Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/425/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812201963 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812201963.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľky: M. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Z. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom O. XXX, proti odporcovi: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Z. č. XXX, právne zastúpený: Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom J., C. II. XXX, v konaní o vrátenie daru - spoluvlastníckych podielov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 2C/9/2012-82 zo dňa 17. júna 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 81,19 eur k rukám jeho právneho zástupcu Mgr. Igora Palidera, advokáta, so sídlom v J., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Výrokom I. okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti vrátiť jej dar a to parcely registra „E“ nachádzajúce sa v kat. úz. U. Z., ktoré previedla na odporcu darovacou zmluvou zo dňa 26.07.2005, zavkladovanou Správou katastra v Námestove pod č. k. V 1149/05 dňa 10.11.2005. Vrátenie žiadala z dôvodu, že sa k nej odporca ako obdarovaný, správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Z priestupkových spisov Obvodného úradu Námestovo, odbor všeobecnej vnútornej správy okresný súd zistil, že odporca sa nevhodne správal voči navrhovateľke a jej blízkym príbuzným - dcére I. A. a vnučkám N. a Q. W., ako aj k priateľovi vnučky P. A.. Na druhej strane aj správanie príbuzných navrhovateľky, dcéry a sestry Z. W. voči manželke odporcu dňa 01.05.1999 bolo predmetom šetrenia a dokonca sa prejednávalo ako trestný čin. Miestami až nepriateľské vzťahy medzi účastníkmi konania pramenia z nevyriešených vlastníckych vzťahov v rámci širšej rodiny, ktoré sa riešili a ešte aj v súčasnosti riešia súdnou cestou. Z takéhoto pohľadu okresný súd hodnotil aj údajné nevhodné správanie sa odporcu voči navrhovateľke a jej blízkym príbuzným. Okrem toho, nevhodné správanie odporcu preukazovala navrhovateľka iba výpoveďami príbuzných voči ktorým mal odporca takto vystupovať. Žiaden zo susedov účastníkov konania, ktorí boli vypočutí však takéto správanie sa odporcu nepotvrdili. Okrem toho svedok A. A., brat oboch účastníkov konania uviedol, že zlé vzťahy medzi súrodencami pramenia z minulosti, kedy manžel navrhovateľky viedol svoju rodinu v „majetkárskom duchu“. Navrhovateľka spolu s dcérou I. A. po smrti rodičov účastníkov uzamkli rodinný dom a nikoho tam nechceli pustiť, pričom takýto vzťah pretrváva aj dodnes. Vychádzajúc z týchto skutočností okresný súd ustálil, že súčasný vzájomný vzťah navrhovateľky a odporcu je normálnym a zaužívaným spôsobom komunikácie. Nemal jednoznačne preukázané, že by odporca priamo na verejnosti a pred cudzími osobami nadával navrhovateľke alebo jej blízkym. Samotná navrhovateľka ako aj jej dcéra a vnučky vo svojich výpovediach uvádzali, že k nadávkam zo strany odporcu malo dochádzať z jeho dvora a v čase, keď nebol v okolí nikto cudzí, ktorý by to mohol počuť. Výpovede blízkych príbuzných okresný súd hodnotil ako výpovede osôb, ktorý majú určitý majetkový záujem na úspešnosti podaného žalobného návrhu. O trovách konania rozhodol podľa sut. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (výrok II.) a to vo výške 584,10 Eur s tým, že tieto uložil navrhovateľke uhradiť k rukám právneho zástupcu odporcu. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie. Nepovažovala za správne, že prvostupňový súd „rozpitvával“ rodinné veci z obdobia pred rokom 2005, keď správanie odporcu, na ktoré poukazovala sa týkalo neskoršieho obdobia. Práve skutočnosť, že až do roku 2005 sa odporca správal voči jej rodine arogantne a násilnícky bola motívom na darovanie mu sporných nehnuteľností. Dúfala, že týmto spôsobom dôjde k urovnaniu vzájomných rodinných vzťahov. Od apríla 2009 až po súčasnosť však žije v neustálom strese a strachu, lebo keď vyjde von na dvor, tak odporca sa jej stále vysmieva a uráža ju pre jej ťažký zdravotný stav. Okresný súd sa však jej tvrdeniami o týchto skutočnostiach dostatočne nezaoberal. Svedok M. C. potvrdil, že za ním pred predvolaním na súd bola manželka odporcu. Okrem toho tento svedok, ako aj svedok C. potvrdili, že v mieste bydliska sa nachádzajú veľmi krátko, nemohli sa teda riadne k veci vyjadriť. Tieto všetky skutočnosti však vyvracajú premyslenú obranu odporcu, ktorý využíva jej bezbrannosť vždy v čase, keď nikto nie je na okolí a vyhráža sa jej, ako aj členom jej rodiny. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľka mu formou daru vracala vlastne to, čo si neoprávnene postupom podľa zákona č. 293/1992 Zb. na svoje meno bez jeho výslovného súhlasu, ako aj súhlasu ostatných súrodencov osvedčila „výveskou“. Vyslovil presvedčenie, že okresný súd správne postrehol práve skutočnosť, že správanie navrhovateľky po osvedčení rodičovských pozemkov na jej meno vytvorilo v rodine napätie, nepokoj a súdne spory, teda, že samotná navrhovateľka konala v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako správne ustálil, že medzi účastníkmi je založený problémový vzťah v komunikácii, ktorý nemá pôvod len v jeho správaní, avšak tento vzťah nenapĺňa rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že ide o vzájomné komplikované pomery spôsobené obidvoma stranami. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľky. V posudzovanom prípade dospel prvostupňový súd k záveru, že navrhovateľka nepreukázala také správanie sa odporcu, ktoré by bolo dôvodom pre uplatnenie jej práva na vrátenie daru v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Tento záver okresného súdu je výsledkom dokazovania (hodnotenia dôkazov), pri ktorom súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a prihliada pritom starostlivo ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Z obsahu samotného odvolania (z opísaných dôvodov) vyplýva, že navrhovateľka napáda práve uvedený skutkový záver okresného súdu o tom, že nepreukázala existenciu práva na vrátenie daru. Podstatou odvolacích námietok je, že navrhovateľka nesúhlasí s tým, ako okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, predkladá vlastný skutkový záver, na ktorom potom buduje aj vlastné právne posúdenie veci. Skutkové zistenia o tom, že vo vzájomných vzťahov navrhovateľky a odporcu ide o určitý zaužívaný spôsob komunikácie vyplynul z výsluchu nielen účastníkov konania, ale aj pripojených listinných dôkazov a to priestupkových rozhodnutí, ako aj rozhodnutím v trestnom konaní. Okresný súd neposudzoval správanie odporcu v období pred rokom 2005 ako to nesprávne namietala navrhovateľka v podanom odvolaní. Vychádzajúc však zo spôsobu komunikácie práve pred týmto obdobím t. j. ešte pred uzatvorením darovacej zmluvy, hodnotil následné správanie sa a vzájomnú komunikáciu účastníkov konania. Prvostupňový súd dostatočne dôsledne vysvetlil, prečo z tvrdení a výpovedí svedkov, blízkych príbuzných účastníkov konania nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že na strane odporcu dochádzalo k takému správaniu, ktoré by bolo dôvodom pre uplatnenie nároku na vrátenie daru navrhovateľkou. Naopak, ako aj samotná navrhovateľka uviedla, ešte v čase pred uzatvorením darovacej zmluvy boli medzi ňou a odporcom konflikty, ktoré sa, ako tvrdila, snažila riešiť darovacou zmluvou. Napriek tejto okolnosti naďalej medzi účastníkmi nedošlo k zlepšeniu vzájomných príbuzenských vzťahov. Nepochybne tak, už v čase darovania mala vzájomná komunikácia účastníkov konania obdobný charakter, ako po uskutočnenom darovaní. Napriek tejto okolnosti sa navrhovateľka rozhodla sporné nehnuteľnosti darovať. Javí sa pravdepodobným tvrdenie odporcu, že týmto spôsobom sa snažila navrhovateľka riešiť majetkové nezrovnalosti medzi príbuznými, ktoré boli spôsobené „osvedčením“ vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam ako rodičovskému majetku výlučne navrhovateľkou, obídením ostatných súrodencov. Prvostupňový súd dostatočne vysvetli,l prečo z výpovedí blízkych príbuzných navrhovateľky, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že zo strany odporcu dochádza k takému konaniu, pre ktoré by bol dôvod domáhať sa vrátenia daru . Keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku a z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd pre svoje zistenia zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, ktoré boli v tomto smere vykonané a ktoré z nich vyplynuli neopomenul, krajský súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov prvostupňového konania, keď náležite aplikoval zásadu úspechu sporových strán v konaní, preto aj v tejto časti považoval jeho rozhodnutie za vecne správne a toto potvrdil. Rovnaká procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní. Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto je vznikla povinnosti podľa § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Tieto trovy pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby jeho právneho zástupcu - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) vo výške 60,07 eur ( § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.), režijného paušálu 7,59 eur (podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky výška režijného paušálu v roku 2013 bola 7,81 eur, odporca si uplatnil sumu 7,59 eur, ktorým návrhom bol odvolací súd viazaný), 20 % DPH zo sumy 67,66 eur (odmena + režijný paušál), spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 81,19 eur. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť tieto trovy na účet právneho zástupcu odporcu rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.