Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113207243 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113207243.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka: U. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. č. XXX, a otec: K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom U. - N. P., ul. C. XX/X, o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P 74/2013-140 zo dňa 21. októbra 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného na mal. dcéru O.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otcove príjmy sa zásadným spôsobom nezmenili a teda je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 80,- eur aj s ohľadom na jeho ochorenie, na ktoré poukazoval už v minulosti. Otec v súčasnosti nevlastní žiadne nehnuteľnosti, avšak je potrebné poukázať na skutočnosť, že v roku 2009, kedy sa určovala výška výživného, vlastnil otec rodinný dom, ktorý zrejme predal, alebo iným spôsobom previedol. Súd považuje za málo pravdepodobné, že by otec nehnuteľnosť daroval bezodplatne. V rámci vyporiadania BSM otec získal dve osobné motorové vozidlá, ktoré následne predal, peniaze už spotreboval. Súdu žiadnym spôsobom nevyvrátil domnienku, že aj po zastavení živnosti obchoduje s motorovými vozidlami a autosúčiastkami. Doteraz určené výživné na obe deti platil aj po zastavení podnikateľskej činnosti v októbri 2009 do podania návrhu v roku 2013, t.j. finančné prostriedky mal k dispozícii dokonca bez invalidného dôchodku. Navyše v súčasnosti získava finančné prostriedky aj zánikom vyživovacej povinnosti na plnoletého K.. Pokiaľ došlo k zmene pomerov, tieto reálne nastali skôr u matky a maloletého dieťaťa. Matka dosahuje nižší príjem ako v čase posledného rozhodovania o výživnom a maloletá navštevovala základnú školu. Tvrdenia otca, že uhrádza sumu 2.140,- eur ročne za bývanie u svojej matky, vyvrátila práve jeho matka, ktorá uviedla, že prispieva mesačne sumou okolo 30,- eur (360,- eur ročne). Zníženie výživného by bolo v rozpore s ustanoveniami Zákona o rodine, záujmami maloletého dieťaťa. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec, ktorý poukázal na to, že od rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2009 sa podstatne zmenili jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Má za to, že okresný súd pri zamietnutí jeho návrhu na zníženie výživného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho návrh zamietol, hoci dostatočne preukázal, že od posledného rozhodnutia nastala kvalifikovaná zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie. V súčasnosti už pre vážne dlhotrvajúce zdravotné problémy nevykonáva podnikateľskú činnosť od 27.2.2013. Od 1.1.2013 poberá invalidný dôchodok vo výške 151,50 eur mesačne a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie 18,06 eur, čo predstavuje v súčasnosti jeho jediný príjem. Za invalidného je uznaný od 4.4.2012 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím v rozsahu 55 % je cukrovka ťažko kompenzovateľná s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie s dvomi diabetickými komplikáciami. Súčasne mu bolo potvrdené arteriálna hypertenzia s navýšením percentuálnej miery o 10 %. V súčasnosti býva so svojou matkou v prenajatom byte a mesačne matke prispieva na bývanie sumou 30,- eur. Naďalej je zaviazaný prispievať aj na syna K. výživným sumou 130,- eur. Nie je v jeho silách majetkových a zárobkových možnostiach platiť výživné na obe deti vo výške 210,- eur, keď disponuje mesačne sumou 139,56 eur. Pre invalida diabetika je nemožné vyžiť zo spomínanej sumy, zabezpečovať stravovanie, ktoré zodpovedá zdravotnej diagnóze a hradiť aspoň nevyhnutné základné výdavky na životné potreby. Aj napriek nepriaznivému zdravotnému stavu sa snaží hľadať si aspoň brigádnickú prácu, avšak pre súčasnú situáciu na trhu práce a mieru poklesu jeho zárobkovej schopnosti je to veľmi ťažké. Preto navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho ako otca zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 26,65 eur mesačne, počnúc dňom 1.3.2013 do 30.6.2013 a sumou 27,13 eur počnúc dňom 1.7.2013 splatnú vždy do 15. dňa daného mesiaca k rukám matky maloletej. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že so znížením výživného nesúhlasí a žiada, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Otec v odvolaní čo do skutkovej dôvodnosti uviedol totožné dôvody s dôvodmi uvedenými v návrhu na zníženie výživného. Iné zásadné dôvody neuviedol. Dôvody otca v odvolaní považuje za tendenčné s poukazom na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. dieťa, v ktorom je prioritné posúdiť, či zníženie výživného je v záujme mal. dieťaťa alebo nie. Nie je teda prioritný záujem otca mal. dieťaťa. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom otec tvrdil, že svoje potreby kryje z úveru a z finančnej pomoci svojej matky. Avšak v návrhu zo dňa 5.3.2013, kedy jeho pomery nie sú zásadným spôsobom odlišné od roku 2009, uviedol, že platí matke ročne 2.140,- eur za bývanie. Jednoznačne otec dieťaťa manipuluje účel s faktami v neprospech mal. dieťaťa. Jeho postoj k riešeniu svojej finančnej situácie je dlhodobo pasívny a u rodiča, ktorý má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, aj značne nezodpovedný. Ako súd uviedol v rozsudku 21P 76/2009, aj keď otec detí vo svojom vyjadrení poukázal na svoj zdravotný stav (je diabetik), ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky v súvislosti so stravou a liečbou ochorenia, nejde o ochorenie, ktoré by znemožňovalo alebo obmedzovalo pracovné aktivity otca. S poukazom na uvedené a na prvoradý záujem mal. dieťaťa považuje dôvody otca za irelevantné a rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), po vykonaní pojednávania, vrátane zopakovania a doplnenia dokazovania (§ 214 ods. 1 písm. a/, § 213 ods. 5 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ O.s.p., a tento ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Táto základná procesná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu a to tak na strane povinného rodiča, ako aj maloletého dieťaťa. Otec vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol rovnaké skutočnosti ako v podanom odvolaní. Doplnil, že po rozvode manželstva zakúpil rodinný dom s pozemkom v obci Považský Chlmec za sumu 330.000,-Sk, ktorý bolo potrebné zrekonštruovať. Za tým účelom si zobral z banky úver vo výške 500.000,-Sk a neskôr ešte 300.000,-Sk. Keďže nemal prostriedky na splácanie úveru bol nútený predať rodinný dom, pričom utrženú kúpnu cenu použil na splatenie zostatku úveru vo výške 26.000,-€ a časť kúpnej ceny 26.000,-€ použil na nájom bytu a na platenie výživného na mal. O. a dospelého syna K.. Od augusta 2011 býva s matkou v spoločnej domácnosti. Živnosť mal pozastavenú z dôvodu, že nevedel v danom obore nájsť zákazky. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že by mal príjem z predaja motorových vozidiel. Matka maloletej tvrdila, že má vedomosť o tom, že otec dováža autá pre rôznych záujemcov a z toho má príjem. Okrem výživného kupuje dcére aj rôzne iné veci, kde naviac okrem výživného mesačne takto na dcéru dáva ešte sumu cca 80,-€. Od septembra 2013 otcovi odbudla vyživovacia povinnosť k synovi K., ktorý predčasne ukončil štúdium na vysokej škole. Naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 21P 76/2009-44 zo dňa 19.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2009. Týmto rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. K. mesačne sumou 130,- eur a na mal. O. mesačne sumou 80,- eur s účinnosťou od podania návrhu. V tom čase mal. O. bola žiačkou 6. ročníka základnej školy. Matka mala čistý mesačný príjem za rok 2008 764,- eur, za rok 2009 687,- eur. Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba, jeho priemerný čistý mesačný príjem z podnikania za rok 2008 bol 175,52 eur, od mája 2009 mal pozastavenú podnikateľskú činnosť na vlastnú žiadosť z dôvodu nepriaznivej situácie v podnikaní. Súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že táto skutočnosť nie je dôvodom, ktorú by mal akceptovať vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti rodiča k deťom. Otec nepoberá dávky v hmotnej núdzi, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, inú prácu, resp. zárobkovú činnosť si nehľadá. Disponuje živnostenským oprávnením v oblasti nákupu a predaja motorových vozidiel, obchodná činnosť predaj súčiastok a príslušenstva dvojstopových motorových vozidiel a vnútroštátna taxislužba. Tvrdenia, že svoje potreby kryje z úveru a z finančnej pomoci matky, súd považoval za účelové, aj keď poukazoval na svoj zdravotný stav (je diabetik), ktorý si vyžaduje zvýšené výdavky v súvislosti so stravou a liečbou ochorenia, nejde o ochorenie, ktoré by znemožňovalo alebo obmedzovalo pracovné aktivity otca. Súd vychádzal pri hodnotení príjmov otca z potencionality jeho príjmov, teda príjmov, ktoré je otec s poukazom na jeho zdravotný stav, osobnostné predpoklady a pracovné zamerania a zručnosti schopný dosiahnuť. V súčasnosti mal. O. je žiačkou 1. ročníka Spojenej školy Žilina. Priemerný mesačný čistý príjem matky predstavuje sumu 294,05 €. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 151,50 € a dávky kompenzácie výdavkov na diétu mesačne 18,06 €. Dňa 26.4.2011 predal rodinný dom za sumu 52.000,- €, pričom podľa vyjadrenia otca istina 26.000,-€ bola použitá na splatenie úveru a zvyšná suma 26.000,- € bola použitá na nájom bytu a platenie výživného. Od augusta 2011 žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej mesačne prispieva na bývanie sumou 30,-€. Od septembra 2013 mu odpadla vyživovacia povinnosť k synovi K. vo výške 130,-€. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav, že k zmene pomerov došlo predovšetkým u maloletej, a to v súvislosti so štúdiom na strednej škole. Výživné na dieťa zahrňuje sumu potrebnú na jeho výživu vo vlastnom zmysle tohto slova, uspokojovanie hmotných potrieb ako aj šatstvo, obuv, úhradu za užívanie bytu a pod., ako aj prostriedky na ďalšie potreby pre úspešný vývoj dieťaťa. U matky maloletej došlo k zníženiu príjmu. Porovnaním príjmov otca pri poslednom rozhodovaní a v súčasnej dobe nedošlo k podstatnej zmene. Navyše otec predal rodinný dom, z ktorého predaja mal príjem. Neobstojí tvrdenie otca, že sumu získanú z predaja rodinného domu použil na platenie nájomného a výživného. Pokiaľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, náklady na bývanie znášajú spoločne. Výpoveďou matky otca bolo preukázané, že otec na bývanie prispieva sumou mesačne 30,- €. A napokon otcovi odpadla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi K.. Vzhľadom k tomu, že na strane povinného otca nedošlo k zmene pomerov v takom rozsahu, ktoré by odôvodňovali zníženie jeho vyživovacej povinnosti, krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a vzhľadom na charakter prejednávanej veci (konanie vo veciach maloletého dieťaťa, ktoré možno začať aj bez návrhu - § 81 ods. 1 O.s.p.), žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konanie nepriznal. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.