KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina18. 1. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 24Sd/156/2014 z 18. 1. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 18. januára 2015, sp. zn. 24Sd/156/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200711.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/156/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200711
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200711.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci
navrhovateľa: F. U., nar. XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX F. A., H. X. č. XXX, práv.
zast. JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom Z. X, XXX XX Q., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o
opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX. XXX XXXX X zo
dňa 22.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.4.2014
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 22.4.2014 podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov odňala navrhovateľovi od 8.6.2014 invalidný dôchodok.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 %. Keďže navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok, podmienku
invalidity, nárok na invalidný dôchodok mu zanikol, a preto sa mu invalidný dôchodok odníma. Súčasťou
rozhodnutia bol aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Liptovský Mikuláš, ktorý tvorí II. časť lekárskej správy z 24.3.2014.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas opravný
prostriedok, v ktorom okrem iného uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa nebol pri rozhodovaní
správneho orgánu riadne zisťovaný, inak by posudkový lekár nedospel k záveru, že pokles schopnosti
zárobkovej činnosti je menej ako 40 %. Naopak, navrhovateľ je podstatne obmedzovaný vo svojom
osobnom živote pri každodenných činnostiach ako i pri výkone svojho povolania, v dôsledku svojho
nepriaznivého zdravotného stavu môže niektoré činnosti vykonávať len veľmi obmedzene, v malom
rozsahu, resp. niektoré vôbec. Odňatie invalidného dôchodku nezodpovedá zdravotnému stavu
navrhovateľa, ktorý sa nezlepšil. Pokiaľ je dôvodom zániku na dávku zmena v zdravotnom stave
osoby, musí byť pri rozhodovaní o zániku nároku zrejmé nad akékoľvek pochybnosti, že zdravotný
stav dotknutej osoby sa zmenil natoľko, že už nemá za následok invaliditu. V tomto smere záver
posudkového lekára o tom, že navrhovateľ už nie je invalidný, je rozporný, nesprávny, nevychádza
z riadne zisteného skutkového stavu a ani neuvádza, na základe ktorých konkrétnych skutočností



posudkový lekár zistil takýto stav. Napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávne zistenom skutkovom
stave, nemajúcom oporu vo vykonanom dokazovaní a za takto zisteného skutkového stavu ho považuje
za nezákonné, nakoľko bolo vydané na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Považuje ho
tiež za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj nedostatok dôvodov. Správny orgán pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia nezisťoval skutkový stav náležitým spôsobom, pričom z takto nedostatočne
zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver o zániku invalidity a následnom odňatí
invalidného dôchodku. Domáha sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia zo dňa 22.4.2014 a vrátenia
veci odporkyni na ďalšie konanie, ktorá je povinná zaplatiť náhradu trov súdneho konania a právneho
zastúpenia na účet advokátky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.11.2014 uviedla, že podľa
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, nie
je navrhovateľ invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne
posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy
č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Na základe podaného opravného prostriedku bol
zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie dňa 6.11.2014. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku,
že navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe
predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov
zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom
prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že
jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť
správnosť rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku, odporkyňa má za to, že o odňatí jeho invalidného
dôchodku bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom
na uvedené skutkové a právne dôvody žiadala napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 22.4.2014 o
odňatí invalidného dôchodku ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o sociálnom poistení) je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) podmienený (okrem iného) invaliditou
poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.
1 zákona o sociálnom poistení), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 a 8 zákona).



Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným podľa § 70 ods.
1 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 6.12.2012,
pričom mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 183,60 € mesačne, zvýšený od 1.1.2013 na sumu
189,50 € mesačne rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 11.2.2013. Posúdene
invalidity navrhovateľa na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 16.1.2013 vykonala
posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš MUDr. R. U.
dňa 25.1.2013, ktorá za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa stanovila choroby pečene
ťažkého stupňa, ktorému podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení Kapitola X, oddiel D, položka 1
písmeno c) zodpovedá 60 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. V posudku zo dňa 25.1.2013 posudková lekárka okrem iného uviedla, že aj keď sa
nejedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav z hľadiska poškodenia pečenie (od 11/2012), nakoľko
posudzovaný vyčerpal nemocenské dávky, priznáva na prechodné obdobie invaliditu.

Ďalej krajský súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľa na základe kontrolnej lekárskej prehliadky
určenej na 1.12.2013, posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Liptovský Mikuláš Z.. R. U. dňa 24.3.2014, ktorá v posudku uviedla: „47 - ročný posudzovaný, invalidný
od 12/2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Od roku 2005 zistená
ľahká hepatopatia. V 11/2012 hospitalizovaný pre dekompenzovanú poruchu pečene, pravdepodobne
v kombinácii dlhodobého užívania alkoholu a prekonanej hepatitídy B (vysoké pečeňové testy, ascites,
hypersplenizmus). V 02/2013 boli hodnoty pečeňových testov normalizované, ascites nedokázaný.
Posudzovaný naďalej konzumoval alkohol, preto došlo k opakovanému vzostupu GMT, ľahko zvýš.
bilirubínu, hodnoty AST a GMT sú v norme. Vzhľadom na zlepšenie pečeňových parametrov
sa jedná o stredne ťažké poškodenie pečene. Okrem uvedeného sa posudzovaný lieči od 11/2013
na cukrovku tabletkami, epilepsiu so sporadickými návštevami neurológa, ochorenia nepodmieňujú
navýšenie invalidity. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je už 60 %, ale je
35 %, invalidita zanikla.“ Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa posudková lekárka určila
choroby pečene stredne ťažkého stupňa, ktorému podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení,
Kapitola X, oddiel D, položka 1, písmeno b) zodpovedá 35 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za iné zdravotné postihnutia posudková lekárka
sociálneho poistenia označila cukrovku a epilepsiu. Podľa výroku posudku navrhovateľ už nie je invalidný
podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Invalidita zanikla dňom 24.3.2014. Po podaní opravného prostriedku navrhovateľom posudková
lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 16.7.2014 nezistila
dôvod na zmenu posudku a kompletný posudkový spis predložila na ďalšie konanie druhostupňovému
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia. Na námietky právnej zástupkyne navrhovateľa v opravnom
prostriedku okrem iného v posudku uviedla, že v lekárskej správe - I. časti, ktorú navrhovateľ prevzal
v deň konania, boli uvedené všetky údaje, t. j. aj meno posudzujúceho lekára. II. časť lekárskej
správy, ktorá navrhovateľovi bola doručená spolu s rozhodnutím, má takú formu, akú predpisuje
Sociálna poisťovňa, ústredie. Stav navrhovateľa na účely invalidity bol posúdený na základe doručených
odborných lekárskych nálezov, z odborných ambulancií, ktoré navrhovateľ navštevuje z dôvodu svojho
zdravotného stavu. Právna zástupkyňa navrhovateľa uvádzala, že zdravotný stav navrhovateľa sa
nezlepšil, avšak posudková lekárka vo svojom posudku uvádza dôkazy o zlepšenom zdravotnom stave
z doložených gastroenterologických vyšetrení (už nie je prítomný ascites, zväčšená slezina, niektoré
pečeňové testy sú upravené), je kolísavá hodnota GMT, ktorá svedčí o opakovanej konzumácii alkoholu
napriek proklamácii navrhovateľa, že alkohol nepožíva. Podľa odborných vyšetrení, ktoré navrhovateľ
absolvoval až po oduznaní invalidity, sa navrhovateľ lieči na epilepsiu, posledný epi záchvat uvádzaný
neurológom bol pred vyše rokom, navrhovateľ udáva záchvat pred dvoma mesiacmi, ani frekvencia
epileptických záchvatov udávaných navrhovateľom nie je dôvodom na invaliditu. Psychiatrickým
vyšetrením je popisovaný organický psychosyndróm, ktorý však nedosahuje úroveň ťažkej formy ako
dôvodu na invaliditu.



Pred predložením veci súdu prvého stupňa skúmala zdravotný stav navrhovateľa posudková lekárka
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. Z. E.
na zasadnutí dňa 6.11.2014, kedy po vlastnom odbornom vyšetrení navrhovateľa a po zohľadnení
výsledkov gastroenterologických, diabetologických vyšetrení, očného vyšetrenia, neurologického
vyšetrenia, vyšetrenia MR mozgu navrhovateľa ako i psychiatrického vyšetrenia v posudku uviedla: „47
- ročný posudzovaný, invalidný od 6.12.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
60%. Od roku 2005 zistená ľahká hepatopatia. V novembri 2012 hospitalizovaný pre dekompenzovanú
poruchu pečene, pravdepodobne v kombinácii dlhodobého užívania alkoholu a prekonanej hepatitídy
B. (vysoké pečeňové testy, ascites, hypersplenizmus). Vo februári 2013 boli hodnoty pečeňových
testov normalizované, ascites nedokázaný. Posudzovaný naďalej konzumoval alkohol, preto došlo k
opakovanému vzostupu GMT, ľahko zvýš. bilirubínu, hodnoty AST a GMT sú v norme. Vzhľadom na
zlepšenie pečeňových parametrov sa jedná o stredne ťažké poškodenie pečene. Okrem uvedeného sa
posudzovaný lieči od novembra 2013 na cukrovku tabletkami, epilepsiu so sporadickými návštevami
neurológa, ochorenia nepodmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je už 60 %, aleje 35 %, invalidita zanikla.
V rámci terajšieho posudzovania zdravotného stavu sa posudkový lekár oboznámil aj s vyjadrením
právneho zástupcu posudzovaného a v súvislosti s jeho vyjadreniami uvádza nasledujúce argumenty.
Posudkový lekár dospel k záveru po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie, že navrhovateľ
nie je invalidný na základe výrazne zlepšených laboratórnych hodnôt, t.j. kým v minulosti bilirubín celkový
v hodnotách 476,6, v súčasnosti 25,13, bilirubín konjugovaný v minulosti 291, v súčasnosti 11,23, AST v
minulosti 24,26, v súčasnosti 0,35, ALT v minulosti 30,17, v súčasnosti 0,45, (tieto laboratórne hodnoty
sú všetky v norme), GMT v súčasnosti 3,94, kým v minulosti hodnoty na úrovni 8,38. V odborných
vyšetreniach nie je popisovaná prítomnosť ezofageálnych varixov. Psychiatrickým vyšetrením nie sú
dokumentované psychické zmeny a poruchy myslenia v súvislosti s poruchami pečene. Neurologickým
vyšetrením popisované len sporadické epileptické záchvaty, zvyčajne pri porušení životosprávy.
Diabetologické vyšetrenie dokumentuje primerané hodnoty glykémie v krvi, bez závažných diabetických
komplikácií. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno jednoznačne potvrdiť, že došlo k
výraznému zlepšeniu zdravotného stavu posudzovaného v súvislosti s poruchami funkcie pečene, ktoré
v minulosti boli hodnotené na úrovni ťažkého stupňa, no v súčasnosti pri normalizácii laboratórnych
hodnôt a neprítomností ďalších komplikácií sú na úrovni ľahkého až stredne ťažkého
stupňa, čo zodpovedá zaradeniu v príslušnej kapitole a položke podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003
Z.z. Tieto skutočnosti boli počas posudzovania zdravotného stavu jasne a zrozumiteľne deklarované
aj posudzovanému a posudzovaný odpovedal, že rozumie tomuto vysvetleniu. Posudkový lekár preto
ponecháva percentuálne hodnotenie na takej istej percentuálnej hodnote ako bolo stanovené v rámci
posudzovania zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v Liptovskom
Mikuláši.“ Druhostupňová posudková lekárka sociálneho poistenia dospela k zhodnému záveru s
predošlými posudkami, za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označila choroby pečene
stredne ťažkého stupňa, zaradené podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení pod Kapitolu X, oddiel
D, položka 1, písmeno b). V lekárskom posudku riadne zdôvodnila, v akom rozsahu došlo k zmene
zdravotného stavu navrhovateľa a jeho zlepšeniu natoľko, že už nemá za následok invaliditu, pričom
riadne odôvodnila stanovenú výšku miery poklesu, a tiež nezvýšenie percentuálnej miery z dôvodu
zisteného iného zdravotného postihnutia, cukrovky a epilepsie.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 8.12.2014 trval na podanom opravnom prostriedku a
súdu predložil prepúšťaciu správu z hospitalizácie na neurologickom oddelení Liptovskej nemocnice s
poliklinikou MUDr. P. K. v Liptovskom Mikuláši zo dňa 10.11.2014, kde bol hospitalizovaný pre akútny
VAS LS chrbtice s radiáciou algií do dermatomu L5 vpravo.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že zdravotný stav navrhovateľa nebol
posudkovým lekárom ani pri prvom posúdení zdravotného stavu ani neskôr dňa 6.11.2014 riadne
posúdený, neboli vzaté do úvahy všetky zdravotné postihnutia, resp. komplikácie, ktoré navrhovateľ
má a dôsledkom takéhoto nedostatočného posúdenia zdravotného stavu bolo potom vecne
nesprávne rozhodnutie. Poukázala na to, že navrhovateľ dňa 6.11.2014, kedy sa zúčastnil na
vyšetrení posudkového lekára, bol následne v popoludňajších hodinách odvezený záchrankou a bol
hospitalizovaný, čo okrem iného dokumentuje, že jeho zdravotný stav nie je zlepšený natoľko, aby mal
za následok zánik invalidity. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kde došlo k takému zlepšeniu



zdravotného stavu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %. Vzhľadom
na uvedené navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe žiadosti krajského súdu, či predložená prepúšťacia správa z hospitalizácie zo dňa 10.11.2014
ako aj neurologický nález zo dňa 12.6.2014, ktorý v lekárskej správe zo dňa 6.11.2014 doposiaľ
zhodnotený nebol, nezakladajú odlišné diagnostické hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa a
následne iný posudkový záver, než je uvedený v lekárskej správe zo dňa 6.11.2014, resp. navýšenie
poklesu navrhovateľových schopností vykonávať zárobkovú činnosť, posudková lekárka sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. Z. E. vypracovala
dňa 7.1.2015 doplňujúcu lekársku správu, v ktorej uviedla, že závery novodoloženej lekárskej správy z
neurologického oddelenia, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný pre bolesti chrbtice, ako i ambulantného
neurologického vyšetrenia zo dňa 12.6.2014 sú nezávažného charakteru a v prípade percentuálneho
hodnotenia by v súlade s prílohou č. 4 zákona o sociálnom poistení predstavovali percentuálne
hodnotenie cca 10 %, čo je posudkovo nezávažné. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nemá dôvod
na zmenu percentuálneho hodnotenia, ktoré bolo vykonané dňa 6.11.2014. Rozhodujúcim zdravotným
postihnutím navrhovateľa sú naďalej choroby pečene stredne ťažkého stupňa, zaradené podľa prílohy
č. 4 zákona o sociálnom poistení pod Kapitolu X, oddiel D, položka 1, písmeno b), pričom navrhovateľ
trpí tiež inými zdravotnými postihnutiami, a to cukrovkou, epilepsiou a dorzalgiou.

Navrhovateľ na súdnom pojednávaní konanom dňa 19.1.2015 nemal žiadne námietky k doplňujúcej
lekárskej správe zo dňa 7.1.2015 a nevedel sa vyjadriť, či bol od 12.5.2014, kedy mal vystavený
posledný nález z psychiatrického vyšetrenia, do decembra 2014 na nejakej psychiatrickej kontrole,
zrejme nie, pretože o tom žiaden nález v jeho zdravotnej dokumentácii nemá. Nevedel sa vyjadriť
k tomu, prečo lekárske nálezy z psychiatrickej kontroly zo dňa 10.12.2014, 17.12.2014, 7.1.2015 a
prepúšťaciu správu z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení v dňoch 17.12.2014 až 29.12.2014
nepredložil krajskému súdu skôr, i keď vedel, že dňa 8.12.2014 bolo súdne pojednávanie odročené za
účelom predloženia novodoložených lekárskych nálezov na doplnenie lekárskej správy vypracovanej
druhostupňovou posudkovou lekárkou sociálneho poistenia. Je pravda, že v novembri 2014 bol na
svadbe svojho syna, a tam si vypil. Tvrdil však, že žiadne alkoholické nápoje nepožíva. Pokiaľ je uvedené
v prepúšťacej správe z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení od 17.12. do 29.12.2014, že lekári
nevylučujú chronický etylyzmus, nevedel sa k tomu vyjadriť, čo to je.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na súdnom pojednávaní dňa 19.1.2015 po oboznámení sa s
doplňujúcou lekárskou správou posudkovej lekárky zo dňa 7.1.2015 mala za to, že zdravotný stav
navrhovateľa nebol riadnym spôsobom zistený, neboli zistené aj ostatné diagnózy, ktoré majú vplyv
na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ
bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, kde následne jeho ošetrujúca lekárka v ambulantnej
správe uviedla, že nie je schopný byť zaradený do pracovného procesu. Posudkový lekár sa
nedostatočným spôsobom zaoberal komplexne posúdením zdravotného stavu navrhovateľa, výsledkom
čoho je to, že zotrval na predchádzajúcom závere o tom, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je u navrhovateľa len 35 %. S týmto záverom posudkového lekára sa nestotožňuje
z toho dôvodu, že zdravotný stav navrhovateľa je taký, ktorý mu neumožňuje normálne zaradenie
do pracovného procesu práve v dôsledku jeho zdravotného stavu. Súčasne súdu predložila kópiu
prepúšťacej správy z psychiatrického oddelenia zo dňa 29.12.2014, lekárske nálezy z psychiatrických
kontrol navrhovateľa zo dňa 10.12., 17.12.2014, 7.1. a 13.1.2015, nález z gastroenterológie zo dňa
5.1.2015, z neurológie zo dňa 12.1.2015 a psychiatrickú správu zo dňa 12.1.2015.

Krajský súd poukazuje najmä na závery kontrolných vyšetrení, ktoré boli zhrnuté i v posudkoch
posudkových lekárov, ako aj na samotné závery posudkov posudkových lekárov zo dňa 24.3.2014,
16.7.2014, 6.11.2014 a 7.1.2015. Posudkoví lekári v lekárskych posudkoch riadne odôvodnili stanovenú
výšku miery poklesu, a tiež nezvýšenie percentuálnej miery z dôvodu zistených iných zdravotných
postihnutí navrhovateľa. Posudkoví lekári dospeli po dôkladnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie
k záveru, že navrhovateľ nie je invalidný na základe výrazne zlepšených laboratórnych hodnôt, ktoré
sú v posudku zo dňa 6.11.2014 (viď č. l. 31 spisu) presne špecifikované a uviedli, že sú všetky v norme.
Už vo februári 2013 boli hodnoty pečeňových testov u navrhovateľa normalizované a ascites nebol



dokázaný. Vzhľadom na zlepšenie pečeňových parametrov sa u navrhovateľa jedná o stredne ťažké
poškodenie pečene. Psychiatrickým vyšetrením zo dňa 12.5.2014 neboli dokumentované psychické
zmeny a poruchy myslenia v súvislosti s poruchami pečene. Neurologickým vyšetrením sú popisované
len sporadické epileptické záchvaty, zvyčajne pri porušení životosprávy. Diabetologické vyšetrenie
dokumentuje primerané hodnoty glykémie v krvi, bez závažných diabetických komplikácií. Posudkoví
lekári dospeli k presvedčivému záveru, že došlo k výraznému zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa
v súvislosti s poruchami funkcie pečene, ktoré v minulosti boli hodnotené na úrovni ťažkého stupňa,
no v súčasnosti pri normalizácii laboratórnych hodnôt a neprítomnosti ďalších komplikácií sú na úrovni
ľahkého až stredne ťažkého stupňa, čo neodôvodňuje trvanie jeho ďalšej invalidity.

Navrhovateľ na súdnom pojednávaní predložil nové lekárske nálezy z gastroenterológie zo dňa
5.1.2015 a neurológie zo dňa 12.1.2015, preskúmaním ktorých súd zistil, že posudkoví lekári zdravotný
stav navrhovateľa uvádzaný v náleze z neurológie ako aj gastroenterológie zhodnotili a z nových
nálezov nevyplýva zjavné zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, čo by prípadne naznačovalo
prehodnotenie zistenej miery poklesu. Pokiaľ ide o zhoršenie psychického stavu navrhovateľa a
diagnostické závery vyplývajúce z lekárskych správ zo psychiatrie (prepúšťacia správa zo
dňa 29.12.2014 z hospitalizácie, psychiatrická správa zo dňa 12.1.2015, psychiatrické kontroly po
hospitalizácii dňa 7.1. a 13.1.2015) ide o nové ochorenie, ktoré doposiaľ nemá dlhodobý charakter
v zmysle § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čo vyplýva aj z porovnania so psychiatrickým
vyšetrením zo dňa 12.5.2014. Návrh právnej zástupkyne, aby bol ako svedok vypočutý syn navrhovateľa
F. U. mladší, k zdravotnému stavu a k vyšetreniam navrhovateľa, nakoľko ich navrhovateľ absolvuje
s ním, nepovažoval krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené ako i predložené lekárske správy za
opodstatnený, a preto ho zamietol. Navrhovateľ v priebehu konania (na pojednávaní) síce súdu predložil
novšie odborné lekárske nálezy z gastroenterológie a neurológie, ktoré však diagnosticky nehodnotili
jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu posudkovou lekárkou sociálneho poistenia zo dňa
16.7.2014 a druhostupňovou posudkovou lekárkou v lekárskej správe zo dňa 6.11.2014 a 7.1.2015, a
teda nimi nespochybnil ani posudkový záver, z ktorého súdu pri rozhodovaní vychádzal. V prípade, ak
by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku zhoršenia ochorení, môže
navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho
postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Súd považoval posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti
navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť za dostatočné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce
záver, že zdravotný stav navrhovateľa nespôsobuje viac ako 35 %-ný pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru,
že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.4.2014 je v súlade so zákonom, a preto ho
potvrdil podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v
tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.



Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 19. januára 2015

JUDr. Zuzana Jančárová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam