Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13CoZm/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210446 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113210446.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: F. F., bytom XXX XX J. XXX, štátnej občianke SR, v konaní o zaplatenie zmenkovej sumy 1.094,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/35/2013-32 zo dňa 13.12.2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11CbZm/35/2013-32 zo dňa 13.12.2013 v napadnutom výroku, ktorým bol návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.094,13 Eur od 11.05.2010 do zaplatenia zamietnutý a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.094,13 Eur spolu s úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.094,13 Eur od 03.02.2010 do 10.05.2010, spolu so zmenkovým úrokom 6 % ročne zo sumy 1.094,13 Eur od 10.05.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 3,65 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.094,13 Eur od 11.05.2010 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom podaným na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku IV. bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“), žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 1.094,13 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 03.02.2010 do zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.094,13 Eur od 10.05.2010 do zaplatenia, na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 3,65 Eur a na náhradu trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 12.05.2009 na zmenkovú sumu 1.094,13 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03.02.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 12.05.2009 na sumu 1.094,13 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %-ným denným úrokom od 03.02.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Okresný súd poukázal na Článok 2 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Článok 2 bod 1., Článok 3 bod 1., Článok 4 bod 1, Článok 5 bod 1., 2., 3., Článok 12 bod 1., Článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“) a konštatoval, že v prejednávanej veci ide o vzťah medzi účastníkmi - právnickou osobou na strane žalobcu a fyzickou osobou na strane žalovanej, ktorí majú svoje sídla v dvoch rôznych štátoch Európskej únie. Určenie príslušného súdu a krajiny tohto súdu sa tak riadilo právom spoločenstva, konkrétne Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a v obchodných veciach. Bola daná právomoc súdov v Slovenskej republike s ohľadom na sídlo žalovanej, ktoré je na území Slovenskej republiky. Okresný súd poukázal na to, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie, len ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal a konajúci súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné. Okresný súd postupom podľa Článku V bod 2. a 3. nariadenia vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď doručil žalovanej dňa 02.10.2013. Žalovaná mala podľa nariadenia odpovedať do 30-tich po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, na ktoré nereagovala. Okresný súd následne v zmysle Článku VII bod 3. nariadenia vo veci vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 13.12.2013, pričom termín vyhlásenia rozsudku bol okresným súdom zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke okresného súdu. Žalobca ani žalovaná sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili. Okresný súd aplikoval ust. Článku I § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1 druhej časti, § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona a konštatoval, že žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola vystavená žalovanou v prospech subjektu označeného ako POHOTOVOSŤ, s.r.o. a na rubovej strane zmenky je obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Rubopis bol podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslavom Fuchsom. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom boli prevedené všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting, s.r.o., teda na žalobcu. Žalobca je tak v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky. Čo sa týka samotnej zmenkovej listiny, okresný súd uviedol, že v tomto prípade sa podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. jedná o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku, ktorá skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ust. § 34 ods. 1 zročná pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia. V tomto prípade žalovaná vo svojom zmenkovom vyhlásení v zmysle tohto ustanovenia určila dlhšiu lehotu na predloženie vistazmenky, a to v dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka teda obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku, keďže je z nej zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta, kde sa má platiť, obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanej záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je splatná dňom jej predloženia. V tomto prípade žalobca v návrhu na začatie konania uviedol ako deň splatnosti zmenky deň 10.05.2010, z čoho bolo možné vyvodiť, že v tento deň bola zmenka predložená žalovanej na platenie. Vzhľadom k tomu, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nebol žalobca povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Okresný súd tak konštatoval, že zmenka sa stala splatnou dňom predloženia 10.05.2010, a týmto dňom žalovanej vznikla povinnosť plniť oprávnenému majiteľovi zmenky záväzok z tejto zmenky vyplývajúci. Zo zmenky vyplýval záväzok žalovanej zaplatiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 1.094,13 Eur a v tejto časti okresný súd návrhu žalobcu vyhovel, nakoľko postavenie žalobcu ako majiteľa zmenky mu dalo právo na zaplatenie zmenkovej sumy voči vystaviteľovi bez ďalších podmienok. Žalovanej bol návrh na začatie konania doručený, žalovaná sa k návrhu nevyjadrila a platnosť zmenky, ani svoj záväzok voči žalobcovi nijakým spôsobom nespochybnila. Okresný súd preto v časti zmenkovej sumy návrhu žalobcu vyhovel. Rovnako bolo vyhovené návrhu žalobcu v časti o zaplatenie zákonom stanoveného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy 1.094,13 Eur, ktorý úrok patrí žalobcovi v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb.. Rovnako bolo návrhu vyhovené v časti, v ktorej v súlade so zákonom požadoval odmenu vo výške 1/3-ny percenta zmenkovej sumy, čo zodpovedá čiastke 3,65 Eur. Žalobca ďalej požadoval zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 03.02.2010 do zaplatenia. Okresný súd poukázal na to, že v tomto prípade sa jedná o zmenku splatnú na videnie, pri ktorej v zmysle ustanovenia § 5 zákona č. 191/1950 Zb. je možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Toto ustanovenie vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V tomto prípade bola zákonom stanovená povinnosť dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplývala úroková miera 0,25 % denne. Zároveň predmetné ustanovenie stanovuje, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na zmenke určený iný deň. V tomto prípade bolo na zmenke určené, že tento úrok patrí od 03. februára 2010. Okresný súd preto konštatoval, že žalobca dôvodne požadoval zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 1.094,13 Eur od 03. februára 2010. Žalobca však predmetný úrok požadoval až do zaplatenia a v tejto časti okresný súd považoval návrh žalobcu za čiastočne nedôvodný. Vo vzťahu k určeniu okamihu, do ktorého majiteľovi zmenky patrí dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne, považoval za potrebné poukázať na rozdielny prístup, ktorý zákon uplatňuje vo vzťahu k zmenke, ktorá má byť splatná v určitý deň, teda vo vzťahu k fixnej zmenke, a vo vzťahu k zmenke, ktorá je splatná pri predložení alebo po uplynutí určitej doby od predloženia. Zákon umožňuje dohodnúť úrok len pri zmenke splatnej pri predložení, pričom pri iných zmenkách by takáto doložka platila za nenapísanú. To však neznamená, že sumu, ktorá je predmetom zmenkového záväzku pri fixnej zmenke, nie je možné úročiť. V takomto prípade však zákon počíta s tým, že suma dohodnutých úrokov bude súčasťou zmenkovej sumy, nakoľko vzhľadom k tomu, že deň splatnosti zmenky je dopredu určený, je možné úrok, ktorý je medzi účastníkmi zmenkového vzťahu dohodnutý, vypočítať a pripočítať ho k istine. Na zmenke potom môže byť uvedená celková dlžná suma, predstavujúca súčet istiny a vyčíslených úrokov, ktorá sa stane splatná dohodnutým okamihom splatnosti zmenky. Pri zmenke, ktorá je splatná pri predložení, však dopredu nie je zrejmé, kedy bude táto zmenka predložená, a preto ani nie je možné v čase vystavovania zmenky určiť celkovú výšku úrokov a túto zahrnúť priamo do zmenkovej sumy. Preto zákon dáva možnosť, aby pri tejto zmenke bolo dohodnuté úročenie zmenkovej sumy. Keďže zákon obsahuje pre iné ako vista zmenky zákaz úrokovej doložky, je zrejmé, že vystaviteľ takejto zmenky by mal prípadný dohodnutý úrok vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže však tento úrok možno vyčísliť len do dňa splatnosti zmenky, zákon počíta s tým, že dohodnuté úroky sa budú počítať práve len do okamihu splatnosti zmenky. Nie je žiaden dôvod, aby pri zmenke splatnej pri predložení, sa úroky mali počítať aj po dátume, kedy je zmenka predložená, teda po dni, kedy sa stane splatnou. V prípade, ak by sa pri vistazmenke alebo lehotnej vistazmenke mala zmenková suma úročiť aj po splatnosti zmenky, podľa názoru okresného súdu by došlo k situácii, kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba od spôsobu určenia jej splatnosti. Ak je pri zmenke podľa zákona prípustný určitý nárok, napr. nárok na zaplatenie dohodnutých úrokov, musí byť prípustný pri každom druhu zmenky bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu úročenia zmenkovej sumy pri fixnej zmenke potom okresný súd považoval za možné vyvodiť, že takýto zákaz sa vzťahuje aj na vistazmenku, resp. lehotnú vistazmenku. Okresný súd bol toho názoru, že žalobcovi patrí úrok 0,25 % denne do dňa, kedy sa vistazmenka stala splatnou s odkazom na názor vyslovený v slovenskej literatúre - Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, podľa ktorej konečným termínom pre beh dohodnutých zmenkových úrokov je deň splatnosti s tým, že od splatnosti ďalej bežia úroky podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Z rovnakého záveru vychádza aj judikatúra súdov, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu Olomouc, sp. zn. 4Cmo/214/2002, ktorý výkladom ust. § 48 zákona č. 191/1950 Zb. dospel k záveru, že úroky uvedené na zmenke je možné požadovať len do splatnosti zmenky a od splatnosti pri nezaplatení zmenky, kedy je pôvodný zmenkový záväzok nahradený postihovým záväzkom, je možné požadovať zmenkové úroky len v zákonnej výške s tým, že prijatie opačného záveru by znamenalo bezdôvodné zvýhodňovanie zmeniek, ktoré sú úročené oproti ostatným zmenkám. Z vyššie uvedeného záveru preto okresný súd návrh žalobcu v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi tento úrok od dohodnutého dátumu 03. februára 2010 do dňa, kedy sa podľa návrhu podaného žalobcom zmenka stala splatnou, teda do dňa 10.05.2010. V prevyšujúcej časti, kde žalobca tento úrok požadoval aj za obdobie od 11.05.2010 až do zaplatenia, okresný súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa Článku 16 nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. V tomto prípade žalobca, ako aj žalovaná mali v konaní úspech čiastočný. Žalobca mal v konaní úspech 30,8 % a neúspech rovnajúci sa úspechu žalovanej v rozsahu 69,2 %. Žalovanej tak vzniklo právo na náhradu 38,4 % jej trov konania. Žalovaná však nárok na priznanie náhrady trov konania v súdnom konaní neuplatnila a okresný súd ani nezistil, že by na jej strane nejaké trovy konania vznikli. Preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej právo na ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým okresný súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 11.5.2010 do zaplatenia, ako aj vo výroku o náhrade trov konania z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.. Vo vzťahu k záveru prvostupňového súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je čiastočne nedôvodný, poukázal na to, že zmenku vystavila žalovaná a túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. V tejto súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil predovšetkým nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala. Zároveň žalobca poukázal i na rozsudok Krajského sadu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil, že zmluvná pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. K doručenému odvolaniu sa žalovaná písomne nevyjadrila. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené podmienky pre postup podľa ust. § 214 ods. 1 písm. b) O.s.p.. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/24/2014-53 zo dňa 15.10.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanej s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.10.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 17.01.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd návrh v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.094,13 Eur od 11.05.2010 do zaplatenia zamietol, krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne primárneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformulovala, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. 1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané. 2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku. Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova, a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta. Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí. Vzhľadom k tomu, že počiatok lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa úrokovej doložky a zo zákona nemožno vyvodiť žiadnu prekážku, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy považované za neúčinné. Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou však nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciu od splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov, preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom ust. § 48 a § 49 Článku I zákona č. 191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia. Z vyššie uvedeného záveru preto postupoval správne prvostupňový súd, keď napadnutým výrokom návrh žalobcu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 1.094,13 Eur od 11.05.2010 do zaplatenia zamietol. Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p. v spojení s čl. 16 nariadenia. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá neuskutočnila návrh na priznanie trov odvolacieho konania a v konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov z obsahu spisu nevyplýval, preto bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.