Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6CoP/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113201699 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113201699.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. V., nar. XX.XX.XXXX a Y. V., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka J. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. L., L. č. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Kristínou Jošthovou, so sídlom J., G.. M. R. Z. č. XX, a otec M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom L. L., L. č. XXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Jankou Chorváthovou, so sídlom J., Q. P. č. XX, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/21/2013-136 zo dňa 10. februára 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. 30P/21/2013-136 zo dňa 10. februára 2014 vo výroku, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. M. výživným vo výške 130,- Eur mesačne, na výživu mal. Y. výživným vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 1.1.2013, vo výroku, ktorým nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2014 na mal. M. vo výške 1.470,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na mal. Y. vo výške 1.050,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania potvrdzuje. V nenapadnutých výrokoch zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 36 a § 25 Zákona o rodine zveril maloleté deti M. a Y. do osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil podľa § 62, § 75 ods.1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 130,- Eur mesačne, na výživu mal. Y. výživným vo výške 100,- Eur, mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 1.1.2013.Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2013 do 28.2.2014 na mal. M. vo výške 1.470,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na mal. Y. vo výške 1.050,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým Y. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Y. každý nepárny týždeň v roku, od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas jarných prázdnin v nepárnom roku od pondelka od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok prvé dva augustové týždne, od 1.8. od 10:00 hod. do 14.8. do 18:00 hod., počas Vianoc každý rok od 24.12. od 18:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., v nepárnom roku od 30.12. od 10:00 hod. do 1.1. do 18:00 hod. Otec maloletého prevezme od matky v mieste bydliska matky a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska matky. Prvostupňový súd neupravil styk otca s maloletým M.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý vyjadril nesúhlas s výrokmi o výživnom. Okresný súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z príjmu otca za obdobie 2/2013 až 11/2013, ktorý určil na sumu 781,37 Eur mesačne, pričom v napadnutom rozsudku uviedol, že v tomto príjme sú vyplatené aj cestovné náhrady a stravné.Tieto však nie sú pravidelnou súčasťou príjmu a sú určené ako náhrady podľa zákona o cestovných náhradách, preto nesmú byť zahŕňané do čistého príjmu povinného rodiča v súvislosti s určením výživného na deti; tieto peňažné sumy sú účelovo určené ako náhrady jemu skutočne vzniknutých nákladov spojených s výkonom jeho práce, ktoré zo svojho majetku musí vopred vynaložiť. Poskytované cestovného náhrady tiež nepodliehajú dani z príjmu. V skutočnosti je otcov čistý mesačný príjem 558,- Eur a pri tak vysokom výživnom je odsúdený na zadlžovanie a požičiavanie peňazí. V dôsledku uvedeného nebude mať otec prostriedky na poskytovanie plnení aj nad rámec určeného výživného. Nie je v možnostiach odvolateľa platiť mesačne výživné (vrátane zameškaného výživného) v sume 300,- Eur mesačne. Súd prvého stupňa sa tiež nedostatočne vysporiadal s faktom, že matka sa bezdôvodne vzdala majetkového prospechu tým, že na vlastnú žiadosť ukončila pracovný pomer, kde poberala čistý príjem v sume 530,- Eur mesačne. Tiež žiadal, aby bola splatnosť bežného výživného určená na 25. deň v mesiaci vopred, a to z dôvodu uhrádzania mzdy jeho zamestnávateľom ku koncu kalendárneho mesiaca. Otec žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutia tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 100,- Eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 80,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o zameškané výživné, žiadal určenie splátok na sumu 10,- Eur mesačne na každé dieťa. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť v napadnutej časti. Rozhodnutie považovala za vecne správne. Poukázala na fakt, že otec si začal plniť svoje vyživovacie povinnosti až potom, čo podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Otec vybral z účtu v priebehu rokov 2012 až 2013 sumu vo výške 10.000,- Eur, pričom zámerne zahmlieval účel využitia týchto prostriedkov. Nepoužil ich pre potreby rodiny, ale na uspokojenie svojich záujmov. Je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že byt rekonštruoval najmä pre svojho syna Y., ktorý ho pravidelne navštevuje. Podľa jej názoru okresný súd správne vyhodnotil, že povinný rodič má usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Otec sa nemôže brániť tým, že spláca úver použitý na kúpu kotla do bytu, pretože takýto výdavok nemožno akceptovať na úkor maloletých detí. Mala za to, že započítanie cestovných náhrad do mzdy je správne. Pracovný pomer ukončila dohodou z dôvodu, že jej bol ponúknutý pracovný pomer na polovičný pracovný čas, kde by poberala plat v sume približne 250,- Eur mesačne, čo je menej ako dávka v nezamestnanosti, ktorú následne získala. Aktuálne je už zamestnaná a jej príjem dosahuje sumu 536,50 Eur mesačne. Ona si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti. Otec detí si privyrába aj na brigádach. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil vo výroku o výživnom, nedoplatku na výživnom a v závislom výroku o trovách konania. V nenapadnutých výrokoch ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Krajský súd mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil podmienky pre posúdenie výšky výživného, ktoré je povinný platiť otec. Je pravdou, že súčasťou mesačného príjmu otca sú aj cestovné náhrady. Pri ich zahrnutí do mzdy otca krajský súd bral na zreteľ skutočnosť, že práve uvedené náhrady tvoria spravidla významnú a motivačnú časť platu, ktorá v praxi nepokrýva len potreby zamestnanca pri pracovnej ceste, ale predstavuje nie zanedbateľnú časť čistého príjmu. O majetkovej situácii otca svedčí aj to, že na zabezpečenie bývania si v minulosti zobral úver v sume 900.000,- Sk, ktorý aktuálne spláca v sume 207,47 Eur mesačne, navyše bol schopný realizovať rekonštrukciu tohto bytu, čo by pri ním tvrdenej núdzi možné nebolo. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že osobná starostlivosť o dieťa je podľa Zákona o rodine (§ 62 ods. 4) skutočnosťou, ktorú musí súd zobrať do úvahy pri ustálení výšky vyživovacej povinnosti. Ak matka zabezpečuje kontinuálnu starostlivosť o deti, je táto okolnosť podstatnou pri hodnotení výšky finančných prostriedkov, ktoré má platiť otec. Požiadavka otca na určenie splátok zameškaného výživného po 10,- Eur mesačne nebola náležitá, keďže výška povolenej splátky musí reflektovať aj sumu, ktorá má byť splácaná. V danom prípade predstavovalo zameškané výživné sumy 1.470,- Eur a 1.050,- Eur; je evidentné, že splácanie týchto prostriedkov po 10,- Eur mesačne by významne znevýhodnilo maloleté deti. Krajský súd nevidel tiež dôvod na zmenu splatnosti výživného na 25. deň v mesiaci. Otec je totiž povinný regulovať svoje výdavky tak, aby každý mesiac disponoval sumou určenou pre jeho maloleté deti. Potom nie je dôvod posúvať splatnosť výživného o 10 dní, ktorá skutočnosť vzhľadom na majetkové pomery otca nemá nijaký praktický význam, naviac výživné treba platiť vopred, aby v tom ktorom mesiaci boli pokryté náklady na výživu maloletých detí. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.