Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/409/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111202944 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111202944.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266 zapísaná v miestnom obchodnom registri pod číslom: CH-020.3.020.910-7, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom W. X, X., proti odporcom: 1/ W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, W. B. T., 2/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, W. B. T., o zaplatenie 1.269,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/147/2011-56 zo dňa 14. júna 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcom spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 1.269,65 eur s úrokmi z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 1.142,07 eur od 06.03.2009 do zaplatenia. Zároveň okresný súd určil, že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v časti VI. bod 7 časti: „Omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1% denne za každý aj začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10% z každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne, bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti“ je ako neprijateľná neplatná. Vychádzal zo zistenia, že medzi spoločnosťou ESSOX SK, s.r.o. (ďalej „pôvodný navrhovateľ“) a odporcami v rade 1/ a 2/ bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol odporkyni v rade 1/ poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 60,28 eur, vždy k 15 dňu v mesiaci, počínajúc 15.12.2006, odporca v rade 2/ sa zaviazal spoločne a nerozdielne túto sumu uhradiť. Na právny vzťah účastníkov konania aplikoval ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské právo. Konštatoval, že odporcovia porušili svoju záväzkovú povinnosť splácať čerpaný úver riadne a včas, preto zo strany navrhovateľa listom zo dňa 02.02.2009 došlo k odstúpeniu od zmluvy a celý dlh, ktorý navrhovateľ evidoval ku dňu zosplatnenia vo výške 1.269,65 eur sa stal splatným. Prvostupňový súd ďalej zistil, že tento dlh mal pozostávať zo sumy 225,93 eur (dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy); 18,09 eur (zmluvné pokuty za omeškanie s úhradou mesačnej splátky); 7,92 eur (úroky z omeškania naúčtované k účinnosti odstúpenia od zmluvy); 916,14 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy); 9,96 eur (poplatok za upomienku); 91,61 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy). Pred podaním žalobného návrhu odporcovia uhradili sumu 1.390,72 eur a po podaní vykonali ďalších šesť úhrad v celkovej výške 466,73 eur. Na základe takéhoto zistenia, okresný súd žalobu zamietol. Predovšetkým nepriznal navrhovateľovi poplatky za upomienky v sume 9,96 eur a za odstúpenie od zmluvy v sume 91,61 eur, poukázal v tejto súvislosti na ust. § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z. Uplatňované poplatky neboli súčasťou zmluvy o úvere, ale súčasťou Sadzobníka. Ak si chcel nárok na ne navrhovateľ uplatniť mal si ich dohodnúť priamo v zmluve o úvere, práve v znení tohto zákonného ustanovenia. Ich uvedenie v tzv. vedľajších dokumentoch k hlavnej zmluve označil okresný súd za „skryté“ a neurčito dojednané, odporcovia ako spotrebitelia a slabšia zmluvná strana by sa samy museli „dopátrať“ ku konkrétnej sankcii, ktorá im potenciálne hrozí. Okrem toho navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcom upomienky za ktoré si uplatňoval úhradu poplatkov zasielal. Za nedôvodný označil aj nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 7,92 eur titulom úrokov z omeškania naúčtovaných ku dňu odstúpenia od zmluvy. Výška týchto úrokov 0,1% denne z dlžnej sumy bola dojednaná v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho zákonníka a presahuje rámec zákonných úrokov z omeškania, ktorá je uvedená v kogentných ustanoveniach týchto právnych predpisov. Ďalej uviedol, že nemal preukázané ani z akých súm a za aké presné obdobie si navrhovateľ tieto úroky z omeškania vyčíslil. Z predloženej špecifikácie bola zrejmá iba výsledná suma za jednotlivé mesiace, avšak nie presné obdobie a výška istiny z ktorej boli úroky vypočítané. Vzhľadom na takúto nezrozumiteľnosť a chýbajúcu špecifikáciu nebolo podľa názoru prvostupňového súdu možné preskúmať mechanizmus vyčíslenia úrokov z omeškania. Za nedôvodný označil nárok navrhovateľa aj titulom uplatnenej zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru v sume 18,09 eur, ktorý odvodzoval z bodu 7 článku VI. obchodných podmienok. Nespochybňoval právo navrhovateľa na zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň však uviedol, že spotrebiteľ obsah zmluvy, teda aj dojednanie o zmluvnej pokute nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nešlo teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Výšku zmluvnej pokuty 10% z každej omeškanej splátky, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,1% denne hodnotil okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú, poukazujúc na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere. Naviac za porušenie tej istej právnej povinnosti (omeškania so splátkami) bol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody, dokonca aj poplatky za upomienku a za odstúpenie od zmluvy. Taktiež lehotu splatnosti zmluvnej pokuty - 5 dní považoval za veľmi krátku, spôsobujúcu v súvislosti s ostatnými skutočnosťami hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a poskytovateľom. Za neprijateľnú podmienku označil okresný súd aj zvyšok predmetného ustanovenia v zmysle ktorého mal spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré dokonca môžu byť paušalizované. Navrhovateľ teda nárok na zmluvnú pokutu odvíjal od neprijateľnej zmluvnej podmienky, preto mu okresný súd toto právo nepriznal a v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. uvedenú zmluvnú podmienku označil za neprijateľnú priamo vo výroku napadnutého rozsudku. Konštatoval, že celkové platby realizované zo strany odporcov činili sumu 1.857,45 eur (1.390,72 eur + 466,73 eur), teda uhradili právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu presahujúcu výšku poskytnutého úveru, keďže tieto platby neboli započítavané výlučne na istinu, ktorá bola skutočne poskytnutá a čerpaná, ale aj na príslušenstvo a zmluvnú pokutu, ktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné. Na takéto započítanie platieb preto neprihliadal a vychádzal iba z toho, že výška poskytnutého úveru bola 1.659,70 eur, z ktorej odporcovia zaplatili 1.857,45 eur. Keďže zamietol žalobný návrh čo do istiny, ako nedôvodný za neopodstatnený považoval nárok navrhovateľa aj na úroky z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Podľa výsledku konania boli úspešnejšími účastníkmi odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí mali nárok na pomernú náhradu trov konania. Túto si však neuplatnili, preto im ju nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové konanie. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že mal nárok na vrátenie poskytnutého úveru bez poplatkov, úrokov a zmluvných pokút. Poukázal na to, že okresný súd v napadnutom rozsudku odôvodnil svoje rozhodnutie prečo mu nepriznal nárok na zaplatenie zmluvných sankcií, avšak neuviedol z akého dôvodu mu nepriznal nárok na zaplatenie úrokov z úveru a poistenia. Tým sa stalo jeho rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Rovnako namietal, že okresný súd nerozhodol správne, pokiaľ mu nepriznal plnú náhradu trov konania. K podaniu žalobného návrhu došlo výlučne preto, že odporca si neplnil svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky a nesnažil sa ani o iné alternatívne vyporiadanie svojho záväzku. Odporcovia v rade 1/ a 2/ sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., po nariadení pojednávania na ktorom doplnil dokazovanie, rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Po podaní odvolania, pôvodný navrhovateľ žiadal pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa tak, aby na miesto pôvodného navrhovateľa do konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení zo dňa 25.01.2013, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným navrhovateľom a touto spoločnosťou došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania na jej osobu. Krajský súd uznesením č. k. 7Co/409/2012-96 zo dňa 29.04.2013 pripustil žiadanú zmenu účastníkov na strane navrhovateľa. Zistil, že uvedený návrh je v súlade s ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p., podľa ktorých možno rozhodnúť o pripustení zmeny účastníka aj v štádiu odvolacieho konania s prihliadnutím na § 216 ods. 1 O.s.p. Na pojednávaní konanom dňa 12.03.2014 krajský súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávok. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania považuje za nutné zdôrazniť, že navrhovateľ zodpovedá za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Ten nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Táto námietka nebola opodstatnená, naopak okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za svojvoľné, naopak rozsudok dostatočným spôsobom zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Okresný súd dostatočne odôvodnil prečo nepriznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania, naúčtované ku dňu účinnosti od odstúpenia od zmluvy vo výške 7,92 eur. Primárne považoval dojednanie výšky úrokov z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy za nezákonné, nemal preukázané z akých súm a za aké presné obdobie dospel navrhovateľ k vyčísleniu uvedených úrokov z omeškania. Rovnako nenáležité je poukazovanie navrhovateľa na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa jeho nároku na úhradu poistenia. Odvolateľ zrejmé opomenul, že v podanom žalobnom návrhu si nárok na poistenie neuplatnil. Okresný súd o nároku na zaplatenie poistného nerozhodoval, preto absencia odôvodnenia nepriznania poistného je absolútne nedôvodná. Je potom výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek argumentáciu. Odvolacie dôvody navrhovateľa tak krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Navrhovateľ ďalej spochybňoval správnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania. V tomto prípade okresný súd vychádzal správne z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní a podľa výsledku konania aplikoval ust. §142 ods. 2 O.s.p. Uvedené ustanovenie vychádza zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní a určuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní, účastníci majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. Iba v prípade, ak je pomer úspechu v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ je predmetom konania peňažné plnenie (ako to bolo aj v prejednávanej veci) úspech sa ustáli formou matematického vyjadrenia ako podiel medzi priznaným nárokom a nárokom, ktorý bol účastníkom v konaní uplatnený. Okresný súd správne vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania zo zásady zodpovednosti za úspech a dospel k správnemu záveru, že odporcovia v rade 1/ a 2/ vzhľadom na výsledok konania boli úspešní. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu aj v tomto výroku ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, trovy odvolacieho konania si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, z obsahu spisu krajský súd žiadne trovy na ich strane nezistil, preto im ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.