Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/5/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242448 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111242448.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa K. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka Ing. P. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, právne zastúpená JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou, so sídlom D., V. B. 1A a otec M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, právne zastúpený JUDr. Jankou Chorvátovou, advokátkou, so sídlom D., S. XXX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/493/2011-258 zo dňa 7.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. K. sumou 175,- € mesačne od 1.10.2011, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otcovi uložil povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2011 do 30.11.2013 v sume 1.970,- €, pričom tento je mu povolené splácať v mesačných splátkach po 35,- € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého nedoplatku. Návrhy matky a otca o zverenie mal. K. do osobnej starostlivosti zamietol. Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 65, § 75, § 76 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že na oprávnených výdavkoch maloletej (a teda na výžive dieťaťa) sa otec v dôsledku svojich povahových vlastností (šporovlivosť) nepodieľa v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam podľa ustanovenia § 62 odsek 2 Zákona o rodine. Otec síce hradil a hradí poplatky za bývanie (plyn 1.976,- € za 10/2010 - 10/2011, 1.672,- € za 10/2011 - 10/2012 a 1.822,- € za 10/2012-10/2013, teda 140,- - 165,- € mesačne, elektrina 404,- € za 10/2012 - 08/2013, teda 37,- € mesačne, RTVS 4,64 € mesačne), zakupuje do domácnosti čerstvé potraviny (odhadom za 40,- - 60,- € mesačne), v jednej polovine sa podieľa na platbe dane z nehnuteľnosti (17,30 €) a poplatkov za komunálny odpad (40,- €, od roku 2013 v sume 18,90 € štvrťročne), naproti tomu však matka hradila a hradí poistenie v domácnosti (12,- € ročne), telefón a internet (25,- € mesačne), potraviny a hygienu do domácnosti (250,- € mesačne), ako aj polovinu uvedených miestnych daní. Otec sa na materiálnom zabezpečení domácnosti podieľa v menšom rozsahu (cca 250,- € mesačne), akým sa podieľa matka (minimálne 263,- € mesačne), aj keď dosahuje vyšší príjem. Otec dosahoval priemerný čistý príjem v období 01/2011 - 03/2012 sumu 780,- €, za obdobie 04-07/2012 a v 09/2012 sumu 739,- €, v období od 09/2012 do 07/2013 sumu 691,- € a súčasne na maloletú poberá aj daňový bonus 21,- € mesačne, pričom otec v 02/2013 a 04/2013 poberal aj nemocenské dávky spolu v sume 156,- €. Jeho náklady na cestovné do práce predstavujú 97,- €. Oproti tomu v rozhodnom období bola matka zamestnaná pre autoservis do 30. 4. 2012, kde dosahovala priemerný mesačný príjem 275,- €. Tento pracovný pomer musela ukončiť z dôvodu na strane zamestnávateľa, ktorý jej nevyplácal riadne a včas dohodnutú mzdu. Následne dohodu v bezpečnostnej službe SBS JARS spol. s r.o. zmenila na hlavný pracovný pomer, pričom u tohto zamestnávateľa dosahovala v roku 2011 priemerný mesačný príjem 185,- €, v období 01-03/2012 priemerný mesačný príjem 333,- €. Matka v ďalšom období dosiahla priemerný mesačný čistý príjem: - u zamestnávateľa CEFO, s.r.o. v období od marca 2012 do júla 2012 v sume 282,- € a v 09/2012 sumu 283,- € - u zamestnávateľa agentúra: brigádnici.sk spol. s r.o., s.r.o. v období 10-11/2012 v sume 65,- € a v 01/2013 v sume 20,- €. - u zamestnávateľa TEMIS SECURITY, s.r.o. v období od 10-12/2012 v sume 220,- € a 01-08/2013 v sume 151,- € - u zamestnávateľa ProAct Group, s.r.o. v období 02,04,06/2013 v sume 29,- € - u zamestnávateľa ASTA Security, s.r.o. v období 07-08/2013 v sume 343,- € - u zamestnávateľa SBS JARS, s.r.o. v období 01-09/2013 v sume 342,- €. Celkový priemerný čistý príjem matky síce dosiahol v roku 2011 sumu 737,- €, avšak bol výsledkom zvýšeného úsilia matky (aj na úkor zdravia), ktorá pracuje na niekoľko pracovných pomerov či dohôd, musí za prácou cestovať aj mimo domova, s čím sú spojené priemerné mesačné výdavky na cestovné 100,- €, ako aj výdavky na stravu a bývanie. Avšak následne matke príjem klesal a v roku 2013 (01-09/2013) jej priemerný čistý mesačný príjem dosiahol už len sumu 585,- €. S poukazom na odôvodnenie vyššie súd dospel k záveru, že otec by mal prispievať na výdavky maloletej v 50 - 60 % jej oprávnených nákladov, keďže podiel matky na zabezpečovaní chodu domácnosti (aj po materiálnej stránke) je mierne vyšší. Otec síce zabezpečoval a zabezpečuje bytové potreby dieťaťa (najmä teda od obdobia, keď nie je na internáte), prevažnú väčšinu osobnej starostlivosti o dieťa vykonáva matka, a to napriek tomu, že sa v domácnosti nezdržiava počas celého týždňa. Súd preto výživné určil vo výške 175,- € mesačne, keďže bežné mesačné náklady maloletej predstavujú 300,- - 350,- € mesačne (ide pritom o náklady bez takých výdavkov ako je rekreačný pobyt pri mori či lyžiarsky zájazd). Súd prihliadol k tomu, že časť čerstvých potravín zrejme bude naďalej otec zabezpečovať pre dieťa dobrovoľne. Konkrétne súd poukazuje na to, že maloletá v školskom roku 2011/2012 bývala na internáte, jedlo si zvyčajne brávala so sebou a vystačilo jej do stredy, vo štvrtok si zabezpečovala stravovanie svojpomocne; v súvislosti s ubytovaním na internáte mala maloletá náklady na internátnu stravu (raňajky + obed + večera) 65,- €, na ubytovanie 35,- € a na dopravu z Petrovíc do Čadce a späť 20,- € mesačne, internet 3,- €. Ďalšie náklady súvisiace s prípravou na vyučovanie predstavovali 40,- € mesačne na zakúpenie slovníkov, kníh a kopírovanie príprav. Medzi ďalšie bežné potreby dieťaťa patrili mesačne strava doma - 35,- €, ošatenie a obuv 40,- €, hygienické potreby 10,- € mesačne. Od septembra 2012 maloletá navštevuje gymnázium v Žiline, čím odpadli náklady na internátne ubytovanie a stravu, avšak zvýšili sa náklady na dopravu, zvýšili sa náklady na stravu doma na sumu 100,- - 120,- € a na cestovné do školy na 52,- € mesačne. Stravné v škole v súčasnosti predstavuje 28,- €. Súd uznal ako potrebný výdavkov mobilný telefón, avšak len v sume 5,- € mesačne a v sume 5,- € vreckové a v sume 5,- € náklady na liečebnú starostlivosť (lieky a vitamíny pri bežných ochoreniach a kožných problémoch) maloletej. Maturitný príspevok predstavuje 50,- € za pol rok. Absolvovanie lyžiarskeho výcviku vyjde na 130,- - 150,- €, zubár na 15,- € za jednu návštevu. Jazyková škola vychádza 85,- € na rok školné a 45,- - 80,- € nákup učebníc. Maloletej sa aj po zmene školy zakupujú jazykové slovníky, knihy, písacie a rysovacie potreby, tonery do tlačiarne a pod. V súvislosti s realizáciou záujmov maloletej, ktorá hrá na harmoniku, sú náklady na pol roka na výučbu 40,- €; medzičasom hru ukončila, ale zas chodila na tanečnú, čo vyšlo 40,- €, na venček zaplatí 30,- € a bude potrebovať spoločenské ošatenie. Venuje sa aj hre na klávesy, ktorý nástroj jej tiež zakúpila matka. Vzhľadom na životnú úroveň rodičov a dvojnásobné prekonanie bronchopneumónie maloletou súd vyhodnotil, že medzi oprávnené potreby maloletej patrí aj pobyt pri mori, ktorého hodnota dosahuje 500,- - 600,- € ročne; za daným účelom nebolo nutné opakovane dotaz na lekárku maloletej. Za odôvodnený náklad možno považovať aj nákup notebooku, i keď ako primeranú cenu potrebám maloletej súd vyhodnotil 350,- - 400,- €. Matka zaplatila maloletej aj lyžiarsku výbavu za 400,- €, koncoročný výlet 350,- €, tlačiareň za 50,- €. Absolvovanie jazykového pobytu vo Veľkej Británii vo výške 887,- € súd nevyhodnotil ako nevyhnutný výdavok dieťaťa vzhľadom na príjmy rodičov, ktorí sami musia zvážiť, či budú náklady takéhoto, i keď pre jazykové a vzdelávacie účely vhodného pobytu, znášať. Výživné súd určil od mesiaca október 2011 v súlade s návrhom matky majúc za to, boli splnené podmienky stanovené § 77 odsek 1 Zákona o rodine; súd má za to, že matka podala návrh na určenie výživného v primeranej lehote po tom, čo otec po zvýšení nákladov maloletej v súvislosti s jej nástupom na strednú školu a internát odmietol si plniť vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu. V danom prípade zdravotný stav matky, ktorá trpí vysokým krvným tlakom a z dôvodu neustálych, roky trvajúcich nezhôd s otcom maloletej ohľadne toho, kto a v akom rozsahu bude hradiť jednotlivé výdavky, je v ekonomickom strese, pričom sama musí za prácou dochádzať mimo bydliska, súd považoval za dostatočné okolnosti hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného. Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými. Vzhľadom k už uvedeným okolnostiam súd mohol nedoplatok na zročnom výživnom u otca určiť do konca septembra 2012 iba úvahou. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že počas pobytu maloletej na internáte, otec prispieval na internátne ubytovanie a stravu a cestovné sumou 60,- € mesačne. Tak isto v danom období zabezpečoval počas víkendových pobytom maloletej v domácnosti čerstvé základné potraviny (pečivo a podobne), občas zakúpil nejaké ošatenie (tričko, tenisky). Počas letných prázdnin maloletá síce nechodila na internát, nemala náklady spojené so školskou dochádzkou, avšak v danom čase jej matka zabezpečila pobyt pri mori a pred letnými prázdninami v plnom rozsahu uhradila aj jazykový pobyt. Rovnako súd prihliadol k tomu, že matka zabezpečila dieťaťu aj notebook. Vzhľadom k uvedenému súd nedoplatok otca určil vo výške 100,- € mesačne, čo za dvanásť zročných mesiacov v období od 10/2011 - 09/2012 činí 1.200,- €. Od októbra 2012 ku dňu vyhlásenia rozsudku otec uhradil na výživu maloletej 1.680,- € (v hotovosti k rukám maloletej 980,- € a na účet matky 700,- €), teda nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.10.2012 do 30.11.2013 činí 770,- € (14 mesiacov x 175 - 1680); celkový nedoplatok teda činí 1.970,- €. Tento nedoplatok súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 35,- € spolu s bežným výživným, nakoľko takúto splátku s poukazom na pomery otca opísané vyššie považuje za primerané. Bežné výživné je otec povinný poukazovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje a to s poukazom na ustanovenie § 76 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné bude otec uhrádzať k rukám matky (na jej účet), dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť, z dôvodu, že táto zabezpečovala i dosiaľ úhradu jednotlivých výdavkov maloletej. Pre úplnosť súd dodáva, že situáciu v rodine mal súd dostatočne preukázanú výsluchom rodičov a maloletej, preto výsluch jej sestry považoval za nadbytočný, a takýto dôkaz nevykonal. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrhy matky a otca na zverenie mal. K. do osobnej starostlivosti zamietol, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zveruje mal. dcéru K. do striedavej starostlivosti oboch rodičoch v týždenných intervaloch od nedele od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal so zisteným skutkovým stavom, opätovne v intenciách vykonaného dokazovania obdobne ako v predošlom konaní, nerešpektoval právnu záväznosť rozsudku krajského súdu v tejto veci, ktorý zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozsudku absentuje výrok súdu o rozhodnutí návrhu otca na určenie striedavej starostlivosti. Nesúhlasil s tvrdením súdu, ktoré nevyplýva zo zisteného skutkového stavu, že nie je dôvod obmedziť uvedené status quo, lebo fakticky a hlavne v záujme blaha dcéry je, aby bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú povinní zabezpečovať všetky jej potreby v určených, najlepšie týždenných intervaloch. Okrem iného poukazoval na to, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa, obidvaja rodičia reálne vykonávajú osobnú starostlivosť podľa svojich možností a schopností, pričom mal. dcéra vyslovila názor, že nechce byť vo výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Vo svojom odvolaní uvádzal, že aj pokiaľ ide o určenú vyživovaciu povinnosť, tak prvostupňový súd nevychádzal zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne vyhodnotil náklady, ktoré poskytuje on ako otec na maloleté dieťa, skutočnosť, že sa podieľa na materiálnom zabezpečení maloletej. Odvolanie podal proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa sa matka maloletého dieťaťa a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa písomne nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletej, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii, na ktorých založil odvolateľ svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.