Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/289/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211624 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113211624.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Jozefovi Balážovi, bytom H. XXX/XX, XXX XX M. G., štátny občan SR (pôvodne podnikajúcemu pod obchodným menom Jozef Baláž BALSTAV, s miestom podnikania Vrbická 294/45, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 41 325 044, podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť ku dňu 10.9.2011), občan SR, v konaní podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veciach z nízkou hodnotou sporu o sumu 281,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/184/2013-51 zo dňa 2.12.2013 r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/184/2013-51 zo dňa 2.12.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/184/2013-87 zo dňa 16.5.2014 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na Článok 1, Článok 2 bod 1., Článok 3 bod 1., Článok 5 bod 1., 3.,4., Článok 7 bod 1.,2., Článok 9 bod 3., Článok 16, Článok 17 bod 1., 2., Článok 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a za aplikácie článku I § 75, § 76, § 77, § 78, článku I § 5 ods. 1, článku I § 48 ods. 1 bodu 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) konštatoval, že žalobca je podnikateľ so sídlom v Českej republike. Žalovaný bol v čase vystavenia zmenky podnikateľ s miestom podnikania v Slovenskej republike. Okresný súd uviedol, že predmetom konania sú práva zo zmenky vystavenej žalovaným. Žalobca si uplatnil pohľadávku formulárom návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia jeho doručením okresnému súdu 28.3.2013. Tlačivom C na odpoveď podľa Článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia vyzval okresný súd žalovaného, aby sa vyjadril k uplatnenej pohľadávke, ktorá výzva bola doručená žalovanému dňa 1.10.2013. Keďže európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a ani jedna zo strán nežiadala o nariadenie ústneho pojednávania, rozhodol okresný súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania, jeho verejným vyhlásením dňa 2.12.2013 na základe uznesenia o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 14.11.2013, č.k. 9Cb/184/2013-48 umiestneným na úradnej tabuli súdu dňa 25.11.2013 a zverejneným na internete. Preskúmaním obsahu zmenky predloženej žalobcom okresný súd zistil, že ide o vlastnú zmenku, lebo k plateniu je zaviazaný podľa obsahu zmenky priamo vystaviteľ (žalovaný). Okresný súd skonštatoval, že žalovaný je vystaviteľom vlastnej zmenky vystavenej dňa 5. novembra 2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá zmenka bola nedatovaným rubopisom indosovaná na žalobcu. To znamená, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (indosant) previedol svoje práva zo zmenky na žalobcu (indosatára). Okresný súd uviedol, že zmenky sú prevoditeľný cenný papier a práva zo zmenky sa prenášajú indosamentom (rubopisom). Okresný súd skúmal, či zmenka spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti vlastnej zmenky, najmä o jej splatnosti. Medzi podstatné časti zmenky patrí určenie jej splatnosti len takým spôsobom, ktorý zákon pripúšťa. V zmenke môže byť splatnosť určená iba jedným zo spôsobov upravených v Článku I § 33 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalobca tvrdil určenie splatnosti na videnie (vistazmenka) „s doložkou: na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Okresný súd vyslovil, že tzv. vistazmenka (na videnie) je splatná pri predložení, musí byť predložená najneskôr do jedného roku od vystavenia, ak nie je vystaviteľom alebo indosantom stanovená iná lehota (Článok I § 34 zákona č. 191/1950 Zb.). Splatnosť môže byť určená na určitý čas po videní, t.j. časová vistazmenka, ktorej splatnosť nastáva uplynutím určitej doby po dni jej prijatia alebo dátumom protestu (Článok I § 35 zákona č. 191/1950 Zb.). Splatnosť môže byť určená na čas po dátume vystavenia tzv. dato zmenka, ktorej splatnosť nastáva po uplynutí určitej doby po dni vystavenia zmenky (Článok I § 36 zákona č. 191/1950 Zb.). Splatnosť môže byť určená na určitý deň, tzv. fixné zmenky, v ktorých je splatnosť vyjadrená konkrétnym dátumom na zmenke (Článok I § 37 zákona č. 191/1950 Zb.). Zákon o zmenkách a šekoch určuje taxatívne spôsoby splatnosti zmenky (§ 33 ods. 1). Zmenka je upomínací cenný papier a jej majiteľ ju musí predložiť zmenkovému dlžníkovi na zaplatenie v deň jej splatnosti. Zmenka, z ktorej sa žalobca domáha svojho práva, obsahuje dva údaje o splatnosti 1/ „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: „POHOTOVOSŤ, s.r.o.“, 2/ splatné: „POHOTOVOSŤ, s.r.o.“ „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa prvého spôsobu ide o zmenku na videnie (vistazmenku), ktorá je splatná pri jej predložení. Podľa druhého spôsobu ide o splatnosť na určitý čas po dátume vystavenia (datozmenku), splatnosť nastáva po uplynutí 4 rokov od vystavenia zmenky. Pokiaľ by malo ísť o určenie dlhšej lehoty podľa Článku I § 34 ods.1 zákona č. 191/1950Zb., muselo by tam byť výslovne uvedené, že na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia (do a nie iba v lehote 4 rokov od vystavenia). Okresný súd konštatoval, že predmetná zmenka pripúšťa splatnosť na videnie, i splatnosť do 4 rokov od vystavenia, čo podľa Článku I § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. spôsobuje jej neplatnosť, vzhľadom na materiálnu zmenkovú prísnosť vyžadujúcu presné uvedenie náležitostí obsahu zmenky a ak chýba len niektorá z týchto podstatných náležitostí, nenastávajú účinky zmenky. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v súvislosti s týmto konaním žalovanému žiadne trovy nevznikli a ani nenavrhol, aby súd rozhodol o jeho trovách konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p.. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu okresný súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca poukázal na to, že v zmysle Článku I § 33 zákona č. 191/1950 Zb. môže byť splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (ide o tzv. vistazmenku). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je doktrína a judikatúra po roku 1930, od kedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaja zročnosti údaj najmä nasledovnými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej na videnie. V zmysle Článku I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Žalobca uviedol, že opätovne ani v tomto prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé o sebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú prísnejšie kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, to znamená, že uvedený údaj vymedzuje časový úsek od kedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s Článkom I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by údaj mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia“, čo nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si navzájom nekonkuruje s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2011 sp. zn. 1 Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná, a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Žalobca mal za to, že záver okresného súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel s priznaním náhrady trov konania. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bol napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 28.01.2014. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom, pokiaľ dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že návrhom na uplatnenie pohľadávky, podaným na Okresný súd v Liptovskom Mikuláši dňa 28.03.2013, si žalobca uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Žalobca si podľa návrhu uplatňoval a) zmenkovú sumu vo výške 281 Eur, pretože vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 100 Eur, b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z jednotlivých súm s uvedením dátumov splatnosti špecifikovaných v petite, c) 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy jednotlivo špecifikovanej s uvedením dátumov splatnosti, d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 1,27 Eur, e) náhradu trov konania. Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky vystavenej dňa 08.12.2009 v Liptovskom Mikuláši na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 9, 811 09 Bratislava, žalovaným ako vystaviteľom. Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke označený menom a priezviskom, adresou, rodným číslom a podpisom. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 381 Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od 18 apríla 2010, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy 50040040. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosoval zmenku na žalobcu. Súd prvého stupňa doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu, tlačivo C v zmysle Nariadenia. Žalovaný zásielku prevzal do vlastných rúk dňa 6.11.2013 (č.l. 48 spisu). Žalovaný súdu tlačivo C, určené podľa Nariadenia na odpoveď, vyplnené nevrátil, ani sa inak k návrhu nevyjadril. Okresný súd uznesením č.k. 4C/196/2013-50 zo dňa 09.12.2013 oznámil verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania za dodržania postupu podľa ust. § 156 ods.3 O.s.p.. Krajský súd prejednaním veci zistil, že žalovaný vystavil v Liptovskom Mikuláši zmenku. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy 500400040 a záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu tristoosemdesiatjeden Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 18. marca 2010, Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, ako vystaviteľ označený žalovaný, s miestom bydliska, uvedením rodného čísla a podpisom vystaviteľa, s dátumom vystavenia zmenky 5. novembra 2009 na zmenkovú sumu 381.00 Eur. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu, ktorý je zahraničnou právnickou osobou, bez uvedenia dátumu. Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa článku I. § 33 ods.1 zákona č.191/1950 Zb., zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Podľa článku I. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné. Podľa článku I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, s ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke sumu v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti než na splnenie formalít, ktoré zákon predpisuje. Zmenka vlastná predstavuje záväzok výstavcu zmenky vyplatiť pri splatnosti zmenky v mieste v zmenke určenom, zmenkovú sumu riadnemu majiteľovi zmenky. Čo sa týka samotnej žalobcom predloženej zmenkovej listiny, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku podľa ust. čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení. Aj keď vyššie citované ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení podľa ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. určil dlhšiu lehotu na predloženie vistazmenky, a to v dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka okrem toho obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku. Zo zmenky je zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta, kde sa má platiť, obsahuje meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Odvolací súd odlišne od prvostupňového súdu považoval zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj ...„zaplatím za túto zmenku pri predložení...“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nestotožnil sa preto odvolací súd s vyjadreným záverom okresného súdu, že v zmenke sú uvedené dve možnosti splatnosti. Z tohto odlišného záveru odvolacieho súdu, bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní nárok zo zmenky uplatnený žalobcom opätovne posúdi podľa zákona č. 191/1950 Zb., pričom bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že žalobcom predložená zmenka, je zmenkou platnou. Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.