrhovateľky. Sociálna poisťovňa priamo vystavovala pre navrhovateľku potvrdenia o výške všetkých dávok, ktoré boli poberané - sirotský dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok. V spise sa o tom nenachádza žiaden záznam, preto je možné, že záznam o telefonickom rozhovore s pani G. v spise bol, ale keďže sa tam nenachádzajú ani záznamy o kontakte s navrhovateľkou, ktoré sú preukázateľné obsahom iného súdneho spisu, má za to, že obsah spisu je neúplný. Nedovolí si tvrdiť, či nedbalosťou alebo zámerne. Poverená pracovníčka odporkyne doplnila, že skutočnosť, že K. U. poberal sirotský dôchodok, nevyplýva zo zápisnice - lekárskej správy zo dňa 19.02.2007 pri posudzovaní invalidity na žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 12.02.2007, ale táto bola uvedená v lekárskej správe - zápisnici zo dňa 11.01.2006 ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, kedy musel byť posúdený zdravotný stav K. U., či môže ďalej poberať sirotský dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je v časti dôvodný, a preto napadnuté rozhodnutie s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o uložení povinnosti navrhovateľke vrátiť neprávom vyplatenú sumu na sirotskom dôchodku. Podľa § 117 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „461/2003 Z.z.“) dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Podľa § 117 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo osobitný príjemca. Podľa § 117 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. osobitný príjemca je a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo b) fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti nezaopatreného dieťaťa na právne úkony. Podľa § 117 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať. Podľa § 227 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec a poberateľ dávky majú právo uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Podľa § 227 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec a poberateľ dávky sú povinní plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len "účastník konania"). Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, alebo štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu. Podľa § 175 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Podľa § 236 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí zrážkami zo mzdy. Podľa § 236 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. Zákon o sociálnom poistení stanovuje subjektom, zúčastneným na sociálnom poistení, viaceré povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon povinnosti v rámci systému sociálneho poistenia nielen ukladá, ale ich dodržiavanie aj primerane vynucuje, ak určitý subjekt svoje povinnosti neplní alebo porušuje. Pre správne posúdenie veci je treba rozlišovať medzi vznikom povinnosti príjemcu dávky vrátiť neprávom vyplatenú dávku a medzi právom Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume. Ak odporkyňa vydá rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávku, je potrebné, aby sa v jeho odôvodnení dôsledne vysporiadala s tým, či boli na strane príjemcu naplnené zákonné podmienky vyžadované v jednotlivých skutkových podstatách § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pre vznik povinnosti príjemcu vrátiť dávku. Právo na vrátenie dávky sa premlčuje podľa § 236 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. To, čo podlieha premlčaniu v danom prípade nie je dávka (bezdôvodné obohatenie), ale procesné právo poisťovne na vrátenie dávky, t. j. právo na vymeranie neprávom vyplatenej dávky (jej časti) správnym rozhodnutím, ktoré je právnym titulom na jej vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - rozhodnutia odporkyne. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon č. 461/2003 Z.z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva vrátiť dávku, a teda stanovil požiadavku vznesenia námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto de facto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Premlčaniu práva na vrátenie dávky podľa zákona č. 461/2003 Z.z. svojim dôsledkami zodpovedá pojem preklúzie v súkromnom práve. V prejednávanej veci odporkyňa odôvodnila svoje rozhodnutie, ktorým navrhovateľke uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok tým, že navrhovateľka jej včas nenahlásila skutočnosti rozhodné pre poskytovanie sirotského dôchodku - súbeh s invalidným dôchodkom a sirotský dôchodok poberala, hoci vedela alebo z okolností musela predpokladať, že sa jej vypláca vo vyššej výmere, ako patrila. Krajský súd v Žiline predchádzajúcim rozsudkom vo veci č. k. 24Sd/148/2013-90 zo dňa 17.12.2012 zrušil rozhodnutie odporkyne č. odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16.05.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.07.2013, ktorým odporkyňa uložila navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený sirotský dôchodok v celkovej sume 7 404,30 Eur v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V uvedenom rozsudku krajský súd vyjadril právny názor, že skutkové okolnosti prípadu - odporkyňa omylom vyplácala dva dôchodky v plnej výške, avšak tento omyl nevznikol na strane odporkyne, ale v dôsledku nesplnenia povinnosti navrhovateľky ako opatrovníčky, ktorá neoznámila skutočnosti v zmysle § 227 ods. 3 v spojení s § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. pri spisovaní žiadosti o dôchodok - naplnili skutkovú podstatu § 236 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. Krajský súd konštatoval: „to, že navrhovateľka bola ustanovená K. U. za opatrovníčku v konaní o dôchodkovej dávke (invalidný dôchodok), nebolo v konaní sporné a vyplýva to aj z obsahu spisu. Keďže K. U. zastupovala v konaní o invalidný dôchodok navrhovateľka, bolo jej povinnosťou uviesť túto skutočnosť v deň žiadosti o dôchodok.“ Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd má za to, že námietky navrhovateľky, že v čase spisovania žiadosti o invalidný dôchodok dňa 12.02.2007 odporkyňa s ňou konala ako s neoprávnenou osobou, čiže navrhovateľka v čase spisovania žiadosti ani nemohla uviesť nesprávne údaje, lebo nebola ani zástupkyňou ustanovenou Sociálnou poisťovňou na konanie o dôchodkovej dávke, pretože tento status nadobudla najskôr 19.02.2007 (osobné prevzatie rozhodnutia o ustanovení za opatrovníčku v konaní o dôchodkovej dávke jej syna), ani nebola osobitným príjemcom, ktorý status mohla nadobudnúť najskôr 06.07.2007 (doručenie rozhodnutia o ustanovení za osobitného príjemcu dávok jej syna), neobstoja. Z obsahu dávkového spisu jednoznačne vyplýva, že v čase spisovania žiadosti o invalidný dôchodok podpísala túto žiadosť s dodatkom za svojim menom „opatrovník“ a ako príloha žiadosti je uvedené „Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka“, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané dňa 12.02.2007 a opiera sa o zápisnicu „Pani K. U. ustanovenie za opatrovníka neodmietla, čoho dôkazom je spísaná zápisnica zo dňa 12.02.2007.“ a bolo len prevzaté dňa 19.02.2007. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že je toho názoru, že dňa 12.02.2007 navrhovateľka nesplnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Krajský súd sa ďalej nestotožnil s názorom navrhovateľky, že dôkazné bremeno o tom, že bola poučená o súbehu dávok, je na odporkyni. V tomto smere krajský súd znovu opakuje jeho právny názor o vzťahu nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti právnych noriem a rozsahu preukazovania podmienok potrebných na nárok na dávku a jej výplatu. V zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z je poistenec povinný okrem iného preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na výplatu dávky a jej sumy. Takouto skutočnosťou, ktorú je poistenec povinný preukázať (teda inak povedané nielen ohlásiť, ale aj doložiť potrebnými dôkazmi, ak je to potrebné - napr. potvrdenie o návšteve školy) je aj súbeh dávky, resp. poberanie iného druhu dôchodku, keďže táto skutočnosť má vplyv na nárok na výplatu dôchodku a jeho sumu. Táto povinnosť poberateľovi dôchodku (uviesť, či poberá iný druh dôchodku) vznikne už ku dňu podania žiadosti o ďalší druh dôchodku. V čase spísania žiadosti je široká zákonná povinnosť zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. limitovaná ust. § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Napriek tomu, že platí domnienka o znalosti právnych predpisov, je zrejmé, že žiadateľ o dávku nemôže mať znalosti o tom, aké všetky skutočnosti je povinný preukazovať. Preto možno vyvodiť, že zákonodarca zaviedol, že odporkyňa musí určiť spôsob preukazovania, teda „navedie“ žiadateľa k tomu, aby preukázal všetko, čo je potrebné. K uvedenému účelu slúži tlačivo, na ktorom sa spisuje žiadosť o dôchodok. Tlačivo obsahuje otázku, či žiadateľ poberá iný dôchodok, ako vyplýva z originálu žiadosti o invalidný dôchodok aj v predmetnej veci. Len samotné porušenie ohlasovacej povinnosti však nestačí na to, aby boli splnené podmienky pre uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku. Krajský súd v rozsudku č. k. 24Sd/148/2013-90 zo dňa 17.12.2012 vyslovil právny názor (pokiaľ odporkyňa mieni znova rozhodnúť o povinnosti navrhovateľky vrátiť dávku), že odporkyňa sa musí zaoberať tým, či navrhovateľka, ako opatrovníčka jej syna v konaní o dôchodkovej dávke, bola osobitným príjemcom jeho sirotského dôchodku, len v tom prípade nesplnenie povinnosti uloženej zákonom (§ 227 ods. 3, § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.), teda neoznámenie, že jej syn poberá sirotský dôchodok, môže založiť vznik povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú časť dávky podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. Z ust. § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že povinnosť vrátiť dávku môže byť uložená len príjemcovi dávky. Definícia príjemcu dávku je v obsiahnutá v ust. § 117 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka bola osobitným príjemcom sirotského dôchodku jej syna, avšak na inom základe, ako uviedla odporkyňa v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd sa stotožnil s názorom navrhovateľky v tom smere, že nie je možné posudzovať postavenie navrhovateľky ako osobitného príjemcu podľa zákona č. 100/1988 Zb. Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 06.10.2005 podľa § 76 a § 112 z. č. 461/2003 Z.z. zastavila od 10.11.2005 sirotský dôchodok na dieťa K. nar. XX.XX.XXXX. Zdravotný stav syna K. bol posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca MUDr. K. A., ktorá v lekárskej správe - posudku zo dňa 11.01.2006 konštatovala, že K. U. je nezaopatrené dieťa podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 3 od. 2 na účely § 76 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 01.02.2006 odporkyňa zrušila rozhodnutie o zastavení sirotského dôchodku na syna K. a pokračuje v jeho výplate od 10.11.2005. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa podmienky na vznik nároku na sirotský dôchodok preskúmala podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Následne je potrebné aj inštitút príjemcu dávky podradiť pod ustanovenia toho zákona, podľa ktorého sa dávka priznala a vypláca, teda z. č. 461/2003 Z.z. V zmysle § 117 ods. 5 cit. zákona bola navrhovateľka osobitným príjemcom sirotského dôchodku do dňa nadobudnutia spôsobilosti jej syna na práve úkony, t.j. do 26.12.2006 - 18. rok veku syna K. a následne od 12.02.2007 na základe zápisnice, v ktorej súhlasila s ustanovením za osobitného príjemcu v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 29.03.2007. V tomto krátkom medziobdobí zastáva krajský súd názor, že pokiaľ sirota nepožiadala o vyplácanie dávky na svoj účet, je rodič siroty „kvázi osobitným príjemcom“ dávky. Aj keď zákon výslovne na túto situáciu nemyslí, je podľa názoru súdu možné uložiť povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť takémuto rodičovi. Správny postup by mal byť taký, že odporkyňa k 18. roku veku siroty ju vyzve na predloženie čísla účtu alebo posiela dávku priamo na jej meno, avšak tento postup nie je v praxi reálne možný a v zásade sa začne uplatňovať až z iniciatívy siroty. V okolnostiach predmetného prípadu však bola dôležitá skutočnosť, že syn navrhovateľky nemá reálne spôsobilosť na právne úkony, a pritom nemá ustanoveného opatrovníka v zmysle Občianskeho zákonníka (zákonný zástupca), a preto bolo dôležité, aby odporkyňa vykonala v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. všetky úkony za účelom ochrany jeho práv, ale aj svojich. Krajský súd sa však stotožnil s námietkou navrhovateľky o premlčaní práva odporkyne na vrátenie neprávom vyplatenej sumy na sirotskom dôchodku, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil. V rozsudku č. k. 24Sd/148/2013-90 zo dňa 17.12.2012 uložil odporkyni povinnosť vysporiadať sa s námietkou premlčania. Odporkyňa sa ňou nielenže nedostatočne nevysporiadala, ale ani z úradnej povinnosti neskúmala plynutie objektívnej a subjektívnej lehoty premlčania. Krajský súd odporkyňu v cit. rozsudku dôsledne inštruoval, že je potrebné odlišovať medzi vznikom povinnosti príjemcu dávky vrátiť neprávom vyplatenú dávku a medzi právom Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume. Právo na vrátenie dávky sa premlčuje podľa § 236 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Z obsahu predchádzajúcich opravných prostriedkov navrhovateľky, tohto opravného prostriedku a jej prednesoch na súdnom pojednávaní, resp. jej právnej zástupkyne vyplýva, že námietky navrhovateľky smerujú k popretiu vzniku práva odporkyne na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v dôsledku uplynutia subjektívnej lehoty troch rokov, keďže odporkyňa už skôr ako v roku 2013 zistila, že dávka bola vyplatená neprávom vo vyššej výške. Navrhovateľka poukázala na to, že sa vlastne jedná o skutočnosť známu odporkyni z jej vlastnej rozhodovacej činnosti, ktorú nemusí ani preukazovať. Krajský súd sa s týmto názorom stotožnil. Dňom vydania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX - 26.03.2007 o priznaní invalidného dôchodku K. U. odporkyňa bezpochyby zistila súbeh dávok a podľa názoru krajského súdu od tohto dňa 26.03.2007 začala plynúť trojročná subjektívna lehota v zmysle § 236 ods. 3 z. č. 461/2003 Z.z. na vrátenie časti dávky. Odporkyňa prvýkrát vydala rozhodnutie o vrátení dávky dňa 16.05.2013, t.j., po lehote. Keďže nebola zachovaná subjektívna lehota, nie je potrebné sa zaoberať objektívnou lehotou. Len ak by odporkyňa uplatnila právo na vrátenie dávky v subjektívnej lehote, mohla by žiadať vrátenie dávky najviac za desať rokov spätne. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.03.2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 250r Os.p. odporkyňa je pri novom prejednaní viazaná právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyčíslení trov konania prijatom na tunajšom súde dňa 17.09.2014 elektronicky bez zaručeného elek. podpisu, v celkovej výške 373,36 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to: 1/ žaloba zo dňa 22.04.2014 vo výške 61,87 Eur, 2/ zastúpenie na meritórnom pojednávaní dňa 09.09.2014 vo výške 61,87 Eur, cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 72,74 Eur, náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 160,80 Eur (12 polhodín); a ďalej z režijného paušálu 2 x 8,04 Eur, spolu 16,08 Eur. Podaním zo dňa 30.09.2014 navrhovateľka požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na vyčíslenie trov konania. K oneskoreniu došlo v dôsledku havarijnej situácie na dome právnej zástupkyne dňa 12.09.2014. Vyčíslenie zaslala nasledujúci pracovný deň po odpadnutí prekážky. Krajský súd preskúmal predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty navrhovateľky na podanie vyčíslenia trov konania a dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty. Havarijná situácia v čase, kedy plynula lehota na podanie vyčíslenia, je ospravedlniteľným dôvodom na strane účastníka a jeho zástupcu. Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať vyčíslenie do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Návrh na odpustenie zmeškania lehoty bol podaný do 15 dní po odpadnutí prekážky, tak ako to ustanovuje § 58 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľka prostred. právnej zástupkyne s ním spojila i zmeškaný úkon. Odpustenie zmeškania lehoty krajský súd posúdil ako predbežnú otázku priznania náhrady trov konania. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnou zástupkyňou navrhovateľky a priznal navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 Eur. V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o dávkovej veci sociálneho poistenia (ktorými sú dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti), keďže sa jednalo o prieskum zákonnosti rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku. Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za: 1. písomne podanie na súd - opravný prostriedok zo dňa 22.04.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,85 Eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,85 Eur; odmena za úkony právnej služby spolu vo výške 123,70 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2014 2 x 8,04 Eur; režijný paušál spolu 16,08 Eur. C/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné použitím verejnej dopravy v súvislosti s pojednávaním dňa 09.09.2014 na trase Šurany - Žilina v sume 14,70 Eur, ako vyplýva z dôkazov priložených k vyčísleniu trov konania a cestovné použitím osobného motorového vozidla Škoda Fabia, ev. č. NZ XXXEX v súvislosti s pojednávaním dňa 09.09.2014 na trase Žilina - Nové Zámky v sume 57,97 Eur (214 x 0,183) + (214 x 6/100 x 1,465) : počet kilometrov (214) x počet ciest (1) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia MPSVR č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu 09.09.2014 (0,183 €) pri spotrebe paliva na 100 km (6 l) a cene paliva - benzín 95 (1,465 €/l) podľa ceny uplatnenej v špecifikácii, keďže cena stanovená Štatistickým úradom SR za 37. týždeň roku 2014 bola vyššia. D/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Nové Zámky - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 12 polhodín (13,4 Eur x 12) v sume 160,80 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia spolu predstavuje 373,25 Eur (123,70+16,08+14,70+57,97+160,80). Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).