Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoP/46/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240297 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113240297.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, bytom ako otec, dieťa rodičov: matka Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., O. XXX/X, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava a otec W. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., o úpravu práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/163/2013-383 zo dňa 31. marca 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 37P/163/2013-383 zo dňa 31.03.2014 zmenil rozsudok tamojšieho súdu č. k. 21P/231/2010-52 zo dňa 11.10.2010 v časti výchovy maloletého a rozsudok tamojšieho súdu č. k. 30P/299/2012-296 zo dňa 16.10.2013 v časti výživy maloletého tak, že maloletý O., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca a matka je povinná prispievať na jeho výživu mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime účinného v tom - ktorom období od 01.12.2013 vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca. Zároveň matku zaviazal k povinnosti uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2013 do 31.03.2014 vo výške 108,52 eur, pričom je jej povolené uvedený nedoplatok splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Styk matky s maloletým O. neupravil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka maloletého dieťaťa bola dňa 28.11.2013 vzatá do väzby a maloleté dieťa sa tak ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti. Preto uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 37P/163/2013-312 zo dňa 09.12.2013 bol predbežným opatrením maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca a následne súd uznesením č. k. 37P/163/2013-322 zo dňa 24.01.2014 začal konanie vo veci zmeny zverenia maloletého dieťaťa. Matka s podaným návrhom nesúhlasila. Uviedla, že vo väzbe je neprávom a čoskoro bude prepustená a poukázala na to, že o maloletého sa vždy príkladne starala. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa ust. § 28 ods. 2, § 26, § 24 ods. 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 ,3 ,4,5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutí o úprave rodičovských práv a povinností, pretože v konaní bolo preukázané, že matka je v súčasnosti vo väzbe a teda nie je schopná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v zmysle ust. § 154 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, to znamená, že súd nemá dôvod čakať s rozhodnutím vo veci a zisťovať budúcu okolnosť, t. j. dokedy bude väzba matky trvať. Navyše vo veci starostlivosti o maloletých je súd povinný rozhodnúť bez zbytočného odkladu. Matke nič nebráni pokiaľ bude z väzby prepustená, aby opätovne požiadala o zverenie maloletého do svojej starostlivosti. Konštatoval, že otec spĺňa predpoklady pre riadnu starostlivosť o maloletého, túto bez nedostatkov zabezpečoval po nariadení predbežného opatrenia a preto mu maloletého zveril do osobnej starostlivosti. Vzhľadom na väzbu matky, stretávanie sa s maloletým sa nemôže uskutočňovať, preto styk s maloletým neupravil. Výšku výživného, ktorú matka je povinná platiť, súd určil tak, ako ju navrhol otec, vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime v tom - ktorom období s prihliadnutím na preukázané okolnosti v danej veci. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z. z. je minimálne výživné od 01.07.2013 27,13 eur mesačne. Výživné určil počnúc dňom 01.12.2013, nakoľko otec prevzal dieťa do osobnej starostlivosti 28.11.2013, pričom výživné za pomernú časť mesiaca november nežiadal. Matke zároveň vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2013 do 31.03.2014 (do konca mesiaca, v ktorom sa rozhoduje) v sume 108,52 eur, nakoľko z výsluchu otca vyplynulo, že matka si vyživovaciu povinnosť v rozhodnom období neplnila. Bežné výživné zaviazal matku poukazovať do 15-teho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje s poukazom na § 76 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí so zverením maloletého O. do osobnej starostlivosti otca z nasledovných dôvodov: na okresný súd zasielala list s návrhom odročenia súdu, nakoľko s otcom maloletého sa dohaduje na rodičovskej dohode, na ktorú súd vôbec neprihliadol. Ďalej uviedla, že na súdne pojednávanie sa nemohla dostaviť, nemohla byť eskortovaná, nakoľko mala úkony - konfrontácie v trestnej veci, kvôli ktorej je vo vyšetrovacej väzbe. Okresný súd tiež neprihliadol na možnosť dočasného zverenia maloletého O., ktorú umožňuje zákon o rodine. V rozsudku nie je vyjadrenie kolízneho opatrovníka, či boli vôbec prešetrené pomery na strane otca, kde momentálne žije maloletý. Tiež nijakým spôsobom neupravil styk s maloletým. Z týchto dôvodov žiada o zrušenie rozsudku a ponechanie platnosti pôvodného rozsudku zo dňa 16.10.2013. Žiada, aby bola prítomná pri každom pojednávaní o jej dieťati. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletého. Uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí, jej odvolanie je založené na nepravdivých tvrdenia. Matka klame, že sa s ním dohaduje o rodičovskej dohode, toto nie je pravda. Je pravdou, že on v minulosti viackrát navrhol matke rodičovskú dohodu, a to najmä v čase, keď ešte súd rozhodoval o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a on súd informoval o svojej vedomosti, že voči matke je vedené trestné stíhanie. Má za to, že pomery u neho ako otca boli dostatočne preskúmané, a že súd správne rozhodol, keď maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ súd nerozhodol o úprave styku s maloletým O., považuje vzhľadom k súčasnému stavu, keď matka je vo väzbe, tento postup súdu za správny. Po ukončení väzby sa matka môže domáhať úpravy styku s maloletým, avšak poukazuje na to, že on nemá dôvod na to, aby akokoľvek styku maloletého O. s matkou bránil. Zásadne však nesúhlasí, aby maloletý O. navštevoval matku v mieste jej výkonu väzby. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok potvrdil. Poznamenal, že pokiaľ krajský súd bude mať za potrebné upraviť styk matky s maloletým O., nemá voči akejkoľvek úprave navrhnutej matkou výhrady a krajský súd môže o takejto úprave sám rozhodnúť, no zdôrazňuje, že nesúhlasí s tým, aby maloletý O. navštevoval matku vo väznici. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníčkou konania v zákonom stanovej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ust. v § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla matka maloletého dieťaťa, nezistil žiadne pochybenie súdu prvého stupňa, keď odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení skutkového stavu riadil, a teda spĺňa podmienky ust. v § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd preto nemohol prisvedčiť odvolaniu matky maloletého, ktorá v odvolaní neuvádza také relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z nepochybne zisteného skutkového stavu, keď dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nakoľko bolo preukázané, že matka je vo väzbe, a teda nie je schopná zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že pokiaľ bude matka z väzby prepustená, nič jej nebráni, aby požiadala o zverenie maloletého do svojej starostlivosti. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie a z jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil, potvrdil ho ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže išlo konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu. Rozsudok odvolacieho súdu bol prijatý hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.