Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/36/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200733 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200733.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, so sídlom 17. listopadu 2172, Ostrava -Poruba, Česká republika, IČ: 619891009, proti odporcovi: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX E., v konaní o vykonateľnosť rozhodnutí cudzieho správneho orgánu -Vysokej školy báňskej - technickej univerzity Ostrava č.k. 0065/2012-0401/DES zo dňa 13.02.2012 a č.k. 0118/2013-0401/DES zo dňa 25.02.2013, takto
r o z h o d o l :
Konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podľa § 250w a nasl. O.s.p. domáhal sa navrhovateľ, aby súd rozhodol, že jeho rozhodnutia č.k. 0065/2012-0401/DES zo dňa 13.02.2012 a č.k. 0118/2013-0401/DES zo dňa 25.02.2013 sú vykonateľné v Slovenskej republike. V odôvodnení uviedol, že s týmito rozhodnutiami bol odporcovi ako študentovi stanovený poplatok za prekročenie štandardnej doby štúdia zväčšenej o 1 rok v každom rozhodnutí vo výške 9 000,- Kč. Prvé rozhodnutie v poradí bolo odporcovi doručené náhradným spôsobom dňa 22.03.2012 a druhé rozhodnutie v poradí bolo odporcovi doručené náhradným spôsobom dňa 22.03.2012. Následne boli rozhodnutia vyvesené na úradnú tabuľu školy. Pretože odporca nepodal žiadosť o ich preskúmanie, nadobudlo prvé rozhodnutie v poradí právoplatnosť 22.04.2012 a vykonateľnosť 14.05.2012 a druhé rozhodnutie v poradí právoplatnosť 14.05.2013 a vykonateľnosť 27.05.2013. Stanovenie výšky poplatkov spojených so štúdiom patrí do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy s tým, že toto konanie je dvojinštančné, pričom odvolacím orgánom žiadosti o preskúmanie je rektor príslušnej vysokej školy. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia je vynútiteľné správnou či súdnou exekúciou. Ide o rozhodnutie vydané školou ako orgánom verejnej moci podľa zákona.
Z rozhodnutí, ktoré boli predmetom tohto súdneho konania č.k. 0065/2012-0401/DES zo dňa 13.02.2012 a č.k. 0118/2013-0401/DES zo dňa 25.02.2013 súd zistil, že ide o rozhodnutia verejnej vysokej školy v Českej republike o poplatku za dlhšiu dobu štúdia, než je štandardná doba štúdia zväčšená o 1 rok v bakalárskom študijnom programe podľa § 58 ods. 3 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách platného a účinného v Českej republike.
Podľa § 250w ods. 1 O.s.p., ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích súdov vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len "cudzie správne rozhodnutie"), možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 3 písm. a) bod 1. zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok v znení neskorších predpisov, medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávky sa vo vzťahu k a) členským štátom vzťahuje na pohľadávky týkajúce sa 1. všetkých daní, poplatkov akéhokoľvek druhu, dovozného alebo vývozného cla, ktoré vyberá členský štát, jeho územný celok alebo jeho správny celok vrátane miestnych orgánov alebo ktoré sa vyberajú v mene členského štátu alebo v mene Európskej únie, okrem povinných odvodov sociálneho zabezpečenia 5a) a poplatkov zmluvnej povahy,
Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky zabezpečí vymáhanie pohľadávky členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej vymáhanie.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, pohľadávka členského štátu sa vymáha rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky a jej vymáhanie nemá prednosť pred vymáhaním pohľadávky Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 3 cit. zákona, na účely vymáhania pohľadávky sa jednotný exekučný titul odo dňa doručenia žiadosti podľa § 8 považuje za exekučný titul vydaný podľa osobitného predpisu 18) a nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu. 19)
18) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. § 61 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zákona č. 518/2005 Z.z. Zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
19) § 250w až 250y Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky zamietne žiadosť a) podľa § 8, ak celková suma pohľadávky je nižšia ako 1 500 eur, b) podľa § 6 až 8 alebo § 10 aj, ak medzi dňom, keď sa pohľadávka stala splatnou podľa právneho predpisu členského štátu, a dňom, keď žiadosť príslušného orgánu členského štátu bola doručená príslušnému orgánu Slovenskej republiky, uplynulo viac ako päť rokov.
Krajský súd v Žiline skúmal, či na danú oblasť správneho práva je možné aplikovať § 250w a nasl. O.s.p., teda či súd má právomoc rozhodovať v tejto veci. Z rozhodnutí, ktoré boli súdu predložené na rozhodnutie o ich vykonateľnosti vyplýva, že sa jedná o rozhodnutia verejnej vysokej školy o poplatku za štúdium v zmysle § 58 ods. 3 zákona č. 111/1998 Sb. o vysokých školách platného a účinného v Českej republike. Jedná o poplatok, ktorý bol odporcovi vyrubený navrhovateľom, ktorý je orgánom verejnej moci - konkrétne samosprávnym orgánom, ktorý je vybavený kompetenciou rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb - študentov v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) cit. zákona o vysokých školách. Tieto rozhodnutia vydal správny orgán v rámci jeho pôsobnosti v oblasti verejného (nie súkromného) práva a rozhoduje na základe zákona, v danom prípade podľa § 58 ods. 3 cit. zákona.
Preto je potrebné posudzovať tento správny orgán ako subjekt, ktorý poplatok vyberá v mene členského štátu v zmysle § 3 písm. a) bod 1. Z.č. 466/2009 Z.z. a na vymáhanie tohto poplatku je potrebné aplikovať špeciálnu právnu úpravu, a to zákon č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok v znení zákona č. 531/2011 Z. z.. Zákon č. 531/2011 Z. z. implementoval smernicu Rady 2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení. Zmena sa týkala najmä rozšírenia vecného rozsahu pôvodného zákona č. 466/2009 Z. z. na všetky dane, poplatky a clo vyberané členským štátom na území členského štátu s vylúčením určitých skupín pohľadávok tak, ako to predpokladá smernica. Predmetom tohto zákona, na ktorý sa vzťahuje medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávok je okrem iného i vymáhanie poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát, jeho územný celok alebo ktoré sa vyberajú v mene členského štátu alebo Európskej únie okrem odvodov sociálneho zabezpečenia a poplatkov zmluvnej povahy. Keďže v danom prípade navrhovateľ žiada uznať vykonateľnosť rozhodnutí, ktorými bol stanovený poplatok za
štúdium na verejnej vysokej škole, ktorý inštitút je zakotvený v zákone (nie v zmluve), táto pohľadávka je predmetom právnej úpravy zákona č. 466/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Uvedený právny názor je aj v súlade s právnou úpravou rovnakej problematiky v ČR, kde smernicu Rady 2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení implementoval český z.č. 471/2011 Sb., podľa ktorého (§ 1 ods. 3, písm. b) bod 3 cit. zákona) za finančné pohľadávky sa pre účely tohto zákona považujú aj pohľadávky z daní, poplatkov a ciel akéhokoľvek druhu vrátane ich príslušenstva ukladaných orgánom verejnej moci iného členského štátu.
Súd preto vzhľadom na túto špeciálnu právnu úpravu konštatuje, že je potrebné postupovať podľa tejto právnej úpravy v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali.
Ustanovenia § 6 a nasl. cit. zákona uvádzajú, akým spôsobom sa pohľadávka členského štátu v Slovenskej republike vymáha. Vymáha sa rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky s tým, že v zmysle § 9 ods. 3 cit. zákona na účely vymáhania pohľadávky sa jednotný exekučný titul (§ 8 ods. 3 písm. a) cit. zákona) odo dňa doručenia žiadosti podľa § 8 cit. zákona príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je Finančné riaditeľstvo SR (§ 2 písm. c) bod 1 cit. zákona), považuje sa exekučný titul vydaný podľa slovenských právnych predpisov (Správneho poriadku, Colného zákona, Daňového poriadku) a nepodlieha uznaniu podľa osobitného predpisu, ktorým je podľa odkazu 19 § 250w až 250y O.s.p.. Preto v danom prípade súd nemá právomoc rozhodovať podľa týchto ustanovení týkajúcich sa uznania vykonateľnosti cudzieho správneho rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že v konaní podľa § 250w a nasl. O.s.p. nemá právomoc vo veci konať a preto je potrebné súdne konanie podľa § 104 ods.1 O.s.p. zastaviť pre nedostatok základnej procesnej podmienky vedenia konania, ktorou je právomoc súdu.
Krajský súd uvádza, že v zmysle zákona č. 466/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je Finančné riaditeľstvo SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva vo vzťahu k poplatkom podľa § 3 písm. a) bod 1 z.č. 466/2009 Z.z. príslušným orgánom SR, ktorý zabezpečí vymáhanie pohľadávky členského štátu na základe žiadosti príslušného orgánu členského štátu o jej vymáhanie (§ 8 ods. 1 cit. zákona). Finančné riaditeľstvo SR (alebo poverený štátny orgán) teda vo vlastnom mene zabezpečí vymáhanie tejto pohľadávky a to rovnako, akoby išlo o pohľadávku Slovenskej republiky a to priamo, t. j. bez toho, aby musela byť uznaná podľa § 250w a nasl. O.s.p.
Meritórny spôsob rozhodnutia príslušného orgánu Slovenskej republiky o žiadosti príslušného orgánu členského štátu o vymáhanie pohľadávky je v právomoci tohto orgánu. Pritom súd poukazuje na ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) a b) cit. zákona. Vo vzťahu k možnému zamietnutiu žiadosti podľa § 11 ods. 2 písm. a) cit. zákona súd poukazuje na dôvodovú správu k z.č. 531/2011 Z.z., ktorý novelizoval toto ustanovenie pôvodného z.č. 466/2009 Z.z., podľa ktorej výška pohľadávky sa bude posudzovať len vo vzťahu k žiadosti o vymáhanie pohľadávky. T.j. suma vyššia ako 1500 eur musí byť uvedená v žiadosti, čo však zrejme nevylučuje, že na vymáhanie môžu byť dané viaceré rozhodnutia, v ktorých výška jednotlivých pohľadávok nepresiahne túto sumu, avšak celková výška súm všetkých pohľadávok v rozhodnutiach daných na vymáhanie túto sumu presiahne.
V súvislosti s meritórnym rozhodnutím o žiadosti je tiež treba poukázať na lehotu päť rokov podľa § 11 ods. 2 písm. b) cit. zákona.
Návrh navrhovateľa na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzieho správneho orgánu nie je možné podľa jeho obsahu posúdiť ako žiadosť príslušného orgánu členského štátu o vymáhanie pohľadávky podľa z.č. 466/2009 Z.z. a teda postúpiť ho príslušnému orgánu SR na priame vybavenie. Tento návrh totiž nepodal na to príslušný orgán členského štátu. Týmto je v zmysle § 2 písm. b) cit. zákona orgán, ktorý podľa práva členského štátu je oprávnený poskytovať, požadovať alebo prijímať medzinárodnú pomoc pri vymáhaní pohľadávky v súlade s osobitným predpisom (Nariadenie komisie (EÚ) č. 1189/2011 - vykonávacie nariadenie k smernici Rady 2010/24/EÚ). V Českej republike Generálne finančné riaditeľstvo podľa § 4 ods. 3 písm. b) z.č. 456/2011 Sb. vykonáva pôsobnosť ústredného kontaktného orgánu, dielčieho kontaktného orgánu alebo kontaktného útvaru pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok. Podľa § 16 ods. 1 z.č. 471/2011 Sb. môže český kontaktný orgán dožiadať kontaktný orgán iného štátu o vymáhanie finančnej pohľadávky za splnenia podmienok tam ustanovených. Ani z obsahu návrhu nevyplýva, že ide o žiadosť v zmysle z.č. 466/2009 Z.z.. Návrh
neobsahuje náležitosti, ktoré musí žiadosť o vymáhanie obsahovať podľa Nariadenia komisie (EÚ) č. 1189/2011. Súd preto tento návrh nemohol v zmysle § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. priamo postúpiť príslušnému orgánu SR zabezpečujúcemu vymáhanie pohľadávok.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., takže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.