Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/453/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409202708 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5409202708.3 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom P. XX, V. C., proti odporcovi K. W., nar. X. X. XXXX, bytom Z. XXX, t. č. bývajúci J. G. E. XX, E., zastúpenému Ing. Vierou Orolimovou, nar. XX. X. XXXX, bytom N. XX, K., v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 10C/40/2009-793 zo dňa 20. marca 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k rodinnému domu súpisné č. XXX postavenému na pozemku, evidovanom ako parcela registra „C“ parcela č. 734/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Z., rodinný dom súpisné č. XXX prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky oproti jej povinnosti zaplatiť odporcovi na vyporiadanie jeho spoluvlastníckeho podielu ako primeranú náhradu sumu 44 284,61 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke sumu 1 652,50 eur ako náhradu v súvislosti s investíciami navrhovateľky vynaloženými do rodinného domu, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, konanie o vzájomnom návrhu odporcu zastavil, rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania považoval za jednoznačne preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXX k.ú. Z., postaveného na pozemku evidovanom ako parcela registra C parcelné č. 734/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Z. každý v podiele 1/2. Bolo vôľou oboch spoluvlastníkov rodinného domu zrušiť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo, avšak nakoľko nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom toho, ktorému zo spoluvlastníkov má táto nehnuteľnosť pripadnúť a ohľadne výšky pre ustupujúceho spoluvlastníka, bolo potrebné, aby o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodol súd. Rozdelenie nehnuteľností by si vyžadovalo neprimerané finančné náklady, preto obaja účastníci zhodne považovali nehnuteľnosť za reálne nedeliteľnú. Pokiaľ sa týkalo určenia, ktorému zo spoluvlastníkov má byť dom ďalej prikázaný do výlučného vlastníctva, okresný súd zohľadnil skutočnosť, že doposiaľ rodinný dom nepretržite užíva od jeho dostavby navrhovateľka, ktorá má záujem o jeho nadobudnutie do jej výlučného vlastníctva, naviac vlastní aj pod stavbou zastavaný pozemok, naň nadväzujúce ďalšie dva pozemky. Okresný súd dal vypracovať viaceré znalecké posudky na zistenie všeobecnej ceny rodinného domu, pričom za základ pre určenie vyrovnacieho podielu odporcu zobral ustálenie všeobecnej hodnoty rodinného domu bez investícií, ktoré vynaložila na jeho dostavbu navrhovateľka a po odpočítaní vonkajších úprav v podobe prípojky vody, kanalizácie, plynu, elektrických prípojok, vodomernej šachty a žumpy. Hodnotu domu ustálil na 88 569,22 eur. Z tejto uložil navrhovateľke zaplatiť polovicu v prospech odporcu na vyrovnanie jeho podielu. Zastal názor, že ani jedna zo znalcami oceňovaných „vonkajších úprav“ nemá povahu súčasti rodinného domu. Za nerozhodné považoval, či by mali mať povahu súčasti pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, nakoľko naviac neboli označené ani ako predmet tohto konania, a teda súd sa ani nimi nemohol meritórne vo výrokoch svojho rozhodnutia zaoberať. Investície navrhovateľky na všeobecnej cene rodinného domu sa podieľali sumou 3 305,- eur, z ktorých uložil odporcovi uhradiť v prospech navrhovateľky polovicu, a to sumu 1 652,50 eur. Pokiaľ sa týkalo požiadavky navrhovateľky na zaplatenie jednej polovice investícií zo sumy 2 132,74 eur, t.j. sumy 1 066,37 eur, ktoré mali realizovať rodičia navrhovateľky, ktorí následne zmluvou o postúpení pohľadávky zo 6. 9. 2009 mali túto bezodplatne postúpiť na navrhovateľku, prihliadol na odporcom vznesenú námietku premlčania a tieto nepriznal navrhovateľke z dôvodu ich premlčania. Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie odporca. Mimo iného v odvolaní uviedol, že má záujem, aby predmetné konanie skončilo bez ohľadu na to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení a zaplatí jej investície podľa vyjadrenia č. 2 k ZP 9/2012 zo dňa 8. 2. 2014. Vytýkal okresnému súdu, že znížil všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu v celosti vyčíslenú znalkyňou na 101 420,36 eur o čiastku 12 851,14 eur, pripadajúcu na prípojky, inžinierske siete a žumpu, z ktorých na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky patrí odporcovi podiel v 1/2, čo predstavuje sumu 6 425,57 eur. Poukazoval na to, že stavbou sa rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa pritom rozumie spojenie pevným základom upevneným strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilotmi alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou. Stavba - rodinný dom Z. XXX je zapísaná na LV č. XXXX s prípojkami na inžinierske siete a žumpu. Stavba rodinného domu, prípojky na inžinierske siete a žumpa sa realizovali na základe stavebného povolenia č. 2000/16215/Hb-FX9 A10 zo dňa 19. 12. 2010, vydaným Okresným úradom v Dolnom Kubíne, užívanie stavby rodinný dom, prípojky na inžinierske siete a žumpa bolo povolené kolaudačným rozhodnutím vydaným 9. 1. 2004 obcou Veličná. V kolaudačnom rozhodnutí sa uvádza, že stavba obsahuje rodinný dom, vodovodnú prípojku, elektrickú prípojku, kanalizačnú prípojku, žumpu, čo je v súlade so stavebným povolením o objektovej skladbe povoľovanej stavby a v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Pokiaľ by stavba - rodinný dom nebola komplexná, nebola by spôsobilá na samostatné užívanie, čo by bolo v rozpore so stavebným zákonom. Prípojky na inžinierske siete a žumpa, patriace k rodinnému domu, nie sú spôsobilé na samostatné užívanie. V znaleckom posudku č. 4/2011 sú uvedené ako súčasť RD č. XXX, a preto zastal názor, že záver okresného súdu, že prípojky na inžinierske siete a žumpa nie sú súčasťou rodinného domu, nemá oporu v právnych predpisoch SR a vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V nadväznosti na uvedené žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnému rodinnému domu zruší, rodinný dom prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľke oproti jej povinnosti zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu náhradu 50 710,18 eur do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku s tým, že zostane v platnosti okresným súdom uložená povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu 1 652,71 eur. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako správny, stotožniac sa s ním vyslovenými závermi. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. I keď z odvolacieho návrhu odporcu je možné jednoznačne ustáliť, že napáda rozsudok okresného súdu iba v časti, pokiaľ okresný súd mu nepriznal náhradu za vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 6 425,57 eur, keď znížil všeobecnú hodnotu stavby rodinného domu o čiastku 12 851,14 eur, pripadajúcu na prípojky na inžinierske siete a žumpu vzhľadom na predmet konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, a preto aj keď v ostatných výrokoch odporca v podstate s rozhodnutím okresného súdu súhlasil, musel odvolací súd zrušiť rozsudok okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. S prihliadnutím preto na odvolací návrh odporcu, ktorý žiadal navýšiť jeho vyrovnávací podiel o 6 425,57 eur, predstavujúci polovicu finančnej čiastky pripadajúcej na prípojky na inžinierske siete a žumpu, zameral odvolací súd pozornosť na správnosť rozsudku okresného súdu práve v tejto odvolaním odporcu napadnutej časti. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ podiel odporcu krátil o ním uvádzané tzv. „vonkajšie úpravy“. Mal za to, že v danom prípade nedospel k správnym skutkovým zisteniam a nevyvodil z nich ani správny právny záver. Podľa § 120 ods. 1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Je možné súhlasiť s názorom okresného súdu o tom, že vodovodná prípojka, žumpa, elektrická prípojka, môžu byť i samostatnou vecou v právnom slova zmysle, teda i samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Uvedené však platí iba do okamihu ich spojenia s hlavnou vecou. Po tomto spojení už ich právny režim určuje hlavná vec a právne úkony, týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasti veci. Súčasť veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje s hlavnou vecou, a preto ani nemuselo byť osobitne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k prípojkám a žumpe uvedené v žalobe. Tým, že sa prípojky spojili s hlavnou vecou, stratili charakter samostatného predmetu občianskoprávnych vzťahov, preto pokiaľ účastníci žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu, automaticky ako k súčasti veci žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo i k prípojkám a žumpe. Tomuto záveru nasvedčuje i tá skutočnosť, že pokiaľ je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej veci, môže síce dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci, čo by v danom prípade sa i odpojením prípojok a žumpy nepochybne stalo, avšak súčasť veci sa môže stať napriek tomu samostatným predmetom občianskeho právneho vzťahu. Znehodnotenie hlavnej veci neznačí vždy len zničenie alebo jej poškodenie, stačí ak oddelením súčasti dôjde k funkčnému znehodnoteniu hlavnej veci, pričom za znehodnotenie možno považovať aj podstatnú zmenu kvality hlavnej veci tým, že sa zníži, resp. stratí svoju úžitkovú hodnotu. Logicky odpojením prípojok vody, elektriky, plynu, žumpy od rodinného domu by došlo k funkčnému znehodnoteniu rodinného domu, výrazne by sa znížila jeho kvalita, a teda i jeho hodnota. Odpojením rodinného domu od prípojok a žumpy by došlo k narušeniu jeho hospodárskeho účelu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu záver vyslovený okresným súdom a jeho postup, pokiaľ znížil všeobecnú hodnotu rodinného domu, hodnotu prípojok a žumpu, správny nebol. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že síce na vec aplikoval správny právny predpis, avšak tento si nesprávne vyložil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .