Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/168/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201623 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5412201623.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: MEWA Textil-Service SR s.r.o., so sídlom Varšavská 29, 831 02 Bratislava, IČO: 35 850 647, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Elenou Vajdovou, advokátkou, so sídlom XXX XX A. XXX, proti žalovanému: AUTOSERVIS ABB s.r.o., so sídlom Oravský Podzámok 188, 027 41 Oravský Podzámok, IČO: 45 572 861, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom K. L. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 483,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/66/2012-180 zo dňa 6. februára 2014 r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/66/2012-180 zo dňa 6. februára 2014 p o t v r d z u j e . O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 483,86 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, a to zo sumy 50,75 Eur od 27.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 51,17 Eur od 28.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 51,17 Eur od 28.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 51,17 Eur od 25.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 63,96 Eur od 30.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 51,17 Eur od 27.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 51,17 Eur od 25.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 63,96 Eur od 29.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 49,34 Eur od 26.09.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný si u žalobcu objednal službu - dodávku a čistenie priemyselných textílií, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu za odplatu a za podmienok stanovených zmluvou, prenechať žalovanému k užívaniu textílie Mewa podľa špecifikácie a v dojednaných termínoch zaistiť ich výmenu a vyčistenie. Žalovaný sa zaviazal za užívanie vecí a ďalšie služby s tým spojené zaplatiť dohodnutú cenu. Podľa Zmluvy zo dňa 23.08.2010 (č.l. 8) bolo dohodnuté minimálne množstvo textílií v objeme 1000 ks, s termínom prvej dodávky v 34. týždni roku 2010 a následne s periodickým vymieňaním 1x za 16 týždňov. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil zmluvu ako platne uzavretú, a to v prevádzke žalovaného osobou menou C. Q.. Napriek tomu, že takáto osoba nebola v pracovno-právnom vzťahu pre žalovaného, zo svedeckej výpovede F. O. vyplynulo, že to bola práve táto osoba, ktorá pre žalovaného vykonávala činnosť - objednávky tovaru a služieb, poskytovala potrebné údaje a vždy bola prítomná v prevádzke žalovaného. Telefónne číslo, ktoré je na zmluve uvedené - XXXX XXX XXX patrí priamo žalovanému, čo potvrdil konateľ žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní. Rokovanie o zmluve a následný podpis zmluvy potvrdil pred súdom obchodný zástupca žalobcu a závoz a výmenu utierok v dohodnutých množstvách v prevádzke žalovaného potvrdil vodič žalobcu. Externý účtovník žalovaného v konaní pred okresným súdom potvrdil, že v účtovníctve žalovaného boli zaúčtované faktúry od dodávateľa - žalobcu, niektoré faktúry boli uhradené v hotovosti, ostatné, ako je preukázané zo salda faktúr, zaplatené neboli. Ďalej uviedol, že mu konateľ žalovaného nepovedal, že by práve s dodávateľom - žalobcom bol nejaký problém, že by boli vystavené faktúry za neobjednaný tovar. Z knihy záväzkov žalovaného na č.l. 166 mal okresný súd za preukázané, že z ôsmich vystavených a riadne zaúčtovaných faktúr žalobca uhradil dve, a to faktúry č. 201015221 a 201013684, neuhradil (riadne zaúčtoval) faktúry č. 201105580, 201107244, 201111559, 201108984, 201110699. Podľa okresného súdu tvrdenia konateľa žalovaného o tom, že ku žiadnemu uzavretiu zmluvy nedošlo, že o osobe menom C. Q. nemá žiadnu vedomosť a že nikdy neboli zaúčtované faktúry od žalobcu týkajúce sa predmetnej zmluvy, sa preukázali ako nepravdivé. Práve osoba menom C. Q. bola podľa názoru okresného súdu, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, osobou konajúcou na základe poverenia štatutárneho orgánu žalovaného - konateľa žalovaného. Ako potvrdil svedok F. O., všetku činnosť týkajúcu sa prevádzkovania autoservisu v Oravskom Podzámku mal na starosti C. Q., objednával tovar, komunikoval s ním ako s účtovníkom, jeho manželka mu odovzdávala všetky účtovné doklady na zaúčtovanie a počas jeho návštev autoservisu vždy jednal iba s touto osobou. Napokon o riadnom dodaní služby zo strany žalobcu svedčili podpísané a pečiatkou opatrené dodacie listy, ktoré boli podľa výpovede vodiča žalobcu, ktorý vykonal dve dopravy vždy podpísané a opečiatkované v prijímacej kancelárii žalovaného. Okresný súd s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka skonštatoval, že žalobca a žalovaný boli v čase vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi. Cez úpravu v § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka okresný súd poukázal na to, že zmluvná sloboda je vyjadrená v tom, že účastníci môžu uzavrieť aj inú zmluvu, ktorá nie je upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Zmluva vznikne, ak sa zmluvné strany dohodnú na celom jej obsahu a ak je uzavretá podľa Obchodného zákonníka, musí dôjsť k dohode o podstatných náležitostiach, ktoré sú obsiahnuté v základných ustanoveniach. S odkazom na ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka okresný súd skonštatoval, že osoba, ktorú podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa, nakoľko môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. Poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku nemusí byť formalizované (písomná forma sa nevyžaduje). V praxi vyplýva poverenie najmä z vnútorných organizačných predpisov alebo z rozhodnutia štatutárneho orgánu a následnej prezentácie tejto skutočnosti v právnych vzťahoch. Okresný súd považoval tvrdenia žalobcu a predložené listinné dôkazy za nesporné a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 483,86 Eur a úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z jednotlivých súm s uvedením dátumov splatnosti, keďže takáto výška úroku z omeškania bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v zmluve (bod 3, 3.2.) v časti Cena služby a platobné podmienky. Samostatným výrokom vyslovil, že o trovách konania cez úpravu v § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Mal za to, že súd prvého stupňa zistil neúplne skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný poukázal na to, že na pojednávaní dňa 16.01.2014 navrhol doplnenie dokazovania výsluchom svedkov C. staršieho a mladšieho, ktorý návrh na vykonanie dokazovania okresný súd zamietol ako nadbytočný. Žalovaný poukázal na to, že je jednoosobovou obchodnou spoločnosťou s jedným konateľom, ktorý výlučne zastupuje obchodnú spoločnosť - žalovaného vo vzťahu k tretím osobám. Konateľ žalovaného p. Jozef Škombár pri svojom výsluchu pred okresným súdom uviedol, že zmluvný vzťah so žalobcom neuzavrel, podpis na zmluve predloženej žalobcom nie je jeho. Výslovne uviedol, že nikoho iného na uzatvorenie takéhoto zmluvného vzťahu nepoveril. Stratil firemnú pečiatku, jej stratu však nenahlásil z dôvodu, že nevedel presne, či ju stratil on, alebo či bola odcudzená treťou osobou z prijímacej kancelárie žalovaného. Okresný súd pri svojom rozhodovaní uveril výpovedi pána F. O., ktorý poskytoval žalovanému účtovnícke služby externou formou, pri pôsobení pre žalovaného jednal vždy s konateľom, pánom Jozefom Škombárom, ktorému aj odovzdal všetky účtovné doklady, ktoré mal od žalovaného k dispozícií a uviedol, že osoba C. Q. vlastní objekt, v ktorom sa prevádzka autoservisu, t.j. žalovaného nachádza. Žalovaný sa domnieva, že pokiaľ si osoba pod menom Q. u žalobcu objednala služby, tieto aj prevzala a ich dodanie potvrdila svojím podpisom, potom je práve táto osoba povinná za dodanie služieb zo strany žalobcu žalobcovi zaplatiť. Namietol svoju pasívnu legitimáciu v predmetnej veci. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Odvolací dôvod neúplne zisteného skutkového stavu, ktorý žalovaný videl v nevykonaní navrhnutého dôkazu, a to výsluchu svedkov C. Q. mladšieho a staršieho, považoval za konanie účelové, keďže žalovaný mal počas konania dostatok času a priestoru na navrhnutie relevantných dôkazov a výsluch uvedených svedkov navrhoval na pojednávaní až dňa 16.01.2014. Do toho času konateľ žalovaného tvrdil, že išlo o učňa, ktorý v spoločnosti iba praxoval počas štúdia. Podľa Zápisnice z pojednávania zo dňa 14.02.2013 okresný zisťoval u konateľa žalovaného, či má vedomosť o pobyte osoby menom C. Q., ktorá je uvedená v zmluve, rovnako sa snažil zistiť pobyt uvedenej osoby aj prostredníctvom centrálneho registra obyvateľstva. Žalovaný, resp. konateľ žalovaného tvrdil, že o tejto osobe vedomosť nemá, len ho oslovili z SOU, či učni u neho môžu praxovať a jeden z nich bol práve Q.. Toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, nakoľko osoba menom C. Q. je podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaného vedená ako zodpovedný vedúci žalovaného. Konateľ žalovaného opakovane zdôraznil, že osoba menom C. Q. nikdy nebola v pracovnom ani v obdobnom vzťahu k žalovanému. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný v ohlásení živnosti za účelom jej získania ako zodpovedného vedúceho uviedol práve C. Q.. Žalovaný sa až do posledného pojednávania žiadnym spôsobom nepričinil o to, aby osoba menom C. Q. bola v konaní vypočutá, neprejavil o túto skutočnosť nejaký záujem, naopak, z jeho konania bolo zrejmé, že sa tejto výpovedi skôr vyhýba. Čo sa týka výpovedí žalovaného, že stránku spoločnosti www.autoservisabb.sk <http://www.autoservisabb.sk> pripravoval zákazník žalovaného, ktorému podklady poskytol práve on osobne, tak na tejto firemnej stránke bola ako kontaktná osoba a zodpovedný vedúci uvedený C. Q., pričom zo stránky bolo toto meno odstránené až po poukaze žalobcu. Žalobca mal za to, že počas prvostupňového konania jednoznačne preukázal, že zmluva o nájme hnuteľnej veci bola riadne uzavretá, nakoniec vo vyjadrení žalovaného zo dňa 11.07.2012 tento platnosť zmluvy nijako nenamietal a nespochybnil, v tom čase namietal nepreukázanie vykonania služieb podľa zmluvy žalobcom spôsobom výpovede a dĺžkou výpovednej doby. Ako vyplynulo z výpovede svedka Y. G., asistentka mu na telefónnom čísle, patriacom podľa konateľa žalovaného priamo žalovanému, dohodla stretnutie s osobou oprávnenou podpísať zmluvu, ktorá osoba obchodnému zástupcovi žalobcu sprístupnila priestory autoservisu, umožnila vykonať skúšku tovaru, na ktorej bola priamo prítomná, pričom došlo k podpisu zmluvy. Žalobca v konaní preukázal nielen existenciu zmluvy, ale aj skutočnosť, že z tejto zmluvy riadne plnil, a to potvrdenými dodacími listami. Podľa výpovede svedka F. R., servisného vodiča žalobcu, tento tovar doviezol, výmenu vykonal buď priamo v dielni žalovaného alebo mu kontajner na výmenu vyniesli na dvor prevádzky a dodacie listy boli potvrdené v prijímacej kancelárii. Pokiaľ sám konateľ žalovaného sa vyjadril, že bolo vždy na jeho posúdení, ktorá faktúra bude uhradená a v akom rozsahu, upozornil žalobca na skutočnosť, že za štyri mesiace poskytovania služieb boli faktúry žalobcovi uhradené. Podľa výpovede svedka F. O., ktorý žalovanému v predmetnom období poskytoval účtovnícke služby a súvahy, ktorú predložil okresnému súdu, predmetné faktúry zo strany žalobcu boli riadne zaúčtované a preukázalo sa, že konateľ žalovaného počas konania, pokiaľ tvrdil, že mu faktúry neboli doručené, nehovoril pravdu. Rozhodnutie prvostupňového súdu žalobca považoval za vecne správne, navrhol ho potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/168/2014-208 zo dňa 16.10.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne verejného vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.10.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.03.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového stavu a jeho právne posúdenie, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, spočívajúceho v tom, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov C. Q. staršieho a C. Q. mladšieho krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalovaného nebol relevantný. V zmysle rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, zmluvou o dodávke a čistení priemyselných technológií, dodacími listami na č.l. 9 - 13 spisu, výpoveďou zmluvy č. 20100325, faktúrami na č.l. 15 - 23 spisu práve v spojení s dodacími listami, dôvodmi odporu žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu, žalovaného, vyjadrením konateľa žalovaného, svedkyne Y. G., svedka Y. G., F. R., F. O., podacím hárkom, web stránkou žalovaného, listinným dôkazom, a to výpisom zo zlatých stránok týkajúcich sa žalovaného, zisťovaním pobytu C. Q. zo strany okresného súdu, výpisom z knihy záväzkov žalovaného, tieto v sumáre dali dostatočne skutkový základ pre posúdenie žalobcovho nároku, z ktorého bolo možné spoľahlivo vyvodiť jeho dôvodnosť, a preto k úplnosti skutkových zistení sa nevyžadovalo, aby bolo doplnené dokazovanie výsluchom svedkov označených žalovaným, a to do Zápisnice zo dňa 16.01.2014, C. Q. staršieho a C. Q. mladšieho bez bližších generálií. Okresný súd sám do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14. februára 2013 uviedol, že doplní dokazovanie výsluchom svedka C. Q., avšak po neúspešnom zisťovaní generálií tejto osoby, nezistení jeho pobytu, keď okresný súd mal k dispozícií len meno C. Q., bez ďalšieho a žalovaný bližšie generálie týchto navrhovaných svedkov, a to C. Q. staršieho a C. Q. mladšieho neuviedol, keď do Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 13. augusta 2013, konkrétne na č.l. 129 spisu, uviedol ...„ja sa neviem vyjadriť k tomu, prečo na oficiálnej stránke www.autoservisabb.sk <http://www.autoservisabb.sk> je ako kontaktná osoba uvedená C. Q.“ a ďalej ...„žiadnu osobu menom C. Q. nezamestnávam“, ako aj ...„osoby menom Q. poznám viaceré a aj živnostníkov“, nevidel krajský súd nesprávny postup okresného súdu v tom, že návrh žalovaného na výsluch C. Q. staršieho a C. Q. mladšieho bez bližšieho zdôvodnenia takéhoto návrhu zo strany žalovaného s uvedením jeho presných nacionálií zamietol s ohľadom na súhrn listinných dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalovaného v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne, a to s poukazom aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. X). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci“. K záveru krajského súdu o dostatočnom zistení skutkového stavu okresným súdom, sa poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/93)“. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom vyjadril svoj záver, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, pre ktorý podľa názoru odvolacieho súdu ani nebolo potrebné, aby bol vykonaný výsluch navrhovaných svedkov C. Q. staršieho a C. Q. mladšieho, pričom dodáva krajský súd, že vzhľadom k rozsahu vykonaných listinných dôkazov, ich výpovednej hodnote, k úplnosti zistenia skutkového stavu ani tieto dôkazy neboli potrebné, keďže nepochybne práve z listinných dôkazov bola preukázaná pohľadávka žalobcu. Na úplné posúdenie sporovej právnej veci sa preto nevyžadovalo doplnenie dokazovania výpoveďou týchto svedkov. Krajský súd súčasne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992, sp. zn. 4Cdo 6/1992, podľa ktorého ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 62/95, podľa ktorého ...„hoci súd nevykonal účastníkom navrhované dôkazy, jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“. Vo vecnoprávnej rovine súhlasí odvolací súd so záverom okresného súdu o platnosti Zmluvy o dodávke a čistení priemyselných technológií zo dňa 23.8.2010, uzatvorenej v prevádzke žalovaného poverenou osobou - C. Q. a o riadnom dodaní služby zo strany žalobcu, čomu zodpovedná povinnosť žalovaného zaplatiť poskytnutú službu. Tento záver odvolacieho súdu vychádza z viacerých okolností. Podľa údajov v zmluve o dodávke a čistení priemyselných technológií bol ako kontaktná osoba za žalovaného uvedený C. Q. a telefónne číslo XXXX XXX XXX, vo vzťahu ku ktorému telefónnemu číslu samotný konateľ žalovaného potvrdil, že sa jedná o firemné telefónne číslo. Zmluva je opatrená pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom. Čo sa týka kontraktačného procesu svedok Y. G. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. novembra 2013 uviedol, že pracoval pre žalobcu ako obchodný zástupca, pričom k zmluve, ktorá mu bola predložená na č.l. 8 spisu, uviedol ...„ja si iba podľa zmluvy pamätám na meno osoby, s ktorou som jednal v Oravskom Podzámku a bol to pán Q....“, ako aj ...„ja som na stretnutí jednal s osobou, ktorá bola uvedená v pláne obchodného jednania. Tejto osobe som výrobky predviedol, vypísal zmluvu a tá osoba ju podpísala. Pokiaľ je v zmluve uvedená ako oprávnená osoba pán Škombár, tak to bola osoba, ktorá bola oprávnená za konkrétneho zákazníka konať, ale niekedy sa stalo, že som jednal aj s inou osobou, oprávnenou taktiež konať“. Ďalej uviedol, že ...„mne pán Q. pri osobnom stretnutí povedal, že je oprávnený zmluvu podpísať“. Postavenie C. Q. ako poverenej osoby konať za žalovaného bola potvrdená i výpoveďou svedka F. O., ktorý do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16. januára 2014, uviedol ...„meno C. Q. mi je známe, táto osoba nebola zamestnancom odporcu, ale pre konateľa odporcu zabezpečovala rôzne služby, napríklad zháňal zákazky a počas mojich návštev u odporcu tam väčšinou bol, otec C. Q., teda osoby, o ktorej som hovoril, vlastnil objekt, v ktorom sa autoservis nachádzal“ a ďalej ...„manželka C. Q., ktorá nebola v žiadnom vzťahu k odporcovi mi takmer vždy odovzdávala doklady na účtovanie“, ako aj ...„pokiaľ bolo potrebné konzultovať nejaké doklady, väčšinou mi informácie poskytla pani Q.“. Ďalej svedok O. uviedol, že nie je možné ...„že by pán Škombár osobu menom C. Q. nepoznal“. Pristupuje k tomu i okolnosť, že z údajov v predložených dodacích listoch bola zistená zhoda s údajmi v zmluve, keď ako kontaktná osoba bolo uvedené pán Q. a tel. číslo XXXX XXX XXX, boli opatrené pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom. Naviac z listinného dôkazu na č.l. 124, a to výpisu zo zlatých stránok bolo zistené v časti kontaktné údaje Autoservis ABB, s.r.o., mobil (C. Q. - zodpovedný vedúci), ďalej z webovej stránky Autoservis ABB, v časti kontakt bol uvedený ako zodpovedný vedúci: C. Q. s uvedením telefónneho čísla XXXX XXX XXX, čo je zhodný údaj v údaji kontaktnej osoby na zmluve. Čo sa týka dodania zmluvného plnenia žalobcom a jeho prevzatia žalovaným, toto okrem dodacích listov potvrdila i svedkyňa G., ktorá uviedla, že dodacie listy sú podpísané, opečiatkované, čo svedčí o dodaní služby, pričom poukázala na fungovanie systému, a to, že pri dovoze čistých utierok sa špinavé odviezli, pričom žalovaný si dokonca vyznačoval, koľko utierok odovzdáva a spolupráca fungovala. Svedok F. R., pracovník žalobcu, opísal spôsob výmeny čistiacich utierok, keď uviedol ...„dodací list mi však opatrili pečiatkou a podpisom v prijímacej kancelárii“ a ďalej ...„špinavé utierky mi vyniesli von, ale dodací list mi opäť potvrdili v prijímacej kancelárii“, pričom konštatoval, že ...„výmena prebehla bez problémov, pričom kontajner oba razy preberal muž“. K domnienke žalovaného uvedenej v odvolaní, že pokiaľ si osoba menom Q. u žalobcu objednala služby, tieto prevzala, ich dodanie potvrdila podpisom, je práve táto osoba povinná za tieto služby zaplatiť, odvolací súd uvádza, že s ohľadom k vyššie uvedenému, bola uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovaným, a to poverenou osobou p. Q., dodávaná služba a preberaná žalovaným opätovne prostredníctvom aj poverenej osoby p. Q., tak z takéhoto konania p. Q. dopadajú právne dôsledky priamo na žalovaného, keďže žalobca uzavrel zmluvu a dodal službu prostredníctvom poverenej osoby žalovaným, a to p. Q.. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nedisponuje žalovanými faktúrami a do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. augusta 2013 konateľ žalovaného p. Škombár uviedol, že je na jeho posúdení, ktorá faktúra bude alebo nebude uhradená, v prípade v akom rozsahu, tak považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť v zhode so žalobcom, že na plnenia poskytnuté žalobcom žalovanému z uzavretej zmluvy žalovaný uhradil štyri faktúry. Z doloženého výpisu z knihy záväzkov žalovaného so stavom ku dňu 31.12.2011 na č.l. 166 spisu, vyplývalo zaevidovanie dokladov po splatnosti - Partner MEWA Textil- Services SR s.r.o., a to faktúry č. 201015221, faktúry č. 201105580, faktúry č. 201107244, faktúry č. 201111559, faktúry č. 201108984, faktúry č. 201110699 t.j. faktúr, ktoré sú predmetom žaloby. Práve týmto výpisom bolo preukázané, že vyššie uvedené faktúry žalobcu sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného, a preto pokiaľ žalovaný namietal, že ich nemal vo svojej evidencii, tak takáto námietka nebola spôsobilá zasiahnuť do oprávnenosti žalobcovho nároku. I keď v knihe záväzkov sa nenachádzali faktúry 201100663, 201102237, 201103859, tak žalovaný vo vzťahu k týmto faktúram nepreukázal opak, a to ich neprevzatie. Obrana žalovaného spočívajúca v nepreukázaní plnenia zo strany žalobcu, nedoručenie faktúr tým bola rovnako vyvrátená. Nebola preto opodstatnená námietka žalovaného o nedostatočne zistenom skutkovom stave, rovnako nebol relevantný odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu. Krajský súd uvádza, že okresný súd na úplne a správne zistený skutkový stav za dôkaznej povinnosti účastníkov konania cez úpravu v § 120 ods. 1, 4 O.s.p. aplikoval správnu právnu normu, a to hmotné právo - Obchodný zákonník, pri tvrdenom vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia. Prvostupňový súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Krajský súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa, vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., keď súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách prvostupňového konania na samostatné konanie cez úpravu v ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.