Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/173/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200755 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200755.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. W., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom Z., B. XXXX/XX, zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v X., U. č. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 30. decembra 2013. Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ získal dobu základnej vojenskej služby od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v II. pracovnej kategórii, dobu služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii a dobu služobného pomeru od 1. januára 2000 do 31. marca 2010 v III. pracovnej kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, uvedenú dobu služby nie je možné hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas opravný prostriedok, v ktorom namietal správnosť posúdenia dôchodkových nárokov. Navrhovateľ má za to, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dovŕšením 58 rokov veku dňa 2. januára 2007. Namieta, že mu odporkyňa nehodnotila civilné obdobia dôchodkového poistenia. Uviedol, že mu bol Ministerstvom vnútra SR priznaný výsluhový dôchodok, ktorý nie je viazaný na dovŕšenie určitého zákonom stanoveného veku. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-43.832-6/2013-VZ zo dňa 16. decembra 2013 vyplýva, že navrhovateľ získal dobu od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v II. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor), od 1. októbra 2000 do 31. marca 2010 v III. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor). Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-43.832-8/2014-VZ zo dňa 21. mája 2014 vyplýva zmena v skutočnostiach uvedených v potvrdení zo dňa 16. decembra 2013. Navrhovateľ získal dobu od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v III. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii (Hasičský a záchranný zbor), od 1. októbra 2000 do 31. marca 2010 v III. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor). Z dôvodu, že navrhovateľovi k 31. decembru 1999 trvalo zamestnanie v II. pracovnej kategórii, nie sú splnené podmienky § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, pretože tento predpokladá trvanie I. pracovnej kategórie. Navrhovateľ v súlade s platnými právnymi predpismi dovŕšil dôchodkový vek dňa 2. januára 2011, t. j. dovŕšením 62 rokov veku. Navrhovateľ k 2. januáru 2011 získal 2 094 dní, t. j. 5 rokov a 269 dní obdobia dôchodkového poistenia. Keďže navrhovateľ nezískal úhrnom najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia nárok na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení nevznikol a jeho žiadosť bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 7. mája 2014 ako vecne správne potvrdil. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiavajú písomného podania zo 14. 6. 2014. Napádajú rozhodnutie odporkyne zo dňa 6. 2. 2014 a tak isto aj zmenové rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. mája 2014, ktoré fakticky je takmer totožné s tým pôvodným zo dňa 6. 2. 2014. V zmenovom rozhodnutí odporkyne sa notoricky opakuje skutočnosť, že skrátenie, čiže o jeden rok menej ráta dobu zamestnania, pretože navrhovateľ nastúpil do Lesníckeho učilišťa 1. 9. 1964 a túto dobu celého roku zarátanú nemá, odporkyňa ráta navrhovateľovi dobu až od 1. mája 1965, takže jeden rok mu vypadol, čo považujú takú chybu odporkyne, že vydala rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné. Rovnako poukázal na § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení - že služobný, či pracovný pomer netrval k 31. 12. 1999. V tejto súvislosti poukázal na analogické ustanovenie Zákona o sociálnom poistení - § 261 ods. 1, v ktorom sa hovorí, že pracovný pomer má trvať k 31. 12. 2003. Poukázal na to, že skupina 41 poslancov Národnej rady SR napadla toto ustanovenie paragrafu Zákona o sociálnom poistení na Ústavnom súde SR, pretože tvrdili, že čo len jeden deň by chýbal do tejto doby nepretržitého zamestnania, tak fakticky klient odporkyne by prišiel o všetky výhody a že je to naozaj nespravodlivé. Ústavný súd podnet poslancov prijal a táto okolnosť je v procese. Analogicky sa toto isté môže použiť aj na ust. § 174 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení, lebo už jeden deň chýbajúcej doby a klient odporkyne príde o výhody, na ktoré nárok má. Navrhovateľ sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho zástupcu a odporkyne sa chcel opýtať - na základe čoho bolo dodatočne prekvalifikované odslúžené obdobie vojenskej služby z II. kategórie funkcií do III. kategórie funkcií a prečo prekvalifikovali odslúžené obdobie práce v Hasičskom záchrannom zbore z II. kategórie funkcií do II. pracovnej kategórie. Služobný pomer mu trval naďalej aj k 31. 12. 1999 a nie tak ako tvrdí odporkyňa. Ďalej chcel predložiť doklady z Učilišťa Veličná na Orave za rok 1964, resp. k 31. 8. 1965. Počas tohto štúdia po pol roku som dostal žltačku, nakoľko nemohli dodržiavať diétu, ktorú mal lekárom stanovenú a mal od lekárov doporučené prísne šetrenie, tak už do tej školy nemohol nastúpiť. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci a k námietke navrhovateľa, že mu zmenili pracovnú kategóriu z II. na III. poukázala na to, že uvedené zmenilo a vyplýva to z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 21. mája 2014, z čoho odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku ďalej vychádzala. Vzhľadom k tomu žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. mája 2014 ako vecne správne potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nemá vedomosť o tom, že by Ministerstvo vnútra SR zmenilo potvrdenie o výkone z II. pracovnej kategórie na III.. Túto skutočnosť im nikto neoznámil. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 30. decembra 2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 2. januára 2006. U navrhovateľa by bola splnená podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok v prípade, že by tento bol zamestnaný v I. pracovnej kategórii alebo v II. kategórii funkcií, ktoré trvali k 31. 12. 1999, čím by vznikol u neho aj nárok na zníženie dôchodkového veku. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU- OSZ-43.832-6/2013-VZ zo dňa 16. decembra 2013 vyplýva, že navrhovateľ získal dobu od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v II. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor), od 1. októbra 2000 do 31. marca 2010 v III. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor). Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU- OSZ-43.832-8/2014-VZ zo dňa 21. mája 2014 vyplýva zmena v skutočnostiach uvedených v potvrdení zo dňa 16. decembra 2013. Navrhovateľ získal dobu od 3. októbra 1968 do 23. septembra 1970 v III. kategórii funkcií (základná vojenská služba), od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii (Hasičský a záchranný zbor), od 1. októbra 2000 do 31. marca 2010 v III. kategórii funkcií (Hasičský a záchranný zbor). Vzhľadom na skutočnosť, že počas služobného pomeru vykonával navrhovateľ zamestnanie v II. pracovnej kategórii, nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na ust. § 274 Zákona o sociálnom poistení nebolo možné u neho znížiť dôchodkový vek a navyše doba trvania služobného pomeru mu bola zhodnotená pri určovaní výsluhového dôchodku. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne, keďže dostatočným spôsobom odôvodnila skutočnosť, pre ktorú nemohla žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku vyhovieť. Z tohto dôvodu konajúci súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. mája 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.