Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200549 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200549.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX D. N., právne zastúpený: JUDr. Michaela Poláčková, advokátka so sídlom A. č. XX, XXX XX T., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Žilina, Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia č. KRPZ-ZA-KDI-SK-30/2014 zo dňa 30.04.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného - oznámenie č. KRPZ-ZA-KDI-SK-30/2014 zo dňa 30.04.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 316,69 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 281,69 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu dňa 5.5.2014, doplnenou v súlade s 246c ods. 1 O.s.p. za použitia § 42 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 dní písomne (nakoľko táto bola daná na poštovú prepravu dňa 6.5.2014) domáhal preskúmania oznámenia žalovaného správneho orgánu. Žaloba žalobcu bola podaná v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného (§ 250b ods. 1 O.s.p.), rozhodnutie žalovaného bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 2.5.2014. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodnutím bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu č. ORP-396/ODI-E-2013 zo dňa 10.2.2014, ktorým bol oznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), g), k) a ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s tým, že mu bola uložená pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Uvedeným oznámením bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie je oneskorené a neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenia rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Poukázal najmä na to, že žalobca si zvolil právneho zástupcu dňa 10.2.2014, pričom oznámil prevzatie právneho zastúpenia ORPZ Čadca dňa 11.2.2014, pričom v ten istý deň bolo rozhodnutie žalovaného v rade 1/ podané na poštovú prepravu a adresátom zásielky bol žalobca, ale vadným doručovaním spojeným so zámenou osôb zásielku prevzal otec žalobcu. Advokátovi žalobu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo doručené. Ďalej poukázal na to, že v deň prijatia administratívneho spisu žalovaným na rozhodnutie o odvolaní, ORPZ Čadca žalobcovi zadržal vodičský preukaz s poukazom na údajné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zákaze činnosti. K zadržaniu vodičského preukazu došlo v blízkosti rodinného domu žalobcu, kde žalobca býva od cca januára 2014 - Čadca. Je zrejmé, že ORPZ Čadca mal o reálnom mieste pobytu žalobcu vedomosť, ktorú využil na účel protiprávneho zadržania vodičského preukazu. Spornou otázkou zostala otázka doručenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom fikcie s poukazom na § 24 a § 25 Správneho poriadku. Doručovanie oprávnenej osobe má okrem iného význam pre zisťovanie splnenia podmienok pre fikciu doručenia, resp. dodržania lehoty pre podanie žaloby, opravného prostriedku atď. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie vôbec konštatovať. Treba v prvom rade skúmať, či adresát písomnosti sa v mieste doručovania zdržiaval a či mal teda reálnu možnosť si písomnosť aj na pošte vyzdvihnúť. Taktiež či bol dodržaný postup poštového doručovateľa v zmysle Poštového poriadku. S poukazom na uvedené je sporná otázka uplatnenia náhradného doručenia v správnom konaní a na to nadväzujúce posúdenie dodržania lehoty na podanie odvolania. Ďalej zdôraznil, že ak účastník konania má zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa iba tomuto zástupcovi s poukazom na § 25 ods. 5 Správneho poriadku. Ak by správny orgán doručoval písomnosť len účastníkovi a nie jeho právnemu zástupcovi, išlo by o porušenie zákona, dôsledkom ktorého by bola právna neúčinnosť doručenia. Správny orgán by mal vždy skúmať, či v správnom konaní takýto zástupca existuje. Žalobca tvrdí, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a konanie je zaťažené vadou s následkom nezákonnosti rozhodnutia. Žalovaný nekriticky uplatnil fikciu doručenia prvostupňového rozhodnutia, bez toho aby overil, že podpis na doručenke nie je podpis žalobcu, ale celkom inej osoby. Slovenská pošta nedoručovala zásielku žalobcovi, ale otcovi žalobcu, ktorý sa volá rovnako ako žalobca M. N.. Na rozdiel od žalobcu sa na adrese doručovanej zásielky S. XXX D. N. aj zdržiava. Uvedené miesto je rodičovským domom žalobcu, v ktorom žalobca nebýval od svojej dospelosti, pričom od mesiaca január 2014 býva v rodinnom dome súpisné č. XXXX kat. úz. T.. Prevzatie zásielky otcom žalovaného bolo následkom skutočnosti, že doručovateľ otca žalovaného v mieste doručenia nezastihol 13. 2.2014, neúspešný bol aj pokus o druhé doručenie 14.2.2014, po ktorom bola zásielka uložená na pošte a otec žalovaného si ju prišiel prevziať dňa 26.2.2014 ako vlastnú zásielku a nie ako splnomocnenec žalobcu na preberanie zásielok. Až po otvorení zásielky zistil, že zásielka je určená žalobcovi, preto mu zásielku odovzdal dňa 26.2.2014. Následne žalobca zásielku odovzdal svojmu advokátovi, ktorý v záujme ochrany práv žalobcu už výrazne narušených zadržaním vodičského preukazu, podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie. Sám advokát žalovaného zásielku s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu neobdržal. Doručenie teda nebolo vykázané zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. osobným prevzatím žalobcom alebo jeho splnomocnencom. Mal za to, že odvolanie je v skutočnosti zo strany žalobcu podané predčasne. Žiadal oznámenie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 10.6.2014, pričom sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom veci, že prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť s tým, že žalobca na pojednávaní dňa 10.2.2014 jednoznačne uviedol, že sa vzdáva práva na zastupovanie advokátom alebo iným zástupcom. Splnomocnenie ako aj poverenie na zastupovanie bolo správnemu orgánu doručené dňa 11.2.2014, taktiež poukázal na to, že inú adresu ako v občianskom preukaze v priebehu konania žalobca neuvádzal, uvádzal adresu S. XXX D. N.. Žalobcovi bolo známe, že mu bude prvostupňovým správnym orgánom doručované písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia o priestupku. S touto skutočnosťou bol uzrozumený. Z doručenky do vlastných rúk, ktorou bolo doručované rozhodnutie o priestupku a ktorá má povahu verejnej listiny vyplýva, že žalobcovi bolo rozhodnutie o priestupku doručované dňa 13.2.2014, druhý pokus bol dňa 14.2.2014, pričom týmto dňom bola zásielka aj uložená na pošte. Skutočnosť, že žalobca predmetné rozhodnutie prevzal až dňa 26.2.2014, bolo pre posudzovanie podmienok oznámenia rozhodnutia právne irelevantnou skutočnosťou. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2014 a vodičský preukaz bol žalobcovi zadržaný dňa 8.4.2014, t. j. po viac ako jednom mesiaci odo dňa právoplatne uloženej sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Čo sa týka námietky doručovania vo vzťahu k splnomocnenému zástupcovi, žiadne ustanovenie správneho poriadku neukladá správnemu orgánu povinnosť doručovať dodatočne písomnosti splnomocnenému zástupcovi, ktorého účastník konania dodatočne splnomocní po ukončení prvostupňového konania. To znamená aj po odovzdaní rozhodnutia o priestupku na poštovú prepravu. Splnomocnenie teda možno akceptovať už iba v ďalšom konaní - odvolacom konaní. Žalobca nenahlásil v registri obyvateľov žiadne zmeny v súvislosti so zmenou adresy a jeho tvrdenia spočívajúce v tom, že sa v mieste uvedeného bydliska nezdržiaval od skorej dospelosti, považuje žalovaný správny orgán za nepravdivé a zavádzajúce. Čo sa týka zámeny adresáta žalobca vedel o tom, že mu bude doručované rozhodnutie o priestupku, preto sa mal aktívne zaujímať o skutočnosti či sa tak už nestalo. Ak sa žalobca o toto nezaujímal, mohla ho na toto upozorniť splnomocnená zástupkyňa. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania dňa 8.10.2014. Vo svojom prednese na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe, žiadala rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca poukazoval na to, že neprevzal na pošte prvostupňové rozhodnutie, toto prevzal na pošte jeho otec, ktoré mu následne odovzdal. Uvádzal, že bol potrestaný za niečo, čo neurobil, je už 7 mesiacov bez vodičského preukazu. Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu poukazovala na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, považovala ich za vecne správne a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu mal za to, že špecifikované rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Krajský súd v Žiline uvádza, že v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p. Predpokladom postupu súdov podľa druhej hlavy priatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupov správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Aj keď pojem riadneho opravného prostriedku správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorýsi na napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Ak konanie prebehlo na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách, pod pojmom rozhodnutie vydané v správnom konaní, treba v zmysle § 247 ods. 2 chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého, aj druhého stupňa ako jeden celok. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (pozri napr. nález ÚS SR zo dňa 22.1.2007 sp. zn. 1ÚS 354/08-50, rozsudok NS SR zo dňa 29.4.2002 sp. zn. 6SŽ/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorých môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačné akty správnych orgánov uvedené v citovanom ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku. Aj keď na proces vydania týchto aktov výslovne sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6 Zákona o správnom konaní, ktorý spadá do časti upravujúcej základne pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania, bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých výborov ministrov na pôde Rady Európy) platí, že ustanovenie o základných pravidlách konania uvedených v ods. 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a pod. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú. To znamená, že aj označené oznámenie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní dôležité písomností najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Z administratívneho spisu správneho orgánu mal súd preukázané, že prvostupňový správny orgán - OR PZ SR - Okresný dopravný inšpektorát Čadca vydal rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-396/ODI- E-2013 zo dňa 10.2.2014. Súd z neho mal preukázané, že žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb., nakoľko dňa 9.11.2013 okolo 23.05 hod. riadil v meste Čadca na ulici Hornej pod reštauráciou Tatra osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5 ev. č. CA 006 BZ, pričom ako cúval v zúženom priestore, tak narazil do prednej ľavej časti odstaveného vozidla Škoda Superb, ev. č.: CA 076 BZ, v ktorom sedel vodič H. Z.. Vodič pokračoval ďalej v jazde a na mieste nezastal a odišiel preč. Dopravnú nehodu neohlásil na políciu, nezotrval na mieste dopravnej nehody do príchodu polície, nezakreslil polohu vozidla po dopravnej nehode a tiež sa nedohodol s poškodenou stranou o náhrade škody. K zraneniu osôb nedošlo. Týmto konaním porušil ustanovenia § 22 ods. 2, § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. Z priloženej doručenky z doručovania predmetného rozhodnutia je zrejmé, že na doručenke je uvedený adresát M. N. S. č. XXX D. N. XXX XX, pričom je vyznačený prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 13.2.2014, opakované doručenie dňa 14.2.2014 a deň uloženia zásielky 14.2.2014. Z doručenky ďalej vyplýva, že fyzicky predmetná zásielka bola prevzatá dňa 26.2.2014. Je tu uvedený nečitateľný podpis. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca udelil JUDr. Michaele Poláčkovej splnomocnenie na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, tz. na zastupovanie vo veci vedenej na ORPZ Čadca, ORP-P-396/ODI-E-2013 na vykonanie všetkých úkonov spojených s týmto zastupovaním. Išlo o splnomocnenie zo dňa 10.2.2014. Zároveň sa v spise nachádza aj poverenie od JUDr. Michaely Poláčkovej pre Mgr. Michala Truchlíka vo veci nahliadnutia do spisov v uvedenej priestupkovej veci zo dňa 11.2.2014. Je zrejmé, že toto splnomocnenie spolu s poverením bolo dané (doručené) do spisu prvostupňového správneho orgánu dňa 11.2.2014. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyni JUDr. Michaely Poláčkovej, a to formou faxového podania, pričom na tomto faxovom podaní je vyznačené, že došlo na OR PZ v Čadci dňa 12.3.2014. Riadne odvolanie v písomnej forme bolo na prvostupňový správny orgán zo strany splnomocnenej zástupkyne žalobcu doručené dňa 12.3.2014. Žalobca žiadal rozhodnutie o priestupku zrušiť z dôvodu nesprávnosti, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti rozhodnutia správneho orgánu. V administratívnom spise sa ďalej nachádza aj rozhodnutie - oznámenie č. KRPZ-ZA-KDI-SK-30/2014 zo dňa 30.4.2014, ktorým žalovaný správny orgán právnej zástupkyni žalobcu oznámil, že odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku vydané prvostupňovým správnym orgánom bolo podané oneskorene s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 14.2.2014 a oneskorené odvolanie vyplýva z ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Zároveň žalovaný správny orgán uviedol a preskúmal aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom mal za to, že neboli zistené zákonné dôvody pre postup v zmysle § 62 alebo § 65 Správneho poriadku. Predmetné oznámenie právna zástupkyňa žalobcu prevzala dňa 2.5.2014. V predmetnej preskúmavanej veci mal Krajský súd v Žiline za to, že žaloba žalobcu je dôvodná. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že súd automaticky konal so žalovaným v rade 2/, resp. žalovaným ako Krajským riaditeľstvom PZ, Krajský dopravný inšpektorát Žilina, keďže v danom prípade niet pochýb s poukazom na § 250 ods. 1 O.s.p., že účastníkom konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v konaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Je nesporné, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie - oznámenie o podanom oneskorenom odvolaní žalobcu. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v týchto veciach je zrejmé, že osobitným spôsobom nie je potrebné žalobu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ Okresnému riaditeľstvu PZ Čadca zastavovať. Nie všetky žalobné dôvody žalobcu však boli dôvodné. Nesporné je a vyplýva to z administratívneho spisu, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - OR PZ Čadca bolo žalobcovi oznámené - vyhlásené dňa 10.2.2014 na ústnom pojednávaní. Z administratívneho spisu vyplýva, že toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za dopravný priestupok bolo expedované prvostupňovým správnym orgánom dňa 11.2.2014 (toto vyplýva z podacieho hárku nachádzajúceho sa v administratívnom spise) , pričom takisto z administratívneho spisu vyplýva, že rovnako v tento deň bola doručená aj plná moc na zastupovanie pre JUDr. Michaelu Poláčkovú zo strany žalobcu. Tieto skutkové okolnosti medzi účastníkmi ani neboli sporné. V tomto smere má žalovaný správny orgán pravdu, že z nijakého ustanovenia Správneho poriadku nevyplýva, že pokiaľ je dodatočne doručená plná moc účastníka konanie pre splnomocneného zástupcu (v danom prípade žalobcu pre JUDr. Poláčkovú) a to následne po jeho expedovaní samotnému účastníkovi konania (samotnému žalobcovi), že by správny orgán mal rozhodnutie doručovať ešte raz a to splnomocnenému zástupcovi účastníka konania. To znamená v danom prípade nebolo potrebné doručovať prvostupňové rozhodnutie ešte raz splnomocnenému zástupcovi žalobcu. V preskúmavanej veci bolo teda potrebné preskúmať, či správne bola aplikovaná zo strany žalovaného správneho orgánu fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. V ustanovení § 24 ods. 2 Správneho poriadku je vyjadrená úprava tzv. náhradného doručovania. Zákonodarca tým nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť účastníkom spôsobovať prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručovania je zachovanie predpísaného postupu doručovania doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, aby sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržovaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, že ak sa adresát v čase doručovania zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania, t. j. nie je mimo obec, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod., teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručovania pochopiteľne treba považovať aj prípad, ak adresát v obci sa síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručovania dostaviť a nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky (rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 35/2002). V danom prípade pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu správnemu orgánu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 24 ods. 2 Správneho poriadku potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručovania zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V taktom prípade je povinnosťou súdu (správneho orgánu) vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručené, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2010 zo dňa 27.2.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 6/2012 zo dňa 31.1.2012). Taktiež súd poukazuje na to, že z poštových podmienok Slovenskej pošty vyplýva ako subjektu, ktorý sprostredkováva doručenie, že osobou adresáta doručovania zásielky je fyzická alebo právnická osoba, ktorej je poštová zásielka určená, adresa na zásielke musí byť uvedená presne a jednoznačne, aby nevznikla pochybnosť o mieste a subjekte doručenia, resp. dodania zásielky. Je preto potrebné, aby aj subjekt doručovanej zásielky podľa názoru súdu bol presne identifikovaný, aby nemohlo dôjsť k zámere pri doručovaní. V preskúmavanej veci prvostupňový orgán nedostatočne označil žalobcu pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia, keď k menu, priezvisku, adrese nepripojil dátum resp. aspoň rok narodenia žalobcu. Z týchto dôvodov došlo k zámene tak ako uvádzal žalobca pri doručovaní predmetnej písomnosti. V danom prípade žalobca poukazoval na to, že došlo k zámene osôb pri doručovaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a že teda zásielka, ktorá bola určená do vlastných rúk žalobcovi, že túto prevzal otec žalobcu, ktorý má rovnaké meno a priezvisko, t. j. M. N. a býva na adrese S. č. XXX. V danom prípade aj z týchto dôvodov nemohlo dôjsť k doručeniu prostredníctvom fikcie doručenia pri aplikácii § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., keďže subjekt doručenia na obálke nebol riadne označený, identifikovaný. Následne súd vychádzal potom z toho, že predmetnú zásielku - prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (čo napokon vyplynulo aj z právoplatného uznesenia ORPZ v Čadci ČVS: ORP - 47/DI-CA-2014 zo dňa 1.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2014, podľa ktorého bolo zastavené trestné stíhanie vo vzťahu k žalobcovi pre prečin marenia úradného výkonu rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., nakoľko v rámci tohto konania, bol vypočutý otec žalobcu, a to M. N., bytom D. N. S. č. XXX, ktorý vo svojej výpovedi ako svedok uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. p. ORP-P-396/ODI-E-2013 prevzal dňa 26.2.2014 na poštovom úrade v Novej Bystrici) prevzal otec žalobcu dňa 26.2.2014. Súd v danom prípade ale vychádzal z tvrdení samotného žalobcu, že následne mu otec predmetné prvostupňové rozhodnutie doručil dňa 26.2.2014. Teda súd nemal pochybnosti o fyzickom doručení predmetného prvostupňového rozhodnutia žalobcovi dňa 26.2.2014, keď napokon žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Je nesporné a vyplýva to z obsahu administratívneho spisu, že žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie faxovou formou dňa 11.3.2014, čo zákon, teda § 19 ods. 1 Správneho poriadku nevylučuje, pričom takéto podanie bolo v lehote 3 dní doplnené písomne. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že písomné odvolanie žalobcu bolo doručené na ORPZ v Čadci dňa 12.3.2014. Je teda možné konštatovať, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané v zákonom stanovenej lehote 15 dní, keď lehota na podanie odvolania plynula od 26.2.2014, resp. od 27.2.2014 (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku) do 13.3.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie - oznámenie o oneskorenom podaní odvolania zo strany žalobcu, bude povinnosťou žalovaného správneho orgánu odvolanie žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu o uložení sankcie za dopravný priestupok meritórne prejednať. Súd zároveň poukazuje na ust. § 250j ods. 7 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo zrušené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania podanom dňa 10.10.2014 v celkovej výške 670,04 Eur. Žalobcom uplatnená náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby vo výške 635,04 Eur: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia (02.05.2014) - 134 Eur, 2/ písomné podanie na súd - žaloba (04.05.2014) - 134 Eur, 3/ zaslanie dôkazov (02.10.2014) - 134 Eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 08.10.2014 - 134 Eur; náhrada za stratu času v súvislosti s pojednávaním vo výške 53,60 Eur (4 polhodiny) a cestovné v súvislosti pojednávaním vo výške 18,42 Eur (13,28 Eur základná náhrada a 5,14 Eur náhrada za spotrebu); ďalej z režijného paušálu 4 x 8,04 Eur a 20 % DPH. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje sumu 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 Eur. Aj keď napadnutým rozhodnutím nebolo priamo rozhodnuté v inštančnom postupe o priestupku, nie je podľa názoru krajského súdu možné priznať za prieskum oznámenia žalovaného, ktorý vyhodnotil odvolanie žalobcu ako oneskorené podanie, inú (vyššiu) odmenu, ako stanovuje vyhláška pre prieskum rozhodnutia „vo veci samej“. V predmetnej veci sa jednalo analogicky o prieskum rozhodnutia o priestupku, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Obdobný princíp bol uplatnený aj pri posúdení výšky súdneho poplatku, ktorý je v prípade žalôb o preskúmanie rozhodnutia o priestupku 35 Eur oproti 70 Eur v prípade žalôb o preskúmanie rozhodnutia všeobecne. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 02.05.2014, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,85 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 04.05.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 61,85 Eur, 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 08.10.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,85 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 185,55 Eur. Súd nepriznal odmenu za podanie - zaslanie dôkazu, ktorým žalobca oznámil súdu skutočnosti významné pre konanie (rozhodnutie v trestnej veci), čo je jeho povinnosťou a ktoré nemožno považovať za úkon právnej služby, za ktorý prináleží odmena. Argumenty uvedené v sprievodnom liste, po lehote na podanie žaloby, mohol právny zástupca prezentovať na pojednávaní, za účasť na ktorom súd odmenu priznal. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal režijný paušál 3 x 8,04 Eur; režijný paušál spolu 24,12 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Čadca - Žilina a späť v súvislosti pojednávaním v trvaní 4 polhodín (13,40 Eur x 4) v sume 53,60 Eur. D/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov - cestovné použitím osobného motorového vozidla Audi A3, ev. č. CA355BG v súvislosti s pojednávaním dňa 08.10.2014 na trase Čadca - Žilina a späť v sume 18,42 Eur, tak ako ho vyčíslil právny zástupca žalobcu, keďže súdom vypočítané cestovné bolo vyššie (19,64 Eur). Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 281,69 Eur (185,55+24,12+53,60+18,42) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. E/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 35 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..