Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200618 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200618.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Mgr. X. E., bytom XXX XX B. č. d. XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2014 domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-OVVS/AA/2013/00084-93- P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00085-94-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00145-1-P-D zo dňa 06.11.2013, ktorým zastavil konanie vo veci obvinenia K. V., ktorá sa mala dopustiť priestupkov na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p. (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) v bodoch 1 až 18 (presne špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí) z dôvodu, že skutky, o ktorých sa koná, nie sú priestupkami. Napadnutému rozhodnutiu vyčítal, že nebolo vykonané náležité zistenie skutkového stavu ako podmienka spravodlivého rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky č. ObU-NZ-OVVS-A/2012/01400, AP-296/2012-1-V/c zo dňa 03.10.2012, t.j. identický správny orgán, ktorý nevyžadoval od navrhovateľa v konaní o infopriestupkoch predloženie súdneho rozhodnutia o nezákonnosti rozhodnutia povinnej osoby. Toto rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky bolo urobené po 26.09.2005, t.j. po dátume platnosti stanoviska Ministerstva vnútra SR, dokonca aj po tom, čo platilo rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/77/2009. Týmto rozhodnutím Obvodný úrad Nové Zámky potvrdil, že stanovisko Ministerstva vnútra SR, ba dokonca ani rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Sžo/77/2009 nemôže negovať zákon. Závery tohto rozhodnutia sú plne použiteľné aj na danú vec žalobcu. Poukázal na princíp právnej istoty, ktorý je vlastný aj správnemu konaniu, a nie je dôvod neaplikovať rovnaké právne princípy, aké boli aplikované vo veci č. ObU-NZ-OVVS-A/2012/01400, AP-296/2012-1-V/c zo dňa 03.10.2012, aj na danú vec. Žalobca ďalej uviedol, že obvinená viacnásobne porušila § 17 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zo spisu vyplýva, že na väčšinu žiadostí povinná osoba neodpovedala. Nesúvisiacu odpoveď nie je možné považovať za splnenie zákonnej povinnosti. Žalobca namietal aj strannosť prvostupňového správneho orgánu, v prípade jeho ospravedlnenia lekárskym dokladom z neprítomnosti na jednom z mnohých pojednávaní, prejedávajúca telefonovala jeho ošetrujúcemu lekárovi a aktívne si overovala, či bol týmto lekárom žalobca písomne ospravedlnený. Za rovnakých podmienok, keď potvrdenie predložila neskôr obvinená V., tak prejednávajúca si neoverovala opodstatnenosť ospravedlnenia. V tom žalobca videl porušenie čl. 44 Charty základných práv EÚ, ktorý je nadradený správnemu poriadku. Podľa obsahu a povahy posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t. j. podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. - Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 09.07.2014 uviedol, že posúdenie vecnej správnosti a správnosti postupu v konaní o sprístupnenie informácie nepatrí do pôsobnosti orgánu rozhodujúceho o priestupku podľa § 21a zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný zastáva názor, že povinná osoba by sa dopustila priestupku až v tom prípade, ak by vydala rozhodnutie, voči ktorému by žiadateľ podal odvolanie, ktorému nadriadený orgán povinnej osoby vyhovie, a až následne by povinná osoba napriek tomu neposkytla požadované informácie. V prípade fiktívneho zamietavého rozhodnutia mohol žalobca využiť inštitút odvolania, resp. žaloby na súd. Povinná osoba nemôže zapríčiniť porušenie práva na sprístupnenie informácie len preto, že bolo vydané také rozhodnutie, resp. vznikla jeho fikcia, ktoré je negatívne. Žalobca opätovne uviedol tie isté argumenty ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný už vysporiadal v rámci rozhodnutia o odvolaní. Napadnuté rozhodnutie aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie považoval žalovaný za zákonné a vecne správne, dostatočne a podrobene odôvodnené, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žalobu podala neoprávnená osoba. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu spisu mal krajský súd za preukázané, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014 vo veci odvolania, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-OVVS/AA/2013/00084-93- P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00085-94-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00145-1-P-D zo dňa 06.11.2013 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Námestovo potvrdil. Prvostupňový správny orgán zastavil konanie o priestupku obvinenej K. V. z dôvodu, že skutky, o ktorých sa koná na návrh navrhovateľa (žalobcu), nie sú priestupkami. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vo veci neboli splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Súd v správnom súdnictve nepreskúmava teoretickú zákonnosť rozhodnutí v správnom súdnictve. Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného princípu domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb, ktoré sú ohrozené alebo porušené nezákonnými rozhodnutiami, zásahmi a nečinnosťou orgánov verejnej správy (a to predovšetkým ochrany pred porušením práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. V predmetnej veci nielenže ukrátenie na právach žalobcu nebolo možné, ale žalobca ani neuviedol, že by napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho práva. Je potrebné rozlišovať medzi právom na prístup k informáciám, ktorého ochrany sa žalobca môže po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov domáhať aj v správnom súdnictve žalobou o preskúmanie rozhodnutia o nesprístupnení informácie, resp. fiktívneho rozhodnutia a právom na právnu ochranu, ktorá nemôže byť porušená rozhodnutím o zastavení priestupkového konania. Je nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ustanovenia § 72 písm. d/ v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku K. V.. Žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože rozhodnutím žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-NO-OVVS/ AA/2013/00084-93-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00085-94-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00145-1-P-D zo dňa 06.11.2013, ktorým bolo zastavené priestupkové konanie obvinenej K. V., nebolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach žalobcu, rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia, z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím žalobca nemôže byť ani ukrátený na svojich právach. V konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu. Procesné podmienky sa skúmajú v každom štádiu súdneho konania, a pokiaľ nie sú splnené, tak sa konanie musí zastaviť. Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd konanie pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, pretože žalobca nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v zmysle § 250 ods. 2 OSP. Krajský súd záverom dodáva, že k ústavnosti posúdenia základnej právnej otázky v tejto prejednávanej veci (aktívna procesná legitimácie žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. zahŕňa v sebe kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní) sa Ústavný súd SR vyjadril vo viacerých prípadoch (uznesenie č. k. IV. ÚS 228/2011-9 z 2. júna 2011, č. k. IV. ÚS 242/2011-9 z 9. júna 2011, ako aj č. k. I. ÚS 166/2011-12 z 9. júna 2011), pričom právne závery, ku ktorým došiel aj tunajší súd boli ním aprobované. Krajský súd poukazuje predovšetkým aj na uznesenie pléna Ústavného súdu SR sp. zn. Plz. ÚS 1/2012 zo dňa 27.06.2012 a uznesenie č. k. II. ÚS 259/2011-34 z 4. júla 2012 zhrňujúce názory na problematiku v tejto veci. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania v prípade, že konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval o veci samej. Žalobca, ktorý podal žalobu ako neoprávnená osoba, zavinil zastavenie konania, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému (s výnimkou § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou O.s.p.) v zásade v správnom súdnictve nemožno priznať náhradu trov, nakoľko to ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. vylučuje, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.