Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoKR/21/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233010 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111233010.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ing. D. T., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX E., občana SR, proti žalovanému: JUDr. Jaroslavovi Plichtovi, so sídlom kancelárie S. XXXX, XXX XX C. P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu: T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom S. XXXX, XXX XX C. P., v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 30/2011-102 zo dňa 21.5.2013 vo výroku, ktorým súd určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 30/2011-102 zo dňa 21.5.2013 v napadnutom výroku, ktorým súd určil, že žalobca je voči úpadcovi: T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 veriteľom pohľadávky z titulu ručenia žalobcu za záväzok T.M.W. s.r.o., so sídlom Martin, Pribinova 6, IČO: 31 647 456 voči KRÁLOVOPOLSKÁ KOVÁRNA, s.r.o., so sídlom Brno, Křižíkova 68, Česká republika, IČO: 634 89 341, vo výške 61.798,66 Eur, prihlásenej prihláškou pod poradovým č. 1 zo dňa 9.8.2011 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011 a v závislom výroku, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi: T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 veriteľom pohľadávky z titulu ručenia žalobcu za záväzok T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 voči KRÁLOVOPOLSKÁ KOVÁRNA, s.r.o., so sídlom Brno, Křížiková 68, Česká republika, IČO: 634 89 341, vo výške 61.798,66 Eur, prihlásenej prihláškou pod poradovým č. 1 zo dňa 9.8.2011 v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Pri trovách prvostupňového konania vyslovil, že o ich náhrade rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na okresný súd dňa 13.10.2011 domáhal, aby okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky z 9.8.2011 do konkurzného konania Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 8/2011 na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 vo výške 61.798,66 Eur je určená a je určená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia tak, ako bola uvedená v prihláške pohľadávky z 1.8.2011. Na základe výzvy okresného súdu v zmysle uznesenia č.k. 19Cbi 30/2011-4 zo dňa 20.2.2012 žalobca upresnil znenie žalobného petitu podaním z 19.4.2012 tak, že navrhol, aby okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 61.798,66 Eur, ktorá vznikla z titulu ručenia za záväzok T.M.W. voči MBNS Kovárna, a.s., Brno je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uvedených v prihláške pohľadávky z 9.8.2011. Súčasne žalobca navrhol, aby okresný súd určil, že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu ručenia za záväzok T.M.W. voči MBNS Kovárna, a.s., Brno. Okresný súd z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Zm 29/2012 mal zistené, že v tejto veci subjekt žalobcu KRÁLOVOPOLSKÁ KOVÁRNA, s.r.o., so sídlom Brno, Česká republika, IČO: 63 489 341 uplatnil voči žalovanému Ing. D. T. právo na zaplatenie zmenkovej pohľadávky v rozsahu zmenečnej sumy 61.798,66 Eur so 6 % úrokom z čiastky 61.798,66 Eur od 20.10.2010 až do zaplatenia, ako aj právo na náhradu trov konania. Na odôvodnenie takto uplatneného práva uviedol, že je riadnym majiteľom zmenky vystavenej obchodnou spoločnosťou T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 zo dňa 10.5.2010 na sumu 61.798,66 Eur bez protestu, s miestom platenia Martin - Slovenská republika. Poukázal na skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 10.5.2010, obsahom ktorej bolo dojednanie o spôsobe doplnenia blanko zmenky, ktorú dlžník ako výstavca vystavil v prospech žalobcu na zabezpečenie riadneho a včasného splnenia záväzkov dlžníka voči žalobcovi z obchodno- právnych záväzkových vzťahov. Po uzavretí zmluvy o vyplňovacom zmenkovom práve došlo k čiastočnej úhrade dlhu vystaviteľom a k úhrade zostala dlžná suma 61.798,66 Eur. Súčasne so zmluvou o vyplňovacom zmenkovom práve podpísal výstavca 10.5.2010 blanko zmenku a túto ako prvý avalista podpísal žalovaný. Návrhu žalobcu v označenej veci sp. zn. 19Zm 29/2012 bolo vyhovené vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k. 19Zm 29/2012-42 zo dňa 31.8.2012, ktorým bola žalovanému - Ing. D. T. uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 64.798,66 Eur, 6 %-ný ročný úrok zo sumy 64.798,66 Eur od 21.10.2010 až do zaplatenia s náhradou trov konania 148,50 Eur. Proti uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu podal Ing. D. T. námietky zo dňa 24.9.2012, o ktorých zatiaľ okresným súdom rozhodnuté nebolo. Okresný súd poukázal na ust. § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 5, 6, 9, § 30 ods. 1 veta prvá, § 32 ods. 1, 3, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s čl. I § 47 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v spojení s čl. I § 32 ods. 1, 3 citovaného zákona, ako aj ust. § 120 ods. 1, 3, § 132, § 118a O.s.p. a uviedol, že vzhľadom na povahu konania, ktoré je incidenčným konaním, sa zaoberal primárne skúmaním, či bola dodržaná hmotno-právna lehota v zmysle úpravy § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. pre včasné podanie žaloby v tejto veci. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., Martin dňom 30.6.2011 posledným dňom na podanie prihlášok veriteľov v konkurznom konaní sp. zn. 3K 8/2011 bol deň 15.8.2011. Posledným dňom na popieranie pohľadávok bol deň 14.9.2011 a posledným dňom na včasné podanie incidenčnej žaloby o určenie popretej pohľadávky bol deň 14.10.2011. Okresný súd vychádzal z predloženého konečného zoznamu pohľadávok - jeho výňatku, tak ako bol súčasťou spisu na č.l. 34 a 35, podľa ktorého správca vecne poprel právny dôvod a výšku prihlásenej pohľadávky žalobcu 21.8.2011. Pri zohľadnení momentu začatia konania v tejto veci podľa prezentačnej pečiatky okresného súdu dňa 13.10.2011, prvostupňový súd skonštatoval, že žaloba v tejto veci bola podaná pred uplynutím hmotno-právnej prekluzívnej lehoty na jej včasné podanie, pretože táto lehota uplynula až 14.10.2011 a žaloba bola podaná, resp. doručená okresnému súdu 13.10.2011. V súvislosti s obranou žalovaného pri popretí právneho dôvodu, pokiaľ bolo uvedené, že prihláška je nepreskúmateľná, pretože v kolónke istina, ako aj v kolónke celková suma nebola uvedená mena, vychádzal okresný súd zo záveru, podľa ktorého, i keď predmetná prihláška v označených kolónkach č. 27 a č. 33 údaj o mene prihlásenej pohľadávky neobsahuje, nebolo možné len na základe toho pri zohľadnení ostatného obsahu prihlášky v kolónke č. 26 pri vymedzení právneho dôvodu skonštatovať, že by išlo o prihlášku, ktorá neobsahuje obligatórny údaj, a teda, že by žalovaný nemal na túto prihlášku prihliadať. V kolónke č. 26 - právny dôvod vzniku pohľadávky bola pohľadávka jednoznačne vymedzená ako pohľadávka z titulu ručenia žalobcu za záväzok T.M.W. s.r.o., vo výške 61.798,66 Eur. Z uvedeného vyplýva, že údaj o mene prihlásenej pohľadávky na prihláške uvedený je. Kvalitatívne odlišnou situáciou by bola situácia, pokiaľ by mena euro nebola uvedená pri sume prihlásenej pohľadávky ani v kolónke 26, a teda, ak by uvedenie konkrétnej meny sumy prihlásenej pohľadávky v tlačive prihlášky úplne absentovalo. V takom prípade by menu sumy prihlásenej pohľadávky nebolo možné dôvodiť ani z príloh prihlášky, v ktorých sa tento údaj nachádza, pretože podľa § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. listiny, ktoré sa k prihláške ako prílohy pripájajú, môžu preukazovať len údaje, ktoré sú na prihláške samotnej uvedené. Pokiaľ by mena prihlásenej pohľadávky na predmetnej prihláške nebola uvedená ani v kolónke 26, nebolo by ju teda možné dovodzovať z údajov obsiahnutých v prílohách prihlášky. Toto však nebola situácia v prejednávanej veci, preto okresný súd považoval tvrdenia žalovaného o absencii údaja meny prihlásenej pohľadávky v predmetnej prihláške za nedôvodné. Ak žalovaný odôvodňoval popretie právneho dôvodu žalobcovej pohľadávky tým, že dlžník - spoločnosť T.M.W. s.r.o. v obchodnom registri neexistuje, a teda poukazoval na nedostatok uvedený pri označení mena dlžníka v kolónke 19 predmetnej prihlášky, nebola podľa názoru okresného súdu táto skutočnosť dôvodom na to, aby pri súčasnom identifikovaní dlžníka prostredníctvom údaja IČO v kolónke 20 prihlášky bol vôbec priestor pochybovať o tom, kto je označeným dlžníkom pohľadávky podľa predmetnej prihlášky. Údaj IČO dlžníka je jedinečným, nezameniteľným identifikátorom obchodnej spoločnosti dlžníka, pri uvedení ktorého je vylúčená akákoľvek pochybnosť o tom, že ide o subjekt úpadcu. Vo väzbe na tieto konštatovania okresný súd i túto časť obrany žalovaného hodnotil ako nedôvodnú. Ďalej okresný súd uviedol, že v incidenčnom konaní nemôže činiť predmetom skutkového dokazovania iné, nové tvrdenia uvádzané žalovaným ako dôvody popretia prihlásenej pohľadávky až v incidenčnom konaní. Vzhľadom k uvedenému preto okresný súd bol názoru, že v zásade nemôže prihliadať na dôvody tvrdené ako dôvody popretia prihlásenej pohľadávky (dôvody neexistencie predmetnej pohľadávky) uvádzané žalovaným až v priebehu vyvolaného incidenčného konania (samozrejme s výnimkou dôvodov, na ktoré musí okresný súd prihliadať a skúmať ich z úradnej povinnosti, napr. pri určení právneho dôvodu popretej pohľadávky, sú to skutočnosti, ktoré by mohli zakladať absolútnu neplatnosť právneho úkonu predstavujúceho právny dôvod popretej pohľadávky). V prejednávanej veci uvedený záver okresného súdu dopadal na časť procesnej obrany žalovaného, podľa ktorej: - k prihláške predmetnej pohľadávky neboli pripojené listiny preukazujúce oprávnenosť pohľadávky, - nie je preukázaný prechod zmenkovej pohľadávky, pohľadávka uplatnená v zmenkovom konaní je vyššia ako pohľadávka vyplývajúca zo samotnej zmenky, - subjekt MBNS Kovárna, s.r.o., Brno si kauzálnu pohľadávku zabezpečenú predmetnou zmenkou uplatnil proti úpadcovi v konkurznom konaní (čl. 63) a žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu túto pohľadávku nepoprel a táto pohľadávka je teda v pomeroch konkurzného konania zistená, - žalobca nepreukázal vznik samotnej kauzálnej pohľadávky a žalovaný má k dispozícii dodacie listy, ktoré majú preukazovať skutočné dodanie matríc a prírub aj iným subjektom, v ktorých funkciu štatutárneho orgánu vykonával žalobca (napr. TS MOTORY, spol. s r.o.), - nárok zo samotnej zmenky nebol uplatnený voči zmenkovému dlžníkovi (úpadcovi), voči úpadcovi sa neviedlo zmenkové konanie. Okresný súd ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť obsahu popretia, ktoré učinil žalovaný v časti výšky prihlásenej pohľadávky a ktoré, tak ako vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, obsahom len všeobecne odkazuje na popretie právneho dôvodu (z titulu spochybnenia právneho dôvodu popiera žalovaný aj výšku prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu ako nepreskúmateľnú), hodnotil okresný súd ako dôvodné, sa v prejednávanej veci zaoberať i tvrdeniami žalovaného, ktoré boli uvedené v procesnej obrane až v tomto incidenčnom konaní, tak ako ich uviedol okresný súd. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, podľa ktorého žalobca riadne a včas prihlásil svoju podmienenú pohľadávku z titulu ručenia za záväzok T.M.W. s.r.o., so sídlom Martin vo výške 61.798,66 Eur. Prihláška pohľadávky bola doložená prílohami, ktoré boli slovne označené v kolónke 26 prihlášky a počtom korešpondujú počtu príloh podľa kolónky 47 prihlášky. V kolónke 42 tlačiva prihlášky určitým spôsobom vymedzil skutočnosť, že prihlasuje pohľadávku podmienenú a aký je obsah podmienky jej vzniku. Vymedzenie podmienky vzniku pohľadávky žalobcu korešpondovalo úprave vyplývajúcej z článku I § 47 ods. 1, 2, čl. I § 32 ods. 1, 3 v spojení s čl. I § 77 ods. 1, 3 zákona zmenkového a šekového. Podmienkou vzniku záväzku žalobcu z titulu zmenkového ručenia (podľa zmenky žalobca bol prvým avalom úpadcu), nebola skutočnosť samotného uplatnenia zmenkovej pohľadávky voči zmenkovému dlžníkovi - úpadcovi, a to či už cestou predloženia predmetnej zmenky na platenie alebo cestou súdu. Žalobca ako prvý aval zmenkového dlžníka je spolu so zmenkovým dlžníkom a druhým avalom voči zmenkovému veriteľovi zo samotnej zmenky zaviazaný solidárne, pričom jeho ručenie za zmenkový záväzok zmenkového dlžníka nebolo podmienené ani uplatnením pohľadávky zmenkového veriteľa primárne voči zmenkovému dlžníkovi - úpadcovi. Zmenkový veriteľ už uplatnil voči žalobcovi práva zo zmenky, čo bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané vo veci sp. zn. 19Zm 29/2012, v ktorej veci zmenkový veriteľ uplatnil voči žalobcovi ako prvému avalovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy 61.798,66 Eur a úroku 6 % z uvedenej sumy od 20.10.2010 až do zaplatenia, ako i právo na náhradu trov konania. Zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol v tejto veci vydaný, bol napadnutý námietkami, o ktorých zatiaľ rozhodnuté nebolo. Vzhľadom na preukázané uplatnenie práva zmenkového veriteľa v označenom zmenkovom konaní okresný súd vychádzal primárne z týchto skutočností a nie z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil žalobca a ktoré tvorili súčasť spisu na č.l. 44 a 43, ktorých pravosť a pravdivosť žalovaný namietal a ktorých pravosť a pravdivosť žalobca ako jediný subjekt, ktorý tieto listiny napísal a podpísal, oproti tomu potvrdzoval. Žalobca v konaní preukázal právny dôvod prihlásenej podmienenej pohľadávky, tak ako vyplývalo z výroku rozsudku okresného súdu. V ďalšom okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú obranu žalovaného v časti nesúladu sumy uplatnenej v zmenkovom konaní a zmenkovej sumy vyplývajúcej priamo zo samotnej zmenky, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa v tejto veci domáhal určenia svojej podmienenej pohľadávky z titulu ručenia v sume, ktorá zodpovedala výlučne zmenkovej sume 61.798,66 Eur. Okresný súd v tejto časti poukázal na úpravu vyplývajúcu z § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorej sa môže veriteľ domáhať len toho, čo uviedol v prihláške v spojení s obsahom samotnej prihlášky predmetnej podmienenej pohľadávky, ktorá bola prihlásená vo výške 61.798,66 Eur. I v tomto smere bola skonštatovaná dôvodnosť žaloby v časti o určenie sumy popretej pohľadávky, ktorú výšku okresný súd určil tak, ako vyplynula z jeho výroku. V ďalšom ako irelevantnú okresný súd vyhodnotil aj obranu žalovaného poukazujúcu na nepreukázanie právneho nástupníctva subjektu KRÁLOVOPOLSKÁ KOVÁRNA, s.r.o., so sídlom Krížiková 68, Brno, Česká republika po subjekte zmenkového veriteľa MBNS Kovárna, s.r.o.. Z pripojeného výpisu z Obchodného registra Českej republiky, na č.l. 79 až 81 spisu vyplynulo vzhľadom na identifikačné číslo 63 489 341, že ide o jeden a ten istý subjekt, u ktorého došlo ku zmene obchodného mena. Uvedený záver bol potvrdený aj označením zmenkového veriteľa údajom IČO v zmenke a v návrhu na začatie konania vo veci zmenky sp. zn. 19Zm 29/2012. Okresný súd ako irelevantné hodnotil vzhľadom na dôvody žaloby a vyjadrenie sa žalobcu na pojednávaní 3.5.2013 označenie zmenkového veriteľa právnou formou a.s. v petite žaloby v podaní žalobcu (č.l. 6), ako i v samotnej prihláške pohľadávky pri vymedzení podmienky vzniku pohľadávky žalobcu. Žalobca sa v tejto veci nedomáhal určenia samotnej podmienky vzniku pohľadávky, ale určenia právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky, čo bola relevantná časť vzhľadom na rozsah popretia, čo okresný súd považoval v uvedených súvislostiach za podstatné. Právnym dôvodom popretej pohľadávky žalobcu bola právna skutočnosť zmenkového ručenia žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o nepreukázaní vzniku pohľadávky zabezpečenej zmenkou okresný súd uviedol, že táto procesná obrana nemala právny význam pre rozhodnutie v tejto veci. Okresný súd ako irelevantné hodnotil listinné dôkazy predložené žalovaným - dodacie listy z č.l. 90 až 93 spisu o realizácii dodávok subjektu MBNS Kovárna, s.r.o., pre odberateľa T.M.W. s.r.o. a TS MOTORY, a.s.. Právo zo zmenky svedčiace zmenkovému veriteľovi, a to aj v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku, je samostatné, abstraktné právo zmenkového veriteľa založené výlučne zmenkou. Dôkazom o existencii tohto práva je samotná zmenka. Ani pri existencii zabezpečovacej povahy zmenky nebráni zmenkovému veriteľovi nič v uplatnení jeho práva na základe takejto zmenky voči subjektom zmenkovo zaviazaným. Pohľadávka vyplývajúca zmenkovému veriteľovi zo zabezpečovacej zmenky nie je závislá na zaistenom záväzku a má postavenie nezávislej a samostatnej pohľadávky zmenkového veriteľa. Zmenkové ručenie žalobcu nezaniká ani na základe prípadného (žalovaným tvrdeného, avšak v pomeroch tejto incidenčnej veci spoľahlivo žalovaným nepreukázaného) nepopretia, prípadne uznania pohľadávky zmenkového veriteľa, resp. veriteľa kauzálnej pohľadávky zabezpečenej zmenkou žalovaným ako správcom v pomeroch konkurzného konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa v konaní o určenie popretej pohľadávky môže žalobca domáhať len toho, čo bolo popreté a pri zohľadnení obsahu popretia, ktoré žalovaný vo vzťahu k predmetnej podmienenej pohľadávke žalobcu učinil, keď poprel výlučne len právny dôvod a výšku tejto pohľadávky, nebolo možné žalobe vyhovieť v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia vymáhateľnosti a poradia predmetnej pohľadávky, pretože tieto popreté neboli a v nadväznosti na to rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti. Pri výroku o trovách prvostupňového konania okresný súd vyslovil, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej za aplikácie ust. § 151 ods. 1 veta prvá, ods. 3 O.s.p., a to pri zohľadnení skutočnosti, že okresný súd využil právo odročiť pojednávanie na vyhlásenie rozsudku vo veci. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný v odvolaní uviedol, že namieta výrok rozsudku okresného súdu v jeho prvej časti, keďže mal za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu vo veci. Podľa názoru žalovaného sa okresný súd nesprávne vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorú vzniesol voči existencii kauzálneho vzťahu, ktorý mal byť krytý zmenkou. Žalobca nepreukázal, aký konkrétny kauzálny vzťah predmetná zmenka kryje. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym vzťahom). Zmenka je vždy vystavená na základe určitého právneho dôvodu, pretože nejde tu o ľubovôľu vystavovateľa, ale jej vystavenie vychádza z určitého reálneho základu. Tým najčastejším základom vystavenia zmenky je existencia reálneho obchodno-právneho vzťahu. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Kauzálny vzťah v danom prípade vymedzil žalobca. Pokiaľ vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, tak v tejto časti dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý však v konaní nepreukázal, že by zmenka kryla záväzok žalovaného vyplývajúci z konkrétneho obchodno-právneho vzťahu. Žalovaný bol oprávnený voči žalobcovi v rámci incidenčného konania vzniesť všetky námietky, ktoré by mohol vzniesť voči zmenkovému veriteľovi a zmenke vrátane námietky v zmysle ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade bolo zrejmé, že základný záväzkový vzťah, hoci jeho existenciu žalovaný v tomto konaní namietal, nebol preukázaný. Žalobca nepreukázal vymedzením konkrétnych skutkových okolností, aký konkrétny kauzálny vzťah predmetná zmenka kryje, nevedel to špecifikovať, bol povinný preukázať, ktorú konkrétnu kauzu predmetná zmenka mala zabezpečovať, pričom v tejto časti konania dôkazné bremeno prešlo na žalobcu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že i napriek skutočnosti, že žalobca proti zmenkovému platobnému rozkazu č.k. 19Zm 29/2012-42 zo dňa 31.08.2012 podal dňa 24.09.2012 námietky, o ktorých doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté, okresný súd mal za preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky tak, ako ho žalobca vymedzil v prihláške pohľadávky do konkurzného konania. Žalovaný namietal, že nie je možné sa stotožniť so záverom okresného súdu, že prihláška pohľadávky spĺňala všetky náležitosti, ktoré na prihlášku kladie ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z.. Poukázal na ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý upravuje základné náležitosti prihlášky, medzi ktoré patrí aj obligatórna náležitosť uvedenia meny, v ktorej sa prihlásená pohľadávka uplatňuje. V tejto súvislosti žalovaný odkázal aj na právny názor uvedený na strane 370 publikácie autora Milana Ďuricu pod názvom Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, podľa ktorého súčasťou sumy uplatnenej pohľadávky je aj uvedenie príslušnej meny, pričom je právne irelevantné, že požiadavka meny je uvedená v ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože táto požiadavka sa vzťahuje k náležitostiam prihlášky uvedenej v § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., teda k uplatnenej sume. Bez uvedenia meny je prihláška nepreskúmateľná a pohľadávku by nebolo možné v konkurze uspokojiť. Súčasne žalovaný poukázal aj na vyhlášku č. 665/2005 Z.z.. Na identifikáciu prihlásenej pohľadávky je nevyhnutné, aby pohľadávka bola špecifikovaná takým spôsobom, aby nemohla byť zameniteľná a aby bola jednoznačne identifikovaná, čo je predmetom prihlášky. Za takúto identifikáciu možno považovať len takú identifikácii pohľadávky, ktorá nevyhnutne musí obsahovať aj menu peňažného záväzku. Rozhodujúcim je pritom text prihlášky pohľadávky uvedený v kolónke č. 27 a č. 33. Doklady, ktoré sú k prihláške pripojené ako jej prílohy, nemôžu údaje v prihláške dopĺňať alebo nahrádzať. Zákon č. 7/2005 Z.z. vychádza z priority údajov uvedených v prihláške pohľadávky s tým, že listiny, ktoré sú k nej pripojené, už tie skutočnosti, ktoré sú v prihláške uvedené, len preukazujú. Ak mena peňažného záväzku v kolónke č. 27 a č. 33 prihlášky uvedená nie je, tak ju prílohy ani nemôžu preukazovať, resp. dopĺňať, či odstraňovať iné nedostatky údajov uvedených v prihláške. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa v tom, že uvedenie meny v Eur, v kolónke č. 26 prihlášky pohľadávky bolo dostatočné v zmysle dikcie príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z obsahu prihlášky pohľadávky bolo zrejmé, že kolónka číslo 26 prihlášky a údaje v nej uvedené označujú iba právny dôvod vzniku pohľadávky, nie sumu uplatnenej pohľadávky, ktorá má byť vyjadrená v kolónke č. 27 označenej ako Istina a v kolónke č. 33 označenej ako celková suma. Žalovaný na predmetnú prihlášku, ktorá mala nedostatok neuvedenia meny v kolónke istina a v kolónke celková suma, nemusel vôbec prihliadať. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou preklúzie a premlčania práva žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca svojím podaním zo dňa 19.04.2012 „upresnil“ znenie žalobného petitu tak, že navrhol, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., Pribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K 8/2011 vo výške 61.798,66 Eur, ktorá vznikla z titulu ručenia za záväzok T.M.W. s.r.o. voči MBNS Kovárna, a.s., Brno je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia uvedených v prihláške pohľadávky z 9.8.2011. Zároveň žalobca navrhol, aby súd určil, že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu ručenia za záväzok T.M.W. s.r.o. voči MBNS Kovárna, a.s., Brno. K uvedenému podaniu podľa názoru žalovaného došlo až po uplynutí hmotno-právnej lehoty podľa ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá uplynula dňa 14.10.2011. Podľa názoru žalovaného, uvedené podanie napriek skutočnosti, že k nemu došlo na výzvu okresného súdu, malo byť kvalifikované ako zmena žaloby v zmysle ust. § 95 O.s.p. a o takejto zmene malo byť rozhodnuté uznesením o pripustení zmeny žalobného petitu. Okresný súd podľa názoru žalovaného tým, že sa dôsledne nezaoberal námietkou premlčania a preklúzie nároku žalobcu vo vzťahu k tejto skutočnosti a podanie žalobcu zo dňa 19.04.2012 neposudzoval ako zmenu žalobného petitu, resp. podanej žaloby, zaťažil konanie okrem iných vád aj vadou v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, žalobu žalobcu zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu, tak žalobca žiadal, aby Krajský súd v Žiline pripustil dovolanie na zodpovedanie nasledovných otázok: 1) Stačí v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. menu sumy prihlásenej pohľadávky uviesť v kolónke č. 26 tlačiva prihlášky pohľadávky, alebo je na jednoznačnú identifikáciu pohľadávky nevyhnutné uvedenie meny sumy prihlásenej pohľadávky aj v kolónke č. 27 a 33 tlačiva prihlášky pohľadávky 2) Ako má postupovať správca, ak veriteľ v prihláške pohľadávky do konkurzného konania neuvedie menu sumy prihlásenej pohľadávky. Žalovaný uviedol, že pripustenie dovolania žiada aj z toho dôvodu, že na zodpovedanie týchto otázok neexistuje jednoznačné stanovisko akademickej obce, ani judikatúra. Súčasne žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. Na podklade uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 30/2011-126 zo dňa 09.08.2013 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa domáha zmeny napadnutého rozsudku okresného súdu a zamietnutia žaloby, alternatívne zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, a to, čo sa týka výroku, ktorým bolo určené, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Žalobca mal za to, že okresný súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami a tieto odôvodnil v rozhodnutí. Odvolanie žalovaného je opätovne postavené na tvrdení o nutnosti preukazovania žalobcom existencie kauzálneho vzťahu, ktorý kryje zmenka, v ktorej je žalobca avalistom a žalovaný vystaviteľom zmenky. Zo strany žalovaného podľa názoru žalobcu ide zrejme o nepochopenie predmetu incidenčnej žaloby, pretože žalobca sa domáha zistenia svojej podmienenej pohľadávky z titulu ručenia za úpadcu ako avalista zmenky, a teda jeho postavenie je iné ako jej vlastníka zmenky - veriteľa. Žalobca zdôraznil, že požiadavka žalovaného na preukazovanie kauzálneho vzťahu od avalistu je nedôvodná pre účely tohto určovacieho konania, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/184/2007. Žalobca zdôraznil, že žalovaný pohľadávku krytú predmetnou zmenkou vo výške 61.798,66 Eur v prospech Královopolská kovárna, s.r.o. uznal za zistenú a je evidovaná pod poradovým číslom 72/402 až 407 konečného zoznamu zistených pohľadávok v konkurznom konaní sp. zn. 3K8/2011. Na základe uvedeného je potom nepochopiteľné a neodôvodniteľné neuznanie podmienenej pohľadávky z titulu ručenia žalobcu za tie isté pohľadávky, pričom zároveň bolo preukázané, že veriteľ Královopolská kovárna, s.r.o., túto pohľadávku vymáha práve od žalobcu. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 21/2012, v ktorom sa konštatuje, že ...„zmenkové záväzky majú abstraktnú povahu a sú nezávislé od kauzálnych vzťahov. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru“. Ďalej rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 tiež zdôrazňuje, že ...„dôkazné bremeno pri preukazovaní kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný a je jeho povinnosťou svoje tvrdenia aj preukázať dôkazne“. Žalovaný uviedol, že okresný súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými námietkami. Čo sa týka údaju meny v prihláške, žalobca poukázal nielen na zákon č. 7/2005 Z.z., ale aj na vyhlášku č. 665/2005 Z.z.. Obsahovo formulár prihlášky údaj meny pri žiadnej kolónke neuvádza a zároveň príloha nikde nespája neuvedenie meny s nepriaznivým dôsledkom pre veriteľa (či už popretie alebo neprihliadnutie). Vo vzťahu k námietke žalovaného v označení úpadcu a k formulácii žalobného petitu žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/5/2012, v ktorom bolo uvedené, že ...„pokiaľ procesný úkon účastníka konania obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu, je súd povinný dať účastníkovi možnosť túto nesprávnosť napraviť ďalším procesným úkonom. Opak by bol ničím neodôvodnený formalistický prístup, ktorý by bol v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti reprezentovanej čl. I Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 1 a § 117 ods. 1 O.s.p., a tým aj v rozpore s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Vzhľadom aj k uvedenému záveru krajského súdu preto nedošlo k preklúzii žalobcovho nároku a žaloba bola podaná včas. Ďalej žalobca poukázal aj na samotné správanie sa žalovaného v súvislosti s inými uplatnenými pohľadávkami, vo vzťahu ku ktorým sám žalovaný uznal, že mena nie je obligatórnou ani nutnou náležitosťou prihlášky. V súvislosti s návrhom žalovaného na pripustenie dovolania, v prípade potvrdenia rozsudku okresného súdu žalobca uviedol, že sa tu nejedná o otázku zásadného právneho významu. Okrem toho žalovaný sa vo väčšine prípadov sám vysporiadal s otázkou, pre ktorú navrhuje pripustiť dovolanie, keď 40 prihlášok pohľadávok bez uvedenia meny uznal. V súvislosti s návrhom žalovaného na priznanie trov právneho zastúpenia žalobca uviedol, že sa nejedná o účelné trovy konania, a to s ohľadom aj na funkciu správcu a jeho profesionalitu vyžadovanú zákonom č. 8/2005 Z.z.. Pri takomto druhu sporov by bolo namieste aplikovať ust. § 150 O.s.p. a nepriznať účastníkovi konania náhradu trov konania, t.j. tým, ktorí boli v takomto spore úspešní. Pokiaľ by však bol odvolací súd iného názoru a mal by za to, že úspešný účastník má právo na náhradu trov súdneho konania, tak žalobca zotrval na námietke v nepriznaní trov právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty, ktorý sa nechal zastupovať advokátom, keďže zákonom č. 8/2005 Z.z. vyžadovaná profesionalita, vedomosti a znalosti na strane správcu by mali byť naplnené aj v rámci incidenčného konania. Z titulu ich naplnenia potom niet právneho dôvodu, aby sa správca nechal zastupovať v incidenčných sporoch advokátom ako právnym zástupcom, a pokiaľ aj k tomu dôjde, tak v tejto súvislosti vzniknuté trovy právneho zastúpenia nie je možné vnímať ako účelne vynaložené trovy konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/21/2014-175 zo dňa 13.06.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi, žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.09.2014 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 10.06.2013 v spojení s podaním zo dňa 17.09.2013, bolo zrejmé, že tieto boli tak procesno-právneho, ako aj hmotno- právneho charakteru. Krajský súd pri ich hodnotení, posudzovaní, vo väzbe k záverom okresného súdu uvádza, že vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený okresným súdom za dôsledného rešpektovania aj ust. § 118a O.s.p. a vykonaného poučenia v zmysle nielen ust. § 118a O.s.p., ale aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré tvorilo súčasť predvolania na termín pojednávania dňa 20.11.2012, ktoré poučenie v zmysle doručeniek na č.l. 31 rub spisu bolo doručené tak žalobcovi, ako aj žalovanému. Krajský súd pri vychádzaní zo zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby, dokazovanie, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie žaloby žalobcu o určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky z titulu ručenia žalobcu. Krajský súd nezistil, že pre predmetný určovací výrok by sa vyžadovalo doplnenie dokazovania. V konečnom dôsledku účastník súdneho konania má procesné oprávnenie označovať, navrhovať dôkazy, avšak o tom, ktoré z týchto označených a navrhnutých dôkazov budú vykonané, výlučne rozhoduje súd, čo vyplýva z ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Z titulu záveru krajského súdu o vykonanom dokazovaní v dostatočnom rozsahu tak následne nemohol byť vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Vo vzťahu k procesno-právnej námietke žalovaného ako odvolacieho dôvodu, ktorá mala svoje premietnutie vo vecno-právnej (hmotno-právnej) rovine, argumentácii žalovaného o nie včas podanej žalobe žalobcom, vzhľadom na úpravu žalobného petitu podaním žalobcu zo dňa 19.04.2012 krajský súd uvádza, že nešlo o právne relevantnú námietku žalovaného. V tejto súvislosti sa krajský súd oboznámil so žalobou žalobcu zo dňa 11.10.2011, doručenou na Okresný súd v Žiline dňa 30.10.2011, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky zo dňa 09.08.2011 do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 61.798,66 Eur je určená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a popretia tak, ako to bolo uvedené v prihláške pohľadávky žalobcu zo dňa 01.08.2011. Okresný súd po doručení žaloby žalobcom uznesením č.k. 19Cbi 30/2011-4 zo dňa 20.2.2012 vyzval žalobcu, aby v lehote 15-tich dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil žalobu zo dňa 11.10.2011 spôsobom uvedeným v odôvodnení tohto prvostupňového rozhodnutia. V zmysle odôvodnenia okresný súd uviedol, že žalobu vzhľadom na skutočnosť, že ide o incidenčnú žalobu v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011, je potrebné upraviť v súlade s týmto zákonným ustanovením, keďže absentuje vymedzenie rozsahu určenia popretého práva tejto pohľadávky. Žalobca v podaní zo dňa 19.04.2012, osobne doručenom na Okresný súd v Žiline dňa 25.04.2012, upravil petit žaloby tak, že sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, na Okresnom súde Žilina pod č. 3K 8/2011 vo výške 61.798,66 Eur, ktorá vznikla z titulu ručenia za záväzok T.M.W. s.r.o. voči MBNS Kovárna, s.r.o., Brno, je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, uvedených v Prihláške pohľadávky zo dňa 09.08.2011 a súčasne určenia, že pohľadávka vznikla zo záväzku z titulu ručenia za záväzok T.M.W. s.r.o. voči MBNS Kovárna, s.r.o., Brno. Vzhľadom k uvedenému, zistenému a uskutočnenému postupu okresným súdom krajský súd uvádza, že tu nešlo o procesnú situáciu - zmenu žaloby, ale len o upresnenie žalobného petitu. Ak žalobca opravu a doplnenie vykonal na základe uznesenia okresného súdu, tak nepochybne tu boli určujúce účinky začatia konania, ktoré vyvolala pôvodne podaná žaloba žalobcu zo dňa 11.10.2011, osobne doručená na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011. Pokiaľ nešlo o zmenu žaloby tak, ako to vyplýva z ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p., pretože žalobca vykonal len doplnenie žaloby zo dňa 11.10.2011, osobne doručenej na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 a okresný súd o jeho žalobe - pôvodne podanej v upresnenom znení „konal“, tak pre zachovanie práva žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo žaloby doručenej na okresný súd dňa 13.10.2011, kedy okresný súd správne skonštatoval, že žalobca uplatnil svoj nárok v lehote. Nedošlo k zmeškaniu lehoty, t.j. išlo o včas podanú žalobu, ktorá po doplnení podaním žalobcu zo dňa 19.04.2012 sa stala úplnou. Krajský súd zdôrazňuje, že pokiaľ v danej veci nešlo o zmenu žaloby, doplnením podania žalobcu zo dňa 19.04.2012, tak bolo nevyhnutné konštatovať, že žalobca podal žalobu na Okresný súd v Žiline dňa 13.10.2011 s účinkami zachovania procesných aj hmotno-právnych lehôt, ako to vecne správne uzavrel aj okresný súd, keď posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok bol dátum 14.09.2011 a posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby bol deň 14.10.2011. Pri doručení žaloby v tejto veci na okresný súd dňa 13.10.2011, bolo potrebné skonštatovať včasnosť podanej žaloby žalobcom. K úplnosti je potrebné uviesť, že aj okresný súd svojim postupom, a to uznesením č.k. 19Cbi 30/2011-4 zo dňa 20.2.2012 mal za to, že je len potrebné opraviť žalobu žalobcu zo dňa 11.10.2011, keďže žalobcom sformulovaný petit v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011 bol nepresný, ktorá situácia nie je zmenou žaloby podľa ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p.. Krajský súd zvýrazňuje, že procesná situácia zodpovedala len upresneniu pôvodne žalobcom sformulovaného žalobného petitu v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011, a nejednalo sa o zmenu žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p.. Preto upresnenie zo dňa 19.04.2012 viažuce sa k pôvodne podanej žalobe nemohlo so sebou niesť dôsledok nedodržania lehoty na podanie žaloby žalobcom. Už v zmysle ustálenej súdnej praxe je zrejmé, čo možno považovať za zmenu žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p., a to pokiaľ žalobca oproti pôvodnej žalobe požaduje viac, tzv. rozšírenie žaloby, alebo požaduje kvalitatívne, aj kvantitatívne odlišný nárok od pôvodne uplatneného žalobného nároku, prípadne namiesto vydania veci alebo určujúceho výroku žiada peňažné plnenia a naopak. Predsa žalobca pri precizovaní žalobného petitu tak, aby tento zodpovedal zákonnej úprave, neuvádzal iné skutkové okolnosti, než z ktorých odvodzoval žalobou zo dňa 11.10.2011 uplatnený nárok na určenie pohľadávky. V danej veci bola postupom okresného súdu zabezpečená len úprava žalobného petitu a jeho precizovanie, ktoré v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako zmenu žaloby (§ 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011). Ak je potrebné, aby žaloba bola opravená, alebo doplnená o určité náležitosti a súd vyzve na opravu takejto žaloby, tak súdne konanie sa začína s účinkami zachovania procesných a hmotno-právnych lehôt doručením žaloby na okresný súd, v danom prípade jej podaním osobne dňa 13.10.2011, a preto nemohla byť dôvodná námietka žalovaného o premlčaní alebo preklúzii uplatneného nároku žalobcom. Je aj ústavne legitímne uplatňovaná požiadavka, že pri úkonoch účastníkov treba rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia O.s.p. v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že má poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a má slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania nemá oporu v zákone a vedie k popretiu základného významu pre ochranu zákonnosti a súčasne nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. je potrebné uviesť taký sumár skutočností, aby z podaného návrhu na začatie konania, resp. zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Pokiaľ však okresný súd v súvislosti so sformulovaným žalobným petitom žalobcom v podanej žalobe zo dňa 11.10.2011 postupoval uznesením č.k. 19Cbi 30/2011-4 zo dňa 20.2.2012 tak, že vyzval žalobcu na opravu (doplnenie) žalobného petitu (v konečnom dôsledku jeho precizovanie), tak takýmto postupom nezasiahol do práv účastníkov súdneho konania, keďže zo samotnej žaloby žalobcu bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, a to určenia pohľadávky, ktorá bola popretá zo strany správcu úpadcu. V súvislosti s uvedenými závermi krajským súdom sa poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/31/2013 zo dňa 09. apríla 2014, v ktorom rozhodnutí sa krajský súd rovnako zaoberal odvolacou argumentáciou žalovaného o ním tvrdenom nedodržaní včasnosti podanej žaloby žalobcom z titulu úpravy žalobného petitu. Krajský súd rovnako vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13CoKR/31/2013 zo dňa 09. apríla 2014 zhodnotil, že pri oprave, resp. doplnení žaloby v časti žalobného petitu sa nejednalo o zmenu žaloby. Ďalším odvolacím dôvodom vo vecno-právnej rovine bola námietka žalovaného, že prihláška pohľadávky, ktorá sa nachádza na č.l. 20 a 21 spisu, nespĺňa náležitosti, ktoré na prihlášku kladie ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), keďže nie je v kolónke č. 27 tejto prihlášky uvedená príslušná mena. Žalovaný zdôraznil, že na identifikáciu prihlásenej pohľadávky je nevyhnutné, aby bola pohľadávka špecifikovaná takým spôsobom, aby nemohla byť zameniteľná a za takúto identifikáciu možno považovať len takú identifikáciu pohľadávky, ktorá nevyhnutne musí obsahovať aj menu uvedenej pohľadávky, a tým nie je postačujúce, ak mena je uvedená v kolónke č. 26 prihlášky pohľadávky. Podľa ust. § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2011 pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada. Podľa ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení do 31.12.2011 pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. Krajský súd má za to, že predmetná prihláška, ktorá sa nachádza na č.l. 20 - 21 spisu, spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. aj bez uvedenia meny v kolónke č. 27, pretože mena vyplýva z kolónky č. 26, kde je uvedený ako právny dôvod vzniku pohľadávky - „Ručenie za záväzok T.M.W. s.r.o. vo výške 61.798,66 Eur“ a vedľa toho v kolónke č. 27 - „Istina 61.798,66“. Krajský súd vzhľadom k ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. má za to, že ak nie je uvedená mena, predpokladá sa, že pohľadávka sa uplatňuje v eurách, resp. je vyjadrená v eurách. Pokiaľ by sa absencia meny v kolónke č. 27 vyhodnotila ako nedostatok náležitosti prihlášky, išlo by o prílišný formalizmus, ktorý nie je ani v rámci konkurzného konania v takomto smere žiaduci. Krajský súd je názoru, že prílišný formalizmus nemôže byť uplatňovaný ani v rámci konkurzného konania a prihlášku v danej sporovej veci bolo potrebné posúdiť z hľadiska jej obsahu, t.j. či sa jedná o riadnu prihlášku pohľadávky veriteľa - žalobcu. Z prihlášky žalobcu bolo zrejmé, že bola podaná na predpísanom tlačive a v obligatórnej časti podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. spĺňala náležitosti s vyjadrením pohľadávky, ktorá sa uplatňuje. Krajský súd uvádza, že okresný súd posúdil prihlášku žalobcu v súlade s racionálnou argumentáciou, ako aj v zhode s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalovaného v tom, že prihláška nemala vyjadrenú menu. Bolo namieste na túto prihlášku prihliadať, keďže spĺňala obligatórne náležitosti vyžadované ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva, v danom prípade práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. V takomto prípade je potrebné použiť taký komplexný výklad, ktorý by toto právo neporušoval, ale garantoval. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že prihláška pohľadávky, pokiaľ v kolónke č. 27 „Istina 61.798,66“ neobsahuje uvedenie meny, by sa nemalo na túto prihlášku pohľadávky prihliadať, krajský súd uvádza, že takáto obrana žalovaného je v rozpore s účelom zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý sleduje uspokojenie veriteľov dlžníka - úpadcu. Pre tento postup zákonná úprava, t.j. zákon č. 7/2005 Z.z. vyžaduje prihlásenie pohľadávok veriteľmi podľa zákonom ustanovených pravidiel, pričom platí základné pravidlo, podľa ktorého z výťažku získaného speňažením konkurznej podstaty môžu byť uspokojení iba tí veritelia, ktorí prihlásili svoju pohľadávku. Znamená to, že veriteľ, ktorý síce je hmotno-právne veriteľom úpadcu, avšak svoju pohľadávku neprihlási, nemôže byť v konkurze uspokojený. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že v kolónke prihlášky pohľadávky pod č. 27 - Istina nie je uvedená mena, je potrebné poukázať na to, že expressis verbis požiadavka uvedenia meny nevyplýva ani z vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tlačivá na podávanie prihlášok tvoria prílohu vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a použitie správneho tlačiva je zásadné, pretože v opačnom prípade sa nepovažuje za prihlášku a v konkurze sa na takéto podanie nemôže prihliadať. V spôsobe postupu vyplnenia prihlášky pohľadávky pri kolónkach č. 27 až č. 31 sa vyžaduje len uvedenie sumy pohľadávky, samostatne v časti „Istina“, v časti „úroky“, v časti „úroky z omeškania“, v časti „poplatok z omeškania“ a v časti „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Ani pri úprave spôsobu vyplňovania prihlášky sa neuvádza požiadavka meny, ale len uvedenie sumy pohľadávky. V kontexte aj s vyššie uvedeným zhodnotením krajským súdom preto absencia meny pri kolónke č. 27 prihlášky pohľadávky nebola vyhodnotená s právnym dopadom, že by nebolo možné na takúto prihlášku pohľadávky prihliadať, a tým nebol vyhodnotený ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného. K úplnosti krajský súd uvádza, že obligatórne náležitosti prihlášky vyplývajú z ust. § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., medzi ktorými nie je uvedená mena pohľadávky uplatnenej prihláškou. Krajský súd dopĺňa, že v súvislosti s týmto rozhodnutím vychádza z už vysloveného záveru vo veci sp. zn. 13CoKR/31/2013 a sp. zn. 13CoKR/36/2013 s doplnením, že v konečnom dôsledku zákonná úprava v ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. výslovne uvádza, pre absenciu ktorých náležitostí prihlášky sa na takúto prihlášku pohľadávky neprihliada a nie je tomu tak pri neuvedení meny. K návrhu žalovaného na pripustenie dovolania v prípade potvrdzujúceho výroku Krajského súdu v Žiline, a to na otázky, či je nevyhnutné uvedenie meny sumy prihlásenej pohľadávky aj v kolónke č. 27 a v kolónke č. 33 tlačiva prihlášky pohľadávky a ako má postupovať správca, ak veriteľ v prihláške pohľadávky do konkurzného konania neuvedie menu sumy prihlásenej pohľadávky a či stačí v zmysle ust. § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. menu sumy prihlásenej pohľadávky uviesť v kolónke č. 26, krajský súd uvádza, že nezistil dôvod pre tento mimoriadny opravný prostriedok, keďže v danej veci išlo len o vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie. Krajský súd konštatuje, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, že by rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku v spojení s odôvodnením viažucim sa k tomuto výroku bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím okresného súdu konštatuje, že toto spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže okresný súd uviedol, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, aké boli argumenty žalovaného, jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vykonaných pred okresným súdom vychádzal ako z hodnoverných, a akými úvahami sa riadil s tým, že vec tak skutkovo, ako aj právne vyhodnotil riadnym spôsobom. Pokiaľ rozhodnutie okresného súdu malo všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., tak následne mal aj krajský súd spôsobilý predmet posudzovania a preskúmavania. To, že napadnuté rozhodnutie je riadnym spôsobom odôvodnené, vyplýva aj z judikatúry tak NS SR, ako aj Ústavného súdu SR, podľa ktorej odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval a podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa. V ďalšom, v rámci odvolacích dôvodov žalovaného, bola argumentácia, že okresný súd sa v konaní nesprávne vysporiadal s námietkou, ktorú vzniesol voči (ne)existencii kauzálneho vzťahu, ktorý mal byť krytý zmenkou s tým, že podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal, aký konkrétny kauzálny vzťah predmetná zmenka kryje. Podľa čl. I § 47 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. Podľa čl. I § 32 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa za ňu zaručili, sú zodpovední majiteľovi solidárne. Zmenkové ručenie je materiálne samostatným záväzkom, zhodným však svojou právnou povahou so záväzkom, ktorý korešponduje vyhláseniu podpisovateľa, za koho sa ručiteľ zaručil. Záväzok zmenkového ručiteľa je síce preto obsahovo ten istý ako záväzok dlžníka, ale je samostatný. Svoju záväznosť čerpá z vlastného právneho dôvodu a pristupuje k záväzku. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera, a teda to, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Krajský súd v súvislosti s námietkou žalovaného poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 362/2005 (s ktorým sa stotožnil vo svojom uznesení aj Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS 383/2011 zo dňa 08. septembra 2011), podľa ktorého ...„Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov“. Je nepochybné, že zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Osobitným zmenkovo-právnym prostriedkom na zabezpečenie záväzkov zmenkovým dlžníkom je zmenkové ručenie, tzv. aval. Ručiteľské vyhlásenie sa napíše na zmenku alebo na jej prívesok doložkou „ako ručiteľ“ alebo „per aval“. Záväzok ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka. Jedným zo základných znakov abstraktnosti zmenky je jej nezávislosť na kauze, teda na príčinnom vzťahu zmenkového záväzku a dôvodu jeho vzniku, ktorý viedol k podpísaniu zmenky. Ak aj kauzálny vzťah pre vznik zmenkového vzťahu existuje, nie je ale pre platnosť alebo pre vymáhateľnosť zmenkovej pohľadávky rozhodujúci. Z fotokópie zmenky ako tvorí súčasť spisu na č.l. 45, vyplývalo, že žalobca mal postavenie avala - zmenkového ručiteľa za záväzok úpadcu. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že právo zo zmenky je samostatné, abstraktné a založené výlučne zmenkou, pričom dôkazom o existencii tohto práva je samotná zmenka. Pohľadávka vyplývajúca zo zabezpečovacej zmenky nie je závislá na zistenom záväzku a má postavenie nezávislej a samostatnej pohľadávky zmenkového veriteľa. Krajský súd v zhode v zmysle vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 184/2007, sp. zn. 4Obo 21/2012, z ktorých rozhodnutí vyplýva abstraktná povaha zmenkových záväzkov a nezávislosť od kauzálnych vzťahov, aj na základe ktorých rozhodnutí, resp. rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR krajský súd nepovažoval odvolanie žalovaného ani v tomto smere za právne relevantné. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 19Zm 29/2012, tak v štádiu odvolacieho konania bolo zistené, že uznesenie č.k. 19Zm 29/2012-82 zo dňa 28.4.2014, ktorým boli námietky žalovaného - Ing. D. T., podané proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 19Zm 29/2012-42 zo dňa 31.8.2012 odmietnuté, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.5.2014. Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný okresným súdom na návrh Královopolská kovárna, s.r.o., so sídlom Křižíková 3085/68n, Královo Pole, 612 00 Brno, Česká republika, IČO: 634 89 341, proti žalovanému: Ing. D. T., nar. XX.X.XXXX, o zaplatenie 61.798,66 Eur. V spôsobe hodnotenia vykonaných dôkazov okresným súdom takisto krajský súd nezistil relevantnosť odvolacieho dôvodu žalovaného. Okresný súd postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p., keď dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Vždy je hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba vnútorným presvedčením, pričom hodnotiaci záver v rozhodnutí stručne a jasne zdôvodní tak, ako to uskutočnil aj okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Skutkovým zhodnoteniam a záverom vykonaným okresným súdom predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, a preto ani v tomto smere krajský súd nezistil vecnú nesprávnosť postupu okresného súdu, naopak, okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 132 O.s.p.. Ani jeden z odvolacích dôvodov nevyhodnotil krajský súd ako právne relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určenie, že žalobca je veriteľom pohľadávky, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie. Krajský súd tak nezistil dôvody ani na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ani na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis, a to jednotlivé zákonné ustanovenia tak, ako sú citované v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. V tejto sporovej právnej veci nebola riešená zásadnosť právneho významu, keďže bola zhodnocovaná okolnosť, či prihláška žalobcu je prihláškou v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., na ktorú sa prihliada, t.j. či obsahuje obligatórne náležitosti. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v prihláške žalobcu bola uvedená mena v eurách pri pohľadávke žalobcu 61.798,66, a to v kolónke č. 26, ktorá je oproti kolónke č. 27, a tým nebolo možné prijať argumentáciu žalovaného, že pri pohľadávke vyjadrenej žalobcom v prihláške nebola uvedená mena. Pohľadávka v prihláške žalobcu bola jednoznačne identifikovaná, a preto pokiaľ došlo len k právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu a nebola riešená otázka zásadného právneho významu, tak nebolo namieste ani vyhovieť návrhu žalovaného na pripustenie dovolania podľa ust. § 238 ods. 3 O.s.p.. Krajský súd v súvislosti so svojim postupom primerane poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08, podľa ktorého ...„zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené. V súvislosti s dovolaním ako mimoriadneho opravného prostriedku krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 51/2011 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého ...„procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia“. Pri trovách tohto odvolacieho konania krajský súd vyslovil, že o ich náhrade rozhodne súd prvého stupňa, a to v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p., keďže okresný súd aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.