KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Žilina23. 6. 2015plný text

Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/92/2014 z 23. 6. 2015

CitáciaUznesenie Krajského súdu Žilina z 23. júna 2015, sp. zn. 21S/92/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200618.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/92/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200618
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200618.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Mgr. X. E., bytom XXX XX B. č. d. XXX, proti odporcovi:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014,
takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2014 domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-OVVS/AA/2013/00084-93-
P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00085-94-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00145-1-P-D zo dňa 06.11.2013,
ktorým zastavil konanie vo veci obvinenia K. V., ktorá sa mala dopustiť priestupkov na úseku práva na
prístup k informáciám podľa § 42a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p. (ďalej len zákon č.
372/1990 Zb.) v bodoch 1 až 18 (presne špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí) z dôvodu, že skutky,
o ktorých sa koná, nie sú priestupkami.

Napadnutému rozhodnutiu vyčítal, že nebolo vykonané náležité zistenie skutkového stavu ako
podmienka spravodlivého rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky č.
ObU-NZ-OVVS-A/2012/01400, AP-296/2012-1-V/c zo dňa 03.10.2012, t.j. identický správny orgán,
ktorý nevyžadoval od navrhovateľa v konaní o infopriestupkoch predloženie súdneho rozhodnutia
o nezákonnosti rozhodnutia povinnej osoby. Toto rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky bolo
urobené po 26.09.2005, t.j. po dátume platnosti stanoviska Ministerstva vnútra SR, dokonca aj po tom,
čo platilo rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/77/2009. Týmto rozhodnutím Obvodný úrad Nové Zámky
potvrdil, že stanovisko Ministerstva vnútra SR, ba dokonca ani rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Sžo/77/2009
nemôže negovať zákon. Závery tohto rozhodnutia sú plne použiteľné aj na danú vec žalobcu. Poukázal
na princíp právnej istoty, ktorý je vlastný aj správnemu konaniu, a nie je dôvod neaplikovať rovnaké
právne princípy, aké boli aplikované vo veci č. ObU-NZ-OVVS-A/2012/01400, AP-296/2012-1-V/c zo
dňa 03.10.2012, aj na danú vec.

Žalobca ďalej uviedol, že obvinená viacnásobne porušila § 17 zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, zo spisu vyplýva, že na väčšinu žiadostí povinná osoba neodpovedala. Nesúvisiacu
odpoveď nie je možné považovať za splnenie zákonnej povinnosti. Žalobca namietal aj strannosť
prvostupňového správneho orgánu, v prípade jeho ospravedlnenia lekárskym dokladom z neprítomnosti
na jednom z mnohých pojednávaní, prejedávajúca telefonovala jeho ošetrujúcemu lekárovi a aktívne
si overovala, či bol týmto lekárom žalobca písomne ospravedlnený. Za rovnakých podmienok,



keď potvrdenie predložila neskôr obvinená V., tak prejednávajúca si neoverovala opodstatnenosť
ospravedlnenia. V tom žalobca videl porušenie čl. 44 Charty základných práv EÚ, ktorý je nadradený
správnemu poriadku.

Podľa obsahu a povahy posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní
postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t. j. podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. - Rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 09.07.2014 uviedol, že posúdenie vecnej správnosti a správnosti
postupu v konaní o sprístupnenie informácie nepatrí do pôsobnosti orgánu rozhodujúceho o priestupku
podľa § 21a zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný zastáva názor, že povinná osoba
by sa dopustila priestupku až v tom prípade, ak by vydala rozhodnutie, voči ktorému by žiadateľ
podal odvolanie, ktorému nadriadený orgán povinnej osoby vyhovie, a až následne by povinná osoba
napriek tomu neposkytla požadované informácie. V prípade fiktívneho zamietavého rozhodnutia mohol
žalobca využiť inštitút odvolania, resp. žaloby na súd. Povinná osoba nemôže zapríčiniť porušenie
práva na sprístupnenie informácie len preto, že bolo vydané také rozhodnutie, resp. vznikla jeho fikcia,
ktoré je negatívne. Žalobca opätovne uviedol tie isté argumenty ako v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný už vysporiadal v rámci rozhodnutia o odvolaní. Napadnuté
rozhodnutie aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie považoval žalovaný za zákonné a vecne
správne, dostatočne a podrobene odôvodnené, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žalobu podala neoprávnená osoba.
Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu spisu mal krajský súd za preukázané, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán
napadnutým rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014 vo veci odvolania, ktoré
podal žalobca proti rozhodnutiu Okresného úradu Námestovo č. OU-NO-OVVS/AA/2013/00084-93-
P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00085-94-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00145-1-P-D zo dňa 06.11.2013
rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Námestovo potvrdil.
Prvostupňový správny orgán zastavil konanie o priestupku obvinenej K. V. z dôvodu, že skutky, o ktorých
sa koná na návrh navrhovateľa (žalobcu), nie sú priestupkami.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
vo veci neboli splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo



povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v
správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím
či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak
konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania
s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v
správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa
zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.

Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí
procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a
to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím,
vydaným v správnom konaní. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu
podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Súd v správnom súdnictve nepreskúmava
teoretickú zákonnosť rozhodnutí v správnom súdnictve. Inštitút správneho súdnictva predstavuje
realizáciu ústavného princípu domáhať sa na nezávislom a nestrannom súde súdnej ochrany verejných
subjektívnych práv fyzických a právnických osôb, ktoré sú ohrozené alebo porušené nezákonnými
rozhodnutiami, zásahmi a nečinnosťou orgánov verejnej správy (a to predovšetkým ochrany pred
porušením práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu
obydlia a pod.). Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne
možné. V predmetnej veci nielenže ukrátenie na právach žalobcu nebolo možné, ale žalobca ani
neuviedol, že by napadnutým rozhodnutím boli porušené jeho práva. Je potrebné rozlišovať medzi
právom na prístup k informáciám, ktorého ochrany sa žalobca môže po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov domáhať aj v správnom súdnictve žalobou o preskúmanie rozhodnutia o nesprístupnení
informácie, resp. fiktívneho rozhodnutia a právom na právnu ochranu, ktorá nemôže byť porušená
rozhodnutím o zastavení priestupkového konania.

Je nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ustanovenia
§ 72 písm. d/ v spojení s § 68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. V priestupkovom konaní sa však
rozhodovalo o obvinení z priestupku K. V.. Žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože
rozhodnutím žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1/2014/00245/TOT zo dňa 11.04.2014, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-NO-OVVS/
AA/2013/00084-93-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00085-94-P-D, OU-NO-OVVS/AA/2013/00145-1-P-D
zo dňa 06.11.2013, ktorým bolo zastavené priestupkové konanie obvinenej K. V., nebolo rozhodnuté
o právach alebo povinnostiach žalobcu, rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej
z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry
žalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia, z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím
žalobca nemôže byť ani ukrátený na svojich právach.

V konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby -
aktívnej procesnej legitimácie žalobcu. Procesné podmienky sa skúmajú v každom štádiu súdneho
konania, a pokiaľ nie sú splnené, tak sa konanie musí zastaviť.



Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd konanie pri aplikácii § 250d ods.
3 O.s.p. zastavil, pretože žalobca nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v
zmysle § 250 ods. 2 OSP.

Krajský súd záverom dodáva, že k ústavnosti posúdenia základnej právnej otázky v tejto prejednávanej
veci (aktívna procesná legitimácie žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. zahŕňa
v sebe kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie
na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní) sa Ústavný súd SR vyjadril vo
viacerých prípadoch (uznesenie č. k. IV. ÚS 228/2011-9 z 2. júna 2011, č. k. IV. ÚS 242/2011-9 z 9. júna
2011, ako aj č. k. I. ÚS 166/2011-12 z 9. júna 2011), pričom právne závery, ku ktorým došiel aj tunajší súd
boli ním aprobované. Krajský súd poukazuje predovšetkým aj na uznesenie pléna Ústavného súdu SR
sp. zn. Plz. ÚS 1/2012 zo dňa 27.06.2012 a uznesenie č. k. II. ÚS 259/2011-34 z 4. júla 2012 zhrňujúce
názory na problematiku v tejto veci.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá
O.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania v prípade, že konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval
o veci samej. Žalobca, ktorý podal žalobu ako neoprávnená osoba, zavinil zastavenie konania, a preto
nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému (s výnimkou § 250h ods. 2 veta za bodkočiarkou
O.s.p.) v zásade v správnom súdnictve nemožno priznať náhradu trov, nakoľko to ustanovenie § 250k
ods. 1 O.s.p. vylučuje, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje