Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21Scud/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200490 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200490.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XX XXX N. Q., B., právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti pribratého účastníka konania: WEBUNG, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 237 201, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22751-2/2014-BA zo dňa 18.3.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 22751-2/2014-BA zo dňa 18.03.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 518,76 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 11.4.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22751-2/2014-BA zo dňa 18.3.2014, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 47299-1/2013-CA zo dňa 21.10.2013. Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca, rozhodnutím rozhodla tak, že vo vzťahu k žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.5.2013 podľa Slovenskej legislatívy s odôvodnením, že 26. februára 2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka, kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, Čadca v čase kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj Ing. Miroslava Šperku, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o.. Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobkyňa reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa citovaných článkov základného nariadenia. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 3 ods. 1 písm. a), § 14 písm. a), § 15 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Účastník konania je vedený v registri poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. od 01. mája 2013. Zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina a do registra zamestnávateľov bol prihlásený k 01. februáru 2012. Žalovaný poukázal na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, nariadenie rade EHS č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie EHS č. 574/1972. Ďalej poukázal aj na nariadenia č. 883/2004 a č. 987/2009. Poukázal na čl. 11 (3) (a) a tiež, že v súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Poukázal aj na kontrolu vykonanú Sociálnou poisťovňou pobočka Čadca v dňoch 26.2. a 7.3.2013 zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území SR. Poľská inštitúcia ZUS w Chrzanowie podľa čl. 16 (2) oznámila žalobkyni listom zo dňa 24.7.2013, že v období od 1.5.2013 podlieha poľskému zákonodarstvu v oblasti sociálneho poistenia. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca nerozhodla, že dotknutí zamestnanci účastníka konania, v danom prípade žalobca, nemôžu vykonávať práce na území Slovenskej republiky a taktiež nepoprela platnosť pracovnej zmluvy, ale rozhodla v súlade so základným nariadením spojený s vykonávacím nariadením, že dotknutým zamestnancom nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov v období, kedy tieto práce na území Slovenskej republiky vykonávali. Proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu žalobkyňa podala žalobu riadne a včas, ktorou žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázala na to, že styčný orgán štátu bydliska žalobkyne Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia určil rozhodnutím č. Nr 824/2013, že na žalobkyňu sa vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky a to s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len nariadenie), v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako SZČO v odlišných členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec. Šetrenie za účelom určenia uplatniteľnej legislatívy vykonáva dotknutý členský štát, teda Slovenská republika. Žalovaný v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistil skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávne hmotnoprávny predpis. Poukázala na to, že v čase kontrolovaného obdobia - 1.2.2012 do 26.2.2013, kontroly vykonanej zo strany Sociálnej poisťovne od 26.2.2013 do 7.3.2013 u zamestnávateľa žalobkyňa nebola zamestnancom zamestnávateľa, uvedené preto nemôže byť podkladom rozhodnutia. Pokiaľ ide o ďalšie obdobie kontroly do 5.11.2013 zameranú na reálny výkon činnosti všetkých zamestnancov zamestnávateľa, neboli zistené žiadne nedostatky. Žalovaný neposudzoval celú vec individuálne vo vzťahu k žalobkyni, žalovaný sa len formálne vysporiadal so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky nezdôvodnil. Paušálne poukázanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobcu je nedostatočné a odporujúce požiadavke zákonnosti. Počas kontroly bola predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a evidencia dochádzky, čím žalobkyňa predložila všetku dokumentáciu zamestnanca. Žalobkyňa má za to, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z úradnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Ďalej namietala aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov. Žalovaný svojím konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dňa 1.8.2013 bolo žalovanému oznámené zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, z ktorého vyplýva, že na žalobkyňu sa od 1.5.2013 vzťahujú právne predpisy Poľskej republiky. Pribratý účastník konania WEBUNG, s.r.o., Čadca sa k žalobe písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a to pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov: Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie 883/2004“, „základné nariadenie“) čl. 13: Vykonávanie činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch - (3) - „Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s ods. 1.“ Podľa Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - čl. 14 týkajúceho sa spresnenia čl. 12 a 13 základného nariadenia, bod 5a - „Na účely uplatňovania hlavy druhej základného nariadenia sa pod pojmom „registrované sídlo alebo miesto podnikania“ rozumie registrované sídlo alebo miesto podnikania, v ktorom sa prijímajú zásadné rozhodnutia podniku a vykonávajú funkcie jeho ústrednej správ.“ bod 5b - „Na účely určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa čl. 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy. Čl. 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia (hlava II - určenie príslušnosti právnych predpisov) - všeobecné pravidlá, osoby na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou. Podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia (1) - „Osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu v mieste bydliska.“ Podľa čl. 16 (2) - „Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia, čl. 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určenej inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.“ Pod čl. 16 (3) - „Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v ods. 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s ods. 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe ods. 4, alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.“ Podľa čl. 16 (4) - „Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodu a so zreteľom na čl. 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia čl. 14 vykonávacieho nariadenia.“ Podľa čl. 16 (5) - „Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.“ Podľa rozhodnutia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v bode 7 ustanovila (2010/C 149/03) čl. 5 ods. 3 nariadenia (ES) 987/2009) umožňuje, aby príslušná inštitúcia v prípade pochybností požiadala inštitúciu v mieste pobytu alebo bydliska o overenie informácií, ktoré poskytla príslušná osoba alebo platnosti dokumentu. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 1.1.2013 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancov uvedené v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá, právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. - Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 zákona výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Pravidlá určujúce príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia osôb vykonávajúcich činnosť v štátoch Európskej únie upravujú koordinačné nariadenia, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Uplatniteľná legislatíva sa v jednotlivých situáciách určuje na základe osobitných pravidiel, ktoré zabezpečujú, aby osoby pohybujúce sa v rámci európskych krajín z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti boli pokryté systémom sociálneho zabezpečenia len jedného členského štátu a zároveň vylučujú, aby nepodliehali systému žiadneho členského štátu, prípadne, aby sa na nich vzťahovali systémy dvoch alebo viacerých členských štátov z dôvodu bydliska a zárobkovej činnosti. Tieto pravidlá majú výhradný účinok a tak neumožňujú pracovníkom, aby si mohli vyberať výhodnejšie systémy sociálneho zabezpečenia alebo, aby počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte ostali poistení v štáte bydliska. Je možné, že výsledkom uplatnenia pravidiel budú pracovníci pokrytí systémom sociálneho zabezpečenia s menej výhodnými podmienkami, aké sú v štáte ich bydliska, sídla zamestnávateľa, či štátu, v ktorom je samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) usadená. Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t.j. na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie. Príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom (PD A1 - potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia), ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje klienta od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť, či už dočasne z dôvodu vyslania alebo zvyčajne pri súbežne vykonávajúcich činnostiach zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebol vyhlásený za zrušený alebo neplatný. A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie na výkon zárobkovej činnosti. Nevystavenie A1 z dôvodu nevyslania neznamená, že zamestnanec (SZČO) nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť na území iného členského štátu. Ak je osoba zamestnaná alebo SZČO len v jednom členskom štáte, podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom činnosť vykonáva aj napriek tomu, že sa jej bydlisko, či sídlo zamestnávateľa nachádzajú v inom členskom štáte. V takých prípadoch sa A1 nevystavuje. Výnimkou zo všeobecnej zásady je inštitút vyslania, ktorý môžu uplatniť zamestnávateľ aj SZČO po splnení stanovených podmienok. Od vyslania sa odlišujú situácie, kedy osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná alebo SZČO v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Osoba, ktorá má bydlisko na Slovensku podlieha slovenskej legislatíve: a) ak zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ako osoba samostatne zárobkovo činná v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v štáte bydliska na Slovensku, b) nevykonáva podstatnú časť svojej činnosti v štáte bydliska na Slovensku a zamestnávateľ má registrované sídlo alebo miesto podnikania na Slovensku, c) zamestnáva ju viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v odlišných členských štátoch (účinnosť od 27.06.2012), d) je súčasne zamestnaná na Slovensku a samostatne zárobkovo činná osoba v inom členskom štáte. Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípade súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných štátoch sa skúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. SZČO zvyčajne vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha legislatíve štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých vykonáva podstatnú časť svojej činnosti. Takéto osoby oznamujú svoju situáciu inštitúcii štátu bydliska, ktorá určí uplatniteľnosť právnych predpisov len jedného členského štátu. Toto určenie je predbežné a definitívne sa stane do dvoch mesiacov za predpokladu, že inštitúcia, resp. inštitúcie členských štátov, v ktorých osoba činnosť vykonáva, nezaujmú k situácii dotknutej osoby odlišné stanovisko. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia konštatuje, že kontrolou nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom a preto žalobkyni ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. Čadca nevzniklo poistenie od 1.5.2013 podľa Slovenskej legislatívy. Prvostupňový správny orgán poukazoval najmä na kontrolu zo dňa 26.2.2013 v sídle zamestnávateľa. Žalovaný už v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že žalobkyni bola určená Poľská legislatíva podľa v súlade s čl. 11 (1 ), čl. 11 (3 ), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia, čo žalobkyni bolo oznámené Poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS w Chrzanowie listom zo dňa 24.7.2013. Žalovaný voči určeniu uplatniteľných právnych predpisov nenamietal, preto sa určenie poľskej legislatívy, ktorá sa v oblasti sociálneho poistenia bude vzťahovať na žalobkyňu uplynutím 2 mesiacov odo dňa, kedy bol žalovaný o tejto skutočnosti informovaný, stalo definitívnym v súlade s čl. 16 (3). Ďalej žalovaný tiež v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že prvostupňový správny orgán nerozhodol, že dotknutí zamestnanci zamestnávateľa, v danom prípade žalobkyňa nemohla reálne práce vykonávať na území Slovenskej republiky, taktiež nepoprel platnosť pracovnej zmluvy, ale rozhodol v súlade so základným nariadením v spojení s vykonávacím nariadením, že dotknutým zamestnancom nevzniklo príslušné poistenie podľa slovenských právnych predpisov. Podľa názoru súdu z uvedeného potom vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, resp. ich odôvodnenia si vzájomne odporujú, sú nezrozumiteľné. Žalobkyňa má právo na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie s poukazom na § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., čo v danom prípade nebolo splnené. Žalovaný z tohto dôvodu vo veci opätovne rozhodne a uvedené skutočnosti dá do súladu tak, aby rozhodnutie správnych orgánov boli pre žalobkyňu čo dôvodov zrozumiteľné, či teda bolo rozhodované vo vzťahu k žalobkyni, že u nej nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca u daného zamestnávateľa - WEBUNG, s.r.o., Čadca na území SR (fakticky by nešlo o súbeh SZČO a zamestnania v dvoch členských štátoch), alebo či teda žalovaný nespochybňuje reálny výkon činnosti zamestnanca - konkrétnej žalobkyne na území SR, ale došlo k určeniu uplatniteľných predpisov podľa čl. 16 (3) nariadenia. Z tohto dôvodu súd považoval rozhodnutie žalovaného správneho orgánu za rozhodnutie predčasné, pre nezrozumiteľnosť resp. nedostatok dôvodov rozhodnutia s poukazom na § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p.. Z týchto dôvodov súd sa nemohol relevantne vyjadriť k námietkam žalobkyne uvedených v žalobe. Taktiež v rámci odôvodnenia rozhodnutia žalovaný správny orgán uvedie, či žalobkyňa je v Poľsku SZČO (tieto skutočnosti nevyplývajú z odôvodnení rozhodnutí ani prvostupňového a ani druhostupňového rozhodnutia) resp. či vykonáva, alebo nevykonáva činnosť zamestnanca u označeného zamestnávateľa na území SR, aby bolo zrejmé, aké konkrétne ust. koordinačných nariadení sa majú v danom prípade aplikovať. Žalovaný sa tiež vyjadrí ku skutočnosti na ktorú žalobkyňa poukazuje v žalobe, že poľská inštitúcia ZUS určila rozhodnutím pod č. Nr.824/2013, že na žalobkyňu sa vzťahujú uplatniteľné právne predpisy Slovenskej republiky podľa čl. 13 (3) nariadenia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tieto skutočnosti vôbec neuvádza. Takisto súd uvádza, že žalovaný vôbec v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na námietky žalobkyne, ktorá uvádza, že prácu promotéra služieb a produktov poskytovaných zamestnávateľom vykonáva, vzhľadom na tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že nebolo preukázané, že by žalobkyňa reálne vykonávala činnosť na území Slovenskej republiky, žalovaný len striktne konštatuje, že prvostupňový orgán nerozhodol, že by žalobkyňa nemohla vykonávať práce na území SR a poukazuje na určenie uplatniteľnej poľskej legislatívy podľa 16 (3) vykonávacieho nariadenia resp. 13 (5) základného nariadenia . Z týchto dôvodov podľa názoru súdu žalobkyňa ani nemohla uplatniť opačnú námietku (uplatnenú až v žalobe), že práve naopak, že jej bola určená rozhodnutím ZUS slovenská legislatíva. Tak isto súd konštatuje, že prvostupňový orgán rozhodoval rozhodnutím zo dňa 21.10.2013, pričom list z poľského ZUS w Chrzanowie zo dňa 24.7.2013, bol k dispozícii u žalovaného už dňa 1.8.2013. Je teda potrebné, aby správne orgány v týchto veciach postupovali vo vzájomnej súčinnosti, tak aby rozhodnutia správnych orgánov netrpeli zbytočne nedostatkom dôvodov rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 pís. d) O.s.p. pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zaslanom v zákonnej lehote dňa 12.02.2015 v celkovej výške 608,81 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (07.04.2014) - 134 Eur, 2. žaloba (11.04.2014) - 134 Eur, 3. podanie na súd - vyjadrenie - nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (20.08.2014) - 67 Eur, 4. zastupovanie pred súdom (11.02.2015) - 139,83 Eur; a ďalej z náhrady hotových výdavkov - režijný paušál 3 x 8,04 Eur a 1 x 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 101,47 Eur. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").. Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur a pre rok 2015 sumu 839 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur a pre rok 2015 sumu 139,83 Eur V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v nedávkovej veci sociálneho poistenia, o vzniku sociálneho poistenia v spornom prípade, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 07.04.2014, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur, 2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 11.04.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 134 Eur, 3. účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 11.02.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 407,83 Eur. Súd nepriznal odmenu za podanie na súd - vyjadrenie - nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania (20.08.2014). Odpoveďou na výzvu súdu, či žalobca súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a za vyčíslenie trov konania, nemožno rozumieť úkon právnej pomoci, je to len úkon, ktorým žalobca vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, v podstate jedným slovom, bez toho, aby sa vyjadroval k predmetu konania. Rovnako ani zaslanie vyčíslenia trov konania v rámci takejto odpovede nie je úkonom právnej pomoci. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2014 (2 x 8,04 Eur) a za rok 2015 (1 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 24,47 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 86,46 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného čísla M. na www stránke ?K., že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 518,76 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.