Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111241562 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111241562.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matky O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava 1 a otca C. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. D. XX, o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/411/2011-231 zo dňa 09.09.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2008, vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2011 a vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej, vo výroku, ktorým nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.12.2008 do 30.09.2013 vo výške 4.610,22 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2008, vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2011 a vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.12.2008 do 30.09.2013 vo výške 4.610,22 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Súd neupravil styk otca s maloletou J.. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletej, vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, matka v súčasnej dobe o maloletú starostlivosť riadne zabezpečuje, otec súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov za celé obdobie, za ktoré určoval výživné, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Súd mal preukázané, že matka bola v rozhodnom období spoločníčkou v spoločnosti, ktorá je v súčasnej dobe v likvidácií a od 01.02.2009 matka začala opatrovať svoju mamu a poberať opatrovateľský príspevok, ktorý poberá až do dnešnej doby. Za rok 2009 jej bol peňažný príspevok vyplatený za celé obdobie vo výške 1.564,52 eur, za rok vo výške 1.591,86 eur, za rok 2011 vo výške 1.564,20 eur, za rok 2012 vo výške 1.747,08 eur, za prvý až ôsmy mesiac roku 2013 vo výške 1.183,- eur. Okrem tohto príspevku matka nemá iný príjem, na maloletú poberá rodinný prídavok. Matka je vlastníčkou bytu, v ktorom v súčasnej dobe býva jej synovec, ktorý si platí poplatky s užívaním bytu, avšak matke neplatí za užívanie bytu žiadny nájom. Otec bol zamestnaný v roku 2008 - 2009, od 23.8.2010 začal podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti (otca) za rok 2008 súd zistil, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti predstavoval 62.900,- korún. Zamestnávateľom otca bola spoločnosť BEK, s. r. o., Martin. Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009 súd zistil, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona predstavoval 4.611,15 eur. Z potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby za závislej činnosti za rok 2010 súd zistil, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona predstavoval sumu 281,33 eur. Zo správy Daňového úradu Čadca súd zistil, že otec podával daňové priznanie za rok 2010, pričom príjmy podľa § 5 predstavovali 281,33 eur, príjmy podľa § 6 vo výške 4.454,39 eur, výdavky 2.672,63 eur, základ dane vo výške 2.025,54 eur. Za rok 2011 podával otec daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, pričom príjmy predstavovali 8.795,- eur, výdavky 6.445,- eur, rozdiel príjmov a výdavkov 2.350,- eur. Za rok 2012 podával otec daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, základ dane predstavoval 4.144,25 eur, príjmy predstavovali 9.084,94 eur, výdavky 4.940,69 eur. Otec si uplatňoval výdavky percentom z príjmov. Matka býva s dcérou v rodinnom dome svojej matky, tento rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve jej matky. Majú výdavky v súvislosti s bývaním, za elektriku poplatok 117,- eur, za plyn 86,- eur, za vodu platia dvakrát do roka okolo 60,- eur. Jej matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 350,- eur. Matka platí internet vo výške 16,60 eur mesačne a mobilné telefóny dcére a sebe. Otec je ženatý, spoločne s manželkou bývajú v rodinnom dome, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctve manželky, pretože po podaní návrhu tento rodinný dom, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve otca, daroval svojej manželke. Jeho manželka je tiež vlastníčkou bytu, v ktorom býva jej dcéra. Majú výdavky v súvislosti s bývaním, za elektriku platia 25,- eur, zakupujú tuhé palivo raz do roka okolo 1.000,- eur. Otec je vlastníkom lestných pozemkov a ornej pôdy, urbár mu vypláca ročne okolo 40,- eur. Je vlastníkom auta s rokom výroby 1998. Uviedol, že jeho príjem bol od začiatku podnikania ročne okolo 8.000,- - 9.000,- eur, v roku 2013 mesačne okolo 1.000,- eur v hrubom, uplatňuje si paušálne výdavky vo výške 40 %. Výdavky súvisiace s podnikaním predstavujú cestovné do práce, chodieva na týždňovky do Bratislavy, za ubytovanie platí mesačne 150,- eur, platí si telefón, zakupuje pracovný odev, platí odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Otec tieto výdavky súdu nevedel preukázať. Nesplnil si teda svoju povinnosť podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Maloletá J. je od 01.09.2008 žiačkou prvého ročníka základnej školy, výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením, v súvislosti so školou, stravuje sa v školskej jedálni, kde matka platí poplatok za obedy okolo 20,- eur. Od 01.09.2012 nastúpila maloletá do piateho ročníka základnej školy. Výdavky sú rovnaké, so stravou, ošatením, so školou, navštevuje záujmové krúžky, kde matka platila na začiatku roka poplatok 17,- eur. Matka žiadala určiť výživné tri roky spätne od podania návrhu od 19.12.2011, teda od 19.12.2008. Otec uviedol, že súhlasí s určením spätného výživného tri roky od podania návrhu vo výške 50,- eur, pričom matka s takouto výškou súhlasila. Matka navrhovala od podania návrhu určiť výživné vo výške 300,- eur mesačne, s čím otec nesúhlasil a navrhoval určiť výživné vo výške 60,- eur. Vzhľadom k tomu, súd určil svojou úvahou výživné vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2008, teda tri roky spätne od podania návrhu, keďže obidvaja rodičia súhlasili so spätným výživným vo výške 50,- eur a ďalej určil výživné vo výške 120,- eur mesačne od 19.12.2011, to znamená od podania návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletej, pretože má za to, že v tomto období zodpovedá takto určené výživné odôvodneným potrebám maloletej, vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, keďže maloletá bola žiačkou štvrtého ročníka základnej školy a s účinnosťou od 01.09.2012 určil výživné vo výške 150,- eur mesačne, keďže od tohto obdobia postúpila maloletá na druhý stupeň základnej školy do piateho ročníka a výdavky sa jej zvýšili vzhľadom k tomu, že podrástla, vzhľadom na vek a s tým súvisiace výdavky so stravou, ošatením. Aj výživné v tejto sume podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, jeho príjmom, majetkovým pomerom a nevyhnutným výdavkom. Súd poukazuje aj na to, že otec sa sám vzdal majetku, pretože bol výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý po podaní návrhu daroval svojej manželke, pričom jeho manželka je sama výlučnou vlastníčkou bytu a toto konanie otca považuje súd za účelové. Treba uviesť, že otec ani po podaní návrhu, i keď bolo určené otcovstvo k maloletej súhlasným vyhlásením rodičov, nezačal prispievať dobrovoľne sám na výživu maloletej dcéry. Na základe návrhu matky súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 50,- eur mesačne a až následne na základe tohto rozhodnutia, otec začal prispievať na výživu dcéry. Súd poukazuje na to, že je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Časť odôvodnených potrieb maloletej matka uhrádza aj z rodinného prídavku, ktorý je maloletej vyplácaný, v súčasnej dobe vo výške 23,10 eur. Otec na základe rozhodnutia súdu, predbežného opatrenia č. k. 30P 411/2011-98 zo dňa 28.06.2013, zaplatil na výživu maloletej trikrát po 50,- eur, to znamená 150,- eur za celé obdobie, za ktoré súd určoval výživné až do rozhodnutia. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.12.2008 do 30.09.2013 vo výške 4.610,22 eur (za mesiac december 2008 alikvótna časť 1,61 x 13 dní = 20,93 eur; za rok 2009 suma 600,- eur; za rok 2010 suma 600,- eur; za 11 mesiacov roku 2011 suma 550,- eur; za mesiac december 2011 suma 28,98 eur, teda alikvótna časť od 1.12.2011 do 18.12.2011 + 50,31 eur teda alikvótna časť od 19.12.2011 do 31.12.2011; za osem mesiacov roku 2012 suma 960,- eur; od 01.09.2012 do 30.09.2013 - 13 mesiacov x 150,- eur = 1.950,- eur; spolu vo výške 4.760,22 eur mínus suma 150,- eur, ktorú otec zaplatil = 4.610,22 eur) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. vzhľadom na výšku nedoplatku. Pri nezaplatení jednej splátky sa stane splatným celý nedoplatok. Súd poznamenáva, že pokiaľ súd povolí splácať nedoplatok splácať v splátkach, je povinný určiť splátky v takej výške, aby nedoplatok na výžinom bol zaplatený čo najskôr. Súd pri úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má rozhodnúť o úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Obidvaja rodičia uviedli, že nežiadajú, aby súd upravoval styk otca s maloletou a vzhľadom k tomu, súd v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine, styk otca s maloletou neupravil. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné od podania návrhu vo výške 300,- eur mesačne, zamietol. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s. p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, a to voči výroku o určení výživného a nedoplatku na výživnom. Prvostupňový súd podľa neho nebral do úvahy viacero skutočností. Súdneho konania sa zúčastnil s tým, že súd bude brať ohľad na jeho terajší stav a bude brať ohľad na jeho vyjadrenia, ktoré mu poskytol. Ide predovšetkým o spôsob, akým mu navrhovateľka oznámila, že je otcom jej dieťaťa - otcovstvo maloletej J. uznal súhlasným vyhlásením rodičov. V rozsudku sa uvádza, že navrhovateľka svoj návrh nepodala skôr, nakoľko sa bála jeho vyhrážok. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Po podaní návrhu žiadal o poskytnutie rodného listu maloletej, nikto na jeho žiadosť nereagoval. Tvrdenie kolízneho opatrovníka, že zavádza ohľadne jeho príjmov a prevodu jeho domu na manželku, je absolútne nepravdivé a ničím nepodložené. S terajšou manželkou od roku 2003 do 2010 býval v jej byte v K., počas ktorej doby rekonštruovali uvedenú nehnuteľnosť a manželka svoje úspory investovala do tejto nehnuteľnosti, ktoré prostriedky prevyšovali hodnotu nehnuteľnosti. Všetky jeho príjmy sú riadne zdokladované a zdanené. V rokoch 2007 - 2012 mal problém uplatniť sa na trhu práce, o čom svedčia ním predložené daňové priznania. Manželka opätovne vycestovala za účelom finančného zabezpečenia. K tomu ešte uvádza, že jeho práca je sezónna a v zimných mesiacoch sa vo firme nepracuje. Ako svedka navrhuje predvolať svoju manželku. Skutočnosť, že jeho manželka je vlastníčkou bytu, je pre tento prípad absolútne irelevantná, nakoľko byt vlastnila už dávno predtým, ako sa stala jeho partnerkou. Navyše sama má dve deti z predchádzajúceho manželstva. Súd nebral pri stanovení výšky splátok do úvahy ani jeho zdravotný stav a vek. Niekoľko mesiacov z každého roka bol práceneschopný, a preto nebude možné ani v najbližšom období poskytovať plnenie vo výške 200,- eur ako splátku za dlžné výživné a ani poskytovať výživné vo výške 150,- eur. Uvedenú sumu žiada znížiť na 100,- eur. Terajší rozsudok je preňho likvidačný. Skutočnosť o výdavkoch za inkasné platby navrhovateľky považuje za zavádzanie. Súd nebral do úvahy, že navrhovateľka býva u matky, ktorá má svoj príjem z dôchodku a nehnuteľnosť patrí jej a nie navrhovateľke. V tomto prípade navrhuje predloženie inkasných platieb. Zároveň nesúhlasí s tým, že sa odmieta stretávať so svojou dcérou. Navrhovateľka ho však účelovo takmer 10 rokov nekontaktovala a neumožnila mu styk s dcérou. Žiada, aby súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, výživné určil vo výške 50,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2008, vo výške 120,- eur mesačne s účinnosťou od 19.12.2011 a vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, nedoplatok na výživnom za obdobie od 19.12.2008 do 30.09.2013 vo výške 4.610,22 eur, aby mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 76,84 eur. Žiada, aby súd styk s dcérou neupravil. Matka podala vyjadrenie prostredníctvom svojho zástupcu. Poukazuje na to, že väčšina skutočností, ktoré otec uvádza vo svojom odvolaní ako odvolacie dôvody, nijako nesúvisí s jeho zákonnou vyživovacou povinnosťou otca voči svojej dcére, ktorá nie je schopná sama sa živiť. Otec po podaní návrhu daroval svojej manželke dom, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Vzdal sa teda bez dôležitého dôvodu svojho majetku za účelom, aby znížil svoju vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru. Otec má príjmy z inej než závislej činnosti, ale nesplnil si svoju zákonnú povinnosť preukázať svoje výdavky súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Účelovo vyznievajú aj tvrdenia otca, že nie je pravdou, že sa odmieta stretávať so svojou dcérou a žiada o úpravu styku s dcérou podľa úvahy súdu, pretože počas celého konania neprejavil ani minimálny záujem o stretnutie so svojou dcérou, ani sa neinformoval od matky o bežných záležitostiach života jeho dcéry. Z uvedeného vyplýva, že otec sa snaží len o zníženie výživného na najmenšiu možnú mieru. Súdom určené výživné na maloletú J. je primerané jej veku a jej výdavkom a jeho výška zodpovedá aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky. Žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s tým, že zotrváva na predchádzajúcich vyjadreniach. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu a v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. na toto vecne správne odôvodnenie poukazuje, pričom nie je žiaduce, aby opakoval správne závery prvostupňového súdu. Odvolanie otca je nedôvodné. Možno konštatovať, že väčšina odvolacích námietok nesúvisí s predmetom rozhodovania - určením výživného. Otec otcovstvo uznal dobrovoľne a zo zákona mu vyplývajú rodičovské práva a povinnosti, z ktorých jednou je vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu, ktoré nie je schopné samostatné sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Ide pritom o zákonnú povinnosť, ktorú je rodič povinný si plniť aj bez rozhodnutia súdu. Výška vyživovacej povinnosti je závislá od schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a na druhej strane oprávnených potrieb maloletého dieťaťa (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Je nepochybné a táto skutočnosť nie je otcom rozporovaná, že určené výživné zodpovedá potrebám maloletej J. vzhľadom na jej vek. Výživné bolo odstupňované podľa aktuálnych potrieb maloletej J. v danom čase, keď do 18.12.2008 bolo určené výživné vo výške 50,- eur mesačne. Takto stanovené výživné, na ktorom sa rodičia zhodli, je spôsobilé zabezpečiť iba nevyhnutné potreby maloletej J.. S účinnosťou od 19.12.2011 bolo výživné určené vo výške 120,- eur mesačne, pričom takéto výživné zodpovedá potrebám školopovinného dieťaťa s prihliadnutím, okrem bežných výdavkov na stravu, oblečenie, obuv, hygienické a zdravotnícke potreby, aj na výdavky spojené so školskou dochádzkou a záujmovými aktivitami. Počnúc od 01.09.2012 došlo k zvýšeniu výživného na sumu 150,- eur, pričom maloletá J. je vo vyššom veku, nastúpila školskú dochádzku na druhom stupni základnej školy, s čím súvisí aj nárast výdavkov na školské potreby, keďže bude mať viac vyučovacích predmetov, zároveň aj s prihliadnutím na jej záujmovú činnosť, ktorej sa venuje. Nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že doposiaľ celú ťarchu výdavkov maloletej zabezpečovala matka, ktorej príjem je na hranici životného minima. Jej príjmom je iba opatrovateľský príspevok, a pokiaľ aj býva so svojou matkou v nehnuteľnosti, ktorá jej nepatrí, je povinná podieľať sa na výdavkoch za energie v pomernom rozsahu. Matka zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu a tým si čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Na strane matky súd prihliadol aj na skutočnosť, že je vlastníčkou bytu, za ktorý, podľa svojho tvrdenia, nepoberá nájomné. V tomto prípade však ide o majetok, ktorého sa matka bez dôležitého dôvodu vzdáva. Aj po zohľadnení tohto plnenia, ktoré by matka mohla poberať, možno však konštatovať, že jej príjem by bol na nízkej hranici, nepresahujúci minimálnu mzdu a keďže matka si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne (a dlhodobo sama) plní, samotná táto skutočnosť nemôže ovplyvniť výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca. Podstatnou odvolacou námietkou otca je nedostatok jeho možností a schopností uhrádzať určené výživné. Otec aj vzhľadom na svoj vek a tvrdený zdravotný stav dlhodobo podniká ako živnostník a vykonáva stavebné práce v oblasti, ktorá je na trhu žiadaná. Napriek jeho tvrdeniam o nedostatku pracovných príležitostí a nízkych príjmoch mu táto situácia dlhodobo vyhovuje a dokáže mu zabezpečiť živobytie, keďže živnostenské podnikanie neukončil a nepokúšal nájsť si iný zdroj príjmu, napr. vo forme závislej práce. V konaní bolo preukázané, že otec si vie nájsť pracovnú príležitosť aj v zahraničí, kde je cena práce vyššia a vzhľadom na takto preukázané zistenia nemožno prihliadať iba na vykázané príjmy a výdavky otca. Konštatovanie okresného súdu, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal svojho majetku - vlastníctva k rodinnému domu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a k prevodu na jeho manželku došlo počas konania, je vecne správne a krajský súd sa s ním stotožňuje. Otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný zodpovedne a so zohľadnením všetkých aspektov pristupovať k takýmto právnym úkonom, ktoré sa dotýkajú aj práv jeho dieťaťa. Aj krajský súd rovnako ako okresný súd vidí za takýmto konaním účelovosť v snahe otca dosiahnuť čo najnižšiu mieru určenia výživného, ktoré má poskytovať svojmu dieťaťu. Vyplýva to aj z ostatného správania sa otca v súdnom konaní, keď sa snaží zľahčovať svoju zodpovednosť za narodenie diťaťa, čo považuje krajský súd za odporujúce dobrým mravom. Na rozdiel od matky, otec sa nijakým spôsobom o svoju dcéru nezaujíma, neprejavil záujem ani o úpravu styku so svojou dcérou a jediné plnenie, ktoré jej bude poskytovať, je plnenie výživného. Jeho dieťa je tak ukrátené o vzťah k druhému rodičovi, ktorý pristupuje k role otca nezodpovedne. Je preto potrebné, aby sa otec v potrebnej miere podieľal aspoň na plnení vyživovacej povinnosti. Vecne správne je aj rozhodnutie o zameškanom výživnom. Otec si dlhodobo neplnil svoje zákonné povinnosti, čo sa prejavilo aj vo vysokom dlhu na výživnom a všetky potreby dieťaťa musela zabezpečovať výlučne matka, sama na hranici životnej odkázanosti. Je potrebné, aby sa určené výživné v primeranom čase dostalo k maloletému dieťaťu. Určenie možnosti dlh splácať je pre otca benefitom a maloleté dieťa je jeho nezodpovedným postojom už aj tak dostatočne postihnuté. Umožnenie nižších splátok otcovi by preto vzhľadom na takýto jeho postoj nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom, nedoplatku o výživnom a výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.