Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111212445 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111212445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci navrhovateľa: EkoBet, s.r.o., so sídlom 023 32 Snežnica 329, IČO: 36 407 372, právne zastúpeného Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom E. na E. XXXX/XX, XXX XX Q., proti odporcovi: Karol Grúň, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX Q., právne zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, v konaní o zaplatenie sumy 2.108,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/204/2011-99 zo dňa 01. 08. 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/204/2011-99 zo dňa 01. 08. 2013 p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku v jeho záhlaví, a to tak, že správne má označenie odporcu znieť: Karol Grúň, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX Q., štátny občan SR a správne označenie sídla právneho zástupcu navrhovateľa má znieť: E. na E. XXXX/XX, XXX XX Q.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 475,25 Eur na účet AK JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 012012, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.108,41 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o dielo, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa obchodná spoločnosť AKOMONT, s.r.o., so sídlom 023 32 Snežnica 329, IČO: 36 439 193 - ako zhotoviteľ so spoločnosťou BM1, s.r.o. (v tom čase podnikajúcej pod obchodným menom Maxx global, s.r.o.), ako objednávateľom, dodal právny predchodca navrhovateľa tejto spoločnosti dňa 20.11.2008 dielo - dodávku montáž krbového telesa SCHIEDEL KINGFIRE Magic. Za účelom úhrady daného diela pôvodný navrhovateľ vystavil spoločnosti BM1, s.r.o. daňový doklad na sumu 2.882,76 Eur spolu s DPH. Spoločnosť BM1, s.r.o. si však svoj záväzok na zaplatenie ceny diela voči právnemu predchodcovi navrhovateľa dobrovoľne nesplnila, v dôsledku čoho spoločnosť AKOMONT, s.r.o., podala na súd žalobu, na základe ktorej okresný súd vydal platobný rozkaz 19Rob/715/2009, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 17.02.2010. I napriek právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, však spoločnosť BM1, s.r.o., dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradila. V dôsledku toho bola začatá exekúcia, ktorá však do dnešného dňa neviedla k úhrade dlžných súm. Jediným konateľnom spoločnosti BM1, s.r.o., je t.č. označený odporca Karol Grúň. Tento porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z výkonu funkcie konateľa, a preto sa podaným návrhom navrhovateľ v tomto konaní domáha náhrady tejto škody od fyzickej osoby t.j. od konateľa spoločnosti BM1, s.r.o. Spoločnosti AKOMONT s.r.o. okrem čiastky priznanej platobným rozkazom vo výške 2.882,76 Eur, vznikli úroky z omeškania v celkovej výške 976,89 Eur, trovy konania priznané platobným rozkazom 19Rob/715/2009 v sume 453,72 Eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 149,50 Eur, trovy exekúcie vo výške 19,67 Eur a tiež trovy exekúcie vyčíslené exekútorom v sume 508,63 Eur. Náklady ku dňu podania návrhu sú teda 2.108,41 Eur. Odporca žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ si uplatňoval nárok v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody , resp. v tomto prípade pre vznik nároku na náhradu škody na strane spoločnosti BM1, s.r.o, a to v časti škody. Jedna z podmienok tohto nároku je skutočnosť, že škoda skutočne vznikla. Zo žalobného návrhu, vyplýva, že podľa navrhovateľa, má byť touto škodou príslušenstvo pohľadávky, ktorú si navrhovateľ uplatňoval voči spoločnosti BM1, s.r.o., konkrétne úroky z omeškania, trovy konania, trovy právneho zastúpenia, ako aj trovy exekúcie. Je zrejmé, že spoločnosť BM1 s.r.o. do dnešného dňa neuhradila či už pohľadávku samotnú, ale neuhradila ani jej príslušenstvo. Táto škoda ani nevznikla, preto nie je splnený predpoklad pre vznik nároku spoločnosti BM1 s.r.o. na náhradu škody voči konateľovi. Pretože je tohto času vedené konkurzné konanie na majetok spoločnosti BM1 s.r.o. , navrhovateľ v tomto konaní nie je ani aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový stav : Na základe ústnej zmluvy o dielo pôvodný navrhovateľ (AKOMONT, s.r.o. so sídlom Snežnica 329, 023 32 Snežnica, IČO: 36 439 193) ako zhotoviteľ uzatvoril so spoločnosťou BM1, s.r.o. (v tom čase podnikajúcej pod obchodným menom Maxx global, s.r.o.) ako objednávateľom zmluvu, na základe ktorej zhotoviteľ dňa 20.11.2008 dodal objednávateľovi dodávku a montáž krbového telesa. Toho istého dňa vystavil právny predchodca navrhovateľa objednávateľovi daňový doklad na sumu 2.882,76 Eur spolu s DPH. Spoločnosť BM1, s.r.o. si svoju povinnosť nesplnila a neuhradila predmetnú faktúru. V dôsledku toho na základe návrhu spoločnosti AKOMONT, s.r.o. Okresný súd Žilina dňa 18.01.2010 vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 19Rob/715/2009, ktorým bola spoločnosť BM1, s.r.o. zaviazaná na úhradu žalovanej istiny s úrokom z omeškania, ako aj na náhradu trov konania. Vo veci prebehlo následne exekučné konanie sp. zn. EX 398/2010, ktoré však do dnešného dňa neviedlo k úhrade dlžných súm. Účastníci počas konania zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. V priebehu súdneho konania bol na spoločnosť BM1, s.r.o. vyhlásený konkurz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/18/2011 mal prvostupňový súd preukázané, že za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená Mgr. Marta Vevurková. Okrem iných prihlásených pohľadávok voči spoločnosti BM1, s.r.o. sa do konkurzu prihlásil i právny predchodca navrhovateľa AKOMONT, s.r.o. s pohľadávkou vo výške 2.882,76 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 1.108,58 Eur a nákladmi spojenými s uplatňovaním práva v sume 622,89 Eur, čo spolu činí sumu vo výške 4.614,23 Eur. Z tejto pohľadávky však bola spoločnosti AKOMONT, s.r.o. uhradená len suma 28,65 Eur. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vzťah konateľa spoločnosti je vzhľadom na ust. § 661 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, v danom prípade podľa navrhovateľa je daná zodpovednosť konateľa voči spoločnosti objektívna. Odporca ako konateľ spoločnosti BM1, s.r.o. podľa názoru navrhovateľa zodpovedá aj za záväzky spoločnosti, ktoré nemohli byť uspokojené z jej majetku voči veriteľovi, teda navrhovateľovi, a to do výšky škody spôsobenej spoločnosti. Odporca v konaní tvrdil, že podmienkou uplatnenia takýchto nárokov v zmysle ust. § 135 ods. 5 Obchodného zákonníka je v prvom rade to, že existuje pohľadávka navrhovateľa voči spoločnosti BM1, s.r.o., ktorej bol odporca konateľom a súčasne, že existuje pohľadávka takejto obchodnej spoločnosti voči jej konateľovi. Spoločnosť BM1, s.r.o. nikdy neevidovala nárok na náhradu škody voči svojmu konateľovi a takýto nárok ani nemohol vzniknúť tak, ako je vymedzený navrhovateľom. Aj súd sa stotožnil s argumentmi odporcu, že navrhovateľ si nárok vymedzuje ako príslušenstvo svojej pohľadávky, ktorú navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca evidoval voči spoločnosti BM1, s.r.o., a to vo forme úrokov z omeškania a k tomu prirátal náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky, t.j. trovy exekučného konania a trovy právneho zastúpenia. Navrhovateľ spolu s návrhom predložil do spisu aj potvrdenie o tom, že do dňa podania návrhu k úhrade tejto pohľadávky nedošlo. Podľa názoru okresného súdu je však takýto návrh podaný špekulatívne, keďže v rozpore so zákonom sa navrhovateľ snaží uspokojiť svoj nárok na uspokojenie príslušenstva pohľadávky, ktorú si uplatnil už v konkurznom konaní voči spoločnosti BM1, s.r.o. Ak mala vzniknúť pohľadávka spoločnosti BM1, s.r.o. voči odporcovi, základným predpokladom okrem iného, je skutočne vzniknutá škoda. Ak by však mala škoda vzniknúť, tak v tomto prípade vo forme skutočnej škody. Tá je v zmysle ustanoveného výkladu definovaná ako zmenšenie majetku spoločnosti, ku ktorému dôjde v dôsledku protiprávneho konania. Pokiaľ teda spoločnosť nikdy neuhradila ani len istinu tejto pohľadávky a následne ani jej príslušenstvo, nie je zrejmé, akým spôsobom došlo k zmenšeniu majetku tejto spoločnosti, teda ku vzniku škody. Z uvedených dôvodov bol okresný súd toho názoru, že v súdenej veci nie je splnený predpoklad vzniku škody na strane spoločnosti BM1, s.r.o. a súčasne nie je splnený ani predpoklad porušenia povinnosti zo strany konateľa spoločnosti. Ako už bolo uvedené aj vyššie, z výťažku úpadcu v rámci konkurzného konania spoločnosti BM1, s.r.o. dostal navrhovateľ sumu 28,65 Eur, ktorá vznikla ku škode spoločnosti BM1, s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na fakt, že spoločnosti BM1, s.r.o. sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti a nebolo skutočne preukázané, žeby spoločnosti BM1, s.r.o. protiprávnym konaním jej konateľa vznikla škoda, okresný súd nepovažoval návrh navrhovateľa za opodstatnený. Navrhovateľ, ktorého pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekúcie, ale ani v rámci konkurzného konania, sa so svojou obrátil touto žalobou na konateľa spoločnosti, ktorému však nebolo preukázané porušenie právnych povinností, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, ktorú mal spôsobiť spoločnosti BM1 s.r.o. Takéto skutočnosti navrhovateľ v konaní nepreukázal. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej služby v sume 91,29 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady, 2x účasť na pojednávaní v dňoch 19.01.2012 a 01.08.2013 a 1x porada s klientom pred pojednávaním dňa 30.07.2013 ), ku ktorým si vyúčtoval 4x režijný paušál v sume 7,63 eur. Spolu trovy predstavujú sumu 365,16 Eur za právne úkony + 30,88 Eur za režijný paušál + 20 % DPH, čo celkom činí sumu 475,25 Eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola správne vyčíslená v zmysle § 10 ods. 1 vyhláškou č. 655/2004. Rovnako v konaní bolo preukázané, že právny zástupca je aj platiteľom DPH, a preto 20 % z uvedenej sumy mu prináleží vo výške 79,21 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia uložil súd zaplatiť na účet advokáta, ktorý ho zastupoval v tomto konaní. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stavenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Súčasne si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania prvostupňového i druhostupňového konania v celkovej sume 1.104,47 Eur. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že odporca ako konateľ spoločnosti BM1, s.r.o. svojím konaním porušil povinnosť vyplývajúcu mu funkcie konateľa spoločnosti a to tým, že pri výkone svojej pôsobnosti nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, keď nezabezpečil, aby spoločnosť BM1, s.r.o. uhradila navrhovateľovi riadne a včas cenu diela na základe vystaveného daňového dokladu. Podľa názoru odvolateľa, odporca svojím konaním naplnil predpoklady pre vznik jeho zodpovednosti za škodu, nakoľko ako osoba zodpovedná za obchodné vedenie spoločnosti nezabezpečil, aby si spoločnosť BM1, s.r.o. ako objednávateľ diela splnila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka a uhradila navrhovateľovi vyfakturovanú cenu diela, čím spôsobil spoločnosti BM1, s.r.o. škodu vo výške úroku z omeškania a ostatného príslušenstva pohľadávky, na ktoré vznikol navrhovateľovi nárok. Odvolateľ poukázal na ust. § 135a ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka a konštatoval, že v konaní o náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti postupom konateľa zaťažuje dôkazné bremeno primárne konateľa - odporcu. Navrhovateľ v konaní nesporne preukázal, že spoločnosti BM1, s.r.o. vznikla škoda, a že svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti (keďže uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2K 18/2011-589 zo dňa 06.11.2012 bol zrušený konkurz na majetok spoločnosti a jeho pohľadávka nebola uspokojená). Tieto skutočnosti sa vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí považujú za nespochybniteľné. Navrhovateľ ďalej v konaní tvrdil, že táto škoda vznikla konaním/nekonaním odporcu ako konateľa, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, a že medzi vznikom škody a protiprávnym konaním odporcu existuje príčinná súvislosť. Keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa konateľ môže zbaviť len za predpokladov uvedených v ust. § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka, bolo na odporcovi, aby preukázal, že konal s odbornou starostlivosťou. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bola splnená aj ďalšia požiadavka, a to postup konateľa v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Obe požiadavky musia byť splnené kumulatívne. Na to, aby konateľ mohol byť v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, musí totiž najskôr vynaložiť primerané úsilie na to, aby záujmy spoločnosti spoznal a vychádzajúc z tohto poznania potom s odbornou starostlivosťou posúdil, ako má konať. Z uvedeného vyplýva, že odporca by ako konateľ nezodpovedal za škodu iba za predpokladu, že by konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Ak sú obe podmienky (konanie s odbornou starostlivosťou a konanie v dobrej viere splnené súčasne, dôkazné bremeno pritom spočíva konateľovi), zodpovednosť za škodu nevznikne. Keďže faktúra vystavená pôvodným navrhovateľom nebola v jej splatnosti uhradená, je zrejmé, že spoločnosť BM1, s.r.o. v čase uzatvárania zmluvy o dielo nemala finančné prostriedky potrebné na úhradu záväzkov z nej vyplývajúcich. Nakoľko finančná situácia spoločnosti neumožňovala riadne plnenie si záväzkov, odporca ako osoba zodpovedná za obchodné vedenie spoločnosti nemal s pôvodným navrhovateľom uzatvoriť zmluvu o dielo, keďže mu muselo byť jasné, že záväzky z nej plynúce nebude spoločnosť schopná plniť. Podľa názoru odvolateľa, neuhrádzanie záväzkov spoločnosti v lehote splatnosti (dokonca ani po lehote splatnosti) nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a už vôbec nie za konanie v dobrej viere a v záujme spoločnosti. Odporca v konaní nepreukázal, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti BM1, s.r.o. a v tomto smere v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Odporca ako konateľ spoločnosti BM1, s.r.o v danom prípade nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá skutočnosť má vplyv na vznik jeho zodpovednosti za škodu tejto obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla jeho konaním., a ktorú si ako veriteľ uvedenej spoločnosti navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje v súlade s ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Zároveň odvolateľ zotrval na tvrdení, že spoločnosti BM1, s.r.o. protiprávnym konaním odporcu ako konateľa spoločnosti vznikla škoda. Základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa, v tomto prípade navrhovateľa, je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je odporca štatutárnym orgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Navrhovateľ v konaní preukázal vznik škody, ako aj nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti BM1, s.r.o., t.j. navrhovateľ v konaní uniesol dôkazné bremeno v zmysle zákona. Tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že spoločnosti BM1, s.r.o. konaním odporcu škoda nikdy nevznikla je v priamom rozpore s právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Rob 715/2009 zo dňa 18.01.2010. Právna argumentácia prvostupňového súdu ohľadom vzniku škody na majetku spoločnosti úplne popiera ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Pokiaľ by totiž spoločnosť BM1, s.r.o. zaplatila navrhovateľovi dlžnú sumu, nevznikla by jej povinnosť zaplatiť príslušenstvo pohľadávky (škodu), a tým by sa navrhovateľ nemusel/nemohol domáhať náhrady škody voči konateľovi. Z uvedených dôvodov bol odvolateľ toho názoru, že v konaní riadne preukázal splnenie všetkých podmienok vzniku škody v zmysle zákona, a to protiprávny úkon, vznik škody i príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Opravný prostriedok navrhovateľa považoval za zmätočný a nedôvodný. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v prvostupňovom konaní a uviedol, že v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, veritelia sú zásadne povinní uplatňovať svoje nároky voči spoločnosti u spoločnosti samej. Ak však svoju pohľadávku nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti, majú možnosť obrátiť sa na konateľov a na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči spoločnosti vymáhať od nich vo svojom mene a na vlastný účet všetky nároky, ktoré má spoločnosť dlžníka voči vlastným konateľom. V prejednávanej veci bolo v konaní pred prvostupňovým súdom spoľahlivo preukázané, že podmienkou uplatnenia nárokov v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka je to, že existuje pohľadávka navrhovateľa voči spoločnosti BM1, s.r.o., ktorej odporca bol konateľom a súčasne existuje pohľadávka tejto spoločnosti voči jej konateľovi. Spoločnosť BM1, s.r.o. nikdy neevidovala nárok na náhradu škody voči svojmu konateľovi, pretože jej žiadna škoda nevznikla, a teda nárok ako uvádza navrhovateľa ani nemohol vzniknúť. Odporca ani neporušil právnu povinnosť podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže pri pôsobnosti štatutárneho orgánu spoločnosti BM1, s.r.o. postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere v súlade so záujmami spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že nemohol teda existovať ani kauzálny nexus medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom, tak ako to uvádza navrhovateľ. Navrhovateľ spolu s návrhom predložil do spisu potvrdenie o tom, že pôvodná pohľadávka nebola uhradená, a teda spoločnosti škoda ani nemohla vzniknúť. Z uvedeného vyplýva, že odporca v konaní uniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ očividne nie je zmierený s uspokojením svojej pohľadávky voči spoločnosti BM1, s.r.o. v konkurze z výťažku úpadcu vo výške 28,65 Eur, a preto sa nedôvodne v tomto konaní domáha voči odporcovi uhradenia sumy 2.108,41 Eur s príslušenstvom ako konateľovi spoločnosti BM1, s.r.o. Navrhovateľ tak postupuje špekulatívnym spôsobom a v rozpore so zákonom, keď sa domáha opätovného a duplicitného plnenia pohľadávky, keďže táto už bola uspokojená z výťažku úpadcu spoločnosti BM1, s.r.o. v konkurznom konaní sp. zn. 2K/18/2011, a teda zanikla. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm b) O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p. ) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. S poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., ktoré tvoria základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedenú právnu úpravu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných záverov spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. Odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Z ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka vyplýva, že okrem spoločníkov môže uplatňovať nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom aj veritelia spoločnosti. Základným predpokladom uplatňovania nároku na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa, ktorá smeruje voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Ďalším predpokladom je nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Za predpokladu existencie týchto dvoch skutočností, môže aj veriteľ spoločnosti vo vlastnom mene a na vlastný účet uplatniť, a to aj súdnou žalobou, nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi. Podanie takejto žaloby veriteľa smerujúcej voči konateľovi je kvantitatívne obmedzené do výšky pohľadávky s príslušenstvom veriteľa voči spoločnosti. Veriteľ môže teda podať žalobu voči konateľovi len do výšky svojej pohľadávky s príslušenstvom, ktorá smeruje voči spoločnosti. Takouto zákonnou konštrukciou zákon rozširuje zodpovednosť konateľov v tom smere, že do výšky spôsobenej škody spoločnosti zodpovedajú konatelia celým svojím majetkom aj za záväzky spoločnosti, ktoré nemohli byť uspokojené z jej majetku voči veriteľovi. Základným predpokladom podania takejto žaloby veriteľa voči konateľovi je vznik škody na strane spoločnosti, ktorá bola spôsobená porušením povinností konateľa. Aj v tomto súdnom konaní pri podaní žaloby veriteľa bolo teda potrebné preukazovať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie povinností konateľa, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa. Rovnako sa v tomto konaní preukazujú dôvody zbavujúce konateľov zodpovednosti za škody podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. Ak konateľ preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, zbaví sa tým zodpovednosti za škodu a žaloba veriteľa úspešná nebude. Uvedený záver vyplýva z ust. § 135a ods. 5, vety druhej Obchodného zákonníka. Uplatnenie nároku veriteľa voči konateľovi nebráni ani skutočnosť, že medzi spoločnosťou a konateľom došlo k dohode o vzdaní sa nároku na náhradu škody, alebo k dohode o urovnaní. Veriteľ v súdnom konaní musí jednak preukázať vznik nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi (so všetkými predpokladmi tohto nároku), ďalej musí preukázať existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti a musí tiež preukázať nemožnosť uspokojenia tejto pohľadávky z majetku spoločnosti. Len za splnenia všetkých týchto predpokladov môže byť žaloba veriteľa voči konateľovi obchodnej spoločnosti pri uplatnení nároku na náhradu škody úspešná. Hoci navrhovateľ v rámci konania preukázal existenciu svojej pohľadávky (vzniknutej jeho právnemu predchodcovi) voči spoločnosti BM1, s.r.o., ktorej konateľom je odporca ako aj skutočnosť, že túto pohľadávku právoplatne priznanú súdnym rozhodnutím nemožno uspokojiť z majetku spoločnosti (čo v konaní nebolo sporné), nepreukázal, že by spoločnosti BM1, s.r.o. vznikol nárok na náhradu škody voči odporcovi ako jej konateľovi. Podľa výkladu súdnej praxe, škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch. Za skutočnú škodu sa pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého vzťahu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Vychádzajúc z uvedenej definície škody je zrejmé, že spoločnosti BM1, s.r.o. nemohla vzniknúť žiadna škoda, pokiaľ neuhradila svoj záväzok voči spoločnosti AKOMONT, s.r.o., prípadne po postúpení pohľadávky jeho právnemu nástupcovi - navrhovateľovi, vyplývajúci jej z právoplatného súdneho rozhodnutia, pozostávajúci príslušenstva súdom priznanej pohľadávky, ktorú navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca evidoval voči spoločnosti BM1, s.r.o., konkrétne z úrokov z omeškania zo žalovanej istiny a trov súdneho konania sp. zn. 19Rob/715/2009 a tiež trov spojených s vymáhaním tejto pohľadávky, t.j. trov exekučného konania sp. zn. EX/398/2010, vrátane trov právneho zastúpenia s ním spojených. V tomto smere odporca preto argumentoval správne, keď uvádzal, že obchodná spoločnosť BM1, s.r.o., neeviduje žiadnu pohľadávku z titulu náhrady škody voči nemu ako jej konateľovi. Ak teda obchodná spoločnosť BM1, s.r.o. neeviduje voči odporcovi žiaden nárok na náhradu škody, je vylúčené, aby navrhovateľ ako veriteľ spoločnosti BM1, s.r.o. požadoval v tomto konaní v súlade s ust. § 135a Obchodného zákonníka svoj nárok na náhradu škody voči odporcovi uplatňovaný v tomto súdnom konaní. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd postupoval správne, keď návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechu odporcu v konaní. Navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Nakoľko odvolateľ nevzniesol žiadne odvolacie námietky voči výroku o trovách konania, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l . O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešný odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), v dôsledku čoho mu odvolací súd ich náhradu nepriznal. Zároveň odvolací súd postupom v súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozsudku v jeho záhlaví doplnením údajov odporcu o jeho dátum narodenia a štátnu príslušnosť a tiež uvedením správneho miesta sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.