Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/11/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513200449 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:3513200449.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti o maloletú H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťaťa rodičov: matky J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom H. XXXX, O. a otca J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. H. nad Y., P. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou, so sídlom Ul. J. XXXX/XX, X. H. nad Y., v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10P/26/2013-225 zo dňa 16. októbra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. P., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 21.01.2013 do 30.04.2013 sumou vo výške 100,- eur mesačne, za obdobie od 01.05.2013 do 18.03.2014 sumou vo výške 80,- eur mesačne, ktoré výživné j e otec p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 21.01.2013 do 18.03.2014 v sume 502,99 eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 30,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej H. P. za obdobie od 21.01.2013 do 18.03.2014 sumou vo výške 100,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 21.01.2013 do 18.03.2014 v sume 714,69 eur súd otcovi povolil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V čase rozhodnom pre vyhlásenie tohto rozsudku (§ 154 ods. 1 O. s. p.) vzhľadom na už jestvujúce právoplatné rozhodnutie súdu vo veci starostlivosti o maloleté dieťa - v časti rozhodnutia o jeho zverení do osobnej starostlivosti matke na čas po rozvode manželstva rodičov (19.03.2014), ako aj vzhľadom na doterajšiu dočasnú úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu predbežným opatrením z hľadiska sledovaného záujmu maloletého dieťaťa už nebol dôvod na to, aby súd opätovne spätne za predchádzajúce obdobie do rozvodu manželstva deklaroval v rozhodnutí zverenie maloletého dieťaťa tomu-ktorému z rodičov a úpravu styku. Bolo však potrebné, aby súd na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu faktickej starostlivosti o maloleté dieťa v posudzovanom rozhodnom období (odo dňa začatia tohto konania podaním návrhu matkou maloletého dieťaťa na súd na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti a určenie výživného do právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov) posúdil a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. Výška výživného má zodpovedať potrebám maloletého dieťaťa a súčasne má byť i v schopnostiach a možnostiach povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa je predškolského veku, navštevuje predškolské zariadenie, s čím má matka spojené náklady vo výške približne 40,- eur mesačne na úhradu nákladov na obedy, poplatok za škôlku, hračky, ZRPŠ. Matka má tiež náklady na zdravotnú starostlivosť poskytovanú maloletému dieťaťu, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dieťa mávalo často laringitídu, v dôsledku čoho matka s ním začala navštevovať alergologickú ambulanciu, kde boli dieťaťu predpísané lieky na zlepšenie jeho zdravotného stavu a na tieto lieky musí matka doplácať. Matka maloletého dieťaťa v čase rozhodnom pre určenie výživného je od 13.03.2013 zamestnaná v spoločnosti Mc ROY Slovakia, a. s. s priemerným príjmom vo výške 326,65 eur. Otec dieťaťa v čase podania návrhu na začatie konania až do 28.02.2013 bol zamestnaný a podľa potvrdenia zamestnávateľa spoločnosti Milex, s. r. o. dosahoval v období od 03/2012 do 02/2013 priemerný čistý príjem vo výške 744,67 eur, kedy pri ukončení zamestnania s týmto zamestnávateľom bolo otcovi vyplatené odstupné. V období od 20.04.2013 do 31.10.2013 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a boli mu vyplácané dávky v nezamestnanosti vo výške priemerne 391,68 eur, čo vyplynulo z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 9P 7/2013-96 zo dňa 06.02.2014. Súčasne v období od 17.10.2013 mal otec príjem aj na základe dohody o vykonaní práce, ktorú mal uzatvorenú so spoločnosťou Oximate, kde mal dojednanú odmenu vo výške 4,50 eur za jednu hodinu. V tejto spoločnosti Oximate bol otec na základe dohody o vykonaní práce vedený ako zamestnanec do 30.11.2013 a od 29.11.2013 do 13.01.2014 otec vykonával práce pre spoločnosť Emporio Offices, podľa vyjadrenia otca v tomto období pracoval v spoločnosti Tesco, kde dosahoval príjem vo výške 300,- eur v čistom. Následne od 20.01.2014 do 31.03.2014 otec pracoval v spoločnosti Kaufland, kde dosahoval príjem podľa jeho vlastného vyjadrenia vo výške približne 400,- eur mesačne. Od 01.04.2014 je zamestnancom spoločnosti Bidvest, kde pracuje i naďalej. Súd tak mal u otca preukázané, že otec počas celého rozhodného obdobia, teda od podania návrhu na začatie konania 21.01.2013 až do dňa predchádzajúceho právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva mal pravidelný príjem. S prihliadnutím k takto preukázaným potrebám maloletého dieťaťa na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, náklady na predškolskú prípravu, ktoré súd vyhodnotil ako odôvodnené a primerané, ako aj s prihliadnutím k príjmu matky a príjmu otca v rozhodnom období, za ktoré súd výživné určoval, kedy príjem matky a otca bol približne rovnaký, avšak matka zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa v rozhodujúcej miere, súd považoval výživné vo výške 100,- eur za zodpovedajúce potrebám maloletého dieťaťa, ako aj zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam otca. Otec, ako už bolo odôvodnené vyššie, mal počas celého rozhodného obdobia pravidelný príjem. Súčasne výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými jeho výdavkami, ako sú napríklad výdavky na telefón, internet, ktoré otec vyčíslil vo výške 50,- eur mesačne. Preto súd určil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 100,- eur mesačne. Zameškané výživné za uvedené rozhodné obdobie od 21.01.2013 do 18.03.2014 predstavuje sumu vo výške 714,69 eur, ktorú súd vyčíslil ako rozdiel medzi výškou zvýšeného výživného a výškou výživného, ktoré otec na maloleté dieťa platil na základe predbežného opatrenia (/pomerná časť výživného za mesiac január 2013, t. j. 11 dní x 3,23 eur = 35,53 eur + zvýšené výživné za mesiace február 2013 až február 2014, t. j. 13 mesiacov x 100,- eur = 1.300,- eur + pomerná časť výživného za mesiac marec 2014, t. j. za 18 dní x 3,23 eur = 58,14 eur/ mínus /otcom uhradené výživné v mesiacoch február 2013 až február 2014, t. j. 13 mesiacov x 50,- eur = 650,- eur + uhradená pomerná časť výživného za mesiac marec 2014, t. j. 28,98 eur/). Súčasne takto vyčíslené zameškané výživné súd otcovi povolil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku. Súd bol toho názoru, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca maloletého dieťaťa odôvodňujú, aby toto zameškané výživné mu bolo povolené splácať v splátkach. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je možné začať i bez návrhu. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec. Poukazuje na to, že rozsah vyživovacej povinnosti sa určuje podľa kritérií stanovených v § 62 Zákona o rodine s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V jeho prípade však súd jednoznačne v zmysle týchto ustanovení nepostupoval, pretože bral do úvahy výlučne iba potreby maloletej prezentované matkou a vôbec nebral do úvahy jeho možnosti, schopnosti a hlavne nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré musel zo svojho príjmu uhrádzať. Je pravdou, že pravidelný príjem mal otec do februára 2013 u zamestnávateľa Milex, s. r. o., kde však s ním bol ukončený pracovný pomer z organizačných dôvodov a je tiež pravdou, že mu bolo vyplatené odstupné, z ktorého vykrýval výdavky po skončení pracovného pomeru, keď bol nezamestnaný. V období od 20.04.2013 do 31.10.2013 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a boli mu vyplácané dávky v nezamestnanosti nie však vo výške priemerne 391,68 eur, ako uvádza súd vo svojom odôvodnení, ale vo výške priemerne 354,74 eur, ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 22.11.2013, ktoré v prílohe prikladá. Okrem súm tam uvedených tam prirátal sumu 384,- eur za október 2013. Pri východisku, že jeho priemerný mesačný príjem v rozhodnom období bol 400,- eur, keď od tejto sumy sa odpočítajú len výdavky spojené s užívaním bytu - elektrina, služby správcu, fond opráv, rozhlas a TV v celkovej výške 154,19 eur a súdom stanovené výživné vo výške 100,- eur, tak by mu na mesiac ostalo 145,81 eur, teda na deň 4,86 eur na úhradu všetkých ostatných nákladov spojených so životom. Ak by sa od jeho príjmu odrátali ešte i náklady na cestovné 26,- eur a náklady na maloletú počas času, kedy bola u otca, tak mu ostane oveľa menej ako 145,81 eur na jeho výživu. Preto sa nemôže stotožniť s názorom súdu, ktorý uvádza v odôvodnení rozsudku, že súd považoval výživné vo výške 100,- eur za zodpovedajúce jeho schopnostiam a možnostiam. Podľa jeho názoru príspevok, ktorý matka maloletej údajne platí matke na bývanie 100,- eur a 200,- eur na stravu, je prehnaný, pretože on platí náklady spojené s užívaním bytu vo výške 154,19 eur, kde býva sám. Matka maloletej spolu s dcérou bývajú v spoločnom dome s rodičmi matky maloletej, s jej starou matkou a sestrou, ktorí členovia domácnosti sú tiež povinní prispievať na náklady spojené s bývaním v rovnakej výške, a teda potom by náklady spojené s užívaním domu boli 500,- eur mesačne, čo nie je reálne. Preto suma deklarovaná matkou maloletej na bývanie a stravovanie vo výške 300,- eur je navýšená a uvádzaná zámerne na zvýšenie svojich výdavkov. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky na maloletú, keby ho matka požiadala a boli by oprávnené, bol by ochotný sa v alikvotnej čiastke na nich podieľať. Otcom navrhovaná výška výživného 50,- eur zodpovedala jeho vtedajším možnostiam a schopnostiam. Vyživovaciu povinnosť k maloletej H. mala v rozhodnom období i matka maloletej, i keď v nižšom vyjadrení, keďže túto čiastočne uhrádza osobnou starostlivosťou a taktiež dosahovala približne príjem ako otec. Je presvedčený, že matka by napriek osobnej starostlivosti mala prispievať určitou čiastkou i finančne na pokrytie potrieb maloletej. Ak sa potom k jeho navrhovanej sume pripočítajú rodinné prídavky na maloletú a výživné zo strany matky, bola by táto suma postačujúca na krytie odôvodnených nevyhnutných potrieb maloletej v rozhodnom období. Ak by si po prepustení zo zamestnania nebol hľadal prácu a bol by nezamestnaný, nebol by schopný platiť výživné vo výške 50,- eur a súd by musel určiť výšku výživného iba vo výške 30 % zo sumy životného minima. On sa však snažil nájsť si zamestnanie, aby mohol prispievať na výživu maloletej aspoň sumou 50,- eur. Okresný súd síce prihliadol v dostatočnej miere na odôvodnené potreby maloletej dcéry, avšak už v dostatočnej miere neprihliadol na odôvodnené potreby otca, ako i na jeho výdavky a momentálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery. I pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať, súdom určené výživné je nad rámec jeho možností a schopností. Vie, že výživné má prednosť pred inými výdavkami a suma 50,- eur nie je vysoká, avšak nemožno tiež od neho požadovať, aby za účelom plnenia výživného v prospech maloletej dcéry vo výške 100,- eur za rozhodné obdobie sa zadlžoval, prípadne vystavoval právnym následkom z dôvodu neschopnosti plnenia si vyživovacej povinnosti. Súd pri vyčíslení zameškaného výživného nezohľadnil uhradené výživné za 11 dní mesiaca januára 2013, ktoré výživné platil na základe predbežného opatrenia Okresným súdom Čadca. Vzhľadom na zistené zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, primeraným výživným za rozhodné obdobie je výživné 50,- eur mesačne. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otca zaviaže prispievať na výživu maloletej H. za obdobie od 21.01.2013 do 18.03.2014 sumou vo výške 50,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred. Matka vo vyjadrení k odvolaniu udáva, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Poukazuje tiež na to, že otec ani nemá vedomosť, koľko rokov má jeho dcéra. V odvolaní uvádza, že H. má 4 roky, pričom už mala 5 rokov a tento rok bude mať 6 rokov. Pokiaľ otec poukazuje na svoje výdavky spojené s užívaním bytu, matka k tomu udáva, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, mesačne platili nájomné spolu s energiami cca 210,- eur na 3 osoby, pričom by nájomné pri jednej osobe malo byť nižšie podľa jej názoru ako 180,- eur. Dcéra jej však povedala, že k otcovi chodia neustále jeho kamaráti a nejaká teta so synom H. bez otecka, ktorí tam aj spali, a preto má otec náklady spojené s užívaním vyššie. V odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. 9P/7/2013-157 zo dňa 12.12.2014 otec uviedol svoje náklady spojené s užívaním bytu v celkovej výške 171,49 eur. Otec skresľuje svoje výdavky tak, ako mu to vyhovuje. Čo sa týka cestovného vo výške 26,- eur, tieto výdavky nie sú pravdivé, nakoľko otec si nebol vyzdvihnúť maloletú H. od Vianoc. Takže okrem výživného 50,- eur, ktoré matke posiela, nemá na maloletú iné výdavky. Maloletej nekupuje nič, keď je u neho, nakoľko nikdy neprišla s nijakým novým oblečením ani s hračkou. Jedná sa len o nepreukázané a účelové vyjadrenia otca. S dcérou býva u rodičov, pričom sa jedná o 10-miestny rodinný dom, v ktorom využívajú s maloletou 3 izby, a preto sú náklady na bývanie vyššie. V rodinnom dome žije jej matka a sestra, pričom mesačne platia za plyn 151,- eur, rozhlas a TV a elektrinu vo výške 80,14 eur, pričom celková výška nákladov je 231,14 eur. Po rozpočítaní na 4 osoby predstavujú náklady na 1 osobu 57,79 eur. Jej mesačný čistý príjem je 410,- eur, pričom po odpočítaní stravy vo výške 200,- eur a platieb za energie, keď ona a dcéra mesačne platia matke za bývanie spolu s energiami 115,58 eur, matke na živobytie ostáva cca 110,- eur a nie 226,64 eur ako otcovi. Je pravdou, že si privyrába pečením tort, aby dokázala zabezpečiť seba a dcéru a nežili na hranici životného minima, nie je však pravdou, že pracuje na 4 hodiny, pracuje na dohodu o vykonaní práce na pracovisku s 2-zmennou pracovnou dobou, a to na denné a poobedné. Pokiaľ si privyrába pečením tort, nejedná sa o pravidelný príjem, nakoľko tieto môže robiť len v noci potom, čo maloletú uloží spať. Mesačne si privyrobí maximálne 50,- eur. Otec si vôbec neuvedomuje výdavky na maloletú, ktoré sú strava v škôlke vo výške 25,- eur, poplatok v škôlke vo výške 9,- eur, náklady na bývanie vo výške 57,79 eur, pričom tam ešte nie je započítaná strava, oblečenie, hygiena, hračky, bežné veci pre maloletú, a preto je evidentné, že výživné vo výške 50,- eur nie je dostačujúce. Keď otca žiadala o príspevok na nové oblečenie, nechcel sa o týchto záležitostiach baviť a tvrdil, že nemá peniaze. Keď mu bolo na pojednávaniach na OS Nové Mesto nad Váhom navrhnuté nájsť si druhú prácu na zlepšenie jeho finančnej situácie, uviedol, že cez víkend si potrebuje oddýchnuť. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 220 O. s. p. Odvolanie otca považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné. Okresný súd v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd pri zmene rozsudku. Rozsudok okresného súdu je však čiastočne založený na nesprávnom právnom posúdení veci, keď okresný súd síce použil správnu právnu normu, ale nesprávne ju aplikoval na zistený skutkový stav veci. Okresný súd nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na možnosti a schopnosti povinnej osoby otca, čo sa prejavilo v nesprávne určenej výške výživného za obdobie od 01.05.2013 do 18.03.2014. Pokiaľ ide o výšku určeného výživného za obdobie od 21.01.2013 do 30.04.2013, krajský súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym posúdením okresného súdu, pokiaľ ide o výšku určeného výživného otcovi na maloletú H. 100,- eur mesačne, majúc za to, že takto určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa, vzhľadom na možnosti a schopnosti otca v tomto období s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť zo strany matky. Výživné musí byť určené tak, aby bolo spôsobilé zabezpečiť všetky pravidelne sa vyskytujúce, ako aj náhodné potreby dieťaťa. Potreby dieťaťa sú však determinované možnosťami a schopnosťami jeho rodičov. Inými slovami, ak to majetkové možnosti rodičov umožňujú, môžu byť uspokojované aj nadštandardné alebo luxusné potreby, na druhej strane, pokiaľ sú možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, výživné pokryje iba základné a nevyhnutné potreby dieťaťa. V danom prípade je výživné určované za obdobie od 21.01.2013 do 18.03.2014, t. j. keď rodičia maloletej boli manželia, nežili v spoločnej domácnosti, do právoplatnosti rozvodu manželstva, od ktorého obdobia bolo určené výživné rozvodovým rozsudkom. V tomto období však neboli majetkové pomery odporcu rovnorodé, preto je obdobie od 21.01.2013 do 30.04.2013 potrebné hodnotiť odlišne ako obdobie od 01.05.2013 do 18.03.2014. V období od 21.01.2013 do 28.02.2013 bol otec zamestnaný v spoločnosti Milex, kde jeho priemerný zárobok dosahoval sumu 744,67 eur mesačne. Zohľadniac tak potreby maloletej, ako ich správne zistil prvostupňový súd a zohľadniac tiež vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ktorá bola čiastočne krytá osobnou starostlivosťou (ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu), bolo v možnostiach a schopnostiach otca z príjmu dosahovaného v zamestnaní platiť na výživu maloletej H. sumou 100,- eur mesačne. Hoci pracovný pomer otca skončil 28.02.2013 a od tejto doby sa otec stal nezamestnaným, bolo mu vyplatené jednorazové odstupné, podľa tvrdenia otca, ktoré nebolo spochybnené vykonanými dôkazmi vo výške 1.500,- eur mesačne. Išlo o nadštandardný jednorazový príjem, na ktorom je potrebné, aby sa podieľalo aj maloleté dieťa. Vzhľadom na výšku tohto príjmu, bolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v nezmenenej výške minimálne do 30.04.2013. Pokiaľ aj otec naložil s vyplateným odstupným nehospodárne, neberúc ohľad na záujmy maloletého dieťaťa, takéto jeho konanie nemôže ísť na ťarchu maloletého dieťaťa a bolo povinnosťou otca vyplývajúcou mu zo zákona použiť vyplatený príjem hospodárne aj na výživu maloletého dieťaťa. Od 01.05.2013 však možno konštatovať zmenu majetkových a príjmových možností na strane otca, keď jediným jeho príjmom do 31.10.2013 boli dávky v nezamestnanosti vyplácané v priemernej výške 391,68 eur mesačne (tento údaj, z ktorého vychádzal okresný súd, bol zistený z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 06.02.2014 sp. zn. 9P/7/2013 a hoci otec tento údaj v odvolaní spochybňuje a v odvolaní tvrdí, že v prílohe prikladá potvrdenie Sociálnej poisťovne, odvolanie bolo podané bez príloh). Následne od 17.10.2013 do 30.11.2013 otec pracoval na dohodu o vykonaní práce s dohodnutou mzdou 4,50 eur na hodinu, od 29.11.2013 do 13.01.2014 pre firmu Emporio Offices s čistým zárobkom 300,- eur mesačne, následne od 20.01.2014 do 31.03.2014 v spoločnosti Kaufland, kde dosahoval príjem vo výške 400,- eur mesačne. Odvolací súd, vychádzajúc z príjmových pomerov otca počnúc od 01.05.2013 do 18.03.2014, dospel po preskúmaní potrieb maloletej k záveru, že výška výživného za toto obdobie nebola určená správne a vzhľadom na obmedzené príjmové možnosti otca v tomto období zodpovedá potrebám maloletej a možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť zo strany matky výživné vo výške 80,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Pokiaľ ide o zameškané výživné, toto bolo určené ako rozdiel medzi určeným a poukazovaným výživným za rozhodné obdobie. Výška dlžného výživného za obdobie január 2013 až máj 2013 bola zo strany prvostupňového súdu vyčíslená správne. Pomerná časť výživného za mesiac január 2013 predstavuje 35,53 eur, t. j. 11 kalendárnych dní x 3,23 eur (výživné pripadajúce na 1 kalendárny deň, t. j. 100,- eur : 31 dní). Pokiaľ otec namietal, že súd pri určení pomerného výživného nezohľadnil uhradené výživné za 11 dní, ktoré výživné platil na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Čadca, toto jeho tvrdenie je zavádzajúce. Matka pred okresným súdom uviedla, že otec začal výživné 50,- eur mesačne platiť až od februára 2013. Otec toto jej tvrdenie nepoprel. Predbežné opatrenie mu bolo doručené až 15.04.2013 a až od tohto doručenia bol zaviazaný platiť výživné predbežným opatrením. Za február 2013 až apríl 2013 vznikol otcovi dlh na výživnom 150,- eur, teda 3 x po 50,- eur, čo je rozdiel medzi určeným výživným 100,- eur a poukazovaným výživným 50,- eur mesačne. Následne za obdobie máj 2013 až február 2014 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 300,- eur, t. j. 10 kalendárnych mesiacov po 30,- eur ako rozdiel medzi určeným výživným 80,- eur a plateným výživným 50,- eur mesačne. Za pomernú časť mesiaca marec 2013, teda za 18 dní vznikol otcovi dlh na výživnom 17,46 eur, pri dennom dlhu na výživnom 0,97 eur, čo je rozdiel vo výživnom pripadajúcom na 1 kalendárny deň po zohľadnení určeného výživného 80,- eur a skutočne poukazovaného 50,- eur. Dlh otca na výživnom tak spolu predstavuje sumu 502,99 eur, ktorý dlh je otec povinný matke zaplatiť v splátkach určených vo výroku rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stane zročným celý dlh. Výrok o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Žiline hlasovaním v pomere 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.