Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/34/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200713 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci navrhovateľky: A. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. L. XXXX/X, D., L. republika, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k. OU-ZA-PLO 2014/010849/R zo dňa 02.05.2014 v znení jeho opravy č. k. OU-ZA-PLO 2014/010849-8 zo dňa 13.05.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, pozemkový a lesný odbor č.k. OU-ZA-PLO 2014/010849/R zo dňa 02.05.2014 v znení jeho opravy č. k. OU-ZA-PLO 2014/010849-8 zo dňa 13.05.2014, v jeho výroku VI. p o t v r d z u j e . Ostatné výroky z o s t á v a j ú nedotknuté. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým výrokom VI. rozhodnutia odporcu č.k. OU-ZA-PLO 2014/010849/R zo dňa 02. 05. 2014 odporca podľa § 5 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva a právo na náhradu k nehnuteľnostiam tam špecifikovaným zapísaným v majetkovej podstate č. 210 k. ú. Z. T. na podiel pôvodných spoluvlastníkov W. S., rod. M., K. S., L. S., O. S. z dôvodu, že žiadateľka nesplnila podmienku § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., t.j. nie je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území. Tento výrok odôvodnil tým, že žiadateľka nesplnila podmienku § 2 ods. 1 citovaného zákona, t.j. nie je pôvodným vlastníkom a ani fyzickou osobou patriacou do okruhu oprávnených osôb vymedzených v tomto zákone. Poukázal na § 2 ods. 1 citovaného zákona, kde zdôraznil, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom uvedeným v ust. § 3 zákona. Proti tomuto výroku rozhodnutia podala odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľka. Uviedla, že v rozhodnutí je nesprávne uvedený jej dátum narodenia, pretože sa nenarodila XX.XX.XXXX, ale XX.XX.XXXX v Y. Štátne občianstvo a národnosť mala slovenské do roku 1994. V roku 1985 nasledovala manžela do mesta Karviná. Zostala v tom istom štáte - Československu. Nikdy neemigrovala, ani s nikým nekolaborovala. Je proti tomu, aby teraz, keď žijú Slováci a Česi v Európskej únii, nedostala majetok po jej starých rodičoch. Žiadala, aby mala právo na navrátenie vlastníctva k pozemku. Odporca opravou písomného vyhotovenia rozhodnutia č.k. OU-ZA-PLO 2014/010849-8 zo dňa 13. 05. 2014 opravil dátum narodenia navrhovateľky v napadnutom rozhodnutí tak, že namiesto dátumu XX.XX.XXXX uviedol dátum XX.XX.XXXX vo všetkých častiach tohto rozhodnutia, kde sa chyba vyskytovala. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 05.06.2014. Uviedol, že žiadateľka nesplnila podmienku § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., t.j. nebola občanom SR s trvalým pobytom na jej území ku dňu účinnosti zák.č. 503/2003 Z.z., ani ku dňu uplatneného reštitučného nároku. Chybu v dátume narodenia A. E. správny orgán opravil opravou zo dňa 13.05.2014. Navrhol opravný prostriedok zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.09.2014. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov (§ 250h ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že napadnutý výrok VI rozhodnutia je zákonný a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov: Zo správneho spisu súd zistil, že navrhovateľka je od 31.03.1994 štátnym občanom L. republiky. Uvedené preukazuje Osvedčenie Okresného úradu Karviná o vykonaní voľby štátneho občianstva Českej repibliky zo dňa 31.03.1994. Z Listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky vydanej Okresným úradom Žilina dňa 28.03.1994 vyplýva, že navrhovateľka sa podľa § 9 zák. č. 40/1993 Z.z. prepúšťa zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Prepustenie zo štátneho zväzku nadobúda účinnosť doručením tejto listiny, ktorá bola doručená dňa 28.03.1994. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s názorom správneho orgánu v tom, že aby žiadateľka o reštitučný nárok mohla byť úspešná v konaní podľa zák. č. 503/2003 Z.z., musí spĺňať podmienky oprávnenej osoby uvedené v § 2 citovaného zákona. Buď žiadateľka je pôvodným vlastníkom pozemkov, ktoré prešli na štát v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 a zároveň je občanom SR s trvalým pobytom na jej území (§ 2 ods. 1 citovaného zákona) alebo je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, a to vtedy, keď pôvodný vlastník týchto pozemkov zomrel pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 zákona (alebo bol pred uplynutím tejto lehoty vyhlásený za mŕtveho), pričom musí spĺňať podmienku, že je štátnym občanom SR a taktiež musí byť jednou z osôb uvedených v § 2 ods. 2 písm. a), b), c), d), e). Navrhovateľka nebola pôvodným vlastníkom požadovaných nehnuteľností, pretože zo správneho rozhodnutia vyplýva, že pôvodnými vlastníkmi boli W. S., rod. M., K. S., L. S., O. S.. Nemôže sa preto na ňu vzťahovať § 2 ods. 1 citovaného zákona, ani s jeho podmienkami štátneho občianstva SR a podmienkou trvalého pobytu na území SR. S týmto právnym názorom odporcu, ktorý je uvedený v napadnutom výroku VI. sa súd nemôže stotožniť. Navrhovateľka teda nebola povinná splniť podmienku štátneho občianstva SR a súčasne trvalého pobytu na území SR v zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona. Navrhovateľka je, podľa jej tvrdenia, jednou z osôb uvedených v § 2 ods. 2 citovaného zákona - podľa jej tvrdenia v opravnom prostriedku má byť vnučkou pôvodných vlastníkov. Na jej status ako oprávnenej osoby je teda potrebné aplikovať § 2 ods. 2 citovaného zákona. Avšak podľa tohto ustanovenia taktiež musí spĺňať podmienku štátneho občianstva SR (bez ďalšej podmienky trvalého pobytu na území SR). Ak žiadateľka túto podmienku nespĺňala, či už v čase podania reštitučnej žiadosti alebo v čase vydania napadnutého rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že nemôže byť považovaná za oprávnenú osobu podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak by aj inak ďalšie podmienky splnila. Keďže z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka nie je štátnym občanom SR, nebola splnená táto zákonná podmienka, aby mohla byť kvalifikovaná ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona. Preto odporca správne rozhodol, keď jej právo na navrátenie vlastníctva a právo na náhradu k nehnuteľnostiam nepriznal. Tá skutočnosť, že odporca v napadnutom výroku i v jeho odôvodnení nesprávne uviedol ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona, nie je vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), pretože z § 2 ods. 2 citovaného zákona, ktorý mal byť správne aplikovaný, taktiež vyplýva podmienka občianstva SR oprávnenej osoby. Správne teda vo svojom dôsledku konštatoval správny orgán v odôvodnení napadnutého výroku, že žiadateľka nie je pôvodným vlastníkom a ani fyzickou osobou patriacou do okruhu oprávnených osôb vymedzených citovaným zákonom - keďže zákonná podmienka oprávnenej osoby, a to štátne občianstvo SR splnená nebola. Z týchto dôvodov krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné. K odvolacej námietke, že navrhovateľka je proti tomu, aby teraz, keď Slováci a Česi žijú v Európskej únii, nedostala majetok po jej starých rodičoch, keď nikdy neemigrovala a ani s nikým nekolaborovala, krajský súd uvádza nasledovné. Paragraf 2 zák. č. 503/2003 Z.z. je koncipovaný tak, že stanovuje limity osobného rozsahu potenciálnych reštituentov. Tento limit je zosobnený práve podmienkou štátneho občianstva SR. V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že tento zákon upravuje podmienky zmiernenia niektorých majetkových krívd, ktoré sa stali v období neslobody a nemá ambíciu odčiniť všetky krivdy. Ústava SR v čl. 20 ods. 2 veta druhá deklaruje, aby určité veci boli iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb zo sídlom v SR, čím vytvára priestor pre zákonodarcu ustanoviť osobný a vecný rozsah pri právnej úprave vlastníctva napr. tak, že zúži osobný rozsah vlastníkov len na občanov SR a právnické osoby so sídlom v SR ako vlastníkov určitých vecí. Tak tomu bolo i v danom prípade, keď zákonnou normou bol stanovený limit osobného rozsahu potenciálnych reštituentov splnením podmienky štátneho občianstva SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č.k. PL.ÚS 127/2007 z 29. októbra 2008, ktorý návrhu Krajského súdu v Bratislave na vyslovenie nesúladu čl. I § 2 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s čl. 1 a čl. 12 Ústavy SR nevyhovel. Tento nález sa v plnom rozsahu dá aplikovať aj na ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona, pretože taktiež v tomto ustanovení je stanovená podmienka štátneho občianstva SR pre priznanie štatútu oprávnenej osoby, ako tomu je aj v § 2 ods. 1 citovaného zákona. V tejto súvislosti tiež súd zdôrazňuje, že Európska Komisia pre ľudské práva v Štrasburgu v súvislosti s reštitúciami vyslovila, že podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neexistuje právo na reštitúciu vlastníctva a pretože diskriminácia podľa čl. 14 dohovoru je možná len v súvislosti s porušením niektorého hmotného práva zaručeného dohovorom, nemožno odvodiť v prípade podmienky ani štátneho občianstva, ani trvalého pobytu podľa reštitučných predpisov porušenie zákazu diskriminácie. Ak teda neexistuje podľa dohovoru právo na reštitúciu vlastníctva, sú podľa Komisie reštitúcie v rukách každého štátu ako suveréna. Ak teda SR pri reštitúcii majetkových práv podľa zák. č. 503/2003 Z.z. zvolila ako jednu z podmienok statusu oprávnených osôb podmienku štátneho občianstva SR, tento jej postup je ústavne konformný. Ostatné výroky odvolaním nenapadnuté zostávajú nedotknuté. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Odporca nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.