Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/40/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200112 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5013200112.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: T. J., nar. X. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom N. Q., U. XXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2012 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 6. decembra 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2012 podľa § 65 ods. 1 a § 82 a § 274 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 4. októbra 2012 v sume 77,50 € mesačne. V súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 6. decembra 2012 odporkyňa podľa § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 1. 1. 2013 zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa o 3,50 € na 81,00 € mesačne. Proti rozhodnutiam odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal nízku sumu dôchodku a koncoročné navýšenie o 3,50 € namiesto 11,20 €. Keďže ma odrobených na Slovensku vyše 22 rokov, čo mu dostatočne stačí na normálny dôchodok, má nárok na zvýšenie každoročne o 11,20 € podľa zákona. Na Čechách robil len od mája 1981 do decembra 1992 v uránových baniach, čo je približne necelých 12 rokov. Poistený bol aj na Slovensku, čiže má nárok na normálny starobný dôchodok. V prípade, že to súd nebude akceptovať, je ochotný podať na Slovensko žalobu pre porušenie zákonov na Medzinárodný súd pre ľudské práva do Štrasburgu. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol navrhovateľ zamestnaný v Diamo, n. p., Stráž pod Ralskem. Nakoľko zamestnávateľ navrhovateľa mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, k 31. decembru 1992 sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1. januárom 1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Pretože nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 8 699 dní, čo je na účely výpočtu dôchodku 23,8329 rokov obdobia dôchodkového poistenia, suma starobného dôchodku je podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 6. decembra 2012 bol navrhovateľovi podľa § 82 a § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. zvýšený od 1. januára 2013 starobný dôchodok na 81,- € mesačne. Starobný dôchodok bol navrhovateľovi zvýšený o 3,50 € mesačne. Suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine. Podľa § 82 ods. 13 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. sa dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, zvýši o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Hodnota pomernej časti, v ktorej sa priznal čiastkový starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, bola uvedená v rozhodnutí o priznaní tohto dôchodku. Suma zvýšenia 3,50 € mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku - 11,20 € sa vynásobila číslom 0,30690912, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala odporkyňa, aby krajský súd napadnuté rozhodnutia zo dňa 24. októbra 2012 a 6. decembra 2012 ako vecne správne potvrdil. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. V konaní navrhovateľ žiadal, aby mu bol ustanovený obhajca, na ktorého nemá. Za týmto účelom súd odkázal navrhovateľa s jeho žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci - Kancelária Bratislava, resp. Centrum právnej pomoci - Kancelária Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova 2, Liptovský Mikuláš podľa miesta trvalého pobytu navrhovateľa. Na pojednávaní konanom dňa 14. mája 2015 navrhovateľ uviedol, že v Liptovskom Mikuláši v Kancelárii Centra právnej pomoci sú neschopné ženy, preto sa bude obhajovať sám. Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na svojom opravnom prostriedku a žiadal, aby mu odporkyňa vyrátala starobný dôchodok z celej doby, ktorú odpracoval, čiže 22 rokov a z doby, ktorú pracoval v Čechách. Jeho nezaujíma, že Československo bolo rozdelené. Takáto situácia ho nezaujíma, pretože on je z nej škodný. Rovnako ho nezaujíma, že medzi Slovenskou republikou a Českou republikou bola uzatvorená nejaká dohoda. Žiadal, aby mu odporkyňa vyrátala dôchodok z celej doby, ktorú odpracoval, a to aj v Čechách aj na Slovensku, teda z celkovej doby 34 rokov (v Čechách odpracoval 12 rokov a na Slovensku 22 rokov). Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci, v ktorom sa odporkyňa odvoláva na Zmluvu medzi Slovenskou a Českou republikou. Posledný zamestnávateľ k rozdeleniu republiky, t. j. k 31. 12. 1992, u navrhovateľa bola firma Diamo Stráž pod Ralskem, Česká republika, čiže z tohto dôvodu všetky doby do tohto dátumu boli započítané Českou republikou, základný dôchodok z Českej republiky, po 1. 1. 1993 tak isto čiastkový dôchodok zo Slovenskej republiky, počty dní súhlasia s uvedenými zamestnania v žiadosti o dôchodok. Pokiaľ sa týka zvyšovania dôchodku, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ, tieto sa zvyšujú podľa pevne určenej sumy, ale § 82 ods. 13 Zákona o sociálnom poistení hovorí, že keď sú dva dôchodky, tak jeden z nich sa zvyšuje len o pomernú časť pevnej sumy, čiže v tomto prípade Sociálna poisťovňa nezvyšuje o presnú pevnú sumu, ale len o pomernú časť. Z uvedeného vyplýva, že ani v tomto prípade Sociálna poisťovňa nepochybila. Navrhovateľ ďalej uviedol, že životná úroveň sa má zvyšovať a jemu sa naopak znižuje. Nemá z čoho platiť ani byt. Poberá starobný dôchodok z Čiech vo výške podľa kurzu približne 260,- € až 265,- € mesačne. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania, ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky bol navrhovateľ zamestnaný v Diamo, n. p., Stráž pod Ralskem. Nakoľko zamestnávateľ navrhovateľa mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, t. j. k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 1. januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky, preto bola suma starobného dôchodku určená podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Navrhovateľ preukázal, že pracoval aj vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. V súlade s § 274 Zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa do 31. decembra 2023 priznávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a to vrátane úpravy starobného dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z. z., a preto bola suma jeho starobného dôchodku prepočítaná podľa platných predpisov do 31. decembra 2003. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa Zákona o sociálnom poistení je vyššia (75,- € mesačne), ako suma dôchodku vypočítaná podľa Zákona o sociálnom zabezpečení (72,40 € mesačne), preto navrhovateľovi patrí starobný dôchodok vyšší - starobný dôchodok vypočítaný podľa Zákona o sociálnom poistení (zákona č. 461/2003 Z. z.). Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa ohľadne zvýšenia jeho starobného dôchodku o 3,50 € mesačne, súd poznamenáva, že suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine. Podľa § 82 ods. 13 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. sa dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, zvýši o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Hodnota pomernej časti, z ktorej sa priznal čiastkový starobný dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, bola uvedená v rozhodnutí o priznaní tohto dôchodku, t. j. v rozhodnutí odporkyne zo dňa 24. októbra 2012. Suma zvýšenia 3,50 € mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku, 11,20 €, sa vynásobila číslom 0,30690912, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Keďže pomerná časť, v akej sa navrhovateľovi priznal čiastkový starobný dôchodok podľa medzinárodnej zmluvy, teda podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (zverejnenou v Zbierke zákonov pod č.318/1994 Z. z.) je 0,30690912, v súlade s ustanovením § 82 ods. 13 zákona o sociálnom poistení navrhovateľovi od 1.1.2013 patrí zvýšenie starobného dôchodku v tejto pomernej časti (11,20 : 0,30690912). Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že odporkyňa zvýšila od 1. 1. 2013 starobný dôchodok navrhovateľa, priznaný podľa slovenských predpisov, o sumu 3,50 Eur v súlade so zákonom. Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ poberá ďalší čiastkový starobný dôchodok aj z Českej republiky, ktorý je taktiež pravidelne zvyšovaný podľa českých právnych predpisov. Nakoľko nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 8 699 dní, čo je na účely výpočtu dôchodku 23,8329 rokov obdobia dôchodkového poistenia, bolo potrebné sumu starobného dôchodku určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou podľa právnych predpisov Českej republiky podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24. októbra 2012, ako aj valorizačné rozhodnutie zo dňa 6. decembra 2012 sú rozhodnutiami vydanými v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, preto z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Námietky navrhovateľa ohľadne jeho tvrdení, že jeho nezaujíma skutočnosť, že Československo bolo rozdelené, resp. že medzi Slovenskou a Českou republikou bola uzatvorená nejaká dohoda, súd neakceptoval, nakoľko sú právne irelevantné. Slovenská republika je viazaná Dohodou uzatvorenou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, v zmysle ktorej súd postupoval (podľa čl. 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody o vykonaní Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení). Odporkyňa správne postupovala v súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.