Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/181/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200766 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200766.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: C. X., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom B., H. L. XXXX/XX, zast. Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, so sídlom v B., Y. S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. marca2014 podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 16. decembra 2013 sumu invalidného dôchodku na 301,20 € mesačne. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal správnosť posúdenia zdravotného stavu. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Žilina dňa 30. mája 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 13. júna 2014. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 16. decembra 2013 invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Y. v lekárskej správe zo dňa 12. júna 2014 uviedol: Navrhovateľ s Rubinestein - Taybi syndrómom, ide o genetické ochorenie s typickými somatickými symptómami, s poruchou psychických funkcií v závislosti od prípadu. U navrhovateľa ide o osobnosť s mentálnym postihom v pásme ľahkého zaostávania, získal kvalifikáciu vyučený pekár (psychologické vyšetrenie z 29. 12. 2010). Od tejto doby navrhovateľ nebol psychologicky vyšetrený, až 16. 12. 2013, kedy je dokumentovaný pokles mentálnych schopností do oblasti strednej duševnej zaostalosti, IQ 49. Celkový stav a schopnosť zárobkovej činnosti ďalej ovplyvňuje somatická symptomatológia v zmysle centrálnej tonusovej poruchy s prejavmi spastickej paraparézy DKK ľahkého stupňa s axiálnym hypotonusom a poruchou jemnej motoriky rúk, nie je však strata úchopovej schopnosti. Statodynamika osového aparátu je ľahko narušená, bez postihnutia miešnych koreňov. Vzhľadom k vyššie uvedenému hodnotíme MPSVZČ 45% od narodenia, pretože sa jedná o genetické ochorenie a odo dňa preukázania zhoršenia mentálnych schopností, t. j. od 16. 12. 2013 zvyšujeme MPSVZČ na 80 %. Navrhovateľ ako dôkazný prostriedok priložil aj rozhodnutie zo Žilinského samosprávneho kraja ohľadom odkázanosti na sociálnu službu, kde mu bol priznaný najvyšší t. j. VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. S uvedeným nemôžeme súhlasiť, pretože v psychologickom vyšetrení z 29. 12. 2010 (t. j. 6 mesiacom pred vydaním rozhodnutia, v anamnéze nie je dokumentované akútne ochorenie alebo úraz, ktoré by zhoršili mentálne alebo somatické schopnosti navrhovateľa) sa uvádza, osobnosť je introvertnejšia, rigídnejšia, ale samostatná, bez dozoru dochádza do vzdialeného mesta, dokáže sa o seba postarať. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 45 % od narodenia, 80 % od 16. 12. 2013 (F70/V., 6.a, od 16. 12. 2013 - Kap. V., 6.b). Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na písomne podanom odvolaní v plnom rozsahu spolu s podaním, ktorým dopĺňali odvolanie a ďalej poukázala na to, že samotné rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie pre jeho nepreskúmateľnosť. Poukázala na základný nedostatok spisu žalovaného správneho orgánu - nežurnalizovaný, jednotlivé listiny nie sú chronologicky usporiadané a pre účely súdneho konania plombované pečiatkou odporkyne. Spôsob vedenia spisu neumožňuje zachovať neporušenosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom a súdnom konaní a identifikovať, či napadnuté rozhodnutia majú svoj základ v obsahu spisu. V tomto prípade poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 8Sžf/41/2011, 3Sžf/14/2011, ako aj skutočnosť, že nimi napadnuté rozhodnutie v žiadnom prípade nespĺňa požiadavky kladené na riadne zdôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. V nimi napádanom rozhodnutí odporkyňa v časti odôvodnenie a rozhodnutie iba jednoducho konštatuje, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 16. 12. 2013 je viac ako 70 % a zároveň uvádza, že výsledok posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 3. marca 2014. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Zároveň poukázala na skutočnosť, že nimi napádané rozhodntuie, ako ani žiadne iné rozhodnutie neobsahovalo zdôvodnenie, z akého dôvodu má odporkyňa za to, že dňa 15. 12. 2013 bola miera poklesu navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť v pomere 45 %, avšak už dňa 16. 12. 2013 bola v pomere 80 %. Majú za to, že posudkový lekár mal pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracovať s praktickým lekárom, s ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne spolu za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, ako to ustanovuje § 153 Zákona o sociálnom poistení, čo však v predmetnom prípade vôbec nenastalo. Takíto lekári sa mali jednoznačne vyjadriť k tej skutočnosti, od kedy malo dôjsť k zmene zdravotného stavu navrhovateľa, a to predovšetkým s poukazom na psychologické a urologické vyšetrenie. Skutočnosť, že 16. 12. 2013 bolo uskutočnené psychologické vyšetrenie, nezakladá oprávnenie odporkyne bez odôvodnenia tvrdiť, že v tento deň tiež došlo k zásadnej zmene v zdravotnom stave navrhovateľa. V tejto súvislosti uviedla, že z hodnotenia psychologického vyšetrenia Mgr. G. zo dňa 16. 12. 2013 je zrejmé, že sa zaoberá navrhovateľovým aktuálnym stavom. Stavom, ktorý bol aktuálny dňa 16. 12. 2013 a bolo teda konštatované, že v tento deň trpí strednou mentálnou retardáciou, avšak lekár sa pri tomto vyšetrení už vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, akým stavom trpel navrhovateľ napr. deň predtým, aká je miera zmeny tohto zdravotného postihnutia a pod.. Rovnako poukázala na to, že kontrolná lekárska prehliadka zdravotného stavu navrhovateľa je stanovená až na rok 2017, to znamená až o tri roky od vyšetrenia psychologického stavu navrhovateľa. Je teda zrejmé, že odporkyňa sama vzhľadom na charakter zdravotného postihnutia nepredpokladá zmenu toho zdravotného stavu navrhovateľa počas troch rokov. Nie je teda možné, aby sa tak zásadným spôsobom zmenil zdravotný stav navrhovateľa v jeden deň, a to dňa 16. 12. 2013. Majú za to, že sa muselo jednať o dlhodobý stav, ktorý bol 16. 12. 2013 lekárkou, ktorá vykonala vyšetrenie, iba konštatované. Rovnako poukázala na lekárske vyšetrenie z 1. 8. 2013 MUDr. S., ktorý je súčasťou spisu, kde je uvedené, že navrhovateľ okrem iného trpí poruchou vývoja reči expresívnej zložky, má slabšiu slovnú zásobu a kde je zároveň uvedené, že je potrebné pravidelné neurologické sledovanie. Pokiaľ teda odporkyňa vychádzala z tej skutočnosti, že 29. 12. 2010 bolo už raz vykonané psychologické vyšetrenie navrhovateľa, kde je uvedené, že sa jedná o osobnosť s mentálnym postihom v pásme ľahkého mentálneho zaostávania, že navrhovateľ je osoba samostatná, bez dozoru dochádza do vzdialeného mesta - tieto tvrdenia absolútne nie sú pravdivé, nakoľko navrhovateľ nedochádzal do vzdialeného mesta, bol hospitalizovaný v DSS, kde sa o neho starali a tam bol aj v škole. Po psychologickom vyšetrení z 29. 12. 2010, ktorý v časti bol v rozpore so skutočným stavom, bol zo strany Žilinského samosprávneho kraja dňa 17. 5. 2011 vypracovaný posudok o odkázanosti navrhovateľa na sociálnu službu, kde bolo konštatované, že tento je v tomto čase už odkázaný na sprievod na lekárske vyšetrenie, či vybavovanie úradných záležitostí. To znamená, že ide o priamy rozpor s psychologickým vyšetrením zo dňa 29. 12. 2010. V marci 2011 už bolo konštatované, že v žiadnom prípade sa nemôže nikde zdržiavať sám, nevie sám dochádzať k lekárovi, vždy to musí byť s doprovodom a odporkyňa mohla zistiť, od kedy navrhovateľ trpel tak závažným zdravotným stavom, ktorý odôvodňoval zvýšenie miery postihu na 80 %. Odporkyňa by musela vypočuť ošetrujúceho lekára navrhovateľa, či aspoň vyžiadať si jeho stanovisko, pretože všeobecný lekár navrhovateľa najlepšie pozná jeho celý priebeh a celý zdravotný stav. Rovnako uviedla, že k takejto skutočnosti sa mal vyjadriť lekár, ktorý bol špecialistom v danom odbore. Žiaden z týchto úkonov odporkyňa nevykonala, teda porušila § 195 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého pred vydaním rozhodnutia mala postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení je organizačná zložka odporkyne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania síce nenavrhli, ale sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu. Je zrejmé, že navrhovateľ žiadal priznať invalidný dôchodok od roku 2010, napriek tejto skutočnosti odporkyňa absolútne nepokladala za potrebné vyžiadať si stanoviská príslušných lekárov, ktorí by sa vyjadrili, či je možné, že navrhovateľ trpel zdravotným stavom, ktorý je konštatovaný v psychologickom posúdení zo dňa 16. 12. 2013 aj celý december, aj rok predtým a pod.. Odporkyni vytkla, že po podaní odvolania listom zo dňa 30. 5. 2014, teda ešte predtým ako nariadila ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12. 6. 2014, uviedla že nevyhovela opravnému prostriedku v plnom rozsahu. Až po takomto vyjadrení odporkyňa nariadila ústne pojednávanie, o ktorom spísala zápisnicu. V tejto súvislosti uviedla, že nie je zrejmé, z akého dôvodu vôbec odporkyňa nariaďovala ústne pojednávanie, keď už dopredu vedela, že nevyhovie opravnému prostriedku. V predmetom liste odporkyne je zároveň uvedené, že posudzovaný v rámci odvolania nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by opodstatňovali zmenu pôvodného posudku. Takýmito tvrdeniami sa odporkyňa snaží preniesť zodpovednosť za riadne zistenie skutkového stavu v súlade s § 195 a § 196 Zákona o sociálnom poistení na navrhovateľa. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo strany odporkyne malo byť odborné vyšetrenie, ktoré by riadne zdôvodnilo dobu začatia zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa. Ešte pred vydaním rozhodnutia zo dňa 31. 10. 2013 mali byť zisťované tieto podstatné skutočnosti a mali byť vyžiadané vyšetrenia lekárov špecialistov, avšak odporkyňa ani v tom konaní nepostupovala v súlade so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti majú za to, že v predmetnom prípade nie je možné preskúmať rozhodnutie odporkyne z dôvodu neúplnosti spisov, pretože neboli riadne žurnalizované a plombované pečiatkou odporkyne, že je dôvod pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci z dôvodu, že predmetné rozhodnutie neobsahovalo riadne zdôvodnenie rozhodnutia, ktoré je základným právom každého účastníka konania, s čím sa stotožnil aj Najvyšší súd SR. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 21. 7. 2014, ako aj na lekárske závery prvostupňového a druhostupňového posudkového lekára a vzhľadom k nim navrhla napadnuté rozhodntuie odporkyne zo dňa 21. marca 2014 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 a 10 Zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase rozhodovania odporkyne, preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. marca 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Medzi závermi posudkov - lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemá súd dôvody pochybovať. Námietky navrhovateľa uvádzané v opravnom prostriedku, ako aj na pojednávaní súdu, nemohol súd zohľadniť, lebo uvádzané zdravotné problémy boli všetky známe pri posudzovaní navrhovateľa prvostupňovým aj druhostupňovým posudkovým lekárom a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o invalidite navrhovateľa, resp. určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska zvýšenia invalidného dôchodku. Dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľa preto súd nevzhliadol. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s námietkou navrhovateľa ohľadne spôsobu vedenia administratívneho spisu odporkyne tak, ako to uvádza aj judikatúra Najvyššieho súdu SR. V predmetnom konaní však nie je dôležitý spôsob vedenia a žurnalizácia spisového materiálu odporkyne, ale preukázanie zdravotného postihnutia navrhovateľa (teda podstatne dôležitejší je LDM navrhovateľa). V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Pred podaním opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný dňa 3. marca 2014 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina (MUDr. Y.) so záverom: Posudzovaný je 24-ročný, t. č. nezamestnaný, je od detstva v dispenzári neurologickej ambulancie - základná diagnóza - syndróm Rubinestein - Taybi. Objektívne klinicky je prítomná spastická paraparéza dolných končatín ľahkého stupňa so zaostávaním aktívnej hybnosti končatín, tonus na dolných končatinách je symetricky zvýšený, v zánikoch obojstranne pokles 10 - 20 stupňov, viazne dorzálna flexia nohy obojstranne od strednej fázy. Na horných končatinách je sila, tonus symetrické, viazne jemná motorika obojstranne. Prítomná je porucha reči, slovná zásoba je slabšia, prítomný pectus excavatum, zvýraznená je hrudná kyfóza. Psychologickým vyšetrením v roku 2010 potvrdený mentálny postih v pásme ľahkého duševného zaostávania, bez výraznej diskrepancie vo verbálnej a performačnej časti. Podľa objektívneho nálezu psychológa schopnosť pohybu po societe je na relatívnej dobrej úrovni, dokáže vyhodnotiť situáciu a anticipovať jej rozvoj, slabší je výkon v oblasti vedomostí a informácií, počtového úsudku, opakovania čísiel, čo je podmienené horšou koncentráciou a zameranosťou pozornosti, ľahkou rozptýlenosťou. Výraznejšie spomalené je psychomotorické tempo. Po zhodnotení objektívneho nálezu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím postih duševný s určenou dolnou hranicou daného rozpätia vzhľadom na vyššie uvedené, schopnosť pohybovania sa po societe. Pridružené ťažkosti zo strany pohybového charakteru opodstatňujú zvýšenie o 5%. MPSVZČ je 45 %, keďže sa jedná o hereditárne ochorenie, invalidita vznikla od narodenia. Dňa 16. 12. 2013 bolo realizované psychologické vyšetrenie so záverom, že sa jedná o strednú duševnú zaostalosť, konkrétne oblasť imbecility 49 IQ. Podľa psychologického vyšetrenia zo 16. 12. 2013 menovaný nie je schopný systematického výkonu a zaťaženia, nutná je starostlivosť okolia. Zdravotný stav je zhoršený aj inkontinenciou moču ťažkého stupňa - III. stupeň s predpisovaním inkontinenčných pomôcok, čo je dokumentované urologickým vyšetrením 24. 1. 2014, subjektívne uvádzaný asi rok nekontrolovateľný únik moču. Na základe uvedeného je od 16. 12. 2013 rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v príslušnej položke a MPSVZČ je 80 %. KLP je vzhľadom na charakter zdravotného postihnutia určená o 3 roky, t. j. 02/2017. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od narodenia, 80 % od 16. 12. 2013. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný druhostupňovým posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. Y. dňa 18. marca 2014, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne, pobočka Žilina svojim posudkom nevyhovel opravnému prostriedku v plnom rozsahu, predložil kompletný posudkový spis na ďalšie konanie druhostupňovému posudkovému lekárovi. Posudzovaný v rámci odvolania nepredložil žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by opodstatňovali zmenu pôvodného posudku. Následne dňa 12. júna 2014 posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne, ústredie vypracoval lekársku správu, z posudku ktorej vyplýva, že posudkový lekár MUDr. Y. po oboznámení s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonaním vlastného vyšetrenia ustálil za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej ochorenie - mentálna retardácia ľahká, Kapitola V., položka 6, písm. a) - 40 %. Ostatné ochorenia uvedené v diagnostických záveroch - čiastočné a úplné mozgové obrny - ľahké parézy dvoch končatín, Kapitola VI., oddiel A, položka 3, písm. a), ktoré ovplyvňujú schopnosť zárobkovej činnosti, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšil o 5 %, od 16. 12. 2013 za rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol mentálnu retardáciu strednú, Kapitola V., položka 6, písm. a) - 80 %. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a súd dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Obidvaja posudkoví lekári sociálneho poistenia (prvostupňový - MUDr. Y., ako aj druhostupňový - MUDr. Y.) vychádzali z psychologických vyšetrení konaných dňa 29. 12. 2010 a 16. 12. 2013. Súd nezistil v rozsahu podaného opravného prostriedku také pochybenia napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené posudkovými lekármi, konštatujúce prípadné iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu zdravotného poškodenia u navrhovateľa, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený alebo by inak prijatý záver spochybňovali. Súd zdôrazňuje, že v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplne, presvedčivo podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi nezávislých odborníkov, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Navrhovateľom uvádzané výčitky nezakladajú podľa názoru súdu objektívne pochybnosti o odbornosti, resp. objektívnosti posudkových lekárov, ktoré by vyžadovali vykonať nové dokazovanie vo veci. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považoval súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením navrhovateľa, čo však nezakladá relevantný dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Nebol preto daný dôvod ani na ďalšie dokazovanie, keďže ani prípadný znalec by posudkovými úkonmi nemohol byť poverený, pretože táto činnosť prislúcha v zmysle citovanej právnej úpravy (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.) posudkovým lekárom sociálneho poistenia, rovnako súd nepovažoval za podstatné vypočúvať posudkových lekárov sociálneho poistenia k otázke, či v minulosti, pred dňom 16. 12. 2013 trpel navrhovateľ mentálnou retardáciou, nakoľko podľa názoru súdu žiaden lekár v žiadnom odbore by nestanovil stupeň ochorenia do minulosti. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali z psychologických vyšetrení, ktoré mal navrhovateľ v lekárskej dokumentácií (zo dňa 29. 12. 2010 a 16. 12. 2013), ktoré jediné posudzujú navrhovateľa ako osobnosť mentálne retardovanú s konkrétne uvedenou intelektovou úrovňou. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodntuie odporkyne je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. marca 2014 potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.