Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111218148 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111218148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Štefana Straku, so sídlom kancelárie N. B. XX, XXX XX D., správcu konkurznej podstaty úpadcu: Ing. Miroslava Ratičáka, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Malichom, advokátom, so sídlom F. XX, XXX XX A., proti žalovaným v 1/ rade: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N., v 2/ rade: Mgr. F. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N., obidvaja zastúpení právnym zástupcom Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom XXX XX D. XXX, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných v 1/, v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/7/2011-281 zo dňa 15.10.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/7/2011-281 zo dňa 15.10.2013 - vo výroku, ktorým súd určil, že Darovacia zmluva uzavretá dňa 19.07.2010 medzi Ing. Miroslavom Ratičákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N. a žalovanou v 2/ rade na strane jednej ako darcami a žalovaným v 1/ rade na strane druhej ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. 6 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v N. na ulici K., vchod č. XX, postaveného na parcele registra C č. 1114 o výmere 352 m2 v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7760/125110 žalovanému v 1/ rade, je voči veriteľom úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 2K/2/2011 neúčinná, - vo výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade vydať do všeobecnej podstaty úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/2/2011 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. 6 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v N. na ulici K., vchod č. XX, postavený na parcele registra C č. 1114 o výmere 352 m2 v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7760/125110, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, - vo výroku, ktorým súd určil, že Darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.07.2010 medzi Ing. Miroslavom Ratičákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N. a žalovanou v 2/ rade na strane jednej ako darcami a žalovaným v 1/ rade na strane druhej ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku registra C s parcelným číslom 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacej stavby - radová garáž so súpisným číslom XXXX žalovanému v 1/ rade, je voči veriteľom úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žiline pod sp. zn.: 2K/2/2011 neúčinná, p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/7/2011-281 zo dňa 15.10.2013 vo výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok registra C s parcelným číslom 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacu stavbu - radovú garáž so súpisným číslom XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým sú žalovaní v 1/, v 2/ rade povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.002,39 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Darovacia zmluva uzavretá dňa 19.07.2010 medzi Ing. Miroslavom Ratičákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N. a žalovanou v 2/ rade na strane jednej ako darcami a žalovaným v 1/ rade na strane druhej ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. 6 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v N. na ulici K., vchod č. XX, postaveného na parcele registra C č. 1114 o výmere 352 m2 v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7760/125110 žalovanému v 1/ rade, je voči veriteľom úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/2/2011 neúčinná. Súčasne bolo rozhodnuté, že žalovaný v 1/ rade je povinný vydať do všeobecnej podstaty úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2K/2/2011 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. 6 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v N. na ulici K., vchod č. XX, postavený na parcele registra C č. 1114 o výmere 352 m2 v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7760/125110, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd určil, že Darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.07.2010 medzi Ing. Miroslavom Ratičákom, nar. XX.XX.XXXX., bytom K. XXX/XX, XXX XX N. a žalovanou v 2/ rade na strane jednej ako darcami a žalovaným v 1/ rade na strane druhej ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku registra C s parcelným číslom 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacej stavby - radová garáž so súpisným číslom XXXX žalovanému v 1/ rade, je voči veriteľom úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žiline pod sp. zn. 2K/2/2011 neúčinná. Súčasne okresný súd žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok registra C s parcelným číslom 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacu stavbu - radovú garáž so súpisným číslom XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.002,39 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 9 ods. 2, § 57 ods. 1, 2, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z."), v spojení s ust. § 531 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka poukázal na všeobecné predpoklady odporovateľnosti a mal za to, že v posudzovanom prípade sa určenia neúčinnosti právnych úkonov domáhal aktívne legitimovaný subjekt, a to správca konkurznej podstaty v šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu stanovenej v § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., keď konkurz bol vyhlásený uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 9.2.2011, účinky vyhlásenia konkurzu tak v zmysle § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. nastali 10.2.2011 a žaloba bola podaná 2.6.2011. Návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu napadol právne úkony dlžníka - úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka, pričom napadnuté právne úkony sú platné a účinné. Z listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané naplnenie ďalšieho predpokladu odporovateľnosti, a to ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku - pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa, vznik v roku 2010 na základe Rozhodnutia č.7700-1810246810-GC04/10 z 8.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.5.2010 a v čase vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka Ing. Miroslava Ratičáka bola splatná a neuhradená. Ďalej okresný súd mal za to, že žaloba bola podaná proti pasívne legitimovaným subjektom v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., a to osobe, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech - žalovaný v 1/ rade a osobe, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala - žalovaná v 2/ rade - manželka úpadcu. Okresný súd dospel k záveru, že napadnuté právne úkony sú právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj ukracujúce právne úkony podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Bolo nepochybné, že úpadca Ing. Miroslav Ratičák a žalovaný v 1/ rade sú bratmi, a teda blízkymi a spriaznenými osobami v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd uviedol, že žalovaní sa bránili, že nešlo o úkony vykonané s úmyslom ukrátiť veriteľov a nešlo ani o úkony bez primeraného protiplnenia. V tomto smere tvrdení však neuniesli dôkazné bremeno. Dôkazy, ktoré predložili žalovaní, vyhodnotil okresný súd ako nedôveryhodné, pretože išlo o súkromné listiny, ktorých obsah bolo potrebné preukazovať. U súkromných listín, ktoré sa vyhotovujú výlučne iba medzi blízkymi osobami, ktoré neboli evidované v žiadnom verejnom registri a na ktorých neboli legalizované podpisy účastníkov, nemožno vylúčiť ich účelové dodatočné vyhotovenie. Okresný súd ako nedôveryhodné a účelové vyhodnotil výpovede svedka Ing. Miroslava Ratičáka a žalovaných v 1/ a v 2/ rade, tak aj Zmluvu o pôžičke z 1.7.2008, ako aj Dohodu o dodatočnom predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu zo dňa 15.1.2010. Z hľadiska dôveryhodnosti týchto zmlúv bolo potrebné podľa názoru okresného súdu poukázať na fakt, že v oboch žalobou napadnutých právnych úkonoch, ktoré boli uzatvorené neskôr ako údajná zmluva o pôžičke a následná dohoda o predĺžení jej splatnosti, nebolo o predchádzajúcich právnych úkonoch, ani o údajnom účele oboch napadnutých právnych úkonov - údajnom vyrovnaní pôžičky - žiadna zmienka. Ak by účelom oboch žalobou napadnutých právnych úkonov mala byť okrem prevodu vlastníckeho práva aj úhrada záväzku započítaním, bolo by tiež logické, aby právne úkony neboli uzatvorené ako bezodplatné (t.j. nie ako darovacie zmluvy), ale ako odplatné právne úkony (t.j. kúpne zmluvy s následným zápočtom pohľadávok a záväzkov účastníkov). Bolo potrebné upozorniť, že pri vykonávaní dôkazov bola okresným súdom konštatovaná nezhoda medzi predloženou fotokópiou zmluvy o pôžičke a jej originálom (č.l. 149), čo tiež znížilo dôveryhodnosť dôkazov predložených žalovanými. Na fotokópii zmluvy, ktorá bola predložená do spisu žalovanými na pojednávaní 31.1.2012, sa nenachádza uvedenie druhého údajného svedka podpisu zmluvy Ing. P. T., na origináli, ktorý má byť skoršieho dáta - z roku 2008 - však áno! Bolo tiež potrebné podľa názoru okresného súdu uviesť aj to, že všetky platby, ktoré mali prebehnúť na základe zmlúv predkladaných žalovanými, mali byť vykonané v hotovosti, a to aj napriek tomu, že ide o značné sumy a nebolo tak možné ich verifikovať výpismi z účtov. Ani žalovanými tvrdené prevzatie dlhu úpadcu a žalovanej v 2/ rade, žalovaným v 1/ rade voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., nebolo preukázané. Z oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. (č.l. 142, 143) bolo zrejmé, že záväzok voči nej naďalej uhrádza žalovaná v 2/ rade. Dohoda o prevzatí dlhu taktiež má v zmysle § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka obligatórne písomnú formu a musí k nej dať veriteľ súhlas. V danom prípade žiadna písomná dohoda o prevzatí dlhu a súhlas udelený veriteľom - Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., predložené neboli. Okresný súd na základe zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13CoKR/14/2012 zo dňa 06.03.2013 doplnil dokazovanie a zistil, že podľa pripojeného konkurzného spisu boli v konkurze zistené pohľadávky veriteľov existujúce v čase napádaných právnych úkonov v sume 42.458,79 Eur, ktoré v konkurze budú uspokojené len v malej miere, pretože na účte správy konkurznej podstaty je v súčasnosti 4.648,01 Eur a súčasťou konkurznej podstaty sú už len bezcenné obchodné podiely v obchodných spoločnostiach v konkurze, a to voči spoločnosti SLOVFORNET, s.r.o. bolo konkurzné konanie už aj zastavené pre nedostatok majetku a obchodný podiel v spoločnosti D A R A L, s.r.o. nebol speňažený ani po viacerých kolách ponukového konania. Ďalej podľa tvrdení žalobcu, tento nemá k dispozícii žiadne účtovné dôkazy ako tie, ktoré boli predložené úpadcom do konkurzného spisu a z nich nevyplýva, že by úpadcovi bola poskytnutá pôžička. Ani žalovaní netvrdili, že by existovali také účtovné doklady, ktoré by potvrdzovali poskytnutie pôžičky vo výške 30.000 Eur okrem samotnej zmluvy, v ktorej sa potvrdzuje prevzatie pôžičky v hotovosti. Okresný súd preto uzavrel, že do účtovníctva úpadcu nebola daná pôžička zaúčtovaná, žiadne účtovné doklady v tomto smere neboli predložené ani tvrdené a okresný súd mal za to, že ani nemohli byť, pretože daná pôžička nikdy nebola poskytnutá. Žalovaní po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu doložili ďalšiu Zmluvu o pôžičke medzi veriteľom Q. V. a dlžníkmi D A R A L, s.r.o. a Ing. Miroslavom Ratičákom, ktorej predmetom malo byť dňa 2.5.2008 poskytnutie pôžičky 1.000.000,- Sk. Žalovaní v podaní na č.l. 260 spisu tvrdili, že Ing. Miroslav Ratičák sumu 30.000 Eur získanú od brata W. T. použil dňa 4.7.2008 na úhradu pôžičky od Q. V.. Tieto tvrdenia odporovali predchádzajúcim tvrdeniam a výpovediam tak žalovaných, ako aj úpadcu v spise. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní dňa 31.1.2012 (č.l. 103) vypovedal, že poskytnutú pôžičku mal brat použiť na prefinancovanie zákaziek a navyše dodal konkrétnu podrobnosť, že vzhľadom na to, že brat potreboval nakúpiť k zákazkám materiál v zahraničí, bola pôžička poskytnutá nie v slovenských korunách, ale v eurách. Podobne na č.l. 104 vypovedala aj žalovaná v 2/ rade, keď uviedla, že jej manžel tvrdil, že potrebuje peniaze na prefinancovanie zákazky. Sám úpadca na pojednávaní dňa 13.3.2012 na č.l. 150 spisu vypovedal, že pôžičku použil na nákup tovaru do firmy. Výpovede všetkých zúčastnených teda hovorili o nákupe tovaru do firmy (dokonca v eurách v zahraničí) a nie použití pôžičky na vrátenie inej pôžičky od Q. V. v slovenských korunách. Aj samotnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 2.5.2008 nepovažoval okresný súd za dôveryhodnú, lebo jej možno vytknúť to isté, čo iným dôkazom predkladaným žalovanými, keď išlo o súkromnú listinu bez osvedčenia podpisov, platby v hotovosti neverifikovateľné výpismi z účtov a podobne. Navyše, v texte sa v čl. I zmluvné strany nelogicky zaoberajú riešením prepočtu pôžičky zo slovenských korún na euro dňa 1.1.2009, hoci v čl. II predpokladajú jej splatnosť do 31.5.2008. Zo samotnej zmluvy a predložených dokladov navyše vyplynulo, že dohodnuté úroky 50.000,- Sk neboli veriteľovi zaplatené, ako však vyplynulo z pripojeného konkurzného spisu, tento veriteľ žiadnu pohľadávku z titulu nezaplatených úrokov do konkurzu neprihlásil. Dôveryhodné dôkazy o údajnom použití pôžičky na nákup materiálu úpadcom, ktorý by sa prejavil v obchodnom majetku úpadcu, tak predložené neboli. Okresný súd preto uzavrel, že napadnuté právne úkony neboli, ako tvrdili žalovaní, úkonmi s primeraným protiplnením, ale išlo o bezodplatné právne úkony bez primeraného protiplnenia a tiež o ukracujúce právne úkony, keďže išlo o úkony v prospech spriaznených osôb dlžníka (úpadcu) a úmysel ukrátiť veriteľov dlžníka sa tak v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. prezumuje a tento nebol vykonanými dôkazmi vyvrátený. Z dôvodu záveru okresného súdu, že išlo o bezodplatné úkony, potom už nebola skúmaná primeranosť žalovanými tvrdeného protiplnenia, ako to bolo prvostupňovému súdu uložené odvolacím súdom preskúmať v prípade zistenia odplatnosti napádaných právnych úkonov, ktorú však prvostupňový súd nezistil. Vzhľadom k týmto skutočnostiam okresný súd vyslovil svojimi výrokmi neúčinnosť oboch napádaných darovacích zmlúv. Keďže okresný súd mal z listov vlastníctva za preukázané, že žalovaný v 1/ rade je naďalej vlastníkom oboch nehnuteľností, ktoré boli predmetom napádaných právnych úkonov, vyhovel v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. primárnym petitom žaloby a nerozhodoval z tohto dôvodu o eventuálnych petitoch návrhu uplatnených pre prípad, že by žalovaný v 1/ rade už nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutých právnych úkonov. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.002,39 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/, v 2/ rade. Ako odvolacie dôvody uviedli, že okresný súd podľa výsledkov dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní mali za to, že okresný súd nevyhodnotil správne dosah úpravy zákona č. 7/2005 Z.z., a to § 58, ako aj § 60. Žalovaní v 1/, v 2/ rade nesúhlasili so závermi okresného súdu o nedôveryhodnosti predkladaných listinných dôkazov, predovšetkým zmluvy o pôžičke a dohody o jej dodatočnom predĺžení. Podľa názoru žalovaných, títo vo svojich výpovediach presvedčivo opísali rozhodujúce okolnosti, za akých došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.7.2008 a Dohody o dodatočnom predĺžení dlhu a spôsobe uspokojenia pohľadávky veriteľa zo dňa 15.1.2010. Bolo preukázané zo strany oboch žalovaných v 1/, v 2/ rade, ako aj zo strany úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka, že fakticky pre potrebu svojho podnikania prevzal od žalovaného v 1/ rade pôžičku vo výške 30.000 Eur. Až v dôsledku nesplatenia pohľadávky žalovaného v 1/ rade tak Ing. Miroslav Ratičák uzavrel Dohodu o dodatočnom predĺžení dlhu s predĺžením splatnosti do 30.6.2010. Uzavretím týchto darovacích zmlúv sa naplnila dohoda účastníkov zmluvy o pôžičke a dohody, pričom žiadna skutočnosť v rámci súdneho konania nespochybnila poctivosť konania účastníkov pri uskutočňovaní uvedených úkonov. Hoci žalovaní uskutočnili právne úkony, ktoré boli označené ako darovacie zmluvy, avšak skutočným obsahom úkonov bolo vysporiadanie pôžičky žalovaného v 1/ rade vo výške 30.000Eur, pričom sa k nej vzťahoval aj jeho záväzok splácať pôžičku prevzatú od Prvej stavebnej sporiteľne, ktorá ju poskytla na predmetný byt. Vzhľadom k uvedenému preto nemožno prijať záver, že uzavretím sporných darovacích zmlúv sa majetok úpadcu znížil. Žalovaní v konaní predložili dôkaz na č.l. 262 spisu - Zmluvu o pôžičke zo dňa 2.5.2008, ktorou veriteľ V. Q., bytom D., požičal spoločnosti D A R A L, s.r.o. v zast. Ing. M. Ratičáka sumu 1.000.000,- Sk. Uvedená pôžička bola použitá na nákup komponentov na výrobu plastových okien a dverí, a teda na podnikateľskú činnosť spoločnosti, kde v čase prevzatia pôžičky bol úpadca spoločník a konateľ spoločnosti D A R A L, s.r.o.. Nesprávne a nepresvedčivé je odôvodnenie okresného súdu, že táto pôžička bola fiktívna. Okresnému súdu bol predložený príjmový pokladničný doklad spoločnosti D A R A L, s.r.o. zo dňa 7.5.2008 s potvrdením o zaúčtovaní účtovníčkou R.C. s číslom úč. prípadu SK 0800177, ktorým bol zavedený do účtovníctva spoločnosti. Spoločnosť D A R A L, s.r.o. v tom čase nemala žiadne hotovostné finančné prostriedky, a teda zaúčtovanie uvedenej sumy do účtovníctva spoločnosti podľa názoru žalovaných je hodnoverným dôkazom o prijatí pôžičky od veriteľa Q.. V.. Ďalej bol žalovanými predložený aj príjmový pokladničný doklad č. 088177 o prevzatí uvedenej sumy s riadnym vyznačením účtovného prípadu. Podobne žalovaní v 1/, v 2/ rade predložili okresnému súdu listinný dôkaz, že dňa 4.7.2008 došlo k vráteniu uvedenej pôžičky veriteľovi Q.. V.. Okrem predloženia uvedených listinných dôkazov žalovaní navrhli aj osobný výsluch svedka Q. V., ktorým výsluchom by boli preukázali, že Q. V. spoločnosti D A R A L, s.r.o. poskytol pôžičku na nákup materiálu na výrobu okien a následne, že mu bola uvedená pôžička hotovostne Ing. Miroslavom Ratičákom vrátená. Žalovaní vyslovili presvedčenie, že záver okresného súdu, že ide o fiktívne úkony, nebol žiadnym spôsobom podložený. Účtovné doklady boli riadne zahrnuté v účtovníctve spoločnosti D A R A L, s.r.o. a sú aj ako účtovné prípady označené číslom účtovnej operácie. Uvedenú skutočnosť mal okresný súd vyhodnotiť ako preukázanú, pretože túto pôžičku nespochybňoval ani samotný žalobca. Naviac, ak okresný súd odmietol výsluch svedka Q. V., tak týmto bola žalovaným odňatá možnosť preukázať svoje tvrdenia, ktoré mali podstatný vplyv na výsledok celého konania. Uvedený svedok mal potvrdiť všetky skutočnosti ohľadne poskytnutia pôžičky, účelu, na aký mala byť použitá a k jej spôsobu splatenia. K súvislosti s pôžičkou firmy D A R A L, s.r.o. od Q. V. a majetkom úpadcu žalovaní v 1/ a v 2/ rade uviedli, že úpadca ako zamestnanec a spoločník spoločnosti D A R A L, s.r.o. vychádzal pri splácaní pôžičky Q.. V. z toho, že uvedená spoločnosť má dostatok zákaziek, dosiahne priaznivý hospodársky výsledok a tak stúpne hodnota obchodného majetku samotnej spoločnosti D A R A L, s.r.o., zvýši sa hodnota obchodného podielu spoločníka Ing. M. Ratičáka a on bude mať ako konateľ a zamestnanec tejto spoločnosti zabezpečené zamestnanie a ďalší príjem. Tieto okolnosti preukázali, že došlo k transformácii peňažnej pôžičky tak Q. V., ako aj W. T. do obchodného majetku spoločnosti D A R A L, s.r.o., a tým aj do majetku samotného úpadcu, a to pri zachovaní očakávaného pozitívneho vývoja podnikania. Dôsledkom úpadku bola len skutočnosť, že spoločnosti D A R A L, s.r.o. a úpadcovi neboli uhradené zrealizované zákazky z jeho podnikateľskej činnosti. V konaní napokon žalovaní v 1/ a v 2/ rade preukázali, že úpadca bol od vzniku obchodnej spoločnosti D A R A L, s.r.o., t.j. od 15.3.2007 jej spoločníkom a od 18.10.2007 konateľom a poberal príjem ako zamestnanec uvedenej spoločnosti. Splatenie pôžičky poskytnutej spoločnosti D A R A L, s.r.o. takto podľa presvedčenia žalovaných v 1/ a v 2/ rade malo priamy súvis s podnikaním úpadcu. Fakticky žalovaní v 1/ a v 2/ rade majú za to, že úpadca výpoveďou a listinnými dôkazmi preukázal a potvrdil, že vďaka pôžičke od žalovaného v 1/ rade získal kapitál na splatenie predošlej pôžičky od Q.. V., ktorá už predtým umožnila realizáciu ďalších zákaziek pre jeho firmu, o ktoré sa zvýšil obchodný majetok jeho firmy. Uvedeným postupom pri prevode jeho majetku na žalovaného v 1/ rade ako veriteľa došlo len k transformácii majetku úpadcu. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu tým, že úpadca uzavrel so žalovaným v 1/ rade predmetné darovacie zmluvy, keďže ich protiplnením bola peňažná pôžička a prevzatie záväzku na splácanie dlhu veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa. Za ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov nemožno považovať prípad, ak majetok dlžníka bol prevedený na základe odplatného právneho úkonu, aj keď tento bol nesprávne označený ako darovacia zmluva a cena plnenia je ekvivalentná vo vzťahu k prevedenému majetku. Okresný súd opomenul vziať do úvahy. že medzi účastníkmi sa v zmysle Dohody o dodatočnom predĺžení lehoty zo dňa 15.1.2010 uskutočnilo bezodplatným prevodom nehnuteľnosti podľa Darovacích zmlúv zo dňa 19.7.2010 faktické započítanie s pohľadávkou žalovaného v 1/ rade z titulu poskytnutej pôžičky. Uvedenú formu započítania ako právneho úkonu doteraz nikto nespochybnil a ani nepreukázal jej neplatnosť. Žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade poukázali na skutočnosť, že obsah právneho úkonu v Dohode o dodatočnom predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu zo dňa 15.1.2010, konkrétne v čl. II bodu 3 ...„dňom omeškania so splatením dlhu tento dlh veriteľovi uspokoja bezodplatným prevodom nehnuteľností, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú dlžníci do výlučného vlastníctva veriteľa", nie je v rozpore s všeobecnou právnou úpravou právnych úkonov zakotvenou v § 35 ods. 1 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní a dôkazmi predloženými nepreukázal neposkytnutie pôžičky 30.000 Eur zo strany žalovaného v 1/ rade úpadcovi a okresný súd vyslovil záver o nedôveryhodnosti tejto pôžičky bez toho, aby pre tento záver mal v súdnom spise relevantný dôkaz. Zároveň okolnosti, za ktorých došlo k poskytnutiu pôžičky 30.000 Eur úpadcovi, účastníci presvedčivým a zhodným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti rovnako opísali. Žalovaní boli názoru, že postupom okresného súdu pri hodnotení dôkazov nebola rešpektovaná úprava § 132 O.s.p.. Žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie s priznaním trov súdneho konania. K doručenému odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Tento žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov súdneho konania. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že účelom darovacích zmlúv malo byť vyporiadanie pôžičky poskytnutej úpadcovi žalovaným v 1/ rade, bolo ich povinnosťou podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, t.j. vznikne až reálnym poskytnutím peňazí dlžníkovi. Žalovaní v konaní pred okresným súdom nepredložili žiadny dôkaz o tom, že žalovaný v 1/ rade skutočne poskytol úpadcovi pôžičku vo výške 30.000 Eur. Žalovaní na podporu svojich tvrdení ohľadne pôžičky predložili iba zmluvu o pôžičke a dohodu o dodatočnom predĺžení splatnosti dlhu a spôsobe jeho uspokojenia. Tieto dôkazy však nijako nepreukazujú skutočné poskytnutie pôžičky žalovaným v 1/ rade úpadcovi. Tvrdenia žalovaných ohľadne údajnej zmluvy o pôžičke a jej splatenia formou darovania nehnuteľností považoval žalobca za nedôveryhodné, špekulatívne a účelové. Tak, ako zmluva o pôžičke, aj dohoda o dodatočnom predĺžení lehoty splatnosti dlhu a spôsobe jeho uspokojenia, sú súkromné listiny, uzatvorené medzi blízkymi osobami, ktoré nie sú evidované v žiadnom verejnom registri a podpisy účastníkov na týchto listinách nie sú úradne osvedčené. Takéto listiny možno pri súčinnosti zmluvných strán účelovo vyhotoviť kedykoľvek, hoci aj spätne k ľubovoľnému dátumu, a teda nie sú relevantným dôkazom o reálnosti poskytnutia pôžičky žalovaným v 1/ rade úpadcovi. Nedôveryhodnosť týchto listín potvrdzuje aj fakt, že v oboch odporovaných darovacích zmluvách, ktoré boli uzatvorené neskôr ako údajná zmluva o pôžičke a následná dohoda o dodatočnom predĺžení splatnosti dlhu a spôsobe jeho uspokojenia, nie je o predchádzajúcich právnych úkonoch, ani o údajnom účele oboch odporovaných právnych úkonov - údajné vyrovnanie pôžičky - žiadna zmienka. Ak účelom oboch odporovaných právnych úkonov malo byť aj splatenie pôžičky žalovaného v 1/ rade, bolo by logické, aby odporované právne úkony boli označené ako odplatné právne úkony, a to kúpne zmluvy s následným započítaním pohľadávok a nie ako bezodplatné právne úkony (darovacie zmluvy). Nie je absolútne žiadneho dôvodu vykladať odporované darovacie zmluvy v rozpore z ich jazykovým (doslovným) vyjadrením. Žiadne iné dôkazy (napr. výpis z účtovníctva úpadcu alebo výpis z bankového účtu žalovaného v 1/ rade, z ktorého by bol zrejmý výber údajne požičaných peňazí žalovaným v 1/ rade z banky) žalovaní v konaní nepredložili. Žalobca sa so závermi okresného súdu stotožnil, ktoré sú obsiahnuté na strane 11 a 12 rozsudku okresného súdu. Aj na základe zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu postupoval okresný súd, keď bolo preukázané, že výška pohľadávok veriteľov úpadcu v čase nadobudnutia účinnosti darovacích zmlúv predstavovala sumu 42.458,79 Eur. Po speňažení všetkého hnuteľného majetku úpadcu zostala na účte správy podstaty suma 4.648,01 Eur. Z týchto skutočností jasne vyplýva, že v dôsledku darovacích zmlúv úpadcu sa jeho majetok zmenšil natoľko, že tento nebude postačovať na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu, skôr naopak, v prípade, ak nedôjde k vysloveniu neúčinnosti darovacích zmlúv, budú ich pohľadávky uspokojené iba v nepatrnom rozsahu. Boli to žalovaní, ktorí predložili v konaní zmluvu o pôžičke a dohodu o dodatočnom predĺžení splatnosti dlhu a spôsobe jeho uspokojenia, a preto bolo ich povinnosťou preukázať dôveryhodnosť týchto listín. Žalobca zdôraznil, že pôžička je reálny kontrakt, takže samotná zmluva o pôžičke a dohoda o dodatočnom predĺžení splatností dlhu a spôsobe jeho uspokojenia vôbec nepreukazujú skutočné odovzdanie peňazí zo strany žalovaného v 1/ rade úpadcovi. K ďalším dôkazom predloženým žalovanými žalobca uviedol, že z predloženej zmluvy o pôžičke, ktorou veriteľ Q. V. požičal spoločnosti D A R A L, s.r.o. sumu 1.000.000,- Sk a príjmových a výdavkových pokladničných dokladov spoločnosti D A R A L, s.r.o. vyplýva iba poskytnutie pôžičky v sume 1.000.000,- Sk pánom V. v prospech spoločnosti D A R A L, s.r.o. a jej vrátenie spoločnosťou D A R A L, s.r.o. pánovi V.. Žalovaní však nepredložili žiadny príjmový pokladničný doklad spoločnosti DARAL, s.r.o., ktorý by preukazoval prijatie peňazí spoločnosťou D A R A L, s.r.o. od úpadcu. Táto zmluva o pôžičke a ani príjmové a výdavkové pokladničné doklady spoločnosti D A R A L, s.r.o. však vôbec nepreukazujú, že by finančné prostriedky na vrátenie pôžičky pánovi V. spoločnosťou D A R A L, s.r.o. poskytol spoločnosti D A R A L, s.r.o. úpadca a už vôbec nie, že úpadca si tieto prostriedky požičal od žalovaného v 1/ rade. V súvislosti s označením tejto pôžičky žalobca uviedol, že išlo o pôžičku zo dňa 02.05.2008, ktorou veriteľ Q. V. požičal spoločnosti D A R A L, s.r.o. sumu 1.000.000,- Sk. Pokiaľ aj žalovaní žiadali výsluch svedka Q. V., ktorý mal preukázať poskytnutie pôžičky spoločnosti D A R A L, s.r.o. a jej vrátenie úpadcom, pričom ak okresný súd odmietol vykonať tento dôkaz, tak plne postupoval v súlade s ust. § 118a O.s.p.. Účastníci boli poučení o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najneskôr do skončenia prvého pojednávania, pričom boli poučení, že na neskôr predložené dôkazy nie je možné prihliadať. Návrh na doplnenie dokazovania výsluchom p. Q. V.alovaní predložili až v poradí na druhom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.10.2013, a teda súd prvého stupňa nemal inú možnosť, iba tento návrh na doplnenie dokazovania zamietnuť. Žalobca mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, je potrebné ho potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu vo výrokoch o určenie neúčinnosti právnych úkonov a vo výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N. zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. 6 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v N. na ulici K., vchod č. XX, postavený na parcele registra C č. 1114 o výmere 352 m2 v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7760/125110 potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Vo výroku, ktorým je žalovaný v 1/ rade povinný vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok registra C s parcelným číslom 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacu stavbu - radovú garáž so súpisným číslom XXXX a v závislom výroku o trovách súdneho konania bol rozsudok okresného súdu zrušený podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. v tejto časti bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaných v 1/ a v 2/ rade bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/3/2014-334 zo dňa 19.05.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.06.2014 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Primárne krajský súd uvádza, že v súvislosti so svojim konaním vychádzal zo stavu, ktorý tu mal v čase vyhlásenia rozhodnutia, v zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. a prihliadol na zmenu správcu úpadcu, pretože podľa uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/2/2011 zo dňa 26.2.2014 bolo zistené, že do funkcie správcu po odvolaní pôvodného správcu bol ustanovený Ing. Štefan Straka, so sídlom kancelárie N. B. XX, XXX XX D.. Uvedená skutočnosť vyplývala aj z OV č. 2014/43 zo dňa 4.3.2014 (č.l. 321 spisu). Na základe výzvy krajského súdu zo dňa 08.04.2014 (č.l. 326 spisu) novo ustanovený správca Ing. Štefan Straka v podaní zo dňa 14.4.2014 (č.l. 330 spisu) oznámil, že ako novo ustanovený správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX N., zotrváva na podanej žalobe vo veci určenia neúčinnosti právnych úkonov, a to Darovacích zmlúv uzatvorených dňa 19.07.2010. Súčasne na ďalšiu výzvu krajského súdu zo dňa 08.04.2014 adresovanú advokátovi JUDr. Pavlovi Malichovi, F. XX, XXX XX A. (č.l. 327 spisu) bolo zaslané stanovisko zo strany JUDr. Pavla Malicha, advokáta, ktorý uviedol, že je zástupcom aj novo ustanoveného správcu Ing. Štefana Straku, na ktorú skutočnosť bolo doložené Splnomocnenie zo dňa 29.04.2014 (č.l. 332 spisu). V súlade s týmito skutočnosťami bolo ďalej v odvolacom konaní postupované, čo sa prejavilo aj v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaných bolo nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/14/2012 zo dňa 06.03.2013, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania za dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/14/2012 zo dňa 06.03.2013, a preto v zmysle tohto postupu okresného súdu nemožno vytknúť žiaden nedostatok. Bolo nesporné, že žalobca proti žalovaným uplatnil odporovacie právo podľa ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z."), keďže v zmysle ust. § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Na úpadcu Ing. Miroslava Ratičáka, nar. XX.XX.XXXX., bytom K. XXX/XX, XXX XX N. (IČO: 37 048 228) bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/2/2011 zo dňa 03.02.2011 vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2011/27 dňa 9.2.2011. Krajský súd v Žiline už v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13CoKR/14/2012 zo dňa 06.03.2013 vyslovil, že pri podaní žaloby doručením na Okresný súd v Žiline dňa 02.06.2011 za aplikácie ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo odporovacie právo žalobcom podané na súde v požadovanej 6-mesačnej prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu, avšak len pokiaľ ide o odporovanie právnym úkonom v zmysle ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pri odporovaní právnym úkonom v zmysle ust. § 59 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo toto odporovacie právo uskutočnené až po uplynutí 6-mesačnej prekluzívnej hmotno-právnej lehoty vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., keď bolo uplatnené až v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 10.01.2012, doručenom na Okresný súd Žilina dňa 24. januára 2012 vo faxovom podaní doplnenom originálom (§ 42 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd ďalej vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil, že len pri odporovacom práve uplatnenom v zmysle ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. bola zachovaná prekluzívna hmotno-právna lehota šiestich mesiacov, a preto len z týchto zákonných ustanovení bolo možné posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalovaných za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rešpektovania dôkazného stavu za vykonaného poučenia podľa ust. § 118a O.s.p.. Žalobca sa domáhal podanou odporovacou žalobou na základe zákona č. 7/2005 Z.z. neúčinnosti právnych úkonov, a to Darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.7.2010 medzi Ing. Miroslavom Ratičákom, nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. XXX/XX, XXX XX N. a žalovaným v 2/ rade na strane jednej ako darcami a žalovaným v 1/ rade na strane druhej ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísaných na LV č. XXXX, a to bytu č. 6 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX v N. na ulici K., vchod č. XX, postaveného na parcele registra C č. 1114 o výmere 352 m2 v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7760/125110 žalovanému v 1/ rade a Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 19.7.2010 medzi Ing. Miroslavom Ratičákom, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX . N. a žalovaným v 2/ rade na strane jednej ako darcami a žalovaným v 1/ rade na strane druhej ako obdarovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku registra C s parcelným číslom 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacej stavby - radová garáž so súpisným číslom XXXX žalovanému v 1/ rade. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. V danom prípade odporovaciu žalobu podal správca konkurznej podstaty úpadcu, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže aj podľa ust. § 86 zákona č. 7/2005 Z.z. je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na tento účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba - správca, v zákonnej lehote (pri odporovaní podľa ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.), proti účinným úkonom dlžníka, týkajúcim sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. že tieto podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené. Bolo však potrebné ďalej posudzovať, či boli splnené všetky hmotno-právne predpoklady odporovacieho práva uplatneného žalobcom v zmysle ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uzavreté Darovacie zmluvy zo dňa 19.07.2010 boli úkonmi bez primeraného protiplnenia v zmysle ust. § 58 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj ukracujúce právne úkony podľa ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., keď bolo nepochybné, že úpadca Ing. Miroslav Ratičák a žalovaný v 1/ rade sú bratmi, t.j. blízkymi a spriaznenými osobami v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. K záverom okresného súdu, podľa ktorých je odporovacia žaloba žalobcu úspešnou žalobou a odporovacie právne úkony uzavretých Darovacích zmlúv zo dňa 19.07.2010 sú neúčinnými právnymi úkonmi, krajský súd uvádza, že s týmto konštatovaním okresného súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje. Rovnako sa krajský súd stotožňuje aj s tým, že obrana žalovaných v tom smere, že nešlo o úkony bez primeraného protiplnenia, nebola preukázaná na základe ich dôkaznej povinnosti. Krajský súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13CoKR/14/2012 zo dňa 06.03.2013 okrem iného uviedol, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade na svoju obranu, tvrdenie sú nositeľmi dôkaznej povinnosti, a to o poskytnutí pôžičky úpadcovi v sume 30.000 Eur, ako aj, že sa stala majetkom úpadcu. Žalobca zotrval na tom, že darovacie zmluvy sú bezodplatné právne úkony a že podľa znenia neobsahujú žiadnu zmienku o pôžičke 30.000 Eur úpadcovi a ani odkaz na dohodu o dodatočnom predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu a o spôsobe uspokojenia pohľadávky veriteľa, hoci Darovacie zmluvy sú z dátumu 19.07.2010 a vyhotovené úkony Zmluva o pôžičke zo dňa 01.07.2008 a Dohoda o dodatočnom predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu a o spôsobe uspokojenia pohľadávky veriteľa zo dňa 15.01.2010. Žalobca ďalej uviedol, že na sumu 30.000 Eur ako tvrdenú pôžičku úpadcovi zo strany žalovaného v 1/ rade nebol preukázaný prevod na úpadcu a ani žiadne účtovné doklady, podľa ktorých by sa vyplácala tvrdená pôžička 30.000 Eur úpadcovi. Krajský súd sa pri posudzovaní darovacích zmlúv, ktoré sú z dátumu 19.07.2010, vo väzbe k obrane žalovaných a k predloženým právnym úkonom Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.07.2008 a Dohody o dodatočnom predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu a o spôsobe uspokojenia pohľadávky veriteľa zo dňa 15.01.2010 stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ako aj so záverom okresného súdu, že primárne bolo potrebné vychádzať z obsahu týchto listín a čo bolo poznateľné z ich textu, a to skutočnosť, že v Darovacích zmluvách zo dňa 19.07.2010, ktoré mali mať podľa obrany žalovaných nadväznosť na Zmluvu o pôžičke zo dňa 01.07.2008, a na Dohodu o dodatočnom predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu a o spôsobe uspokojenia pohľadávky veriteľa zo dňa 15.01.2010, nebol žiaden odkaz, t.j. absentovalo vyjadrenie vzájomnej súvislosti, resp. prepojenie Darovacích zmlúv zo dňa 19.07.2010 na tieto úkony. V druhom rade, pokiaľ z textu právnych úkonov, a to Darovacích zmlúv zo dňa 19.07.2010 nevyplýval odkaz na vyššie uvedené predchádzajúce právne úkony, tak žalovaní boli nositeľmi dôkaznej povinnosti v tvrdení, že ide o odplatné právne úkony a v rozsahu tohto tvrdenia, po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu krajským súdom uznesením sp. zn. 13CoKR/14/2012 zo dňa 06.03.2013, neuniesli svoje dôkazné bremeno. K rozsahu a spôsobu dokazovania pred okresným súdom, po zrušujúcom uznesení krajským súdom sp. zn. 13CoKR/14/2012 zo dňa 06.03.2013 sa uvádza, že spôsobom dokazovania pred okresným súdom nedošlo k odňatiu možnosti žalovaným konať pred súdom, pokiaľ okresný súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanými, pretože kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedený postup predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je správny. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení práv účastníka súdneho konania. Postupu okresného súdu a k prijatiu záveru okresným súdom, že úkony darovacích zmlúv sú neúčinné právne úkony, predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08). Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaných, že by okresný súd nepostupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že okresný súd vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Krajský súd v súvislosti s nevykonaním dôkazov navrhnutých žalovanými uvádza, že takýto postup podľa ustálenej judikatúry nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkom konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolatelia v danej veci aj využili, nebolo im odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaných nie je ani postupom, ktorým by im súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd preto zamietnutím návrhu žalovaných, resp. nevykonaním navrhnutých dôkazov, svojim postupom nevylúčil odvolateľov z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva. V tomto smere tvrdeného odňatia možnosti konať pred súdom preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaných. Nebolo zistené, že by došlo k porušeniu ust. § 132 O.s.p., pretože okresný súd vyhodnocoval dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Krajský súd k dôkazom predloženým žalovanými, a to k Zmluve o pôžičke zo dňa 02.05.2008, k príjmovému pokladničnému dokladu č. 0800177 zo dňa 2.5.2008, k výdavkovému pokladničnému dokladu zo dňa 4.7.2008 (č.l. 262 - 265 spisu) uvádza, že išlo o dôkazy, ktoré mali väzbu k vzťahu medzi spoločnosťou D A R A L, s.r.o. ako dlžníkom a Q. V. ako veriteľom, ktorému sa mala vrátiť finančná pôžička. Krajský súd uvádza, že týmito (tvrdeniami) dôkazmi predloženými žalovanými sa nepotvrdila odplatnosť Darovacích zmlúv zo dňa 19.07.2010 a ani to, že tvrdená pôžička 30.000 Eur sa stala majetkom úpadcu. Krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že tieto dôkazy v súhrne nepreukazujú to, že by úpadcovi bola poskytnutá pôžička zo strany žalovaného v 1/ rade. Žalovaní tak v konaní nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bolo preukázané reálne poskytnutie pôžičky žalovaným v 1/ rade úpadcovi, a tým ani použitie na podnikateľské účely úpadcu. Žalovaní v 1/, v 2/ rade navrhli výsluch svedkov, medzi inými aj Q. V.. Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaných mal tento svedok potvrdiť, že spoločnosti D A R A L, s.r.o. poskytol pôžičku a že vrátenie tejto pôžičky osobne prijal od Ing. Miroslava Ratičáka, ktorý vystupoval za spoločnosť D A R A L, s.r.o.. Tieto okolnosti, ktoré mal potvrdiť svedok Q. V., však už vyplývali z listinných dôkazov ako boli označené a predložené žalovanými v súdnom konaní a pre podstatu sporovej veci vykonanie tohto dôkazu nebolo relevantné, keďže navrhnutá výpoveď svedka Q. V. v spojení s listinnými dôkazmi nepreukazujú odplatnosť Darovacích zmlúv zo dňa 19.07.2010 a ani tvrdenú pôžičku žalovaným v 1/ rade v sume 30.000 Eur úpadcovi. Ani ďalší navrhnutý dôkaz výpovede svedka Ing. Q. R. nebol podstatný pre posúdenie sporovej právnej veci, pretože menovaný svedok mal byť prítomný pri osobnom vrátení pôžičky, avšak vrátenie pôžičky spoločnosťou D A R A L, s.r.o., za ktorú konal Ing. Miroslav Ratičák, Q. V. ako veriteľovi vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 4.7.2008. Skutočnosť, či k vráteniu pôžičky veriteľovi Q. V. došlo z osobných prostriedkov Ing. Miroslava Ratičáka, nie je dôkazom, že tieto osobné prostriedky Ing. Miroslava Ratičáka boli prostriedkami tvrdenej pôžičky 30.000 Eur úpadcovi - Ing. Miroslavovi Ratičákovi od žalovaného v 1/ rade. Takisto žalovanými navrhnuté vyjadrenie správcu konkurznej podstaty spoločnosti D A R A L, s.r.o., či táto spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na účte pri vrátení pôžičky Q. V., nebolo pre podstatu daného sporu relevantné, keďže išlo o vzťah medzi spoločnosťou D A R A L, s.r.o. a veriteľom Ing. Q. V.. Tieto žalovanými navrhnuté a označené dôkazy nie sú priamymi a ani nepriamymi dôkazmi o tom, že žalovaný v 1/ rade poskytol úpadcovi pôžičku 30.000 Eur. Vzhľadom k uvedeným zhodnoteniam krajským súdom preto nevykonanie dôkazov označených žalovanými v 1/ a v 2/ rade neznamenalo odňatie možnosti konať pred súdom, a ani nespôsobilo, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ aj krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol doplňujúce zhodnotenia, tak takýto postup nie je ani v rozpore s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré bolo aplikované krajským súdom, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25.04.2012, podľa ktorého ... „Odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu". Vo vzťahu k vyslovenej nedôveryhodnosti listinných dôkazov predložených žalovanými krajský súd odkazuje na závery rozhodnutia okresného súdu, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožňuje. Správne uviedol okresný súd, že pokiaľ ide o Zmluvu o pôžičke zo dňa 01.07.2008, podľa ktorej žalovaný v 1/ rade mal poskytnúť úpadcovi pôžičku 30.000 Eur a Dohodu o dodatočnom predĺžení lehoty na zaplatenie dlhu a o spôsobe uspokojenia pohľadávky veriteľa zo dňa 15.01.2010, išlo o súkromno-právne listiny, pri ktorých vo všeobecnosti platí, že je potrebné rozlišovať ich pravosť a správnosť (pravdivosť). Ak sa pri takýchto predložených súkromných listinách namieta ich vierohodnosť, tak dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností uvedených v listine vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, v danom prípade ležalo dôkazné bremeno na žalovaných. Žalovaní však vierohodnosť týchto listín nepreukázali, a preto ako účastníci súdneho konania, ak takéto dôkazné bremeno neuniesli, malo to za následok pre nich nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Je potrebné dodať, že pokiaľ krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní aplikoval ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak toto ustanovenie malo vzťah k výroku rozsudku krajského súdu, ktorým boli potvrdené výroky napadnutého rozsudku okresného súdu. Podstatné v danej sporovej veci bolo, že dôkazný stav nepreukázal poskytnutie pôžičky žalovaným v 1/ rade úpadcovi, a súčasne bolo preukázané, že Darovacie zmluvy zo dňa 19.07.2010 sú právnymi úkonmi bez primeraného protiplnenia a išlo o ukracujúce právne úkony podľa zákona č. 7/2005 Z.z.. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci, týkajúci sa neúčinnosti právnych úkonov aplikoval správny právny predpis, a to rozhodné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré boli v citácii uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, pretože na správne zistený skutkový stav veci okresný súd aplikoval správny právny predpis, a to rozhodujúce ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré správnym spôsobom interpretoval. Uvedené závery krajského súdu sa však vzťahujú k výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým boli potvrdené výroky rozhodnutia okresného súdu. V zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2011, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Okresný súd aj vo vzťahu k výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Katastrálnom území N., Obec Námestovo, Okres Námestovo, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok registra C, s parc. č. 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavené plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacu stavbu - radovú garáž so súp. č. XXXX, v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal z listov vlastníctva za preukázané, že žalovaný v 1/ rade je naďalej vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom napádaných právnych úkonov, preto vyhovel v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. primárnym petitom žaloby a nerozhodol z tohto dôvodu o eventuálnych petitoch podanej žaloby, uplatnených pre prípad, že by žalovaný v 1/ rade už nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutých právnych úkonov. Krajským súdom podľa výpisu z LV č. XXXX (č.l. 322 spisu) bolo zistené, že žalovaný v 1/ rade už nie je vlastníkom nehnuteľností a to radovej garáže so súp. č.: XXXX, postavenej na parc. č. 1128/7, keďže podľa darovacej zmluvy ako „Titul nadobudnutia" V 1609/2013 z 5.8.2013 - 536/2013 je vlastníkom W. G., rodený G., V. XXX/XX, C., SR. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností Okres Námestovo, Obec Námestovo, Katastrálne územie N., LV č. XXXX (č.l. 322 spisu), ako aj spísaného úradného záznamu mal krajský súd preukázané, že ku vkladovému konaniu došlo dňa 05.08.2013 v rámci zrýchleného konania, t.j. už v čase rozhodovania okresným súdom napadnutým rozsudkom zo dňa 15.10.2013, tento nemal splnenú podmienku vyplývajúcu z ust. § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., a to podmienku vlastníctva tejto nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Už v čase svojho konania a rozhodovania okresný súd nemohol vyhovieť v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. primárnym petitom žaloby a uložiť povinnosť žalovanému v 1/ rade vydať nehnuteľnosť radovú garáž so súp. č. XXXX, do všeobecnej podstaty úpadcu, pretože už k tomuto momentu rozhodovania okresným súdom žalovaný v 1/ rade nebol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedenému a zistenému vo vyvolanom odvolacom konaní krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného v 1/ rade vydať do všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v Katastrálnom území N., a to pozemok registra C s parcelným číslom 1128/7 o výmere 21 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1 a na nej stojacu stavbu - radovú garáž so súp. č. XXXX a v závislom výroku o trovách súdneho konania zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní sa bude zaoberať petitom žaloby žalobcu v časti, v ktorej navrhol uložiť žalovanému v 1/ rade povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 5.000 Eur, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti - garáž so súp. č. XXXX, parc. č. 1128/7 o výmere 21 m2 podľa LV č. XXXX. Z dôvodu, že o trovách súdneho konania sa spravidla rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. bol rozsudok okresného súdu zrušený aj v závislom výroku o trovách súdneho konania. V novom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách konania spojených s týmto odvolacím konaním. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.