Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/68/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200734 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200734.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: Y. L., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, N. L., v zastúpení advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DE/2014/006112/2804/ PER-500 zo dňa 05.02.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. DE/2014/006112/2804/PER-500 zo dňa 05.02.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. a 250j ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet advokátskej kancelárie Nosko & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, do 30 dní od jeho právoplatnosti. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným na Najvyšší súd SR dňa 15.04.2014 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala preskúmania a zrušenia žalovaného č. DE/2014/006112/2804/PER-500 zo dňa 05.02.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného, napadnuté rozhodnutie, preskúmavané rozhodnutie, rozhodnutie“), ktorým žalovaný (ďalej len „SPF“) podľa § 11 ods. 8 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.) v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol, že poskytuje žalobkyni ako oprávnenej osobe náhradu v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že oprávnená osoba D. daroval reštitučný nárok svojej dcére - žalobkyni darovacou zmluvou č. N36/2010 NZ 80/2000, ktorá sa týkala rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č.j. R 70-2/1994 zo dňa 13.05.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.06.1994 a následne žalobkyňa ako oprávnená osoba požiadala žalovaného výzvou z 09.06.2000 a žiadosťou zo dňa 08.04.2013 o poskytnutie náhrady, a to formou vydania náhradného pozemku. Konštatoval, že oprávnená osoba nenavrhla sama náhradný pozemok, ktorý by bolo možné vydať. Žalovaný ponúkol žalobkyni osobne na prerokovaní ponuky náhradného pozemku pod č.j. DK/2013/000702 zo dňa 10.04.2013 časť pozemku EKN č. 1101 - orná pôda o výmere 1752 m2 zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. Q., obec O. D., okres Dolný Kubín. Podľa ocenenia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 70-2/1994/1-1 zo dňa 20.06.1994 je cena pôvodného pozemku 314,04 Eur, výmera pôvodného pozemku 1752 m2, kód BPEJ pôvodného pozemku 80601. Náhrady pozemok je zaradený do BPEJ s kódom 0806005 a jeho cena v zmysle vyhlášky č. 205/1988 Zb. v znení vyhlášky č. 289/1990 Zb. je 314,04 Eur. Oprávnená osoba (žalobkyňa) ponúknutý náhradný pozemok listom z 31.10.2013 odmietla. Z uvedených dôvodov, s poukazom na § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podala riadne a včas žalobu žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobných dôvodoch poukazovala na nedostatky výroku napadnutého rozhodnutia, keď nie sú v ňom označené pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať, nie je v nich uvedená výška peňažnej náhrady, ktorá sa má poskytnúť a vo výroku nie je uvedené zákonné ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého žalovaný rozhodol, čím podľa názoru žalobkyne došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, žalovaný porušil aj § 47 ods. 3 cit. zákona. Tvrdila, že žalovaný nemal kompetenciu vydať napadnuté rozhodnutie, nakoľko táto kompetencia mu nevyplýva zo žiadnych ustanovení právnych predpisov, je to subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať len to, čo mu je právnymi predpismi stanovené. Ďalej poukázala, že v konaní, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, došlo k porušeniu práv žalobkyne, navrhnúť náhradu spočívajúcu v primeranom náhradnom pozemku podľa § 6 ods. 7 druhá veta zákona č. 503/2003 Z.z., a to na základe skutočnosti, že žalovaný porušil svoju povinnosť upravenú v § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb., keď je povinný zverejňovať na svojej internetovej stránke údaje o pozemkoch, ktoré sú vhodné ako náhradné pozemky podľa osobitných predpisov a katastrálnych území. Žalobkyňa predložila dokumenty zverejnené na webovej stránke žalovaného, ktoré obsahujú nedostatočné údaje, vyjadruje pochybnosti o aktuálnosti veci, nakoľko zverejnené údaje majú byť aktuálne k 31.08.2012, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané v roku 2014. Ďalej spochybnila úplnosť zverejnených údajov k pozemkom z pohľadu, či sa jedná o všetky pozemky, ktoré sú vhodné ako náhradné pozemky. Nesúhlasila s poskytnutím peňažnej náhrady vo výške uvedenej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadala o možnosť výberu náhradného pozemku a za tým účelom žiadala, aby žalovaný poskytol údaje o vhodných pozemkoch, a to predovšetkým v oblastiach, kde ešte nedošlo k vykonaniu ROEP a nezabránil tak účinnému uplatneniu oprávneného nároku žalobkyne na náhradný pozemok. Tvrdila, že žalovaný opakovane zmaril poskytnutie náhradného pozemku a porušil práva žalobkyne, keď dňa 03.01.2003 oznámil žalobkyni, že Mesto Dolný Kubín odsúhlasilo nový územný plán a pôvodne ponúknutý pozemok je určený na stavebné účely a tým pádom má inú cenu, pričom na tomto pozemku sa dodnes nestavia a navrhol žalobkyni iný pozemok v lokalite Vyšný Kubín. Dňa 07.12.2013 sa žalobkyňa obrátila na žalovaného so žiadosťou o náhradný pozemok v obci Vyšný Kubín a dňa 10.12.2013 žalovaný oznámil, že aj pozemok vo Vyšnom Kubíne bude v budúcnosti určený na výstavbu a tým pádom je cena za m2 vyššia, pričom na tento pozemok neexistuje dodnes platný územný plán a pozemok je stále vedený ako BPEJ - poľnohospodárska pôda. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním z 18.07.2014 (č.l. 23 spisu) a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podaní z 13.10.2014 označeným ako „stanovisko“ konštatoval, že čo sa týka EKN parcely 2241, kat. úz. H. L., uvedená parcela z hľadiska územné plánu Mesta Dolný Kubín je zaradená len ako časť zasahujúca pod výstavbu rodinných domov, kat. úz. obce Vyšný Kubín a nezasahujúca časť je zaradená do plochy ornej pôdy a taktiež touto parcelou prechádzajú VVN nadzemné vedenia. Čo sa týka parciel CKN 506 a EKN 588, kat. úz. H. R., obidve v podiele 1/1 sú vo vlastníctve žalobkyne. Týmto sa vyjadril k výzve súdu, z akého dôvodu nedošlo k prevodu ponúkaných náhradných pozemkov. Ďalej konštatoval, že pozemky, ktoré sú vhodné ako náhradné pozemky žalovaný pripravuje a prejednáva priamo s reštituentmi na základe ich pozvania/predvolania na prerokovanie a následne spíše záznam o tom, či s ponúkanými pozemkami súhlasia alebo nie. Žalovaný nie je povinný zverejňovať pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, s výnimkou prípadov pozemkov určených na predaj. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na základe riadne a včas podanej žaloby a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z dôvodu, že vo výroku nebolo uvedené zákonné ustanovenie, na základe ktorého sa poskytuje žalobkyni náhrada v peniazoch, zrušil ho aj podľa § 250j ods. 3 O.s.p., z dôvodu, že nebol predložený kompletný administratívny spis. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom k 31.05.2014, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak oprávnená osoba a) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku alebo b) ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 3 nemožno poskytnúť, a ak nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. v znení k 30.04.2014, Na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi 23) a týmto zákonom a) prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky alebo im poskytne finančnú náhradu, ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb; povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté, 23) Napr. § 11, 17, 18 a § 22 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb., zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Zákon č. 50/1976 Zb. Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb. Zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa v konaní namietala kompetenciu žalovaného rozhodovať podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb., keď tvrdila, že táto kompetencia žalovanému nevyplýva z právnych predpisov a žalovaný je subjektom, ktorý je oprávnený vykonávať len to, čo mu je právnymi predpismi stanovené. S týmto názorom sa krajský súd nestotožňuje, poukazujúc na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý sa k otázke kompetencii Slovenského pozemkového fondu rozhodovať o bezodplatných prevodoch vlastníctva oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. a o náhradách za pozemky v peniazoch podľa § 11 ods. 8 cit. zákona vyjadroval v uznesení 2Sžo/417/2009 z 02.02.2010, v ktorom konštatuje: „V súvislosti s pasívnou legitimáciou Slovenského pozemkového fondu NS SR poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžo 296/2008 zo dňa 10.08.2009. Podľa citovaného rozhodnutia Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nie je zriadená na podnikanie a ktorá svoju činnosť vykonáva podľa zákona č. 330/1991 Zb. a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti vznikajú práva a záväzky (§ 34 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., § 1 Štatútu Slovenského pozemkového fondu účinného od 01.01.2002). Na účely spravovania nehnuteľností podľa odseku 3 pozemkový fond za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (zákon č. 229/1991 Zb., 503/2003 Z.z. atď.) a zákonom č. 330/1991 Zb. prevádza bezplatne do vlastníctva oprávnených osôb pozemky, ak im nemožno podľa týchto predpisov vydať pôvodné pozemky, uzatvára zmluvy o výmene pozemkov s vlastníkmi, na pozemkoch ktorých je zriadená záhradková alebo chatová osada, a poskytuje ďalšiu súčinnosť pri uplatňovaní práv oprávnených osôb, povinnosti právnických osôb, ktoré pozemok držia, nie sú tým dotknuté (§ 34 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb.). Kompetencia Slovenského pozemkového fondu - Bratislava na bezplatný prevod náhradných pozemkov oprávneným osobám, ak im nemožno podľa reštitučného zákona vydať pôvodné pozemky a s tým súvisiace uzatváranie zmlúv, je zakotvená v zákone č. 330/1991 Zb. v ustanovení § 34 ods. 4 písm. a). Hmotnoprávne však Slovenský pozemkový fond - Bratislava postupuje podľa ustanovení reštitučného zákona (§ 6 ods. 2 - ods. 10), jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie obvodného pozemkového úradu o reštitúcii - o priznaní práva na náhradu za pozemky, u ktorých existuje prekážka ich vrátenia oprávneným osobám podľa ustanovenia § 6 ods. 1 reštitučného zákona, t.j. medzi právoplatným rozhodnutím obvodného pozemkového úradu a konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť.“ Ďalej krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie 8Sžo/296/2008 zo dňa 10.08.2009. Krajský súd v súlade s vyslovenými právnymi názormi v cit. rozhodnutiach NS SR a konštantou judikatúrou konštatuje, že kompetencia žalovaného na bezodplatný prevod náhradných pozemkov oprávneným osobám, prípadne poskytnutie finančnej náhrady za pozemky v prípade, ak nie je možné podľa reštitučného zákona oprávneným osobám vydať pôvodné pozemky, je zakotvená v zákone č. 330/1991 Zb. v ustanovení § 34 ods. 4 písm. a). Hmotnoprávne však Slovenský pozemkový fond - Bratislava postupuje podľa ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. - § 11 ods. 2, jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie pozemkového úradu o reštitúcii - priznanie práva na náhradu za pozemky, u ktorých existuje prekážka ich vrátenia oprávneným osobám podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., t.j. medzi právoplatným rozhodnutím pozemkového úradu a konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť. Krajský súd zdôrazňuje, že pre vec je rozhodujúce aj to, že postupom žalovaného bola žalobkyňa dotknutá na svojich vlastníckych právach k náhradným pozemkom, resp. priznanej finančnej náhrade. Z toho plynie aj pozitívna aplikácia ustanovenia čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR na postup žalovaného, ktorý vyústil vo vydaní napadnutého rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému je žalobkyňa oprávnená domáhať sa ochrany svojich práv na súde a ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorým bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach. Najmä z právomoci súdu nemožno vylúčiť preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa názoru krajského súdu, postup a rozhodnutie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a bola kompetencia žalovaného podľa ustanovení § 11 ods. 8 zákona č. 229/1991 Zb. konať a rozhodnúť vo veci priznania náhrady v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať. Námietku žalobkyne, že žalovaný nemal kompetenciu konať a rozhodnúť vo veci priznania finančnej náhrady za pozemky, ktoré nebolo možné oprávnenej osobe (predchodcovi oprávnenej osoby) vydať, považoval krajský súd za nedôvodnú. Predmetom súdneho prieskumu bolo, či postup žalovaného bol v súlade s § 11 zákona č. 229/1991 Zb. a či žalovaný v súlade s ustanoveniami tohto zákona postupoval v prípade žiadosti žalobkyne o poskytnutie náhradných pozemkov a v súlade so zákonom pristúpil k aplikácii § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. Z obsahu predloženého administratívneho spisu mal súd preukázané, že oprávnenej osobe (otcovi žalobkyne) bolo rozhodnutím Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne č. R-70-2/1994 z 13.05.1994 (ďalej len „reštitučné rozhodnutie“), ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.06.1994 vydané podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych práv k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „Zákon o pôde“), rozhodnuté, že oprávnenej osobe D. T. (otcovi žalobkyne) sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. H. R., protokol č. 136, parcelné č. 247, roľa o výmere 2.552 m2, ktorá bola vyvlastnená a za 800 m2 bola priznaná finančná náhrada. Súčasne správny orgán v tomto rozhodnutí rozhodol tak, že nepriznaním vlastníckeho práva k pozemku uvedeným v rozhodnutí, nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo 16 zákona č. 229/1991 Zb. V konaní nebolo sporné, že práva oprávnenej osoby prešli na žalobkyňu, ktorá žiadosťou o poskytnutie náhrady zo dňa 12.07.2000 žalovaného požiadala o náhradu za pozemky, ktoré podľa reštitučného rozhodnutia nebolo možné oprávnenej osobe vydať, a to formou bezplatného prevodu iného pozemku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatuje, že žalobkyni bol ponúknutý náhradný pozemok EKN 1101 - orná pôda o výmere 1.752 m2 zapísaná na LV č. XXXX v kat. úz. Q., obec O. D., okres Dolný Kubín, ktorého výmera zodpovedá výmere pôvodného pozemku, za ktorý nebola poskytnutá finančná náhrada pri vyvlastnení a ktorého cena náhradného pozemku zodpovedá určenej cene pôvodného pozemku, teda v sume 314,04 Eur (9.460,80 Sk) tak, ako bolo vykonané ocenenie vyvlastnených pozemkov, za ktoré nebola poskytnutá náhrada Pozemkovým úradom Dolný Kubín R-70-2/1994-1-1 zo dňa 20.06.1994. Súčasťou administratívneho spisu sú rokovania žalovaného so žalobkyňou ohľadne uzavretia zmluvy o bezodplatnom prevode EKN parcely 1101, ktorých prevod žalobkyňa odmietla z dôvodu, že ponúkaný pozemok sa nenachádza v intraviláne ako bol pôvodný pozemok. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k jednaniu ohľadne aj iných náhradných pozemkov, a to EKN parcely č. 588 v kat. úz. H. R. a súčasťou spisu je aj dohoda uzatvorená podľa § 16 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. týkajúca sa bezodplatného prevodu parcely CKN p. č. 506 o výmere 10.767 m2, druh pozemku - orná pôda, podiel 6307/10767, kat. úz. H. R.. Na základe výzvy krajského súdu, aby sa žalovaný vyjadril, nakoľko z obsahu administratívneho spisu tieto skutočnosti nevyplývajú, či predmetom rokovaní o priznaní náhrady boli aj CKN parcela č. 506 a EKN parcela č. 588, vrátane EKN parcely č. 2241, keď vo vzťahu k CKN parcele č. 506 a EKN parcele č. 588, žalovaný v podaní zo dňa 13.10.2014 (č.l. 33 spisu) uviedol, že sú vo vlastníctve navrhovateľky v celosti. a pripojil nezáväzný výpis z katastra nehnuteľností, kde vo vzťahu k týmto parcelám figuruje žalobkyňa ako vlastníčka. Z obsahu administratívneho spisu však nie je zrejmé, či došlo v súlade s ustanoveniami § 16 ods. 5 zákona č. 229/1991 Zb. aj k uzavretiu platnej a účinnej zmluvy o bezplatnom prevode CKN parcely č. 506 a EKN parcely č. 588 nachádzajúcich sa v kat. úz. H. R. a pokiaľ došlo k prevodu týchto pozemkov (vzhľadom na evidenciu žalobkyne ako vlastníčky uvedených pozemkov), či tieto pozemky boli žalovaným poskytnuté titulom reštitučnej náhrady formou náhradných pozemkov. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, aký postup chronologicky žalovaný pri aplikácii § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. vo veci poskytnutia náhradných pozemkov voči žalobkyni uplatnil, či jeho postup bol súladný s § 11 ods. 2 písm. a), b), c), ktorý konkrétne stanovuje, aké ponúkané pozemky sa oprávnenej osobe (žalobkyni) bezodplatne do vlastníctva prevedú. V rozhodnutí žalovaný len konštatuje, že žalobkyňa odmietla bezodplatný prevod EKN parcely č. 1101 - orná pôda o výmere 1.752 m2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, o aký druh pozemku sa jedná, či je to pozemok charakteru uvedeného v § 11 ods. 2 písm. a), b) alebo c) a taktiež nie je zrejmé, akými pozemkami v kat. území, ktoré požadovala žalobkyňa v čase jednania so žalovaným, žalovaný disponoval a ktoré bolo možné previesť na žalobkyňu. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu administratívneho spisu a vôbec nevyplývajú z dôvodov rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu, bolo povinnosťou žalovaného v dôvodoch rozhodnutia uviesť skutkové a právne okolnosti, ktoré by preukazovali, že postup podľa zákona č. 229/1991 Zb., ktorý žalovaný aplikoval voči žalobkyni, bol v súlade s ustanoveniami § 11 a nasledujúcich, vrátane § 16 zákona č. 229/1991 Zb. V dôvodoch rozhodnutia takýto postup nie je skutkovo vymedzený tak, aby bolo jednoznačne preukázané, akými konkrétnymi nehnuteľnosťami v kat. úz. H. žalovaný disponoval, resp. disponoval s pozemkami, ktoré sa nachádzajú v susednom katastrálnom území (krajský súd poznamenáva, že ponúknuté pozemky EKN 1101 sa nachádzajú v kat. úz. Q., ktorý podľa katastrálnej mapy nie je susediacim územím vo vzťahu ku kat. úz. H. L.) a že pozemok EKN 1101 mohol byť (za splnenia ostatných zákonných podmienok) ponúkaný v poradí podľa § 11 ods. 2 písm. c), lebo sa nachádzal v rovnakom okrese, teda okrese Dolný Kubín, ako vyvlastnený pozemok a že nemal žalovaní v dispozícii iný vhodný pozemok v súlade s jeho vymedzením v § 11 ods. 2 písm. a) alebo b). Žalovaný bol povinný v dôvodoch svojho rozhodnutia skutkovo vymedziť postup, ktorý aplikoval podľa § 11 zákona č. 229/1991 Zb., bol povinný preukázať ponuky náhradných pozemkov, ktoré adresoval žalobkyni, že sa jednalo o jediné ponuky, ktoré mohol v súlade s § 11 ods. 2 písm. a), b), c) v uvedenom poradí žalobkyni poskytnúť a že pozemok EKN 1101 - orná pôda nachádzajúca sa v kat. úz. Q. o výmere 1.752 m2, bol jediným pozemkom v súlade s § 11 ods. 2 písm. c), ktorý bol spôsobilý žalovaný na žalobkyňu previesť a že nedisponoval inými vhodnými pozemkami, ktoré by sa nachádzali v rovnakom katastrálnom území alebo v susediacich katastrálnych územiach (aplikácia § 11 ods. 2 písm. a), b)), ktoré by boli spôsobilé prevodu titulom náhradných pozemkov na žalobkyňu. Tieto skutočnosti z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú, napadnuté rozhodnutie žalovaného je nedostatočne zdôvodnené, nie sú v ňom uvedené skutkové okolnosti postupu žalovaného v súlade s § 11 zákona č. 229/1991 Zb., ani nie je preukázané, že ponuka pozemku EKN č. 1101 bola tou ponukou, ktorú mohol a bol spôsobilý žalovaný žalobkyni poskytnúť a teda nemal možnosť poskytnúť iné náhradné pozemky, v rovnakom alebo susednom katastrálnom území ako vyvlastnené parcely (pôvodný pozemok). Žalovaný bol ďalej v odôvodnení povinný preukázať, že ponúkaný pozemok EKN 1101 bol v rovnakej kvalite ako bol vyvlastnený pozemok, nielen v primeranej výmere ako boli pôvodné pozemky, ktoré oprávnenej osobe (otcovi žalobkyne) boli vyvlastnené a za ktoré nebola poskytnutá vyvlastňovacia náhrada. Aj v tomto smere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia absentuje. Podľa názoru krajského súdu, len poskytovanie náhradných pozemkov v súlade s § 11 ods. 2 následným postupom podľa písm. a), b), c) a Nariadenia vlády č. 237/2010 Z.z. ktorým sa stanovujú predpisy o postupe SPF pri poskytovaní náhradných pozemkov, je postupom v súlade so zákonom, ktorý však v konaní je povinný žalovaný preukázať a v odôvodnení rozhodnutia o priznaní finančnej náhrady ako postupu v súlade s § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. náležite zdôvodniť. Krajský súd poukazuje, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k jednaniu aj o poskytnutí iných náhradných pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. (CKN 506, EKN 588), o ktoré žalobkyňa prejavila záujem a nie je z obsahu administratívneho spisu, ani z dôvodov rozhodnutia zrejmé, či tieto pozemky boli ponúkané, či bola akceptovaná táto ponuka a či došlo následne aj titulom poskytnutia náhradných pozemkov k ich prevodu práve z dôvodu, že žalovaný sa vyjadril, že žalobkyňa je ich vlastníčkou, avšak nie je zrejmé, na základe akého právneho úkonu a titulu sa žalobkyňa vlastníčkou týchto pozemkov v skutočnosti stala a či žalovaný tieto pozemky titulom náhradných pozemkov prevádzal. Nie je zrejmé, či prevod týchto pozemkov sa týkal iných reštitučných konaní. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Súčasne sa stotožnil s názorom žalobkyne, že výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný práve z dôvodu, že výroková časť rozhodnutia sa týka priznania finančnej náhrady v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať oprávnenej osobe (žalobkyni). Vykonateľnosť rozhodnutí vydaných s správnom konaní je určená výrokom, vo výrokovej časti absentuje akékoľvek finančné vyjadrenie náhrady za pozemky. Z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľné vo výrokovej časti, nakoľko v ňom nie je uvedená konkrétna výška náhrady, ktorá sa za pozemky, ktoré nebolo možné žalobkyni vydať, priznáva. Túto skutočnosť „nezhojuje“ ani fakt, že výška náhrady je uvedená v dôvodoch rozhodnutia, lebo právoplatné rozhodnutia správnych orgánov sú vykonateľné v rozsahu výrokovej časti, ktorá je najdôležitejšou časťou správneho rozhodnutia, určuje práva a povinnosti subjektov a preto musí byť zrozumiteľná, určitá a jednoznačná. Pokiaľ žalovaný v súlade s § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. rozhoduje o poskytnutí konkrétnej finančnej náhrady, obligatórnou náležitosťou takéhoto rozhodnutia je uvedenie konkrétnej výšky poskytnutej finančnej náhrady. Výrok napadnutého rozhodnutia atribúty výroku správneho rozhodnutia nemá, preto súd akceptoval žalobnú námietku, v ktorej žalobkyňa tvrdila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výrokovej časti je neurčité a teda nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Preto krajský súd pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že výroková časť rozhodnutia je nepreskúmateľná pre nezrozumiteľnosť. Súčasne krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj z dôvodov § 250j ods. 3 O.s.p. V konaní nebol predložený kompletný administratívny spis v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR ktorá upravuje, akým spôsobom je povinný administratívny spis správny orgán predkladať správnemu súdu (predložený spis nie je žurnalizovaný, očíslovaný, nie je pevne zviazaný tak, aby vytváral celok). Naviac, v jeho obsahu absentujú písomnosti, ktoré by preukázali, akým spôsobom sa realizovali, resp. nerealizovali ponuky, čo sa týka ponúkaných náhradných pozemkov v katastrálnych územiach, či už CKN parcely č. 506 alebo EKN parcely č. 588. Súčasťou administratívneho spisu nie sú podklady, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré konkrétne pozemky po podaní žiadosti až do rozhodnutia mal žalovaný k dispozícii v súlade s § 11 ods. 2 písm. a), b), c) zákona č. 229/1991 Zb., ktoré by spĺňali atribúty spôsobilého náhradného pozemku a ktoré mohol žalobkyni poskytnúť, nie je v konaní preukázané, že jediným možným náhradným pozemkom, v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ktorý mohol po podaní žiadosti až do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný žalobkyni poskytnúť, bola ponúkaná EKN parcela 1101 - orná pôda o výmere 1752 m2, kat. úz. Q.. K žalobnej námietke, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého správny orgán rozhodol, krajský súd konštatuje, že je síce pravdou, že vo výrokovej časti uvedenie konkrétneho zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa poskytuje žalobkyni ako oprávnenej osobe náhrada, absentuje, takisto absentuje aj vymedzenie konkrétnych pozemkov, za ktoré je poskytovaná náhrada, resp. vymedzenie reštitučného rozhodnutia, na základe ktorého vzniklo žalobkyni právo na poskytnutie náhradných pozemkov alebo finančnej náhrady. Krajský súd zdôrazňuje, že zákonné ustanovenie, podľa ktorého žalovaný rozhodol nie je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, nachádza sa však v záhlaví a dôvodoch rozhodnutia, v ktorých je uvedené, že žalovaný rozhodoval pri aplikácii § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., keď rozhodoval o poskytnutí náhrady v peniazoch oprávnenej osobe, ktorá sama náhradný pozemok nenavrhla a nesúhlasí s prevodom ponúkaného pozemku, konkrétne EKN parcely 1101, kat. úz. Q. zapísanej na LV č. XXXX. Zákon č. 229/1991 Zb., aj zákon č. 330/1991 Zb. v ustanoveniach, ktoré upravujú kompetenciu Slovenského pozemkového fondu a jeho rozhodovaciu činnosť, neupravuje, že by na postup a rozhodovanie žalovaného sa vzťahoval Správny poriadok, súčasne však uvedené zákonné normy aplikáciu Správneho poriadku ako všeobecného predpisu v postupe správnych orgánov nevylučujú. Uvedené reštitučné zákony neupravujú ako špeciálne právne normy, formálne náležitosti správneho rozhodnutia vydané žalovaným podľa § 11 ods. 8 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb. (keď nebola aplikácia Správneho poriadku v zákone č. 229/1991 Zb a zákone č. 330/1991 Zb. vylúčená). Podľa názoru krajského súdu, treba vychádzať z ustanovení § 46 a 47 Zákona o správnom konaní, ktoré vyžadujú, aby vo výrokovej časti správneho rozhodnutia, ktorým jednoznačne aj rozhodnutie žalovaného je, bolo uvedené aj zákonné ustanovenie, podľa ktorého správne orgány rozhodujú. Pokiaľ správne orgány rozhodovali o poskytnutí konkrétnej finančnej náhrady, bolo potrebné vo výrokovej časti aplikovať ustanovenie § 11 ods. 8 písm. a) v spojení s § 16 ods. 1 a 6 zákona č. 229/1991 Zb. vo väzbe na Nariadenie vlády SR č. 97/1992 zo dňa 21.01.1992, ktorým sa upravujú niektoré otázky náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a Nariadenia vlády SR č. 237/2010 Z.z. zo dňa 25.05.2010, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupe SPF pri vydávaní náhradných pozemkov. Krajský súd dospel k záveru, že aj táto žalobná námietka bola dôvodná a zrušil rozhodnutie žalovaného pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., keď vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia žalovaného absentovalo zákonné ustanovenie, podľa ktorého žalovaný rozhodol. Krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa mala v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. súd priznal žalobkyni plnú výšku náhrady trov konania. Tieto si uplatnila v podaní zo dňa 07.07.2014 za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH, spolu vo výške 340,90 Eur. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobkyni vznikli trovy právneho zastúpenia 340,90 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie a príprava vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej vo výške 134,- Eur + režijný paušál 8,04 Eur = 142,04 Eur, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - 20 % DPH vo výške 56,82 Eur. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 340,90 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne advokátskej kancelárie Nosko & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.