KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina5. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/251/2014 z 5. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 5. novembra 2014, sp. zn. 25Sd/251/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014201017.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/251/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201017
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014201017.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: RNDr. P. D., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom T., O. XXXX/XX, zast. Mgr.
Zuzanou Círovou, advokátkou, so sídlom H. Q. XXX, XXX XX Z., Česká republika, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. augusta 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 786,75 € priamo
na účet právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Zuzany Círovej, advokátky, so sídlom v Z., č. účtu:
XXXXXXXX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2014 podľa § 65 a § 82
Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi starobný dôchodok
od 10. mája 2014 v sume 780,- € mesačne.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že mu
nebolo zhodnotené obdobie od 1. októbra 1973 do 30. septembra 1974, kedy opakoval tretí ročník štúdia
na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Po podaní opravného prostriedku bolo vydané nové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. augusta
2014, ktorým bol navrhovateľovi podľa § 65 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov priznaný starobný dôchodok od 10. mája 2014 v sume 780,- € mesačne. Týmto rozhodnutím
zmenila odporkyňa napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. júna 2014 v časti odôvodnenie.

V písomnom vyjadrení odporkyňa k námietke navrhovateľa týkajúcej sa nehodnotenia obdobia od 1.
októbra 1973 do 30. septembra 1974, kedy navrhovateľ opakoval tretí ročník štúdia na Prírodovedeckej
fakulte UPJŠ v Košiciach poukázala na § 6 ods. 1 štvrtého bodu zákona č. 101/1964 Zb., podľa ktorého
sa dobou zamestnania rozumela doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl, potrebná na prípravu
na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Zároveň poukázal na § 10 ods. 1 písm. d) zákona
č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 31. augusta 1984, podľa ktorého sa dobou zamestnania rozumela
doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky.



Pretože podľa citovaných ustanovení sa započítava len doba potrebná na prípravu na povolanie, nie je
možné na dôchodkové účely započítať dobu od 1. októbra 1973 do 30. septembra 1974, t. j. opakovaný
ročník štúdia, nakoľko tento nie je dobou, ktorá by bola podľa odporkyne potrebná na prípravu na
povolanie.

Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na písomne podanom opravnom prostriedku,
ako aj vyjadrení k stanovisku odporkyne a poukázala na to, že v tejto veci došlo ku sporu len ohľadne
právnej otázky, čo je dobou potrebnou na prípravu na budúce povolanie. Podľa ich názoru je takouto
dobou i doba, kedy študent opakuje ročník, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
č. k. 9Sžso/34/2009 zo dňa 28. apríla 2010, podľa ktorého prerušenie štúdia a opakovanie ročníka sú
samostatné právne pojmy, ktoré nemožno zamieňať, a preto do doby štandardnej dĺžky štúdia sa doba
prerušenia štúdia nezapočítava. Do dĺžky štandardného štúdia možno započítať len opakovanie ročníka.

Navrhovateľ sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojej právnej zástupkyne.

Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenie vo veci zo dňa 20.
augusta 2014 a vzhľadom k tomu navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23. júna
2014 spolu so zmenovým rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2014 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Žiadosťou spísanou dňa 28. mája 2014 požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku, ktorý žiadal priznať od 10. mája 2014.

V predmetnom konaní zostala spornou len otázka: Čo je dobou potrebnou na prípravu na budúce
povolanie.

Konajúci súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa, ktorý
vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 9Sžso/34/2009 zo dňa 28. apríla 2010: Prerušenie
štúdia a opakovanie ročníka sú samostatné právne pojmy, ktoré nemožno zamieňať, a preto do doby
štandardnej dĺžky štúdia sa doba prerušenia štúdia nezapočítava. Do dĺžky štandardného štúdia možno
započítať len opakovanie ročníka. Napokon aj z ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva,
že za dobu štúdia potrebnú a prípravu na povolanie možno považovať zásadne len dobu, ktorú podľa
predpisov upravujúcich školskú výchovu potrebuje občan na dosiahnutie určitého stupňa všeobecného
alebo odborného vzdelania, ktoré je podmienkou jeho uplatnenia v určitom povolaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 23. júna 2014 v spojení so
zmenovým rozhodnutím zo dňa 5. augusta 2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie.

V novom konaní bude úlohou odporkyne vypočítať starobný dôchodok navrhovateľa opätovne v súlade
s vysloveným právnym názorom súdu. To znamená, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku
započíta navrhovateľovi aj dobu od 1. októbra 1973 do 30. septembra 1974, t. j. opakovaný ročník štúdia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni vo výške 786,75 €,
ktorú sumu je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa v súlade s ust. §



149 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ si prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnil náhradu trov konania vo
výške 786,75 €, ktorá suma pozostáva z:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 16. 1. 2014 v súlade s ust. § 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.,

- písomné vyjadrenie súdu zo dňa 20. 10. 2014,

- účasť na pojednávaní dňa 6. 11. 2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky,

- réžijný paušál za tri úkony právnej pomoci v súlade s ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
24,12 €,

- náhradu za stratu času za deň 6. 11. 2014 vo výške 268,- € v súlade s § 15 písm. b) vyhlášky (20
polhodín x 13,40 € - cesta z Mochova (ČR) do Žiliny a späť),

- cestovné náhrady za deň 6. 11. 2014 vo výške 309,09 € za cestu osobným motorovým vozidlom zn.
SAAB-95 GRIFFIN 5D 3.0 LPT v súvislosti s cestou na pojednávania + 10,- € na kúpu diaľničnej známky,
čo spolu predstavuje sumu 786,75 €.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania predstavujúce náhradu trov právneho
zastúpenia navrhovateľa v tomto konaní v celkovej výške 786,75 € na účet právnej zástupkyne
navrhovateľa tak, ako je konkretizované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak



a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.