Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/149/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206334 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206334.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD., advokát a konateľ proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/161/2012-54 zo dňa 27. novembra 2013 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom súd žalobný návrh zamietol (výrok II) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III). N e d o t ý k a sa výroku I. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 331,92 eur spôsobenú mu tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Námestovo, spočívajúcim v nesplnení zákonnej povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na túto zmenu v exekučnej veci vedenej pod č. konania súdneho exekútora Ex/671/2004 (povinná S. T., nar. XX.XX.XXX.X, záväzok plynúci zo zmluvy o úvere č. 5360044). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že v dotknutej exekučnej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 193 dní. Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4Er/678/2008 zistil, že oprávnený (Pohotovosť s.r.o. Bratislava) návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.05.2004 u Exekútorského úradu súdnej exekútorky Mgr. Márie Krasňanovej so sídlom A.. A. M. XX/.X, F. W. sa domáhal vymoženia sumy 14.387,- Sk s príslušenstvom, súd poveril dňa 11.08.2004 menovanú exekútorku vykonaním exekúcie voči povinnej S. T.. Dňa 22.11.2010 navrhovateľ (v exekúcii ako oprávnený) doručil okresnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Po viacerých výzvach súdu zo dňa 26.01.2011 a 14.04.2011 súdna exekútorka dňa 29.04.2011 zaslala vyúčtovanie trov exekúcie a vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora. Následne súd uznesením zo dňa 30.05.2011 pod sp. zn. 4Er/678/2008-35 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v celom rozsahu ju zastavil, súčasne návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Na odvolanie oprávneného a súdnej exekútorky Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.05.2012 č. k. 3CoE/41/2012-54 označené uznesenie okresného súdu zo dňa 30.05.2011 potvrdil. Okresný súd postupujúc podľa súvisiacich ustanovení Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v účinnom znení do 31.12.2012 (konkrétne § 3, § 9 ) skúmal, či navrhovateľ preukázal v konaní splnenie troch zákonných podmienok zodpovednostného vzťahu: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody ako peniazmi vyčíslenej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že navrhovateľ - v exekúcii ako oprávnený dňa 22.11.2010 požiadal o zmenu exekútora. V tom čase účinné ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (Zákon č. 233/1995 Z. z.) určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o tejto zmene do 30 dní od doručenia návrhu. O zmene exekútora exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 30.05.2011 (č. k. 4Er/678/2008-35), ktorým návrh navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora zamietol. V danom prípade tak síce došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, v dôsledku čoho možno konštatovať nesprávny úradný postup exekučného súdu. V ďalšom však súd prvého stupňa nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti odporcu za navrhovateľom tvrdené ujmy. Navrhovateľ v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil, ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali jeho tvrdenie, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z. z.. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15 Eur. Pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumovanie navrhovateľom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v posudzovanom prípade v dôsledku nesprávneho úradného postupu). Navrhovateľ nielenže nepreukázal, ale ani nijako bližšie nevysvetlil, ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnej súvisia s nesprávnym úradným postupom súdu, keď navyše exekúcia bola napokon vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky by navrhovateľ mal i v prípade, ak by k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora došlo v rámci zákonom určenej lehoty. Navrhovateľ tiež nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku toho, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní. V návrhu na začatie konania síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody na strane navrhovateľa, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho postupu. Okresný súd poznamenal, že boli splnené podmienky na prejednanie žaloby navrhovateľa, keďže preukázateľne jeho nárok od podania žiadosti na predbežné prerokovanie nároku u Ministerstva spravodlivosti SR uspokojený nebol a lehota 6 mesiacov od podania žiadosti uplynula počas vedeného súdneho konania. Navrhovateľovi písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 18.11.2013 súd nedoručil z dôvodu, že označené podanie súdu odporca doručil v piatok 22.11.2013, pričom nič nebránilo navrhovateľovi zúčastniť sa pojednávania dňa 27.11.2013, na ktorom by toto podanie obdŕžal. V samostatnom výroku okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nezistil dôvod na prerušenie konania ani z pohľadu ust. § 109 ods. 1 písm. b/ a ani z pohľadu ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Navrhovateľ prerušenie konania žiadal do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej namieta porušenie svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. Podľa názoru okresného súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou, ako to majú na mysli ust. § 109 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ predostrel už v žalobnom návrhu, pričom postupom podľa § 14 a nasledovných O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci (okresný súd poukazuje na uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.03.2013 č.k. 5NcC/93/2013-13). Otázku rozhodovania o trovách konania okresný súd opiera o § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi, úspešnej procesnej strane právo na ich náhradu nepriznal, pretože uvedenému účastníkovi žiadne trovy v konaní nevznikli. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Súdu vytýkal, že nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručované až so samotným rozsudkom vo veci samej. Tento postup považuje za porušenie základného práva na kontradiktórny súdny proces, ako aj porušenie ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p., pričom zvýraznil, že odporca vzniesol námietku premlčania a na túto námietku on (odvolateľ) nemohol akýmkoľvek spôsobom reagovať. Namietal ďalej, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolateľ tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť mu (odvolateľovi) uplatňovať svoje stanoviská ku skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Keďže tak súd neurobil, a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil jeho právo (odvolateľa) na kontradiktórny súdny proces. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti informovať o tom účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Odvolateľ poukázal ďalej na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné vo veci vylúčiť. V konaní pritom môže vylúčený sudca urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na spravodlivý, nestranný súd. Odvolateľ súdu prvého stupňa vytýka, že sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. za aplikácie ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku zamietnutia návrhu na začatie konania a vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 O.s.p. pre vecnú správnosť. Nedotýkal sa výroku rozsudku v ktorom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, tento výrok odvolaním napadnutý nebol. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pri vykonaní dôkazov vychádzal z procesných návrhov navrhovateľa ním označených priamo v návrhu na začatie konania. Dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám. Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Okresný súd v súdenej veci za účelom vecného prejednania návrhu nariadil pojednávanie na deň 27.11.2013. Na uvedený termín pojednávania navrhovateľ bol súdom riadne predvolaný, keď predvolanie na termín pojednávania prevzal 21.10.2013. Mal teda dostatočný časový priestor na prípravu na vytýčené pojednávanie. Navrhovateľ doručil súdu písomné ospravedlnenie - návrh na zrušenie nariadeného pojednávania ( mailové podanie) dňa 25.11.2013. Dôvodom jeho návrhu o zrušenie nariadeného termínu pojednávania bola námietka nestranného súdu a nestranného sudcu a z tohto dôvodu podanie sťažnosti na Ústavný súd SR pre objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu a následne aj uplatnený návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Okresný súd prioritne sa zaoberal procesným podaním navrhovateľa, ktorým sa domáhal prerušenia konania, túto procesnú otázku relevantným spôsobom vyriešil a účastníkom dáva v odôvodnení rozhodnutia adekvátne odpovede z akých dôvodov návrh navrhovateľa na prerušenie konania v súdenej veci neakceptoval. Za tejto situácie potom nemožno tento dôvod (jediný) považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Následne treba konštatovať, že súd prvého stupňa mal splnené všetky podmienky postupu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci v neprítomnosti navrhovateľa a mal splnené podmienky zároveň i pre meritórne rozhodovanie. Navrhovateľ vytýka nedoručenie písomného vyjadrenia odporcu k podanému návrhu. Z preskúmavaného spisu vyplynulo, že písomné vyjadrenie odporcu sa dostalo do dispozičnej sféry súdu prakticky pár dní pred konaním pojednávania. Okresný súd nemal procesný priestor vytvorený na to, aby doručenie písomného vyjadrenia odporcu navrhovateľovi realizoval spolu s predvolaním na pojednávanie, keďže písomným vyjadrením odporcu ku dňu nariadenia pojednávania nedisponoval. Okresný súd však na meritórnom pojednávaní písomné vyjadrenie odporcu aj oboznamoval, navyše písomné vyjadrenie odporcu navrhovateľovi doručoval spolu s písomným vyhotovením rozsudku. Krajský súd dodáva, že obsah písomného vyjadrenia odporcu k žalobe je navrhovateľovi známe v tisíckach totožných sporoch, napokon okresný súd nezamietol návrh v merite veci z dôvodu premlčania. Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 27.11.2013 (na č.l. 52-53 spisu) je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením podstatného a podrobného obsahu exekučného spisu 4Er/678/2008, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu označením povinnej a spisovej značky exekútora) požadoval navrhovateľ, inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že zásadný dôkaz na základe ktorého súd dospel k svojmu záveru je exekučný spis ktorého pripojenie a oboznámenie žiadal samotný navrhovateľ, súd teda rozhodol na základe skutkového stavu zisteného vykonaním dokazovania iniciovaného práve navrhovateľom. Nemožno sa stotožniť s odvolacím argumentom vytýkajúcim porušenie zásady zákonného sudcu. Krajský súd v Žiline (ako súd nadriadený) otázku vylúčenia/nevylúčenia sudcov riešil v uznesení 5NcC/93/2013-13 zo dňa 07.03.2013 (právoplatne 3. apríla 2013). Z označeného uznesenia je nepochybné, že vylúčená z prejednania a rozhodovania veci bola jedine sudkyňa Mgr. Vanda Mikolášová, ostatní sudcovia (vrátane zákonného sudcu Mgr. Martina Štubniaka, ktorý v súdenej veci meritórne rozhodnutie vydal ) vylúčení z prejednania a rozhodovania neboli. Za tejto situácie potom neexistuje rozhodnutie, ktorým by zákonný sudca mal byť vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Napokon sám navrhovateľ na písomnú výzvu okresného súdu v podaní zo dňa 08.04.2013 (č. l. 20 spisu) výslovne prehlásil, že on súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. nepodal. Vzhľadom aj na tento písomný a výslovný prejav navrhovateľa vyznie kontroverzne jeho námietka v odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu a naviac táto námietka nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnostiach, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k veci, teda dôvod pre jeho vylúčenie. V reakcii na poukaz odvolateľa na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (o vylúčení všetkých sudcov príslušného okresného súdu - v predmetnej veci bez akejkoľvek záväznosti) krajský súd upriamuje pozornosť odvolateľa na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Banskej Bystrici, Trenčíne, Košiciach, Bratislave, ktoré zhodne nevideli dôvod pre vylúčenie sudcu v okolnosti, že predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu na ktorom sudca vykonáva funkciu. Krajský súd je viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a v odvolaní navrhovateľa absentuje akákoľvek konkrétna úvaha/protiargumentácia vo vzťahu ku konkrétnym vecným (hmotnoprávnym) dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Odvolateľ sa obmedzuje iba na všeobecné konštatovanie (súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy), ktoré sú v podstate len opakovaním žalobného návrhu bez relevantnej reakcie na nosné dôvody (t.j. konkrétne okolnosti daného prípadu), na ktorých okresný súd založil svoje zamietajúce rozhodnutie. Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutia na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez bližšej konkretizácie, o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu o dodržaní namietaných lehôt, okrem vyššie uvedeného záveru (že napadnuté rozhodnutie takéto konštatovanie neobsahuje) platí, že všetky časové údaje tak, ako ich uvádza prvostupňový súd, korešpondujú skutkovému stavu a vyplývajú z pripojeného exekučného spisu. V plnej miere je nenáležitá odvolacia námietka namietajúca nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. V preskúmavanom rozsudku okresný súd účastníkom dal relevantnú odpoveď pre všetky skutkovo i právne významné otázky, citoval právne predpisy, ktoré na danú vec aplikoval. Svoje právne závery primerane vysvetlil, dostatočne a presvedčivo objasnil z akých úvah vychádzal. Vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal na relevantné právne otázky súvisiace s uplatneným nárokom, pri výklade, aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam, rozhodnutie súdu je preto ústavne konformné a spĺňa právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv, resp. v súlade s názormi navrhovateľa. Krajský súd sa nedotýkal výroku rozhodnutia, v ktorom okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, keďže tento výrok v odvolaní napadnutý nebol. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správne aplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní úspech nemal, bol by povinný nahradiť trovy konania úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca si však trovy konania neuplatnil. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .