Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/62/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220180 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113220180.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: A. A., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - K. I., ul. A. XXX/XX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom v Žiline, D. Dlabača 35, proti odporcovi: Z. A., nar. XX.XX.XXXX bytom I. - K. I., ul. Mieru XXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom: A. A., nar. XX.XX.XXXX, W. A., nar. XX.XX.XXXX, J. A., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 29. mája 2014 sp. zn. 21P/203/2013-207, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletého A., W., J. a P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať ich majetok, vo výroku o určení výživného otca na maloletého A., maloletého W., maloletého J. a maloletého P. a vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi p o t v r d z u j e . Rozsudok okresného súdu vo výroku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, z o s t á v a n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovaJ.ľky a odporcu rozviedol. Maloletého A., maloletého W., maloletého J. a maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať ich majetok. Na čas po rozvode otca zaviazal platiť výživné na maloletého A. a maloletého W. sumou po 150 Eur mesačne na každé dieťa a na maloletého J. a maloletého P. sumou po 100 Eur mesačne na každé dieťa, s účinnosťou od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi po predchádzajúcej dohode s matkou rešpektujúc ich denný režim. Na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky a ktorá prevažnú časť starostlivosti vykonáva dodnes. Aj z výpovede obidvoch rodičov vyplynulo, že medzi nimi existuje ústna dohoda po uzavretí manželstva, že odporca bude zabezpečovať rodinu finančne a navrhovateľka preberie vedenie domácnosti, vrátane starostlivosti o deti. Tvrdenie otca o neschopnosti matky postarať sa o deti a domácnosť považoval za účelové, vyplývajúce z nesprávneho a nevedomého posúdenia situácie rodiny so štyrmi deťmi. Navrhovateľka zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti počas celého dňa, odporca sa venoval deťom až po príchode z práce, väčšinou vo večerných hodinách. Obidvaja účastníci zhodne uviedli, že v starostlivosti o maloleté deti im pomáhali starí rodičia - tak rodičia navrhovateľky ako aj rodičia odporcu. Považoval za vhodnejšie zveriť všetky maloleté deti do osobnej starostlivosti matky z dôvodu, že táto aj keď pracuje, vykonáva prácu v mieste bydliska a vie vhodnejšie reagovať na potreby maloletých detí. Odporca pracuje ako riaditeľ pobočky mimo bydliska, s čím súvisí jeho vyššie pracovné vyťaženie, pričom sa stávajú situácie, že odporca často chodieva domov neskoro večer. Nepovažoval za vhodné maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže je potrebné, aby pre fungovanie striedavej starostlivosti rodičia spolu komunikovali. Pri určení výživného vychádzal zo skutočností, že starostlivosť o maloleté deti bude zabezpečovať navrhovateľka, ktorá v súčasnej dobe dosahuje mesačný zárobok 352 Eur brutto + 16,60 Eur prémie. Priemerný čistý mesačný príjem otca predstavuje 1.635,01 Eur. Maloletý A. navštevuje 2 ročník základnej školy a maloletý W. prvý ročník základnej školy, obidvaja na ulici Mieru v Bytči. Obidvaja sa stravujú v školskej jedálni. Maloletí J. a P. navštevujú materskú školu v Bytči. Z uvedených dôvodov považoval za primerané okolnostiam prejednávanej veci, aby odporca bol zaviazaný platiť výživné na všetky deti vo výške 500 Eur mesačne. Styk odporcu s maloletými deťmi upravil neobmedzene po predchádzajúcej dohode rodičov s ohľadom na denný režim detí, keďže odporca má deti rád, venuje sa im a súd predpokladá, že obidvaja rodičia budú prihliadať najmä na záujem maloletých detí. Proti rozsudku okresného súdu vo výrokoch o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného a o úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Podľa jeho názoru striedavá starostlivosť v zmysle podmienok uvedených v § 24 ods. 2 Zákona o rodine by bola v záujme maloletých detí. Okresný súd vo svojich záveroch vychádzal len z výpovede navrhovateľky a odporcu prednesených na pojednávaniach. Posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti má vychádzať aj z iných skutočností alebo dôkazov, ako napríklad znaleckého dokazovania, ktoré by poskytlo dostatočný podklad pre posúdenie vhodnosti striedavej starostlivosti. K maloletým deťom má vybudovaný silný citový vzťah a v živote a pri výchove chlapcov je autorita otca potrebná a nevyhnutná. Striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti sa nechce vyhnúť uhrádzaniu výživného, čo viackrát prezentoval aj na pojednávaniach. Je toho názoru, že úprava styku s maloletými deťmi vo forme striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v najlepšom záujme maloletých detí. Výrok IV. rozsudku okresného súdu o úprave styku s maloletými deťmi považuje za nevykonateľný, ak sa má uskutočniť len po dohode s navrhovateľkou. Má dôvodnú obavu, že navrhovateľka bude bezdôvodne odopierať styk s maloletými deťmi a maloleté deti bude používať ako nástroj pomsty voči nemu. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako správny potvrdiť. Právne odôvodnenie rozsudku okresného súdu je jednoznačné a presvedčivé, argumentácia otca maloletých detí v odvolaní je výslovne len tendenčným pokusom o zmenu rozhodnutia v jeho prospech. Otec svoj záujem o normalizáciu rodičovských vzťahov len deklaruje, či už v rámci účastníckych prednesov alebo vo svojich podaniach. Pravdou je, že ignoruje akúkoľvek jej snahu o komunikáciu. S otcom sa pokúša verbálne dohodnúť na otázkach týkajúcich sa zabezpečenia a opatery synov počas prázdnin, reakcie odporcu sú provokatívne a ironické. Naďalej udržiava dobré vzťahy aj s rodičmi odporcu, ktorí nahrádzajú pomoc odporcu, rovnako jej pomáhajú aj jej rodičia. Aj napriek tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť na maloleté deti na čas po rozvode, odporca ju ako matku štyroch maloletých detí ignoruje, finančné plnenie jej neposkytuje a vecné plnenia (oblečenie, strava) poskytuje podľa vlastného rozhodnutia bez toho, aby ju o svojich zámeroch aspoň informoval. Odporcovi v žiadnom prípade neupiera jeho rodičovské práva. Je presvedčená o tom, že ich synovia svojho biologického otca milujú a budú ho stále potrebovať. Bolo by v rozpore so záujmom maloletých synov, pokiaľ by kontakt detí s otcom obmedzovala. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktorý v napadnutých výrokoch odvolaním odporcu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, ktorý odvolaním účastníkov nebol napadnutý, zostáva nedotknutý. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom krajský súd dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaného dokazovania vo veci riadne zistil skutkový stav, skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. a správne dospel k záveru, keď maloleté deti pochádzajúce z manželstva navrhovateľky a odporcu na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky), ktorá bude zastupovať a spravovať ich majetok (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine), určil vyživovaciu povinnosť odporcu na maloleté deti na čas po rozvode (§ 24 ods. 1 v spojení s § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine) a rozhodol o styku odporcu (otca) s maloletými deťmi po dohode obidvoch rodičov. Krajský súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností okresným súdom, ako aj so zaujatým právnym záverom, na ktoré v dôvodoch svojho rozsudku poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd odvolanie odporcu proti rozsudku okresného súdu v napadnutých častiach nepovažuje za dôvodné v tvrdeniach, že u navrhovateľky nie sú dané osobnostné predpoklady k tomu, aby výlučne sama zabezpečovala starostlivosť o výchovu všetkých maloletých detí (synov); že okresný súd nevykonal aj ďalšie dokazovanie (napríklad znalecké) za účelom posúdenia možnosti striedavej starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté deti; že pri zaujatí záveru o zverení maloletých detí do výlučnej starostlivosti navrhovateľky vychádzal len z výsluchu účastníkov konania. Zo spisového materiálu okresného súdu je zrejmé, že okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie k návrhu odporcu, ktorý žiadal zveriť maloleté deti tak do jeho osobnej starostlivosti ako aj k neskoršie podanému návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Okresný súd vykonal šetrenie v spoločnej domácnosti obidvoch rodičov a maloletých detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, vykonaním dopytu ohľadom zistenia starostlivosti obidvoch rodičov o maloleté deti tak na Základnú školu, Ulica Mieru 1235 v Bytči, ktorú navštevujú maloletý W. a maloletý A., ako aj na Materskú školu, Dostojevského 933/5 v Bytči, ktorú navštevujú maloletý P. a maloletý J.. Okrem uvedeného, okresný súd vypočul ako svedkov matku odporcu a rodičov navrhovateľky. Hodnotiac potom všetky výsledky vykonaného dokazovania (výsluch účastníkov a svedkov, oboznámením sa so správami kolízneho opatrovníka, školských zariadení a ďalšími listinnými dôkazmi) okresný súd správne vyvodil, že navrhovateľka od narodenia až do súčasnej doby v potrebnom rozsahu zabezpečovala riadnu starostlivosť o všetky maloleté deti prihliadajúc na to, že sa jedná o štyri maloleté deti - chlapcov, z ktorých dve navštevujú základnú školu a ďalšie dve sú v predškolskom zariadení. Krajský súd zhodne so záverom okresného súdu nepovažoval za dôvodné, aby za účelom zistenia skutkového stavu bolo vykonané ďalšie dokazovanie, napríklad znalecké, ak výsledky doterajšieho dokazovania sú postačujúce pre zaujatie záveru o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o určení výživného ako aj o úprave styku. Naviac, zo zápisnice z pojednávania na okresnom súde zo dňa 29.05.2014 nevyplýva, že by odporca podával návrhy na nariadenie dokazovania (napr. znaleckého) v naznačenom smere. Krajský súd ďalej nepovažoval za dôvodné ani odvolanie odporcu proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o úprave styku navrhovateľa (otca) s maloletými deťmi (vzhľadom na znenie výroku), keďže z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že tak navrhovateľka ako aj odporca v súčasnej dobe žijú v spoločnom byte a ani z obsahu odvolania odporcu proti rozsudku okresného súdu nevyplýva (odporca má skôr obavu zo správania sa navrhovateľky do budúcna), že by navrhovateľka v styku odporcu s maloletými deťmi nejakým spôsobom bránila. Preto zhodne so záverom okresného súdu krajský súd vyvodil, že nebolo dôvodné upravovať styk odporcu s maloletými deťmi v zmysle jeho procesného návrhu zo dňa 26.05.2014, ak skutkové zistenia záveru pre rozhodnutie o úprave styku tomu nenasvedčujú. Z uvedených dôvodov, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolaním odporcu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.