Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/195/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200819 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200819.2
Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: M.. O. S., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom R., P. XXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2014 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. mája 2014 podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 24. septembra 2010 v sume 364,- € mesačne a s následnými zvýšeniami od 1. januára 2011 na sumu 370,60 € mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 382,90 € mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 394,10 € mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 402,90 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom poukázal na skutočnosť, že mu bol podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SPC OSZ 47.569 3/2013-VZ priznaný od 1. januára 2008 výsluhový dôchodok s nárokom na výplatu až od 4. marca 2013. Namietal správnosť krátenia jeho výsluhového dôchodku z dôvodu, že ku dňu 24. septembra 2010 nebol poberateľom sociálnej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky tak, ako tvrdí rozhodnutie odporkyne. Prehlásil, že v období od roku 1990 (skočenie služobného pomeru) do roku 2010 (vypočítanie starobného dôchodku) neobdržal ani jednu slovenskú korunu, ani jeden eurocent dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia.
V priebehu konania vydala odporkyňa ďalšie rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. septembra 2014, ktorým zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. mája 2014, po zhodnotení vymeriavacích základov v celkovej sume 26.950,- Sk za dobu služobného pomeru od 1. januára 1981 do 31. júla 1981, zistených prostredníctvom Policajnej akadémie Českej republiky, Praha, pričom suma starobného dôchodku navrhovateľa sa nezmenila.
Aj proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 18. septembra 2014 podal navrhovateľ opravný prostriedok, nakoľko ide o rozhodnutie identické, v ktorom nedošlo k žiadnej zmene, iba ak k doplneniu dvoch viet nesúvisiacich a nemeniacich predmet sporu. Odporkyňa s odvolaním sa na ustanovenie Dohovoru č. 128 krátila navrhovateľovi starobný dôchodok s účinnosťou od 24. 9. 2010, napriek tomu, že mala preukázané, že výsluhový dôchodok začal navrhovateľ poberať až od 4. 3. 2013. Teda až do tohto dátumu je odporkyňa oprávnená postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Navrhovateľ poukázal
na to, že je nepochybné, že ku dňu 24. 9. 2010 žiadnu inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia nedostával.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU OSZ 47.569-10/2014-VZ bol navrhovateľovi podľa § 143h ods. 1 a 2, v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2008. Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí uverejneného v Zbierke stanovísk pod č. R 55/2011, podľa ktorého sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, ak má občan nárok na dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú udalosť, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávky, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhu dávku. Z uvedeného vyplýva, že v prípade nároku na starobný dôchodok tak zo všeobecného systému, ako aj z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné v zmysle citovaného Dohovoru starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť. Ak by odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila ba tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom. Z tohto dôvodu považuje odporkyňa námietku navrhovateľa týkajúcu sa nesprávnosti krátenia jeho starobného dôchodku za irelevantnú. Odporkyňa postupovala pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok k 24. septembru 2010 v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a v súlade s ustálenou súdnou praxou vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 55/2011. Na nárok na starobný dôchodok a jeho následné krátenie v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 nemá vplyv skutočnosť, že navrhovateľovi sa výsluhový dôchodok vypláca až od 4. marca 2013, ale právne relevantná je skutočnosť, že mu bol výsluhový dôchodok priznaný 1. januára 2008. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 19. mája 2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 18. septembra 2014 ako vecne správne potvrdil.
Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na písomne podanom opravnom prostriedku a navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Opätovne poukázal na to, že výsluhový dôchodok začal poberať až od 4. 3. 2013 a do 24. 9. 2010 žiadnu inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia nedostával.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní opätovne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 2. 7. 2014 a 15. 10. 2014 a vzhľadom k nim navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne z 19. mája 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 18. septembra 2014 ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Podľa § 65 ods. 1 a § 293z Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, ak poistenec dosiahol dôchodkový vek v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007.
Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Dôchodkový vek navrhovateľ podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení s použitím ust. § 21 ods. 1 Zákon o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, 17. decembra 2007.
Pretože navrhovateľ zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU OSZ 47.569-10/2014-VZ bol navrhovateľovi podľa § 143h ods. 1 a ods. 2, v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2008. Súčasťou rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č.
SPC OSZ-47.569-3/2013-VZ zo dňa 5. apríla 2013, ktorým bol navrhovateľovi priznaný od 1. 1. 2008 výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu od 4. 3. 2013 v sume 74,65 € mesačne je informácia - Podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 sa pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008. Zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že Vám priznaný výsluhový dôchodok sa ku dňu, kedy splníte podmienku veku rozhodujúcu na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (17. 9. 2014) rekonštruuje tak, že sa vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru a vypočíta sa podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru, ako keby Vám podľa týchto predpisov vznikol nárok na príspevok za službu, ktorý sa zvýši odo dňa skončenia služobného pomeru. Nárok na výplatu takto vypočítaného dôchodku Vám vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, o čom OSZ SPSČaOÚ MV SR rozhodne bez žiadosti automaticky.
Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 19. mája 2014 priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 24. septembra 2010 v sume 364,- € mesačne s následnými zvýšeniami. Po zhodnotení vymeriavacích základov v celkovej sume 26.950,- Sk za dobu služobného pomeru od 1. januára 1981 do 31. júla 1981, ktoré boli zistené prostredníctvom Policajnej akadémie Českej republiky, Praha, bolo vydané zmenové rozhodnutie zo dňa 18. septembra 2014. Suma starobného dôchodku navrhovateľa zostala v pôvodnej výške, teda zostala nezmenená, po príslušných zvýšeniach v sume 402,90 € mesačne.
Konajúci súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením odporkyne, ktorá postupovala pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok k 24. septembru 2010 v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128, v súlade s ustálenou súdnou praxou vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R 55/2011. Na nárok na starobný dôchodok a jeho následné krátenie v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 nemá vplyv skutočnosť, že navrhovateľovi sa výsluhový dôchodok vyplácal až od 4. marca 2013, ale právne relevantná je skutočnosť, že mu bol výsluhový dôchodok priznaný 1. januára 2008.
Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. mája 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 18. septembra 2014 ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.