Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226701 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111226701.4 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u starých rodičov Y. G., nar. XX.XX.XXXX a H. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcich na adrese X. G. XXX/XX, A., t. č. maloleté dieťa bytom D. U. D.. G., so sídlom W. K. XXX/XXX, XXX XX L., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky F. R., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XXX, t. č. bytom T. H. XXX u B. W., a otca C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, adresa na doručovanie: T. XXX, XXX XX O., zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody č. 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Žilina, so sídlom Národná 34, 011 01 Žilina, za účasti Okresnej prokuratúry v Žiline, so sídlom Moyzesova č. 20, 011 56 Žilina, v konaní o náhradnú rodinnú starostlivosť, v štádiu konania o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní starého otca H. G. proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30P/197/2011-283 zo dňa 06. novembra 2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30P/197/2011-283 zo dňa 06. novembra 2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd dočasne zveril mal. C. R. do starostlivosti Krízového strediska Náruč - Pomoc deťom v kríze, o. z. Žilina, Zádubnie 56. Súčasne vyslovil, že predbežné opatrenie platí na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 31.10.2013 bol súdu doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd predbežne zveril maloleté dieťa do starostlivosti zariadenia - Krízové stredisko Náruč - Pomoc deťom v kríze, o.z. Žilina, Zádubnie 56. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 17.06.2013 bolo maloleté dieťa spoločne s mladším bratom F. predbežným opatrením zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, a to z dôvodu nedostatočnej starostlivosti zo strany rodičov. Detská lekárka maloletého dieťaťa odporučila na základe zistených skutočností - pomočovanie maloletého, poruchy spánku, vyšetrenie maloletého v pedopsychiatrickej ambulancii. Na základe pedopsychiatrického vyšetrenia bolo starým rodičom doporučené dočasné umiestnenie maloletého do Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici. Maloletý bol dňa 09.09.2013 v nemocnici hospitalizovaný a nachádza sa tam aj naďalej. Dňa 17.10.2013 mal byť maloletý v sprievode starého otca prepustený, k čomu však nedošlo z dôvodu jeho výrazne úzkostlivého a plačlivého správania. Dňa 28.10.2013 bol opätovne realizovaný pokus o prepustenie maloletého do domáceho prostredia, avšak bezúspešne. Zo správy psychiatrickej nemocnice vyplýva, že správanie maloletého je v príčinnej súvislosti s posttraumatickou stresovou poruchou u dieťaťa, ktoré bolo spolu so svojimi súrodencami dlhodobo traumatizované nepriaznivými bio-psychosociálnymi podmienkami u svojich biologických rodičov a agresívnym konaním otca. Ako najlepšie riešenie sa javí dočasné umiestnenie maloletého do krízového zariadenia. Maloletý si však bude naďalej vyžadovať odbornú starostlivosť detského psychiatra ako aj detského psychológa. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 8 vety prvej a druhej, § 76 ods. 1 a 3 O.s.p., ako aj ust. § 54 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri aplikácii ust. § 154 ods. 1 a § 167 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že predbežným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorých je potrebný okamžitý zásah súdu, dokiaľ nedôjde k ich definitívnej úprave súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu vyplýva, že na základe návrhu starých rodičov maloletých detí súd uznesením č. k. 30P/197/2011-206 zo dňa 17.06.2013 dočasne zveril maloleté deti C. a F. do spoločnej osobnej starostlivosti starých rodičov Y. G. a H. G. a rodičom uložil povinnosť platiť výživné na obidve maloleté deti. V starostlivosti starých rodičov sú aj ďalšie maloleté deti K. a F.. Zo správ Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici zo dní 21.10.2013 a 29.10.2013 vyplýva, že pri prijatí bol maloletý úzkostný, zvýšene napätý, emočne labilný. Na oddelení sa pomalšie adaptoval, prvé dni bol sociálne stiahnutý, málo komunikatívny, neskôr zaznamenané celkové zlepšenie stavu. Dňa 17.10.2013 pri prepúšťaní dieťa odmietlo prepustenie, bolo výrazne úzkostné, plačlivé, chcelo zostať na oddelení, schovávalo sa za personál. Nakoniec po dohode so starým otcom, aby sa dieťa netraumatizovalo, dieťa ponechali na oddelení. Po odchode starého otca sa upokojilo, uvoľnilo vo svojom prežívaní. Dňa 28.10.2013 bol realizovaný opakovaný pokus o prepustenie dieťaťa domov. Dieťa však bolo plačlivé, dávalo najavo, že nechce odísť z oddelenia, nechcelo sa dať starému otcovi prezliecť. Na základe rodinnej situácie, ako aj údajov o dlhodobej traumatizácii dieťaťa agresívnym konaním biologického otca, nestabilnou rodinnou situáciou, sa u dieťaťa rozvinula nedôvera aj voči iným dospelým členom rodiny. Dieťa pre svoj zdravý duševný vývin potrebuje harmonické prostredie, kde má pocit bezpečia a dostatočnú emocionálnu podporu, porozumenie a v neposlednom rade aj stimuláciu psychosociálneho vývinu. Aktuálne sa javí ako najlepšie riešenie dieťa umiestniť do krízového zariadenia, prípadne detského domova, čo najbližšie k trvalému bydlisku svojich súrodencov í jeho starých rodičov, aby im bolo umožnené vytvárať citovú väzbu a dieťa neskôr pocítilo bezpečie v ich prítomnosti. Zhodnotením všetkých skutočností prvostupňový súd nemal pochybnosti v danom prípade o potrebe dočasnej úpravy a mal preukázané skutočnosti pre nariadenie predbežného opatrenia a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vzniknutú situáciu v záujme maloletého dieťaťa okamžite riešiť. Pri svojom rozhodovaní mal súd na zreteli záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko. Je možné konštatovať, že úrad práce podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti zariadenia z dôvodu, že sa nepodarilo zrealizovať prepustenie maloletého dieťaťa do domáceho prostredia a zároveň to vyžaduje zdravý duševný vývin maloletého dieťaťa. Je preto v záujme maloletého dieťaťa predbežným opatrením zveriť ho do starostlivosti krízového strediska, nakoľko súd mal preukázané, že súčasný psychický stav maloletého dieťaťa si bude naďalej vyžadovať odbornú starostlivosť detského psychiatra, ako aj detského psychológa. Jediným východiskom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa v tejto situácii je zverenie dieťaťa do starostlivosti uvedeného zariadenia. V danom prípade záujem maloletého dieťaťa nevyhnutne vyžaduje zabezpečenie jeho výchovy zverením do starostlivosti Krízového strediska Náruč - Pomoc deťom v kríze, o. z. Žilina. Súčasne okresný súd v zmysle § 76 ods. 3 O.s.p. začne konanie vo veci samej, v ktorom starostlivo a dôkladne bude posudzovať a vyhodnocovať všetky uvedené skutočnosti. Dôkladné posúdenie všetkých okolností bude spočívať hlavne v šetrení pomerov na strane rodičov, starých rodičov, pričom jeho rozhodnutie bude tiež závisieť od vývoja situácie na strane maloletého dieťaťa, keď bude prioritne prihliadať na jeho záujem. Účinnosť tohto predbežného opatrenia zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie starý otec maloletého dieťaťa - H. G., ktorý nesúhlasil s jeho obsahom. Uviedol, že mal. C. nastúpil liečbu na psychiatrické oddelenie v Kremnici práve na odporúčanie lekárky MUDr. H., ku ktorej ho odvolateľ doviezol, aby mu vnuka vyliečila z pomočovania a nie, aby z neho spravili „debila“. Odvolateľ popísal problémy pri stretávaní s vnukom počas jeho pobytu v psychiatrickej liečebni s tým, že je presvedčený, že dieťa bolo zo strany ošetrujúceho personálu manipulované, pretože starý otec má s ním veľmi blízky vzťah. Jeho nádej, že dieťa sa vráti domov ku starým rodičom a svojim trom súrodencom,(ktorých majú starí rodičia tiež v opatere), však stroskotala pri pokusoch vziať si maloletého C. po preliečení domov. Konštatoval, že dieťa v liečebni len leží pri televízore a konzumuje sladkosti. Jeho plačlivosť a odmietanie stretnúť sa so starým otcom odvolateľ zdôvodnil medikáciou, ktorá bola jeho vnukovi naordinovaná. Vyslovil nespokojnosť so starostlivosťou ošetrujúceho personálu o dieťa a jeho prístupu vo vzťahu k odvolateľovi. Podľa názoru odvolateľa za súčinnosti pracovníkov psychiatrie bol zničený jeho vzťah s maloletým C., pričom ďalší priebeh ich stretnutí ich nezaujímal. Navyše nebude vhodné, ak bude maloletý C. oddelený od súrodencov a starých rodičov. Dieťa sa do seba uzavrie a bude všetkých nenávidieť. V rodine starých rodičov, ktorí vychovávajú tiež troch súrodencov maloletého C., je starostlivosť na požadovanej úrovni a dieťaťu tam nič nechýba. Z tohto dôvodu nie je potrebné, aby bolo dieťa dočasne zverené do starostlivosti zariadenia tak, ako to učinil okresný súd napadnutým uznesením. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že on sám podal návrh na zverenie maloletého C. do jeho starostlivosti, na ktorom trvá, keďže prostredie u jeho starých rodičov je nevyhovujúce z hľadiska zdravého psychického vývinu maloletého, na čo otec dieťaťa opakovane upozorňoval súd už pri dočasnom zverení maloletého C. do náhradnej starostlivosti starých rodičov. V čase, keď bol maloletý so svojím otcom (t.j. pred jeho zverením do náhradnej starostlivosti starých rodičov) dieťa netrpelo žiadnymi psychickými problémami alebo pomočovaním a všetky tieto problémy sa začali u neho prejavovať až po tom, ako bol zverený starým rodičom. Od toho času starí rodičia bránili otcovi stretávať sa s jeho deťmi a vykonávať tak jeho rodičovské práva. Vzťahy medzi starými rodičmi a biologickými rodičmi maloletého sú vážne narušené, o čom svedčia aj trestné oznámenia, ktoré podával H. G. s manželkou na rodičov maloletého za účelom ich diskreditácie. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 31. októbra 2013 bolo zastavené trestné stíhanie voči obidvom rodičom maloletého, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Trestné stíhanie bolo začaté na základe trestného oznámenia Y. G. (starej matky maloletého), vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Aj keď sa toto trestné konanie vzťahovalo k starostlivosti rodičov o súrodencov maloletého C. - maloletých F. a K., znaleckým posudkom vykonaným v predmetnom konaní znalcom PhDr. Andrejom Franekom bolo preukázané, že u oboch rodičov nezistil sklony k násilníckemu a agresívnemu správaniu. Nevylúčil, že výchovu detí slabo zvládali, prípadne zanedbávali, a to v rámci svojich primitívnych a nezrelých predpokladov. Priamu motiváciu k násiliu však u nich nezistil. Vzťah oboch obvinených k maloletým poškodeným deťom bol primitívne rodičovský, bez násilnej motivácie. Rovnako zo správy ÚPSVaR Žilina vyplýva, že neboli zistené vážnejšie nedostatky týkajúce sa starostlivosti manželov o deti. Prístup otca na psychiatrické oddelenie v nemocnici v Kremnici nebol k synovi umožnený a neboli mu poskytnuté ani žiadne informácie o jeho zdravotnom stave. Prvýkrát sa informácie o zdravotnom stave svojho syna dozvedel až z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Otec poprel, že by sa k mal. C. niekedy agresívne správal. V čase ich spolužitia mali spolu pekný vzťah (ako aj s jeho tetou) a psychické problémy začali, až po umiestnení dieťaťa do rodiny starých rodičov. Otec maloletého zdôraznil, že prioritne je to práve on ako rodič, ktorému by malo byť umožnené vytvoriť si citové väzby k svojmu synovi a až potom k ďalším členom rodiny. Nesúhlasil preto s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré sa viaže len na citovú väzbu dieťaťa k starým rodičom, čo možno považovať za prejudikovanie rozhodnutia súdu vo veci samej. Zistené skutočnosti tak odôvodňujú zmenu rozhodnutia súdu o výchove maloletého C., pre ktorého by bolo vhodnejšie zveriť ho do výchovy otca. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že starý otec je v pravidelnom kontakte s maloletým C.. Maloletý na starého otca reaguje primeraným spôsobom, a preto navrhol odvolaniu vyhovieť, nakoľko je v záujme zdravého vývinu dieťaťa, aby sa vrátilo do pôvodného rodinného prostredia k ostatným súrodencom. Matka sa k odvolaniu starého otca nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na ich podklade dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Rozsiahle dokazovanie vzhľadom na charakter predbežného opatrenia nie je namieste. Zo samotného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Základným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je osvedčovanie tých procesných a hmotno-právnych skutočností, ktorých spravdepodobnenie môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Všeobecne aj pri osvedčovaní v konaní súdu, ktoré predchádza nariadeniu predbežného opatrenia (alebo zamietnutiu návrhu na takéto opatrenie) uplatňujú procesné zásady vyjadrené v ust. § 6 a § 120 ods. 1 O.s.p. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. je popri požiadavke sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa tiež - nakoľko sa jedná o opatrenie uskutočnené súdom bez vykonania dokazovania vo veci a náležitého zistenia skutkového stavu a ním osvedčených rozhodujúcich skutočností - nevyhnutnosť osvedčenia existencie bezprostredne hroziacej ujmy chránenému záujmu maloletého dieťaťa a z toho vyplývajúcej nevyhnutnosti potreby dočasnej úpravy jeho pomerov. Predbežným opatrením ako dočasným procesným opatrením súd nemôže nahrádzať ani prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej. Konanie vo veci starostlivosti o mal. dieťa môže súd začať takéto konanie i bez návrhu (§ 181 ods. 1 O.s.p.), tak ako tomu bude aj v prejednávanej veci a sledujúc článok 3 ods. 1 a súvisiace Dohovoru o právach dieťaťa, článok 41 v spojení s článkom 7 a ods. 5 Ústavy SR, ako aj ust. § 28 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine sledoval predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa. Z obsahu súdneho spisu v prejednávanej veci mal prvostupňový súd dostatočne osvedčený skutkový stav veci starostlivosti o maloletého C. a aj tú skutočnosť, že aktuálne najlepším riešením je jeho dočasné zverenie do starostlivosti Krízového strediska Náruč - Pomoc deťom v kríze, o. z. Žilina, Zádubnie 56. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom predbežného opatrenia (ako je tomu v prejednávanej veci), je inštitútom procesného práva a jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežných opatrení. Starostlivosť totiž nie je totožná s výchovou. Preto odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti osoby (zariadenia), ktoré určí súd, je v skutočnosti faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Odovzdanie do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti súdom určenej tretej osoby trvá dovtedy, kým súd nerozhodne o výchove maloletého dieťaťa. Okresný súd Žilina už uznesením č.k. 30P/197/2013-287 zo dňa 06. novembra 2013 v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začal konanie vo veci samej. Zároveň je tu možnosť rozhodnutia súdu o zrušení predbežného opatrenia, ktoré nariadil, v prípade, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že pre maloleté dieťa je lepším riešením prirodzené rodinné prostredie, ktoré mu aktuálne vytvárajú starí rodičia vychovávajúci aj jeho ďalších troch súrodencov, t. j. právo starých rodičov, ako aj súrodencov na ich vzájomný kontakt, avšak v súčasnosti je nevyhnutné maloletého C. na tento kontakt primerane, postupne a vhodnou formou pripraviť, najmä po psychickej stránke. Aktuálne totiž maloletý C. odmieta prítomnosť svojho starého otca. Popisované správanie dieťaťa, ako aj odmietanie starého otca je v zmysle vyjadrenia MUDr. C. R., lekárky Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya v Kremnici, v príčinnej súvislosti s posttraumatickou stresovou poruchou u dieťaťa, ktoré spolu so svojimi súrodencami bolo dlhodobo traumatizované nepriaznivými bio-psycho- sociálnymi podmienkami u svojich biologických rodičov a agresívnym konaním otca. Aktuálne sa preto javí ako najlepšie riešenie dieťaťa umiestniť ho do krízového nariadenia, prípadne detského domova, čo najbližšie k trvalému bydlisku svojich súrodencov i jeho starých rodičov, aby im bolo umožnené vytvárať citovú väzbu a dieťa neskôr pocítili bezpečie v ich prítomnosti. Dieťa si totiž bude naďalej vyžadovať odbornú starostlivosť detského psychiatra aj detského psychológa, ktoré má zabezpečené práve v Krízovom stredisku Náruč - Pomoc deťom v kríze, o. z. Žilina, Zádubnie 56. Zároveň odvolací súd poukazuje na fakt, že samotný navrhovateľ predbežného opatrenia vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku nezdôvodnil a ničím nepodložil zmenu svojho stanoviska v ňom uvedenú, a ani nezobral svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia späť. Jediným odborným stanoviskom podaným vo veci, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní aj odvolací súd bolo vyjadrenie MUDr. C. R. zo dňa 21.10.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj s prihliadnutím na platnú právnu úpravu Slovenskej republiky, ako aj medzinárodných dohovorov je daný dôvod na dôsledné vykonanie dokazovania v základnom konaní (vrátane znaleckého dokazovania) za účelom preskúmania psychologických a citových faktorov, ako aj faktorov materiálnych a zdravotných, keďže je potrebné posúdiť otázku komu bude dieťa zverené v zmysle návrhov, ktoré sú obsahom spisového materiálu. S prihliadnutím na štádium tohto konania, až po vykonaní niektorých dôkazov v základnom konaní, (ktoré začne z úradnej moci súd) bude možné urobiť vyvážené a rozumné posúdenie dotknutých záujmov súdom, a to najmä so zreteľom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, z hľadiska perspektívy jeho osobného rozvoja. Aktuálne by však vrátenie dieťaťa do prostredia výchovy starých rodičov predstavovalo hrozbu nebezpečenstva duševnej ujmy v prípade maloletého dieťaťa, čo je v rozpore s ochranou jeho právom chránených záujmov. Odvolací súd pritom poukazuje najmä na dočasnosť vydaného predbežného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že nie je pritom vylúčené, že po zotavení sa dieťaťa a normalizácii jeho vzťahov so starým otcom v určitom štádiu konania, ktoré začne, okresný súd (po osvedčení potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov v potrebnom rozsahu) vydá či už na návrh alebo aj bez návrhu predbežné opatrenie iného znenia, prípadne nariadené predbežné opatrenie zruší, keďže pominú dôvody pre ktoré bolo nariadené (§ 77 ods. 2 O.s.p.). Dieťa tak bude môcť realizovať svoj návrat do prostredia rodiny starých rodičov a jeho súrodencov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne p o t v r d i l . Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.