Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/441/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220168 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113220168.1
Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. O. XXX/XXX, Z. - O., štátny občan SR, 2/ P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. W. XXX, štátny občan SR, 3/ T. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. O. XXX/XXX, Z. - O., štátny občan SR, všetci právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640 proti odporcom: 1/ W. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XXX/XX, Z. - O., štátny občan SR, 2/ Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. č. XXX/XX, Z. - O., štátny občan SR, odporcovia právne zastúpení JUDr. Pavol Malich, Advokátska kancelária, J. XX, X., v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov a odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 6C/182/2013-48 zo dňa 14. 04. 2014, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 6C/182/2013-48 zo dňa 14. 04. 2014 vo výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e .
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 6C/182/2013-48 zo dňa 14. 04. 2014 vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina zastavil konanie v hore uvedenej veci. Odporcom náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhali určenia, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX v k. ú. O. ako parcela KNC č. 320 patrila do výlučného vlastníctva L. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ku dňu jeho smrti, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/135/2011 bolo o totožnej žalobe už právoplatne rozhodnuté. Návrh vo veci sp. zn. 7Co/135/2011 bol pritom zamietnutý z dôvodu nepreukázania skutkových tvrdení, keď navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Ukázalo sa ako nepravdivé tvrdenie navrhovateľov, že návrh vo veci sp. zn. 7C/135/2011 bol zamietnutý z procesných dôvodov, resp. pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd konštatoval vo veci prekážku veci už rozhodnutej, a teda taký nedostatok podmienky, ktorý je možné odstrániť, preto konanie pri aplikácii ust. § 159 ods. 3, § 103, § 104 ods. 1 O. s. p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. konštatujúc, že navrhovatelia procesne zavinili zastavenie konania. Odporcom by preto prislúchala náhrada trov konania. Nakoľko si však odporcovia trovy konania neuplatnili, prvostupňový súd im ich náhradu ani nepriznal.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu podali odvolanie tak navrhovatelia, ako aj odporcovia.
Navrhovatelia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadali, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkali nesprávne právne posúdenie veci.
Nesúhlasili s konštatovaním, že v konaní sa vyskytla prekážka veci už rozhodnutej. V konaní sp. zn. 7C/135/2011 išlo o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pričom v konaní 6C/172/2013 sa navrhovatelia domáhajú určenia, že ich právny predchodca L. K., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Z. - O., V. O. XXX/XXX ku dňu svojej smrti bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, k. ú. O. ako parcela KNC č. 230 - záhrady o výmere 590 m2. Je teda nesporné, že je tu zhoda tých istých účastníkov, nie je tu daná zhoda čo do uplatneného petitu (predmetu konania). V závere podaného odvolania navrhovatelia poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/183/2011 v skutkovo a právne obdobnom prípade.
Odporcovia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadali, aby napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil a priznal im náhradu tak prvostupňového, ako i odvolacieho konania, alternatívne uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že ešte pred vydaním uznesenia o zastavení konania si dňa 25. 03. 2014 uplatnili vo vyjadrení k návrhu navrhovateľov trovy prvostupňového konania, ktoré im mali byť priznané, keďže navrhovatelia po procesnej stránke zavinili zastavenie konania (§ 146 ods. 2 O. s. p.). S poukazom na uvedené prvostupňový súd pochybil, keď odporcom nepriznal právo na náhradu trov konania, pričom ani ich nevyzval, resp. ich právne zástupcu na ich vyčíslenie. Po právnej stránke odporcovia poukázali na ustanovenia § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorých uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania a o zmene návrhu, späťvzatí návrhu zmieriť, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania, pričom uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom. Okresný súd vydal uznesenie bez nariadenia pojednávania, o čom ani neinformoval odporcov, resp. ich právneho zástupcu. Podľa § 151 ods. 4 O. s. p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do 3 pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia ods. 1 a 2 O. s. p. platia primerane. Predpokladajúc, že okresný súd neobdržal odporcami zasielané vyjadrenie spolu s priloženou plnou mocou, uviedli, že toto podanie bolo odosielané doporučenou poštovou zásielkou už dňa 25. 03. 2014 na Okresný súd Žilina, o čom ako dôkaz odvolatelia predložili poštový podací hárok zo dňa 25. 03. 2014. V zmysle internetového portálu Slovenská pošta - sledovanie zásielok, ktorý taktiež odporcovia predložili, mala byť zásielka okresnému súdu riadne doručená. Z výpisu z internetového portálu je zrejmé, že zásielka bola uložená na pošte Žilina 1 dňa 26. 03. 2014, pričom adresátom, t.j. Okresným súdom Žilina bola prevzatá hneď v nasledujúci deň. Prvostupňový súd mal preto dostatok času, aby sa s vyjadrením odporcov oboznámil, vrátane návrhu na priznanie trov konania.
Odporcovia v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov odvolací súd žiadali, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Zopakovali, že navrhovatelia už v minulosti podali dva návrhy na určenie vlastníctva v prospech svojho údajného právneho predchodcu L. K.. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 06. 2012, sp. zn. 7Cdo/25/2012 prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania posúdený po právnej stránke. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 12. 2010 sp. zn. 3Cdo/154/2010 uverejnené v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011 v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Z uvedeného uznesenia, ktoré je súčasťou oficiálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že petit, ktorý bol použitý navrhovateľmi v návrhu ako jej pôvodný petit, mal totožnú povahu, keďže v oboch ide o určenie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. k okamihu smrti poručiteľa.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenými osobami a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O.
s. p., preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) vo výroku o zastavení konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhajú určenia, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XXX pre k. ú. O. ako parcela KNC 320 - záhrady o výmere 590 m2 patrila do výlučného vlastníctva L. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. - O., V. O. XXX/XXX, ku dňu jeho smrti. Svoj návrh odôvodnili tým, že odporcovia v rade 1/ W. T. a v rade 2/ Y. T. nemôžu byť vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, keďže ju nadobudli od nevlastníka. Odporcovia mali spornú nehnuteľnosť odkúpiť od predávajúcich - P. S. a doc. Ing. H. W., pričom títo ju mali nadobudnúť ako dedičstvo po svojich právnych predchodcoch. Ich právni predchodcovia však spornú nehnuteľnosť nikdy nevlastnili, naopak patrila vždy do vlastníctva L. K., t.j. právneho predchodcu navrhovateľov. Navrhovatelia sa už v minulosti domáhali určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, avšak ich návrhy boli zamietnuté v konaniach vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/59/2010 a 7C/135/2011, a to z procesných dôvodov pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu.
Prvostupňový súd oboznámiac sa so spisom sp. zn. 7C/135/2011 dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka veci už rozsúdenej, pretože tí istí navrhovatelia ako vo veci sp. zn. 6C/182/2013 voči tým istým odporcom sa už v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/135/2011 domáhali určenia, že tá istá nehnuteľnosť, a síce parc. KNC č. 320 vedená na LV č. XXX v celku patrí do dedičstva po L. K.. V danom prípade po skutkovej stránke navrhovatelia uviedli, že ich právny predchodca vystupoval vždy ako vlastník spornej nehnuteľnosti a túto počas života užíval. Po jeho smrti bolo zistené, že parcela prešla do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov, a to v dôsledku chyby pri mapovaní, keď došlo k nesprávnej identifikácii parcely CKN č. 320. Okresný súd rozsudkom zo dňa 06.02.2012 návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že by ich právny predchodca bol vlastníkom parciel, z ktorých bola parcela CKN č. 320 vytvorená. Nepreukázali žiaden nadobúdací titul právneho predchodcu, resp. listinu, ktorá by vlastnícke právo preukazovala. Navrhovateľom predložené vyjadrenie zo správy katastra, že parcela bola pri mapovaní nesprávne zidentifikovaná ako pôvodná EN parcela č. 330, bolo nepostačujúce.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.
Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku rei iudicatae vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v predchádzajúcom rozhodnutí. Musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť predmetu konania. Prekážku rozsúdenej veci tvorí právoplatné rozhodnutie súdu len v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo. Ak rozhodne súd len o časti uplatňovaného nároku, nadobúda len táto časť právoplatnosť. Zvyšok nároku môže účastník uplatňovať a nehrozí mu nebezpečenstvo, že sa mu odmietne návrh z dôvodu rozsúdenej veci.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V prípade prekážky právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata) ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý súd musí prihliadnuť v každom štádiu konania z úradnej povinnosti, a ktorého procesným dôsledkom je v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. zastavenie konania.
Ak súd zistí, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté, konanie bez ďalšieho zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec , t. j. ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo rozhodnuté alebo o ktorom už prv začalo konanie . Totožnosť vecí teda charakterizuje totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený
na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 51/2013 zo dňa 24. 04. 2013).
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na základe ktorých konanie v prejednávanej veci zastavil. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k výroku o zastavení konania je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Aj odvolací súd bol toho názoru, že navrhovatelia sa vo veci sp. zn. 7C/135/2011 domáhali voči tým istým odporcom ako v prejednávanej veci určenia, že sporná nehnuteľnosť (v oboch konaniach išlo o totožnú) patrí do výlučného vlastníctva ich právneho predchodcu L. K., a to ku dňu jeho smrti. Ako nepravdivé sa ukázalo tvrdenie navrhovateľov, že v predchádzajúcom konaní bol ich návrh zamietnutý kvôli nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu. Z vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/135/2011 vyplýva, že navrhovatelia v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdeného vlastníckeho práva ich právneho predchodcu.
Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami, ktoré uviedli navrhovatelia v podanom návrhu na začatie konania, s tými, ktoré produkovali v konaní pod sp. zn. 7C/135/2011, aj odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia si svoje vlastnícke právo uplatňujú na základe rovnakých skutkových dôvodov.
Pokiaľ sa týka odvolania odporcov, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol nesprávne, keď im nepriznal trovy konania s odôvodnením, že ich náhradu si neuplatnili. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dňa 27. 03. 2014, t.j. ešte pred rozhodnutím o zastavení konania došlo na okresný súd vyjadrenie odporcov k návrhu na začatie konania, v ktorom si trovy konania voči navrhovateľom uplatnili. Súčasne žiadali o zastavenie konania z dôvodu nedostatku podmienok konania, t.j. pre existenciu prekážky veci už rozhodnutej. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, vo vzťahu k výroku o trovách konania dospel k záveru, že konštatovanie prvostupňového súdu o neuplatnení trov zo strany odporcov nemá oporu v spisovom materiáli. Z uvedeného dôvodu preto aj napadnutý výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať podaním odporcov žiadajúcim priznanie trov konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.