Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoP/7/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206830 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413206830.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov, matky D. A., nar. XX. X. XXXX, bytom F. R. XXX a otca Q. Q., nar. X. XX. XXXX, bytom Y. W. XX, v konaní o návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 8P/111/2013-52 zo dňa 26. novembra 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zverenie maloletej V. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vychádzal najmä z vyjadrenia maloletej V., ktorá pri pohovore pred kolíznou opatrovníčkou uviedla, že súčasná situácia jej vyhovuje, chce ostať naďalej u matky a stretávať sa s otcom tak ako doposiaľ počas víkendov, prázdnin, či sviatkov. S prihliadnutím na uvedené okresný súd ustálil, že zmena doterajšej úpravy osobnej starostlivosti u maloletej V. nie je dôvodná, nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, a preto ponechal pôvodnú úpravu starostlivosti o dieťa uvedenú v rozvodovom konaní. Tiež rešpektoval aj upevňovanie súrodeneckých väzieb. Proti rozsudku okresného súdu doručil odvolanie otec maloletej. Uviedol, že nie je pravda, že by sa dcéra V. so striedavou starostlivosťou nestotožnila, iba sa priklonila k súčasnému zaužívanému spôsobu výchovy, ktorý je opísaný v úvode odvolania. Takisto uviedol, že nie je pravdivé ani tvrdenie, že žiadosť o striedavú starostlivosť podal účelovo, aby sa zbavil vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dcére. Uviedol, že jej zabezpečuje všetky potreby, výživu, vreckové, a to i nad rámec určeného výživného súdom. Uvedené bolo potvrdené i matkou, ktorá uviedla, že dcére kupuje oblečenie, veci podľa potreby, stravuje ju, perie jej, takže vyživovaciu povinnosť a starostlivosť nezanedbáva. Peniaze v hotovosti jej do rúk nedáva z toho dôvodu, aby ich nepoužila pre vlastnú potrebu. Zastal názor, že zverenie maloletej V. do striedavej starostlivosti vyhovuje obom rodičom, je v záujme dieťaťa, a preto žiadal, aby maloletá V. bola u matky D. každý týždeň od pondelka do piatku a u otca Q. každý víkend v roku, štátne sviatky, zimné, polročné, jarné prázdniny a dva mesiace letných prázdnin, čo predstavuje polovicu kalendárneho roku u každého z rodičov. Maloletej V. budú výživu a všetky ostatné potreby na zdravý vývoj zabezpečovať obaja rodičia rovnako, počas striedavej starostlivosti. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach, týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Maloletá V. má 14 rokov, teda je plne spôsobilá zaujať vlastný názor a vyjadriť sa k predmetu tohto konania. Správne preto okresný súd pri rozhodovaní prihliadal predovšetkým na maloletou V. vyjadrené želanie ponechať rozhodnutie o jej zverení do osobnej starostlivosti matky nedotknuté s tým, že k otcovi má vytvorený dobrý vzájomný vzťah, bude ho naďalej navštevovať, udržiavať s ním kontakt, avšak dobré vzťahy má aj s mamou a súrodencami, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. I krajský súd vychádzajúc z výpovede maloletej V. dospel k záveru, že nie je v záujme meniť doterajšie výchovné prostredie a s postupom okresného súdu, pokiaľ návrh otca zamietol, sa plne stotožnil. K námietke otca o tom, že maloletá V. vzhľadom na to, že sa u otca zdržiava počas víkendov a prázdnin, či sviatkov, zdržiava sa u neho v podstate rovnaký počet dní v roku ako u matky, preto považoval za nelogické, aby jeden z rodičov mal určenú vyživovaciu povinnosť súdom, druhý takúto vyživovaciu povinnosť nariadenú nemal, je potrebné uviesť, že súd určuje bežné výživné, teda výživné, ktoré slúži na uspokojenie každodenných potrieb dieťaťa, ako i potrieb, ktoré sa vyskytnú náhodilo a nepredvídane. Pokiaľ i styk otca s maloletou je neobmedzený, nie je možné jednoznačne matematicky vychádzať z predpokladu, že do budúcna v priebehu každého ďalšieho obdobia bude maloletá V. u otca i matky bývať približne rovnaký počet dní a len na základe tejto skutočnosti výživné rodičovi, ktorému nebola zverená do výchovy, neurčovať. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že výživné je vecou dohody rodičov, v prvom rade má prednosť dohoda rodičov pred rozhodnutím súdu, a teda pokiaľ obidvaja rodičia dospejú k záveru o tom, že maloletá V. trávi rovnaký počet dní v roku u každého z nich, je vecou ich dohody, ako si upravia spôsob vyživovacej povinnosti. Pokiaľ sa týka určenia vyživovacej povinnosti zo strany súdu, tento musí vychádzať jednoznačne z rozhodnutia o zverení maloletej do výchovy. Z takéhoto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky, a preto bolo potrebné uložiť otcovi ako rodičovi, ktorému do výchovy zverená nebola, platiť výživné. Ani z rozhodnutia okresného súdu o úprave styku otca s maloletou nevyplýva, že by u otca trávila rovnaký počet dní ako u matky, a preto nie je daný ani zákonný, ani skutkový podklad pre to, aby súd výživné vo vzťahu k otcovi neurčoval. Podkladom pre takýto postup nie je ani rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletou. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia a rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .