Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/153/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111226722 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111226722.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Igor Chuchút, s miestom podnikania Lichardova 2803/15, 010 01 Žilina, IČO: 10 949 666, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Herichom, PhD., advokátom, so sídlom J. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Anton Šmehyl, obchodno - stavebná činnosť, s miestom podnikania Zástranie 52, 010 03 Žilina, IČO: 40 279 235, právne zastúpenému Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, v konaní o zaplatenie 9.711,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/257/2011-129 zo dňa 08. apríla 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/257/2011-129 zo dňa 8. apríla 2014 v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 405,18 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného, Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 307,04 Eur žalobcovi do troch dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 93,87 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Podľa žaloby sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 10.018,10 Eur a trovy konania, a to na základe Zmluvy o zapožičaní lešenia zo dňa 16.04.2008. Podľa tejto zmluvy mal zapožičať žalobca žalovanému lešenie na dobu určitú od 16.04.2008 do 01.05.2008 v množstve, ktoré bolo uvedené v zmluve, pričom cena nájmu bola dohodnutá v sume 8,30 Eur (250,- Sk) za deň. Keďže žalovaný v dohodnutom termíne lešenie nevrátil, ku dňu spísania žaloby 05.08.2011 bola vyčíslená dlžná suma za požičanie lešenia za 1.207 dní čiastkou 10.018,10 Eur. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy za požičanie lešenia odmietol a rovnako poprel existenciu zmluvy. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a za aplikácie ust. § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka, § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 723 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, konštatoval okresný súd v priznanom rozsahu opodstatnenosť žaloby. Predmetom konania bol uplatnený nárok na zaplatenie sumy nájomného podľa zmluvy. Žalovaný sa bránil tvrdením o bezodplatnosti právneho vzťahu medzi účastníkmi, čo zodpovedalo obchodným zvyklostiam podľa § 264 Obchodného zákonníka, ktoré mali účastníci dlhodobo aplikovať pri svojej podnikateľskej praxi. Ďalej sa žalovaný bránil tvrdením o zániku záväzku žalovaného jeho splnením - vrátením lešenia na miesto určené žalobcom, teda rodinný dom p. D. na ulici P. C. v Z., nákladným motorovým vozidlom Tatra 815 v mesiaci máj 2008. Žalovaný tiež namietal uplatnenie nároku v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Okresný súd vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako vzťah obchodno- právny, pričom dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol vzťah uzavretím Zmluvy o zapožičaní lešenia dňa 16.04.2008, ktorá sa spravuje ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve a ďalej ustanoveniami § 721 a nasl. OZ o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. K predmetnej zmluve uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného tento predmetnú zmluvu podpísal. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, a to vymedzenie predmetu nájmu, dobu nájmu a výšku nájomného. Podľa vyjadrení účastníkov bol počet dodaných kusov lešenia do zmluvy dopisovaný dodatočne. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností, že do počtov kusov pri spojkách, nadstavcoch a spojovacích žabkách bola dodatočne dopísaná pred počet kusov 20, resp. 70 „jednotka“ (120, resp. 170). Samotný fakt požičania lešenia žalovaný nerozporoval. Podľa okresného súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že zmluva mala byť uzatvorená ako bezodplatný zmluvný typ s tým, že k dopísaniu textu o cene nájmu 250Sk/deň došlo až dodatočne. Odplatnosti právneho vzťahu nasvedčuje aj text SMS správy zo dňa 10.04.2008, ktorá dátumom predchádzala uzatvoreniu zmluvy o zapožičaní lešenia. Podľa tejto správy žiadal žalovaný požičať trubkové lešenie s tým, že to nechce zadarmo. Na preukázanie svojho tvrdenia, že bezodplatnosť vzájomných vzťahov medzi účastníkmi bola dlhodobo aplikovaná pri ich podnikateľskej praxi, žalovaný neoznačil a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Na obchodné zvyklosti pritom podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka možno prihliadať len v prípade, ak nie sú v rozopre s obsahom zmluvy alebo zákonom. Zmluva o zapožičaní lešenia na žiadne zvyklosti neodkazuje. Námietka žalovaného o rozpore nároku žalobcu s ust. § 265 Obchodného zákonníka a o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku bola vznesená bez bližšej špecifikácie a nie je zrejmé, prečo by výkon práva žalobcu mal byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Okresný súd sa ďalej zaoberal obranou žalovaného, podľa ktorej malo dôjsť k vráteniu prenajatého lešenia. Zo svedeckých výpovedí svedkov T. K., T. V. a Y. X., navrhnutých žalovaným, a svedka T. X., ktorého navrhol žalobca, okresný súd napriek určitým rozporom vo výpovediach svedkov K., V. a X. zistil, že na stavbu rodinného domu na Malej Prahe, na ulici Veľká Okružná, kde žalobca vykonával rekonštrukciu rodinného domu p. D., bolo od žalovaného nákladným autom svedka V. dovezené trubkové lešenie pre žalobcu. V konaní pritom nebol zistený akýkoľvek iný záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého by žalobca odovzdal žalovanému či už odplatne alebo bezodplatne do užívania trubkové lešenie. Samotný žalobca uviedol, že lešenie požičiaval žalovanému len jedenkrát. K otázke hodnovernosti svedkov okresný súd uviedol, že všetci svedkovia vypovedali po poučení podľa § 126 OSP a v podstatných bodoch sa v obsahu svojich výpovedí zhodli. Všetci svedkovia vypovedali o trubkovom lešení, zhodne vypovedali o mieste, na ktoré bolo lešenie žalobcovi privezené a o okruhu prítomných osôb. Svedkovia X. a V. zhodne uviedli miesto nakládky lešenia pred jeho odvezením žalobcovi a toto miesto je v súlade so záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Svedok X., vypočutý na návrh žalobcu, zhodne so svedkom K. uviedol, že na stavbe na Malej Prahe bolo použité lešenie od firmy SGB, ktoré bolo umiestnené na troch stranách, a na štvrtej strane bolo použité malé trubkové lešenie. K otázke pôvodu tohto trubkového lešenia sa žalobca v konaní nevyjadril. Vrátenie lešenia ku dňu 22.05.2008 vyplýva z výpovede svedka V. a záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy z tohto dňa. Túto listinu žalobca v konaní relevantným spôsobom nespochybnil. Obsah tohto záznamu v spojení so súpisom vykonaných prác k faktúre č. 257/2008 potvrdzujú žalovaným tvrdené skutočnosti o druhu motorového vozidla, ktorým mala byť preprava lešenia realizovaná, o druhu nákladu, mieste nakládky a o mieste vykládky. Výpoveď svedka X. ohľadom nevrátenia lešenia bola bez zásadnejšej výpovednej hodnoty, nakoľko sa k tejto otázke vyjadroval len z pohľadu informácií, ktoré mal sprostredkované od žalobcu, resp. ktoré mal nadobudnúť vizuálnym vnímaním množstva lešenia, ktoré sa u žalobcu malo nachádzať. Po vyhodnotení dôkazov podľa § 132 OSP tak okresný súd dospel k záveru, že výpoveďami svedkov K., V., X. v spojení s listinnými dôkazmi preukázal žalovaný vrátenie lešenia dňa 22.05.2008 žalobcovi. Žalobca tak má nárok na zaplatenie dojednaného nájomného 250,- Sk/deň v súlade s § 663 a § 723 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka za obdobie 37 dní od 16.04.2008 do 22.05.2008. Nájomné potom predstavuje 9.250,- Sk, resp. 307,04 Eur. Preto žalobe okresný súd v tejto časti čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti, teda v časti o zaplatenie 9.711,06 Eur, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a § 151 ods. 7 OSP a s prihliadnutím na rozsah úspechu a neúspechu účastníkov konštatoval čistý úspech žalovaného 9.404,02 Eur, čo vo vzťahu k predmetu konania 10.018,10 Eur predstavuje 93,87 %. Keďže výška trov konania v čase vyhlásenia rozsudku nebola zrejmá, priznal okresný súd žalovanému právo na náhradu trov konania v percentuálnom vyjadrení 93,87 % s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca nešpecifikoval, ktorý z výrokov rozsudku okresného súdu podaným odvolaním napáda. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že žalobca žiada priznať celú uplatnenú istinu vo výške 10.018,10 Eur, a teda napáda výrok, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd správne posúdil právnu kvalifikáciu právneho vzťahu tak, že sa jednalo o nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nesprávne však posúdil skutkový stav, a to tým, že k tomu, aby urobil správny právny záver, mal vedieť a uviesť, z akého dôvodu sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý bez akéhokoľvek vysvetlenia mal údajne vrátiť lešenie na stavbu Veľká Okružná v Žiline, čo je iná adresa, než z akej bolo lešenie dané žalovanému. Bez zistenia skutočností, prečo malo byť lešenie vrátené na túto adresu a kto dal žalovanému takýto pokyn, nemožno urobiť záver, že žalovaný vrátil lešenie žalobcovi. Za vrátenie veci nemožno považovať to, ak niekto tvrdí, že vec vrátil na akúkoľvek inú adresu, ktorá nie je totožná s adresou prevzatia, bez vedomia prenajímateľa a bez jeho prevzatia veci. Žalobca to považuje za nesprávne skutkové zistenie a rovnako za nesprávne právne posúdenie, keďže aspekt vrátenia je považovaný za zákonnú povinnosť nájomcu podľa § 682 Občianskeho zákonníka. Tejto povinnosti zodpovedá právo prenajímateľa vec prevziať. Žiadny zo svedkov nepotvrdil, prečo práve na túto adresu bolo lešenie údajne vrátené. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny písomný doklad o vrátení veci žalobcovi alebo ním poverenej osobe. Bez preukázania týchto skutočností nie je možné urobiť skutkový ani právny záver, že bola splnená zákonná povinnosť žalovaného vrátiť vec. Žalobca naďalej tvrdí, že vec nebola vrátená. Žalobca ani ním poverené osoby nič neprevzali a nikým neboli vyzvaní na prevzatie veci. Žalovaný tak neuniesol svoje tvrdenia, že vrátil prenajatú vec. Žalobca uplatnený peňažný nárok považuje za legitímny. Žalovaný nikdy v predsúdobnej komunikácii neuviedol, že vec vrátil, kedy, kde a komu. Až na pojednávaní prišiel s konštrukciou vrátenia veci na inú adresu, tvrdiac, že žiadna odplata nebola dojednaná. Jedná sa o nepravdivé, vykonštruované dôkazy. Je potrebné zaoberať sa otázkou, prečo práve na inú adresu mal žalovaný lešenie vrátiť, čím by sa dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver, či bola takouto dispozíciou vec vrátená, a prečo prvostupňový súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať otázkou, prečo žalobca neprevzal vec. Z dôvodu uvedených nevysvetlených a tým aj právne neposúdených otázok je podľa názoru žalobcu možnosť toto rozhodnutie zrušiť z dôvodu § 221 ods. 1 písm. h) OSP, a preto žalobca navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vrátiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie je splnená podmienka na zrušenie a vrátenie veci, navrhuje, aby odvolací súd rozsudkom zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.018,10 Eur a vyčíslené trovy konania. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu. Žalovaný odvolanie žalobcu považuje za právne irelevantné, a to jednak s ohľadom k predmetu sporu, ktorého obsahom nebol stav vrátenej veci, ale samotné vrátenie veci, teda zánik záväzku jeho splnením, čo bolo žalovaným v rámci dokazovania nepochybne preukázané, a jednak s ohľadom na dôkaz predložený samotným žalobcom, a to zmluvu o zapožičaní lešenia, ktorá neobsahuje určenie miesta plnenia, ako aj na samotnú výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 03.10.2013, z ktorej vyplýva, že ani samotný žalobca si presne s odstupom času nepamätal na okolnosti prevzatia lešenia, teda miesto plnenia a dokonca ani svoju prítomnosť pri prevzatí lešenia, na základe čoho nebolo pre súd právne významné sa uvedenou otázkou zaoberať. Skutková a právna argumentácia žalobcu v odvolaní sa tak javí ako právne neakceptovateľná. Dokazovaním bolo preukázané, že lešenie sa nachádzalo v mieste sídla žalovaného, odkiaľ bolo po vzájomnej dohode medzi účastníkmi vrátené na stavbu rodinného domu p. D. na Malej Prahe, ktorú dodávateľsky zabezpečoval žalobca, čo potvrdil vo svojej výpovedi a potvrdil to aj svedok T. X.. Na základe výpovedí ďalších svedkov bolo preukázané, že lešenie na stavbe rodinného domu p. D. prevzal p. O., ktorý bol na stavbe stavbyvedúcim, teda vedúcim zamestnancom žalobcu, ktorý konal v jeho mene. V zmysle ust. § 15 Obchodného zákonníka p. Tomek konal v postavení osoby poverenej určitou činnosťou ako stavbyvedúci a bol oprávnený na dohodu o mieste splnenia záväzku žalovaného a na prevzatie predmetného lešenia. Práve prostredníctvom svojho vedúceho pracovníka prevzal žalobca predmetné lešenie. Nikdy nereklamoval jeho stav ani vrátené množstvo. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že lešenie požičiaval žalovanému len jediný krát a vzhľadom na vykonané dokazovanie a v súvislosti s listinnými dôkaznými prostriedkami žalovaný preukázal vrátenie lešenia dňa 22.05.2008. Žalovaný tak žiadal napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina potvrdiť. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku, krajský súd podľa § 219 ods. 2 odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým relevantným odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné. Nosným dôvodom podaného odvolania je námietka nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, a to vo vzťahu k otázke, či a prečo malo byť lešenie vrátené práve na adresu Veľká Okružná. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd uvádza, že základom právneho vzťahu medzi účastníkmi bola Nájomná zmluva uzavretá dňa 16.04.2008. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalobca prenajal žalovanému lešenie v uvedenom rozsahu s dohodnutou dobou trvania nájomného vzťahu a s dohodnutým denným nájomným. Zmluva neobsahuje určenie miesta z ktorého žalovaný ako nájomca od žalobcu ako prenajímateľa predmetné lešenie prevzal, a neobsahuje ani určenie miesta, na ktoré po skončení nájomného vzťahu mal žalovaný lešenie žalobcovi vrátiť. Zo žiadneho z dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom nevyplýva, že by účastníci osobitne riešili otázku miesta, na ktoré má byť lešenie po skončení nájmu vrátené. Žalobca v odvolaní namietal, že žiadny zo svedkov nepotvrdil, prečo bolo lešenie vracané práve na adresu Veľká Okružná, do domu p. D.. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka T. K., ktorý v rozhodnom období v roku 2008 pracoval ako zamestnanec žalobcu. Tento k uvedenej otázke uviedol, že pri rekonštrukcii rodinného domu nastala potreba použitia trubkového lešenia, a preto žalobca povedal, že zavolá žalovanému, ktorý má od neho požičané nejaké lešenie, aby toto lešenie doniesol. Svedok ďalej uviedol, že po nejakom čase P. lešenie doviezli na tatrovke, resp. inom veľkom aute a toto lešenie následne prevzal p. O., ktorý ho aj rátal. Z tohto vyjadrenia svedka tak možno dospieť k záveru, že k vráteniu lešenia na predmetnú, žalobcom spochybňovanú, adresu došlo práve na základe požiadavky žalobcu, ktorý na stavbe rodinného domu p. D. obdobné lešenie potreboval. Námietka žalobcu ohľadom nepreukázania dôvodu vrátenia prenajatej veci na adresu na ulici Veľká Okružná tak bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Ďalej žalobca v podanom odvolaní namietal, že zo strany žalobcu nebola splnená jeho zákonná povinnosť prenajatú vec - lešenie vrátiť. V súvislosti s touto námietkou sa krajský súd stotožnil so závermi, ktoré uviedol okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozsudku a v tejto časti krajský súd na dostatočné odôvodnenie prvostupňového rozsudku za aplikácie § 219 ods. 2 OSP, odkazuje. Len zdôrazňuje, že k otázke vrátenia lešenia sa vyjadrili vypočutí svedkovia K., V. a X., z výpovede ktorých možno ustáliť záver, že lešenie zo strany žalovaného bolo žalobcovi vrátené, a to práve na predmetnú stavbu na ulici Veľká Okružná. Aj keď sa výpovede týchto svedkov v niektorých nepodstatných detailoch nezhodujú, možno z nich ustáliť záver, že na toto miesto žalovaný nákladným motorovým vozidlom svedka V. doviezol predmetné lešenie a toto lešenie na stavbe v mene žalobcu prevzal p. O.. Z vyjadrení týchto svedkov vyplýva tiež zhodný okruh osôb, ktoré mali byť pri dovezení a vrátení tohto lešenia prítomné. Prepravu vykonanú svedkom V. potvrdzuje aj záznam o prevádzke vozidla nákladnej dopravy v spojení s faktúrou. Táto faktúra v prílohe okrem iného obsahuje súpis vykonaných prác, medzi ktorými je dňa 22.05.2008 aj preprava nákladným vozidlom Tatra na ulicu Veľká Okružná. Zo záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy z tohto dňa je zistiteľný tiež druh nákladu (lešenie) a vykonanie prepravy z miesta nakládky v Zádubní na miesto vykládky v Žiline, ulica Veľká Okružná. O vrátení veci žalovaným nepriamo svedčí aj skutočnosť vyplývajúca zo svedeckých výpovedí, že na stavbe domu p. D. bolo použité trubkové lešenie, ktorého pôvod žalobca v konaní nevysvetlil. Okresný súd tak postupoval správne, ak z týchto vykonaných dôkazov, ich vyhodnotením v zmysle ust. § 132 OSP, dospel k záveru, že žalovaný predmet nájmu - lešenie žalobcovi vrátil ku dňu, ktorý vyplýva z dokladov o vykonaní prepravy lešenia, teda ku dňu 22.05.2008. V súvislosti s dostatočne vykonaným dokazovaním a jeho následným vyhodnotením okresným súdom v súlade s ust. § 132 OSP poukazuje krajský súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo s všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Súd pritom v rámci rozhodovania o veci vychádza zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 OSP). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvostupňovom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Z dokazovania vykonaného okresným súdom tak vyplýva, že žalovaný vrátil lešenie dňa 22.05.2008. Tým je daný záver o len čiastočnej dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom. Okresný súd potom postupoval správne, ak dobu trvania nájomného vzťahu vymedzil v súlade s vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom na obdobie od 16.04.2008, kedy medzi účastníkmi bola uzatvorená písomná zmluva, v ktorej zároveň žalovaný potvrdil prevzatie lešenia, do 22.05.2008, kedy podľa vykonaných dôkazov bolo lešenie žalovaným žalobcovi vrátené. Pri dohodnutej dennej cene nájmu 250,- Sk za toto obdobie 37 dní predstavuje nájomné, ktoré patrí žalobcovi, sumu 9.250,- Sk, t.j. po prepočítaní konverzným kurzom sumu 307,04 Eur. Okresný súd tak postupoval a rozhodol vecne správne, ak v tejto časti uplatnenému nároku žalobcu vyhovel, a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom skutočností, že žalovaný nikdy v predsúdobnej komunikácii neuviedol, že lešenie vrátil, tieto považuje odvolací súd za irelevantné. Z vyjadrení žalovaného v rámci predsúdnej komunikácie je zrejmé, že v prvotnej reakcii žalovaný žiadal zaslať kópiu zmluvy o zapožičaní lešenia, nakoľko takúto zmluvu nemá, a v ďalšom vyjadrení odmietol uplatnený nárok žalobcu pre absenciu reálneho skutkového základu. Následne prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný odporučil právnemu zástupcovi žalobcu revidovať ponúkaný pokus o zmier podľa skutočného stavu veci, zodpovedajúceho vzniku a zániku právneho vzťahu. Už v tomto vyjadrení tak právny zástupca žalovaného nepriamo namietol zánik právneho vzťahu, na základe ktorého je žalobcom požadované predmetné plnenie. Zo žiadneho právneho predpisu pritom žalovanému nevyplýva povinnosť, aby v rámci predsúdnej komunikácie so žalobcom uplatnil všetky námietky, ktoré má voči uplatnenému nároku žalobcu. Žalovaný môže námietky voči uplatnenému nároku uplatňovať v rámci súdneho konania až do okamihu ukončenia dokazovania v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP a až do tohto okamihu môže predkladať alebo označiť dôkazy a skutočnosti, ktoré majú preukázať jeho obranu. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti, ako aj v závislom výroku o trovách prvostupňového konania. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním žalobcu osobitne vecne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Okresným súdom určená percentuálna miera náhrady trov konania žalovaného zodpovedá pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania a čistému úspechu žalovaného vo veci v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1, 8 OSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému bola priznaná náhrada včas uplatnených a vyčíslených trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) tejto vyhlášky, vo výške 1 x 253,94 Eur a za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia, podľa § 13a ods. 4 tejto vyhlášky vo výške 1 x 67,63 Eur. Právny zástupca žalovaného trovy konania vyčíslil vo výške 270,54 Eur ako odmenu za vyjadrenie k odvolaniu a vo výške 67,63 Eur ako odmenu za účasť na vyhlásení rozsudku. Právny zástupca žalovaného tak pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z istiny 10.018,10 Eur, ktorá bola predmetom konania pred súdom prvého stupňa. Predmetom odvolacieho konania však bol len odvolaním napadnutý výrok o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, ktorá zodpovedala sume 9.711,06 Eur. Táto suma je podľa ust. § 10 ods. 2 uvedenej vyhlášky tarifnou hodnotou, z ktorej sa počíta výška odmeny advokáta za poskytnuté právne služby. Preto za vyjadrenie k odvolaniu bola priznaná odmena vo výške 270,54 Eur. Za účasť na vyhlásení rozsudku právny zástupca žalovaného uplatnil právo na zaplatenie odmeny vo výške 67,63 Eur, pričom podľa ust. § 13a ods. 4 uvedenej vyhlášky mu patrí odmena vo výške 1-ce základnej sadzby tarifnej odmeny, teda vo výške 126,97 Eur. Konanie o náhrade trov konania je však v zmysle ust. § 151 ods. 1 OSP návrhovým konaním, a preto podaným návrhom právneho zástupcu žalovaného je odvolací súd viazaný. Za účasť na pojednávaní tak právnemu zástupcovi žalovaného bola priznaná odmena v uplatnenej výške 67,63 Eur. K odmene za dva úkony právnej služby patrí právnemu zástupcovi žalovaného tiež náhrada režijného paušálu vo výške 2 x 8,04 Eur. Trovy právneho zastúpenia spolu vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedajú čiastke 405,18 Eur. Preto žalovanému bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v tejto výške. Tieto trovy je žalobca povinný nahradiť v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 160 ods. 1 OSP) na účet právneho zástupcu žalovaného (§ 149 ods. 1 OSP). Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.