KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina25. 3. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/400/2013 z 25. 3. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 25. marca 2014, sp. zn. 7Co/400/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5812201780.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/400/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201780
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812201780.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Romana Tichého v právnej veci
navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36
062 235, právne zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom N. XX, W., proti odporcom:
1/ MBM-TRANS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 213/11, Námestovo, IČO: 44 548 702, zastúpený
splnomocneným zástupcom Mgr. Martinom Panekom, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P. XXX/X, 2/ H. Q.,
bytom X. M. č. XXX, v konaní o zaplatenie 679,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v rade 1/
a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/19/2012-63 zo dňa 4. februára 2013, v spojení
s opravným uznesením č. k. 2C/19/2012-96 zo dňa 30. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy
odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,11 eur, do 3 dní od jeho
právoplatnosti k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Mišuru, advokáta, so sídlom v W..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi sumu 679,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.03.2011 do
zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku (výrok I.). Ďalej im uložil povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania vo výške 40,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 437,93 eur, v rovnakej lehote do 15 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku
(výrok II.).

Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že odporca v rade 2/ ako vodič motorového vozidla, ktorého
prevádzateľom bol odporca v rade 1/ spôsobil dopravnú nehodu pri ktorej bolo poškodené motorové
vozidlo spoločnosti Kovalčík, s.r.o., Dolný Kubín. Nakoľko v čase škodovej udalosti nemal odporca v
rade 1/ uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
navrhovateľ z garančného fondu poskytol poškodenému plnenie vo výške žalovanej istiny. Túto sumu
žiadal následne priznať voči odporcovi v rade 1/ ako prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorým
škoda bola spôsobená a voči odporcovi v rade 2/ ako vodičovi tohto motorového vozidla. Okresný súd
aplikujúc ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvedený ako Zákon
č. 981/2001 Z. z.) v spojení s ust. § 420 ods. 1, 2; § 427 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
navrhovateľovi uplatnený nárok priznal. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal z ust. §517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.



O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal v
konaní plný úspech priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a
trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v rade 1/ a 2/.

Odporca v rade 1/ žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že bude žalobný návrh zamietnutý. Uviedol,
že okresný súd nebral dostatočne pri svojom rozhodovaní do úvahy argumenty na ktoré poukazoval.
Zdôraznil, že sa naďalej pridržiava svojich tvrdení uvádzaných v odpore proti platobnému rozkazu. Pri
dopravnej nehode nebol spísaný žiadny policajný zápis, ani žiadne potvrdenie o tom, že navrhovateľovi
vznikla škoda v ním uplatnenom rozsahu. Voči navrhovateľovi nemá žiadne nevysporiadané záväzky.
Na záver poukázal na to, že odporca v 2/ rade vykonával s predmetným motorovým vozidlom pracovnú
úlohu na pokyn jeho osoby, a preto žiadal, aby voči odporcovi v rade 2/ bola žaloba zamietnutá.

Odporca v rade 2/ rovnako žiadal žalobný návrh voči jeho osobe ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol,
že v deň škodovej udalosti plnil pracovné úlohy na základe pokynov odporcu v rade 1/ a nevedel, že
motorové vozidlo nie je povinne zmluvne poistené.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na povinnosť účastníkov konania uviesť právne relevantné skutočnosti v konaní pred
prvostupňovým súdom a na ust. § 205a O.s.p., ktorý upravuje podmienky za ktorých možno prihliadať na
nové skutočnosti, ktoré boli uvedené až v odvolacom konaní. Namietal, že tvrdenia odporcov v podanom
odvolaní takýmito skutočnosťami nie sú, preto na ne nie je možné prihliadať.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie prejednávaneho prípadu odvolací súd rovnako poukazuje
na zodpovednosť odporcov v 1/ a 2/ rade za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť
odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd právny základ pre uplatnenie nároku navrhovateľ videl v ust. § 24 ods. 7 Zákona č.
381/2001 Z. z. Navrhovateľ má podľa tohto zákonného ustanovenia právo proti poisťovateľovi na
náhradu poistného plnenia za škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla za ktorú
zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Odporca v rade 1/, ani odporca v rade 2/ záver
okresného súdu, že odporca v rade 1/ ako držiteľ predmetného motorového vozidla takúto zmluvu
neuzatvoril nespochybňovali. Rovnako nerozporovali skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená na motorovom vozidle spoločnosti Kovalčík, s.r.o., Dolný Kubín škoda. Odporca v rade
1/ iba všeobecne, v podanom odvolaní konštatoval, že na plnenie vo výške 679,12 eur navrhovateľ
nemá „žiadny právny nárok“. Neuviedol akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktoré
okresný súd viedli k priznaniu žalovanej sumy v tomto rozsahu. Jeho tvrdenie respektíve poukazovanie
na skutočnosť, že o priebehu dopravnej nehody nebol spísaný policajný záznam, nie je dôvodom
na základe ktorého by bolo možné konštatovať nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu, ktorým
priznal navrhovateľovi žalovanú istinu v ním žiadanej výške. Na základe vykonaného dokazovania bolo
preukázané v akom rozsahu navrhovateľ poskytol poškodenému plnenie z garančného fondu. Ak



odporca v rade 1/ tvrdil, že táto výška bola iná, prípadne, že škoda nevznikla bol povinný tieto svoje
tvrdenia preukázať, čo však v prvostupňovom konaní neurobil.

Námietka odporcu v rade 1/ ako aj hlavná odvolacia námietka odporcu v rade 2/ o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie odporcu v rade 2/ nie je dôvodná. V tomto prípade sa odvolací súd stotožnil s
vyjadrením navrhovateľa k podanému odvolaniu, že tvrdenia odporcov týkajúce sa tejto skutočnosti
neboli uvádzané v konaní pred prvostupňovým súdom, ide o „nové“ tvrdenia v rámci podaného
odvolania. Krajský súd môže na takéto skutočnosti prihliadať iba v prípade splnenia podmienok § 205a
O.s.p. Tieto môžu byť odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti
súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ďalej v prípade ak odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolatelia neuviedlli žiadne okolnosti vyplývajúce
z tohto zákonného ustanovenia na základe ktorých by bolo možné prihliadať a preskúmavať správnosť
napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na nimi uvádzané skutočnosti v podanom odvolaní. Krajský súd
preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Zároveň potvrdil ako vecne správny aj odvolaním priamo nenapadnutý, avšak od rozhodnutia vo veci
samej závislý výrok o trovách konania. Okresný súd tu dôsledne vychádzal zo zásady úspechu a trovy
konania vyčíslil v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči odporcom v rade 1/ a 2/. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za
jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu (§ 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. ) ...
51,45 eur, režijného paušálu k tomuto úkonu právnej služby § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky)... 7,81 eur
a z 20 % DPH z priznanej odmeny a režijného paušálu (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky)... 11,85 eur.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa tak spolu dosahujú sumu 71,11 eur, ktorú uložil odvolací súd
uhradiť odporcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa
§ 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5812201780)

  1. 4. 2. 2013Rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/19/2012 z 4. 2. 2013potvrdené
  2. 25. 3. 2014Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/400/2013 z 25. 3. 2014 (toto rozhodnutie)