Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/55/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200634 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200634.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom Tulčík 26, IČO: 31 303 862, v zastúpení JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom O. XX, N., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníka konania: Urbariát - Pozemkové spoločenstvo obce Trstené, so sídlom Trstené 59, Bobrovec, IČO: 42 346 312, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2014/00034/KUZ zo dňa 28.02.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2014/00034/KUZ zo dňa 28.02.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 340,90 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky so sídlom v N., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou na Krajský súd v Žiline dňa 22.05.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2014/00034/KUZ zo dňa 28.02.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného, napadnuté rozhodnutie, rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. A/2013/00926-011-VIT zo dňa 17.07.2013 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 13 ods. 2 písm. h), § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) vydal súhlas pre Urbariát - Pozemkové spoločenstvo obce Trstené (ďalej len „žiadateľ“) na aplikáciu chemického prípravku KARATE ZEON 5 CS a chemického prípravku SILWET L-77 (ďalej len „chemické prípravky“) určeného na ochranu mladých lesných porastov proti tvrdoňovi smrekovému Hylobius abietis (Linnaeus 1758) v lesných porastoch nachádzajúcich sa na území ochranného pásma Tatranského národného parku, kde platí druhý stupeň územnej ochrany, a to v lesných porastoch určených JPRL 367dl, 367d2, 381c 1, 381c 2, 381 c 3, 381 d 1, 381 d 2, 382 1, 382 2 - LHC Liptovský Mikuláš 2 - k. ú. V. a na území Tatranského národného parku, kde podľa § 19 ods. 2 platí tretí stupeň ochrany na lesných porastoch: JPRL 116b, 116c1, 116c2, 116d1, 116d2, 116e, 118a, 118b, 119b 1, 119b 2, 125 1, 125 2, 126, 127a, 127b1, 127b2, 128c, 129a1, 129a2, 129b1, 129b2, 129b3, 130 11, 130 12, 130 2, 130 3, 131 1, 131 2, 132a 1, 132a2, 132b, 138a, 138b 1, 138b 2, 142a 1, 142a 2, 142a 3, 142b 1, 142b 2 - LHC Liptovský Mikuláš 2 - k. ú. V. (ďalej len „vydaný súhlas“) a v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny určil podmienky jeho aplikácie. Súhlas určil s platnosťou do 31.12.2016. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a tvrdenia odvolateľa, že prvostupňový orgán nevyhodnotil príčiny premnoženia tvrdoňa smrekového, nekvalifikoval účinnosť použitia chemickej asanácie, nevyhodnotil prínos a dôsledky navrhovanej chemickej asanácie a neanalyzoval zamorenosť územia národného parku chemickými látkami, považoval za účelové, s cieľom zabrániť Urbariátu - Pozemkovému spoločenstvu obce Trstené vykonať chemickú ochranu lesných porastov. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán si zabezpečil dostatočné podklady pre rozhodnutie veci, vychádzal z odborného stanoviska Národného lesníckeho centra LVÚ Zvolen a LOS Banská Štiavnica, ktoré súhlasili s použitím uvedeného chemického prípravku v liste A/2013/01185-001-VIT zo dňa 22.05.2013. K námietkam žalobcu ako odvolateľa, že prvostupňový správny orgán nevyhodnotil príčiny premnoženia tvrdoňa smrekového, nekvalifikoval účinnosť použitia chemickej asanácie, nevyhodnotil prínos a dôsledky navrhovanej chemickej asanácie a neanalyzoval zamorenosť územia národného parku chemickými látkami uviedol, že žalobca mal možnosť predniesť všetky tieto argumenty na ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia Štátnej ochrany prírody, ktorí nemali zásadné pripomienky a súhlasili s použitím chemického prípravku za stanovených podmienok. V podanej žalobe žalobca poukazoval, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď z rozhodnutia žalovaného je možné zistiť chronológiu konania, obsah podaní účastníkov a iných listinných dôkazov zadovážených v konaní pred správnym orgánom I. stupňa, avšak žalovaný pri rekapitulácii podkladov rozhodnutia vynechal obsah a dôvody podaní žalobcu, v ktorých tento vyjadroval nesúhlas s vydaním súhlasu na chemickú aplikáciu prípravku KARATE ZEON 5 CS. Konštatoval, že žalovaný v dôvodoch rozhodnutia len stručne uvádza obsah odvolania žalobcu, cituje § 28 Zákona o lesoch a niektoré ustanovenia Zákona o ochrane prírody a krajiny a Správneho poriadku, avšak v odôvodnení neuviedol ani všetky konkrétne a podstatné námietky, ktoré v správnom konaní pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol. Žalobca poukázal na § 47 ods. 3 a 60a Správneho poriadku, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/3/2008 zo dňa 28.04.2008 a 8Sžo/240/2009 zo dňa 30.09.2010 a tvrdil, že žalobca v odvolaní uviedol konkrétne argumenty proti rozhodnutiu o udelení súhlasu na aplikáciu chemických látok v národnom parku na území s II. a III. stupňom územnej ochrany, ktoré spočívali v tvrdení o nedostatočnom zistení skutočného stavu veci (namietané bolo nezistenie príčin premnoženia tvrdoňa smrekového, vplyv hospodárenia pre premnoženie určitého druhu hmyzu, nevyhodnotenie účinnosti použitia chemickej asanácie, nevyhodnotenie prínosu a dôsledkov navrhovanej chemickej asanácie, neanalyzovanie zamorenosti územia národného parku chemickými látkami a schopnosti územia tieto chemické látky degradovať). Žalobca poukázal aj na to, že správny orgán sa nezaoberal inými možnosťami, ktoré menej zaťažujú prírodné prostredie na zníženie populácie tvrdoňa smrekového a konštatovanie, že tvrdoň smrekový je premnožený, nie je nijako konkretizované a rovnako nie je konkretizované tvrdenie, že použitie lapacích kôr bolo nedostatočné, pričom nie je možné zistiť, z čoho táto nedostatočnosť vyplýva, keďže používanie lapacích kôr, podľa žalobcu pri dodržiavaní odporúčaných postupov, sa považuje za účinnú metódu na elimináciu populačnej hustoty tvrdoňa smrekového. Poukázal, že správny orgán nevyhodnotil iné možnosti ochrany sadeníc napriek tomu, že územie, na ktorom sa majú chemické látky aplikovať, je územím národného parku, nevysporiadal sa ani s tvrdením žalobcu, uvedeným v konaní, o ďalších možných metódach na zníženie poškodenia sadeníc, ktoré sú šetrenejšie k prírodnému prostrediu. Poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v súlade s ktorým, podľa žalobcu, žalovaný nekonal, keď sa nevysporiadal s námietkami účastníkov konania, čomu nezodpovedá zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý na konkrétne námietky žalobcu neuviedol žiadnu argumentáciu okrem toho, že účastník konania chce zabrániť žiadateľovi v aplikácii chemickej látky a že odvolateľ (žalobca) nezúčastnil sa na ústnom pojednávaní. Ďalej v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a postup správneho orgánu I. stupňa v rozpore s § 46, 32 ods. 1 a § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Tvrdil, že nakoľko aplikácia chemických látok má byť uskutočnená na území národného parku, s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, nevyplýva akákoľvek správna úvaha, z ktorej by vyplynulo, že správne orgány posudzovali žiadosť žiadateľa z aspektu citovaného zákonného ustanovenia. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní poukázal, že v správnom konaní neboli zistené príčiny premnoženia tvrdoňa smrekového, vplyv hospodárenia pre premnoženie určitého druhu hmyzu, nebola vyhodnotená účinnosť použitia chemickej asanácie, prínos a dôsledky navrhovanej chemickej asanácie, nebola analyzovaná zamorenosť územia národného parku chemickými látkami a schopnosť územia tieto chemické látky degradovať. Poukazoval, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorý je nepostačujúci pre posúdenie veci. Tvrdil, že z rozhodnutí žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by akýmkoľvek spôsobom správne orgány sa zaoberali skutočnosťou, že sa chemické látky majú aplikovať na území národného parku a túto skutočnosť zohľadnili pri rozhodovaní. V tomto smere v rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového správneho orgánu absentuje akákoľvek správna úvaha a nijakým spôsobom v rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nebola zohľadnená skutočnosť, že v lesoch národných parkov sa určuje funkcia lesov podľa osobitných predpisov, v súlade so zónami chránených území, a že na území národných parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia s poukazom na § 19 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. Tvrdil, že v konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z. nemožno nadraďovať nad záujmy ochrany prírody v národnom parku záujmy vyplývajúce z iných právnych predpisov (Zákona o lesoch), pričom v rozhodnutiach absentuje akékoľvek zdôvodnenie vyhodnotenia záujmu na ochrane prírody práve v súvislosti s charakterom lesov, ktoré sa nachádzajú v národnom parku. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nerozlišuje vhodnosť a prípustnosť aplikácie chemických látok na území národného parku a na území, ktoré nie je osobitne chránenou časťou prírody, keď z podmienok rozhodnutia uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia s odkazom na ust. § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v prvostupňovom rozhodnutí vyplývajú pod bodom 1/ a 5/ podmienky, ktoré priamo vyplývajú žiadateľovi z ustanovení právnych predpisov a ich zahrnutie v podmienkach rozhodnutia neznamená žiadne sprísnenie aplikácie chemických látok, či vyššiu ochranu prírodného prostredia. Tvrdil, že ďalšou podmienkou je aj povinnosť žiadateľa každoročne po ukončení prác zaslať správe TANAP-u, v ktorej má byť uvedený rozsah poškodenia mladých lesných porastov v danom kalendárnom roku, množstvo použitých chemických prípravkov a zhodnotenie ich účinnosti. Podľa žalobcu nie je možné celkom dobre pochopiť, prečo tieto okolnosti (rozsah poškodenia, účinnosť aplikácie chemických prípravkov) správny orgán nezisťoval pred vydaním rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu, osobitnú pozornosť je potrebné venovať aj podmienkam 8/ a 9/ uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré sú obsiahnuté v odporúčaní žiadateľovi v súvislosti so škodami na sadeniciach. Tvrdil, že podmienky upravené v ust. § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. sú podrobnejšími podmienkami vykonávania činnosti, ktoré majú zabezpečiť ochranu prírody a krajiny, preto podľa neho nie je možné pochopiť, ako ich možno identifikovať s podmienkami (odporúčania správneho orgánu), naopak, keď tieto odporúčania sú vo svojej podstate tými námietkami, ktorými žalobca spochybňoval potrebu udelenia súhlasu na aplikáciu chemických látok, resp. sú opatreniami, ktoré mali predchádzať vydaniu súhlasu na aplikáciu chemických látok a v podobe odporúčaní, ktoré sú zahrnuté medzi podmienky rozhodnutia o vydaní súhlasu, nemajú pre ochranu prírody v skutočnosti žiadny význam. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním z 27.06.2014. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že žalovaný ako druhostupňový orgán sa plne stotožnil s právnym posúdením prvostupňového správneho orgánu, že v predmetnej veci bolo možné udeliť súhlas na aplikáciu uvedeného prípravku, keďže k aplikácii chemických látok dôjde len cielene na kmienok a koreňový krčok a tiež namáčaním sadeníc pred výsadbou a nie veľkoplošným postrekom. Účastník konania Urbariát - Pozemkové spoločenstvo obce Trstené sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 23.08.2014. Uviedol, že na základe vydaného súhlas postrek vykonali čiastočne, nie v plnom rozsahu a majú za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné práve z dôvodu, že uvedený postrek bol nevyhnutný. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe riadne a včas podanej žaloby bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.11.2014 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil z nasledovných dôvodov: Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery. Podľa § 68 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. cit. zákona, okresný úrad vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach s prvým, druhým a tretím stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. d) až f), k), p), k územnému plánu zóny [ § 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce [ § 9 ods. 1 písm. o)]. Podľa § 13 ods. 2 písm. h) cit. zákona, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na súvislej ploche väčšej ako 2 ha. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) cit. zákona, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti. Podľa § 81 ods. 1 cit. zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 112) ak tento zákon neustanovuje inak. 112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z.z. Podľa § 82 ods. 12 cit. zákona, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa čl. 44 ods. 1-5 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru stanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa ods. 1 - 4 stanoví zákon. Napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu sa týka udelenia súhlasu na aplikáciu chemického prípravku určeného na ochranu lesných porastov proti tvrdoňovi smrekovému v lesných porastoch špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sa nachádzajú na území ochranného pásma Tatranského národného parku, kde platí II. a III. stupeň ochrany. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.04.2013, ktoré doručil prvostupňovému správnemu orgánu 25.04.2013 konštatuje, že chemický prípravok, ktorý má byť použitý na základe udeleného súhlasu patrí k pyrethroidným pesticídom, ktorých účinky sa prejavujú nielen na cieľových, ale aj necieľových organizmoch, vrátane človeka a iných savcov. Vo vyjadrení z 24.04.2013 podrobne uviedol negatívne účinky pri používaní uvedených pesticídov, ktoré poškodzujú živé organizmy vrátane človeka. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán v dôvodoch rozhodnutia negatívne vplyvy použitia posudzovaného chemického prípravku nevyvrátili ani nespochybnili. Účastníci konania a verejnosť požívajú ústavné právo na priaznivé životné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovanosť v oblasti životného prostredia (čl. 44 - 45 Ústavy SR) a preto s prihliadnutím na účel Zákona o ochrane prírody a krajiny je nevyhnutné, aby také závažné rozhodnutia, ktorými bezpochyby napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím je, ako je súhlas s aplikáciu tak nebezpečného chemického prípravku, hoci v záujme plnenia povinností pri ochrane prírody, obsahovalo obligatórne náležitosti vo svojom výroku a čo najpresnejšie, jednoznačne a určite vyjadrovalo povolený zásah do predmetu chráneného zákonom. Na konanie podľa Zákona o ochrane prírody sa vzťahuje Správny poriadok, podľa ktorého je povinnosťou správneho orgánu presne a úplne zistiť skutkový stav veci a vydať správne rozhodnutie súladné so zákonom, čo predpokladá jeho riadne zdôvodnenie. Druhostupňový správny orgán je povinný vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami voči prvostupňovému rozhodnutiu práve z dôvodu, že konanie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného tvorí jeden celok. Správny poriadok umožňuje odvolaciemu orgánu doplniť doterajšie dokazovanie, teda dokazovanie vykonané pred prvostupňovým správnym orgánom pokiaľ je to nevyhnutné, prípadne zistené existujúce vady konania odstrániť. V predmetnej veci bolo potrebné posúdiť, či rozhodnutie žalovaného je súladné so zákonom, či má všetky zákonom stanovené náležitosti, čo znamená, že bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci a je riadne zdôvodnené. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry výrok správneho rozhodnutia je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, v ktorom sú vyjadrené práva a povinnosti účastníkov, preto musí byť určitý a zrozumiteľný. Na výrok rozhodnutia musí nadväzovať zdôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie žalovaného sa nevysporiadalo so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca podrobne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol výhrady, ktoré má voči prvostupňovému rozhodnutiu týkajúce sa súhlasu s aplikáciou chemického prípravku KARATE ZEON 5CS (ďalej len „chemický prípravok“), keď poukazoval na skutočnosti, ktoré sa týkajú aplikácie uvedeného prípravku, ako aj poukazoval na iné možnosti odstraňovania populácie tvrdoňa smrekového, a to kvalitou sadeníc, odkladom zalesňovania, odstraňovania pňov vyžínaním, uprednostňovaním jamkovej výsadby pred štrbinovou, vysádzaním pod materský porast, skarifikáciou zraňovanej pôdy, pieskovaním sadeníc, biologickou ochranou pomocou háďatiek a inými novými metódami prirodzenej obnovy uvedenej lokality. Krajský súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa obmedzuje iba na konštatovanie odvolacieho orgánu, že sa stotožnil s vyhodnotením podkladov rozhodnutia a odôvodnením prvostupňového správneho orgánu a tvrdenia žalobcu, že neboli vyhodnocované ani príčiny premnoženia tvrdoňa smrekového, nekvantifikoval účinnosť použitia chemickej asanácie a ďalšie námietky, vyhodnotil žalovaný za účelové, s cieľom zabrániť žiadateľovi vykonať uvedený chemický postrek, bez ďalšieho. Krajský súd konštatuje, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha, na základe ktorej by sa vysporiadal odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a posúdil aj skutočnosť, či navrhovaný postrek je jedinou účinnou metódou odstránenia tvrdoňa smrekového a nie je možné vzhľadom na charakter prostredia a jeho začlenenie do ochranného pásma Tatranského národného parku, kde platí II. a III. stupeň ochrany, použiť iný spôsob likvidácie tvrdoňa smrekového, aj spôsobmi, ktoré v odvolaní navrhol žalobca. V konaní nebolo sporné, že parcely, na ktorých mal byť realizovaný postrek, sú súčasťou národného parku, ktorý v zmysle § 19 zákona č. 543/2002 Z.z. je kategóriou, kde pozemky a lesné pozemky, ktoré sú súčasťou národného parku, požívajú zvýšenú ochranu prírody oproti iným územiam, ktoré do národného parku nespadajú a na ktoré sa neviaže III. ani IV. stupeň ochrany, čo kladie na správne orgány prísnejšie posudzovanie podmienok pre aplikáciu uvedeného chemického prípravku, resp. aj iných chemických prípravkov. Rozhodnutie žalovaného nie je zdôvodnené, keď správny orgán konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia iba konštatovaním účelovosti podaného odvolania a námietok odvolateľa a nevyhnutnosti žiadateľa vykonať uvedenú chemickú ochranu lesných porastov. Ďalej súd zistil, že z obsahu rozhodnutia, zo žiadosti žiadateľa, ani z iných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, nevyplýva zistenie skutočného stavu veci tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že by na pozemkoch, vo vzťahu ku ktorým bol udelený súhlas a ktoré sú špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia bol zisťovaný aj charakter postihnutia predmetných pozemkov tvrdoňom smrekovým, nevyplýva z obsahu spisu zistenie takého stavu veci, aby bolo zrejmé, že je potrebné len týmto spôsobom, t.j. aplikáciou chemického prípravku, sa s tvrdoňom smrekovým vysporiadať. Krajský súd ďalej konštatuje, že súčasťou správneho spisu je aj vyjadrenie Národného lesníckeho centra, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, z 27.05.2013, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu 30.05.2013, na ktoré žalovaný aj správny orgán I. stupňa poukazuje, v ktorom Národné lesnícke centrum vo Zvolene konštatuje, že ošetrenie sadeníc už vysadených porastov sa nevykonáva celoplošným postrekom, ale iba bodovým postrekom jednotlivých sadeníc tak, aby dopad na životné prostredie bol minimálny, keď sa ošetruje len kmienok sadeníc, druhou formou chemického ošetrenia je máčanie nadzemných častí sadeníc ešte bez čerstvých výhonkov po vyzdvihnutí z lesnej škôlky do roztoku insekticídu, pričom treťou formou je postrek celých záhonov sadeníc v lesných škôlkach ešte pred ich vyzdvihnutím, keď sa sadenice v týchto dvoch posledných prípadoch sadia už chemicky ošetrené. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, jeho dôvodov, ako ani z obsahu spisu nie je preukázané, že by správne orgány zisťovali, či na lesné porasty, ktoré sú zaradené do II. alebo III. stupňa ochrany v rámci ochranného pásma Tatranského národného parku, tak ako sú špecifikované JPRL, je možné realizovať chemický postrek formou chemického ošetrenia máčaním nadzemných častí sadeníc, resp. postrek celých záhonov sadeníc v lesných škôlkach ešte pred ich vyzdvihnutím a sadenie už priamo chemicky ošetrených sadeníc. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým JPRL nie je zrejmé, o aký charakter lesných porastov sa jedná a nie je zrejmé ani akým spôsobom vo vzťahu k všetkým alebo jednotlivým JPRL je potrebné realizovať konkrétny postup chemického ošetrenia, naviac, keď vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia absentuje vyjadrené stanovisko Národného lesníckeho centra, ktoré uviedlo, že ošetrenie sadeníc už vysadených porastov sa nemôže vykonávať celoplošným, ale iba bodovým postrekom. V rozhodnutí absentujú podmienky postreku v prípade porastov, ktoré nie sú holinami alebo nejedná sa o dosadby, jedná sa o sadenice, ktoré sú vysadené v poraste a sú poškodené alebo zasiahnuté tvrdoňom smrekovým a na ktorých je potrebné vykonávať iba bodový postrek. Preto je výrok napadnutého rozhodnutia nesúladný so stanoviskom Národného lesníckeho centra Zvole z 27.05.2013 a je nezrozumiteľný, nakoľko z neho ani nie je zrejmé, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym lesným porastom identifikovaným JPRL a LHC, je potrebné vykonať celoplošný postrek, a to spôsobom chemického ošetrenia máčaním nadzemných častí sadeníc alebo postrek celých záhonov sadeníc v lesných škôlkach ešte pred ich vyzdvihnutím a vysadením už takto chemicky ošetrených sadeníc a v ktorých lesných porastoch je potrebné vykonávať postrek bodový, teda nie celoplošný, preto je rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie nielen nedostatočne zdôvodnené, nesúladné so stanoviskom Národného lesníckeho centra Zvolen, ale aj vo výroku nezrozumiteľné. Z obsahu správneho spisu súd nezistil dokazovanie, ktoré by preukazovalo, v akom rozsahu sú jednotlivé porasty napadnuté a aký druh aplikácie uvedeného chemického prípravku je vo vzťahu k jednotlivým lesným porastom potrebný, možný, účinný a najmenej zaťažujúci životné prostredie. Správne orgány sa nevysporiadali s námietkami žalobcu, ktoré mohli mať, v súvislosti s postupom žiadateľa, vplyv na rozšírenie tvrdoňa smrekového, a to príčiny jeho premnoženia, vplyv hospodárenia pre premnoženie, vyhodnotenie použitia určitých chemických prípravkov, celkový prínos a vplyv ich aplikácie na postihnuté územie tak, aby bolo preukázané, že nie je možné rozšírenie tvrdoňa smrekového účinne eliminovať iným spôsobom (než uloženým), šetrnejším k životnému prostrediu. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že súčasťou jeho výrokovej časti nie sú, vo vzťahu k jednotlivým lesným porastom (ktoré sú identifikované JPRL a LHC), určené konkrétne podmienky aplikácie uvedeného chemického prípravku. Výrok prvostupňového rozhodnutia je naviac nesúladný so stanoviskom Národného lesníckeho centra, ktoré uvádza ako prvú možnosť aplikácie chemického prípravku formou bodového postreku už na vysadenom poraste a nie celoplošným postrekom. V tomto smere absentujú podmienky, ktoré v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. správny orgán vo výrokovej časti nedostatočne špecifikoval. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj pre nezrozumiteľnosť. Ani z odôvodnení rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, z obsahu správneho spisu, ale ani vykonaného dokazovania nie je zrejmé, aký charakter postihnutia jednotlivých lesných porastov podľa JPRL a príslušného LHC sa jedná, či sa jedná vo všetkých prípadoch o postihnutie lesných porastov tvrdoňom smrekovým už na vysadenom existujúcom poraste alebo na holinách, pričom Národného lesnícke centrum Zvolen tak, ako už súd vyššie konštatoval, súhlasilo iba v uvedených troch bodoch chemickej ochrany sadeníc s realizáciou tohto chemického postreku bodovým postrekom v poraste, máčaním sadeníc po vyzdvihnutí a postreku záhonov so sadenicami pred vyzdvihnutím, pričom je potrebné zistiť, vo vzťahu ku konkrétnym lesným porastom, aký možný konkrétny spôsob postreku je potrebné realizovať. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď nezistil presne a úplne skutočný stav veci, nakoľko nielen z obsahu rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ale ani z obsahu správneho spisu nie je zrejmé, v akom rozsahu sú postihnuté konkrétne lesné porasty, o aký druh poškodenia sadeníc sa jedná a teda nie je ani zrejmé, či aplikácia chemického prípravku bola nevyhnutnosťou pri odstraňovaní tvrdoňa smrekového v konkrétnych lesných porastoch (zaradených do zvýšeného stupňa ochrany), či neprichádzali do úvahy iné šetrnejšie metódy a taktiež nie je z obsahu spisu vo vzťahu ku konkrétnym lesným porastom (označenými JPRL a LHC) zrejmé, aká aplikácia chemického prípravku v prípade nevyhnutnosti je možná, z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, či v posudzovaných lesných porastoch sa jedná o ošetrenie sadeníc už vysadených alebo sa jedná o iný porast, napr. tzv. holiny alebo sa jedná o tzv. dosadzovanie lesných porastov, kde je potrebné aplikovať, aj podľa Národného lesníckeho centra Zvolen, postrek formou máčania sadeníc po vyzdvihnutí alebo postrek záhonov so sadenicami pred vyzdvihnutím. Z uvedených dôvodov krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne zdôvodnené, rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nevychádza z presne a úplného zisteného skutočného stavu veci, preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť aj pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré súd žalobcovi priznal a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Trovy konania si žalobca vyčíslil podaním zo dňa 4.6.2014. Celkovo požadoval 340,90 Eur, z titulu trov právneho zastúpenia, za tieto úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastupovania vo výške 170,45 Eur a žaloba zo dňa 19.5.2014 vo výške 170,45 Eur (odmena za 1 úkon právnej služby (1/6 výp. základu § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) 134,- Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur, čo je spolu 142,04 Eur + 20% DPH (28,41) = 170,45 Eur). Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume 340,90 Eur z titulu trov právneho zastúpenia. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - príprava a prevzatie vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - podanie žaloby vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - 20% DPH vo výške 56,82 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 340,90 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky so sídlom v N., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.