Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 2To/117/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310010411 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5310010411.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. februára 2014 v Žiline, o odvolaní obžalovaného M. K. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/128/2010 zo dňa 28.3.2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/128/2010 zo dňa 28.3.2013. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného M. K., nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom P. č. XXXX, okr. Y., u z n á v a z a v i n n é h o , ž e : po tom, ako uzatvoril dňa 10.4.2007 kúpnopredajnú zmluvu so Z. J. o kúpe rodinného domu č. XXXX, na základe ktorej bol dňa 15.5.2007 povolený vklad vlastníckeho práva na Katastrálnom úrade Žilina, Správe katastra Čadca pod č. V 846/2007, v presne nezistených dňoch v období od mesiaca september roku 2007 do mesiaca október roku 2007, zobral z priestorov rodinného domu č. XXXX v obci P., rôzny hnuteľný majetok, ktorý tam mala uložený Ing. B. Z. a Z. J., nahádzal ho do dvoch veľkoobjemových kontajnerov pristavených pri tomto dome a odviezol ho preč bez toho, aby majiteľov veci vyzval alebo iným vhodným spôsobom upovedomil k ich vyprataniu, čím poškodenej Ing. B. Z. spôsobil škodu v sume 2.872,69 Eur a poškodenému Z. J., zast. Ing. B. Z. škodu v sume 934,41 Eur, t e d a zničil a urobil neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobil tak väčšiu škodu, č í m s p á c h a l prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 245 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e sa mu skúšobná doba na 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaný je povinný nahradiť poškodenej Ing. B. Z., trvale bytom P. č. XXX, škodu vo výške 2.872,69 Eur a poškodenému Z. J., bytom P. č. XXXX, prechodne P. č. XXX, zast. Ing. B. Z., škodu vo výške 934,41 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených Ing. B. Z. a Z. J. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Čadca bol obžalovaný M. K. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Za tento prečin mu bol podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba na 1 rok. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným Ing. B. Z. a Z. J. škodu tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. boli poškodení so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 ods. 1 Tr. por. pre chyby napadnutých výrokov rozsudku, najmä preto, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písm. b/), pretože bolo porušené ustanovenie Trestného zákona (písm. d/) a tiež preto, že rozhodnutie o nároku poškodených je v rozpore so zákonom (písm. f/). Tvrdil, že vo veci boli zadovážené dve skupiny dôkazov. Na jednej strane výpovede poškodených a prevažne ich príbuzných, a na druhej strane jeho výpoveď a výpovede svedkov, na ktoré prvostupňový súd vôbec neprihliadal a bez bližšieho vysvetlenia ich považoval za nevierohodné. Poukázal na to, že poškodení nemajú ani jeden doklad o zakúpení alebo obstaraní veci, ktoré mali byť podľa ich tvrdenia v dome uložené. Poškodená Z. bola naposledy v rodinnom dome v mesiaci júl - august 2003. Svedkovia P., Z. Z. a L. E. vypovedali, že veci z bytu poškodenej sťahovali v rokoch 1999 - 2001. Znalecký posudok o poškodení veci je len hypoteticky. Znalec veci, ktoré mali byť poškodené nevidel, a nemal žiaden dôkaz o ich existencii a ich hodnote. Podľa odvolateľa okresný súd založil jeho vinu len na predpoklade, že v dome by sa mali nachádzať veci, ktoré uvádzali poškodení, pričom nebol vykonaný žiaden dôkaz, z ktorého by bolo objektívne preukázané, že by sa tieto v dome nachádzali, a že ich vlastníkmi boli poškodení. V danej veci mal súd postupovať podľa zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Namietal tiež, že jeho konaním nemohla byť naplnená skutková podstata trestného činu krádeže, pretože nikdy nemal úmysel si prisvojiť veci poškodených. Z domu, v ktorom býval odstraňoval len sutinu, znehodnotené šatstvo, hrnce a iné neupotrebiteľné veci, ktoré vyviezol na smetisko. Dom, ktorý kúpil, chcel užívať. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec okresnému súdu vrátil na nové prejednanie, resp. aby vo veci rozhodol sám tak, že ho spod obžaloby oslobodí. Príslušný prokurátor sa k písomne podanému odvolaniu nevyjadril. Na verejnom zasadnutí obžalovaný i obhajca trvali na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu v ňom uvedenom. Krajský prokurátor i splnomocnenec poškodených navrhli odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné, pretože napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásadu zákonného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., i zásadu rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že skutok uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný M. K.. I pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, toto učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na toto odkazuje. Krajský súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou súdeného skutku a za situácie, keď skutkový stav bol súdom prvého stupňa zistený správne, pri rešpektovaní zásady zákazu zmeny k horšiemu rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Len pre úplnosť treba uviesť, že obžalovaný M. K. tak v konaní pred prvostupňovým súdom, ako i v odvolacom konaní poprel účasť na spáchanom skutku. Tvrdil, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie len o výpovede poškodených a svedkov, ktorí vypovedali v ich prospech. Vôbec neprihliadol na jeho obhajobné tvrdenia a na výpovede svedkov, ktorí jeho obhajobu potvrdzovali. Jeho vina bola založená len na predpoklade, že v dome by sa mali nachádzať veci, ktoré uvádzali poškodení, pričom nebol vykonaný dôkaz, z ktorého by bolo objektívne preukázané, že veci, ktoré uvádzali poškodení, sa v dome nachádzali, a že ich vlastníkmi boli poškodení. Tieto tvrdenia odvolateľa považuje krajský súd za nenáležité a nedôvodné. Žiada sa uviesť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Vo výpovedi svedka sú dôležité len tie skutočnosti, ktoré majú dôkazný význam a nie závery a úsudky svedka. Pri hodnotení výpovede svedka súd vychádza z celej jeho výpovede. Podozrenie z možnosti nepravdivej svedeckej výpovede prichádza do úvahy najmä vtedy, ak sa zistí motív a príčiny, ktoré by svedka mohli viesť k nepravdivej výpovedi. Poškodená Ing. B. Z. bola vo veci vypočutá ako svedkyňa opakovane, a ku skutku sa podrobne vyjadrila. Predložila zoznam vecí, ktoré niekedy v roku 2000, so súhlasom brata Z. J., uskladnila v rodinnom dome č. XXXX v obci P.. Išlo o zariadenie 4-izbového bytu. Okrem týchto vecí sa v rodinnom dome nachádzali i veci patriace Z. J., ktorý bol vlastníkom rodinného domu. Uvedené potvrdili svedok Z. J., B. K., Ing. L. K., B. J., M. P. a tiež svedok Z. Z. a L. E.. K hodnote uskladnených vecí sa vyjadrila poškodená a znalec z odboru bytové zariadenie - odvetvie nábytok a bytové doplnky. Obžalovaný M. K. sám uviedol, že predtým ako uzavrel s poškodeným Z. J. kúpnu zmluvu (dňa 10.4.2007), predmetom ktorej bol rodinný dom č. XXXX, v tomto dome býval od roku 2004 ako podnájomník. So súhlasom vlastníka užíval len jednu izbu, kuchyňu, kúpeľňu a WC. Do ostatných izieb nemal prístup. Boli zamknuté. Tvrdenie obžalovaného, že nevedel, že v týchto izbách boli uskladnené veci patriace poškodenej je ťažko uveriteľné, a bolo prekonané nielen výpoveďou poškodených, ale i samotnou výpoveďou obžalovaného, keď uviedol, že po kúpe domu, vyhadzoval z neho veci, ktoré mu nepatrili. Navyše poškodená Ing. Z. uviedla, že sama obžalovaného ešte v roku 2004 upozornila, že v zamknutých izbách rodinného domu sú veci patriace jej, a obžalovaný prisľúbil, že dá na ne pozor. V predloženej veci, podľa názoru krajského súdu nebolo preukázané, že by poškodená Ing. Z. vypovedala nepravdivo alebo si vymýšľala o podstatných okolnostiach. Pravdivosť jej výpovede bola podporená ostatnými výpoveďami svedkov a znaleckým posudkom. Ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti, že poškodená mala v predmetnom rodinnom dome uskladnené veci, ktorých hodnota v rozhodnom čase podľa znalca predstavovala 2.872,69 Eur, a hodnota vecí patriacich poškodenému Z. J. 934,41 Eur. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, na ktoré obžalovaný v odvolaní poukazuje, najmä svedka JUDr. Q. M., svedkyne Mgr. M. M., svedka O. I., M. I. a B. C. treba poznamenať, že títo svedkovi potvrdili iba tú skutočnosť, že obžalovaný do dvoch veľkoobjemových kontajnerov v rozhodnom čase nahádzal rôzne veci, ktoré podľa ich vyjadrenia boli znehodnotené, boli to handry, prípadne rôzny stavebný odpad. Treba uviesť, že výpoveďami týchto svedkov nebolo vyvrátené a ani spochybnené tvrdenie poškodenej Ing. Z., že išlo o veci, ktoré boli jej vlastníctvom. S poukazom na uvedené krajský súd uzatvára, že prvostupňový súd vykonané dôkazy vyhodnotil správne a spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Vyhodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý odporuje predstavám odvolateľa ešte neznamená nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a tiež neznamená, že by vykonané dokazovanie odporovalo zákonu. Odvolacie námietky obžalovaného, týkajúce sa hodnotenia dôkazov, považoval krajský súd za nedôvodné. Naproti tomu výhrady odvolateľa, týkajúce sa právneho posúdenia jeho konania ako trestného činu krádeže, považoval krajský súd za dôvodné a opodstatnené. V tejto súvislosti krajský súd stručne pripomína, že pre posúdenie skutku ako trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. sa zo subjektívnej stránky vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky, vrátane prisvojenia. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v posudzovanej veci nezameral na zistenie skutočností rozhodných pre posúdenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie obžalovaného nesmerovalo k prisvojeniu veci a možnosti trvalej dispozície s vecou, ale k následku, ktorý predpokladá ustanovenie § 245 Tr. zák. Obžalovaný tým, že cudzie veci odviezol vo veľkoobjemových kontajneroch na bližšie neurčené miesto, a takýmto spôsobom ich zlikvidoval na škodu poškodených Ing. Z. a Z. J. naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 Tr. zák. S ohľadom na uvedené, v tejto časti považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné, a posúdil konanie obžalovaného na rozdiel od obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že výrok o náhrade škody v napadnutom rozsudku považoval krajský súd za správny a zákonný, prevzal ho do tohto rozhodnutia bez zmeny. Krajský súd len stručne poznamenáva, že podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 Tr. zák., uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, pokiaľ škoda v uvedenej výške nebola dosiaľ uhradená. Poškodení Ing. Z. i Z. J. si uplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas. Škoda im bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného a výška škody je súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.