KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina23. 2. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/77/2014 z 23. 2. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 23. februára 2015, sp. zn. 20S/77/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5014200787.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/77/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200787
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200787.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu
JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ladislav Ščury, advokát,
so sídlom Mierová 1725, Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora,
so sídlom Kolárska 4, Bratislava, práv. zastúpená JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom S. X,
W., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. I ODS-22/13:3401/2011 zo dňa
04.12.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory (ďalej SAK) č.k.: DS III.23/12:3401/2011
zo dňa 30.05.2013 disciplinárny senát uznal disciplinárneho obvineného JUDr. Ladislava Ščuryho,
advokáta so sídlom v Čadci, za vinného, že v liste adresovanom SaS, ul. Čajakova 18, Bratislava,
datovanom v Čadci 11.08.2010, nazvanom „Vyjadrenie k podnetom na začatie trestného stíhania zo
dňa 28.07.2010“, uviedol medzi iným toto: „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to,
že vyššie uvedené podnety na začatie trestného stíhania boli podané účelovo na diskreditáciu P..
U. F. v rámci predvolebnej kampane. Mám dôvodné podozrenie, že predmetné podnety boli spísané
advokátskou kanceláriou JUDr. Stopku, ktorý je právnym zástupcom jedného z kandidátov na primátora
mesta Čadca a poslanca do mestského zastupiteľstva za inú politickú stranu. Týmito podnetmi na začatie
trestného stíhania chce zrejme zdiskreditovať Vášho kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva
P.. U. F.. S takýmito nekalými praktikami som sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie
JUDr. Stopku. To je všetko, čo chcem uviesť a ostávam s pozdravom. Podpis, JUDr. Ladislav Ščury,
školiteľ advokátskeho koncipienta P.. U. F.“, čim sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, pretože závažným spôsobom porušil
ustanovenie § 14 ods. 2 Advokátskeho poriadku schváleného konferenciou advokátov 19.06.2010,
pretože vyjadrenie advokáta má byť vecné, neosobné a nesmie byť vedomé nepravdivé. Podľa
§ 56 ods. 6 cit. zákona disciplinárny senát upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Zároveň
rozhodol o paušálnych trovách konania. V odôvodnení uviedol, že konanie začalo na základe návrhu
predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 23.02.2012. Dňa 22.05.2013 bolo doručené DK SAK podanie
označené ako Oznámenie o uzatvorení zmieru - odpoveď na predvolanie na odročené pojednávanie
na deň 30.05.2013, z ktorého je zrejmé, že vzťahy medzi JUDr. Ščurym a JUDr. Stopkom sa dostali
do korektnejšej a kolegiálnejšej roviny, prinajmenšom je z predmetného podania viditeľná snaha o
zlepšenie vzťahov. Disciplinárny senát uzavrel, že je v predmetnej veci preukázané, že sa disciplinárne
obvinený dopustil skutku, ktorý je disciplinárnym previnením. Text, pod ktorý sa podpísal disciplinárne
obvinený, nemožno posúdiť ako korektný a slušný. Disciplinárne obvinený v liste najskôr formuluje svoju



domnienku: „Mám dôvodné podozrenie, že predmetné podnety boli spísané advokátskou kanceláriou
JUDr. Stopku...“ V závere však už uvádza: „S takýmito nekalými praktikami som sa už niekoľkokrát
stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku.“ Svoju domnienku tak v závere listu disciplinárne
obvinený už nepovažuje len za podozrenie, ale nadväzuje na ňu, akoby bola preukázanou skutočnosťou.
Takéto zavádzajúce konštrukcie nemožno považovať za korektné a preto sa disciplinárny senát stotožnil
s návrhom navrhovateľa. Uvedený skutok je podľa disciplinárneho senátu disciplinárnym previnením
podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii. Preto disciplinárny senát podľa § 25 ods. 1 Disciplinárneho
poriadku SAK schváleného konferenciou advokátov 19.06.2010 uznal disciplinárneho obvineného za
vinného zo spáchania predmetného skutku. Zároveň vzal do úvahy úsilie o zmierenie, ktoré vynaložil
disciplinárne obvinený a aj priaznivú odozvu JUDr. Stopku, čo sa napokon premietlo do upustenia
od uloženia disciplinárneho opatrenia. Pri rozhodovaní o druhu a výmere disciplinárneho opatrenia
disciplinárny senát zohľadnil predovšetkým závažnosť previnenia a súvisiace okolnosti a najmä úsilie o
zmiernenie, preto upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 6 Zákona o advokácii.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Poukázal, že v priebehu prejednávania
disciplinárneho previnenia niekoľkokrát konzultoval vec so zástupcom revíznej komisie. Pochopil to
tak, že pokiaľ s JUDr. Stopkom dôjde k úspešnému zmierovaciemu konaniu, zoberie zástupca revíznej
komisie podľa § 21 písm. a) návrh späť a disciplinárny senát podľa § 20 ods. 2 písm. a) konanie
zastaví. Myslí si, že v tomto konaní sú tak vážne dôvody na zastavenie disciplinárneho konania, že III.
disciplinárny senát mal na tieto prihliadať. Mal prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to tie,
že sa s dotknutým advokátom JUDr. Stopkom zmieril a navyše za svoje konanie sa mu ospravedlnil. Už
samotné prejednanie disciplinárneho previnenia, ktoré viedlo k zmierovaciemu konaniu a následnému
uzatvoreniu zmieru medzi advokátmi, by malo SAK stačiť na uzatvorenie veci, čím SAK dosiahla účel,
ktorým je dozorovať činnosť advokátov ako svojich členov a v prípade konfliktu medzi nimi sa snažiť
tieto vyriešiť k spokojnosti advokátov ako členov komory ako i k spokojnosti orgánov komory. Žiadal
disciplinárne konanie zastaviť.

O tomto odvolaní rozhodoval žalovaný správny orgán, ktorý prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne. V odôvodnení uviedol, že na pojednávaní odvolacieho konania bol prítomný
disciplinárne obvinený, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania,
mení však petit svojho návrhu a žiada, aby odvolací disciplinárny senát zrušil napadnuté rozhodnutie,
nakoľko v priebehu prvostupňového konania nebol dodržaný postup určený Zákonom o advokácii,
Disciplinárnym poriadkom a disciplinárny senát nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom. Svoje
vyjadrenie a zmenu petitu nekonkretizoval. Odvolací disciplinárny senát zaujal stanovisko, že odvolanie
disciplinárneho obvineného nie je dôvodné. Stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, pokiaľ ide
o procesnú stránku - zastavenie konania ako aj vyhodnotenie skutku ako disciplinárne previnenie.
Odvolací orgán sa stotožnil s tým, že text, pod ktorý sa podpísal disciplinárne obvinený, nemožno
posúdiť ako korektný a slušný. Poukázal, že disciplinárny senát oboznámil listinné dôkazy, a to
kompletný disciplinárny spis ako aj podstatný obsah sťažnostného spisu, kde bol aj záznam s vyjadrením
sťažovateľa. Odvolací senát sa stotožnil aj s názorom navrhovateľa, pokiaľ ide o procesnú stránku veci
- zastavenie konania, keďže podľa § 13 Disciplinárneho poriadku podmienka na zastavenie konania
nebola splnená.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol:

Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal priebehom celého disciplinárneho
konania, avšak svoje rozhodnutie odôvodnil veľmi stroho, pričom mal v zmysle § 21 ods. 5
Disciplinárneho poriadku odôvodniť všetky skutočnosti, ktoré boli v rámci dokazovania zistené. Vôbec
sa nevyjadril k jeho procesným návrhom v odvolaní zo dňa 25.07.2013 a ani neuviedol, akými úvahami
sa pri rozhodovaní riadil. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Je totiž potrebné v ňom uviesť náležitosti v
zmysle § 21 ods. 3 Disciplinárneho poriadku, medzi ktoré určite patrí to, že odvolací orgán je povinný
uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, akú správnu úvahu použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Žalovaný orgán nedodržal zákonné náležitosti rozhodnutia, pričom nedostatočne preskúmal dôvody jeho
odvolania, najmä skutkový stav, ktorý ani spoľahlivo nezistil. Navrhol, aby žalovaný opätovne preskúmal



okolnosti skutku a riadne sa ním zaoberal. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.07.2014. Konštatoval, že žalovaný sa vysporiadal s
námietkami, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uvádzal a zhrnul ich v odôvodnení jeho rozhodnutia.
Predpis komory, ktorým je Advokátsky poriadok SAK uložil advokátom v § 14 ods. 2 povinnosť uvádzať
vyjadrenie tak, aby bolo vecné a neosobné. Vyjadrenie advokáta nesmie byť ani vedome nepravdivé.
Plnenie týchto povinností zodpovedá vo vzťahoch medzi advokátmi i požiadavkám stavovskej kolegiality.
Skutočnosť, že žalobca porušil svoju povinnosť, čim sa dopustil disciplinárneho previnenia, nespochybnil
ani sám žalobca, keď porušenie povinnosti priznal v bode 1 zmieru zo dňa 16.05.2013 slovami:
Advokát JUDr. Ladislav Ščury sa ospravedlňuje advokátovi JUDr. Miroslavovi Stopkovi za výrok
uvedený v liste zo dňa 11.08.2010 adresovanom SaS, Bratislava, že „S takýmito nekalými praktikami
som sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku“ a potvrdzuje, že táto
skutočnosť nie je pravdivá (č.l. 48 disciplinárneho spisu SAK). V napadnutom rozhodnutí sa rozhodujúci
orgán zaoberal všetkými výhradami, ktoré žalobca uvádza v žalobe, svoje rozhodnutie riadne a
požiadavkám zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnil a na ich úplný obsah žalovaná poukazuje. Žiadal
žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných
dôvodov:

Súčasťou správneho spisu je zápisnica napísaná 16.05.2013 v Trenčianskych Tepliciach vo veci
zmierovacieho konania podľa § 15 Advokátskeho poriadku SAK medzi advokátom - navrhovateľom
zmieru JUDr. Ladislavom Ščurym a advokátom JUDr. Miroslavom Stopkom. Účastníci zmierovacieho
konania potvrdzujú a svojím podpismi na tejto zápisnici prehlasujú, že medzi nimi došlo k uzavretiu
nasledovného zmieru v dvoch bodoch:

1. Advokát JUDr. Ladislav Ščury sa ospravedlňuje advokátovi JUDr. Miroslavovi Stopkovi za výrok
uvedený v liste zo dňa 11.08.2010 adresovanom SaS, Bratislava, že „s takýmito nekalými praktikami
som sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku“ a potvrdzuje, že táto
skutočnosť nie je pravdivá.

Bod 2. zmieru sa netýka prejednávanej právnej veci.

Uvedenú zápisnicu vo fotokópii predložil do správneho spisu samotný žalobca, a to podaním zo dňa
20.05.2013, v ktorom uvádza, že došlo medzi ním a sťažovateľom JUDr. Stopkom k uzatvoreniu zmieru,
pričom zmierovacie konanie vykonal JUDr. Fiačan. Navrhol, aby revízna komisia zobrala návrh počas
disciplinárneho konania späť podľa § 11 ods. 3 Disciplinárneho poriadku a následne podľa § 4 ods. 6
Disciplinárneho poriadku revízna komisia vec odložila.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom ku dňu 04.12.2013,
disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného
advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona
alebo z predpisu komory.

Podľa § 56 ods. 6 cit. zákona, disciplinárny senát môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za
disciplinárne previnenie, ak prerokovanie disciplinárneho previnenia považuje za postačujúce vzhľadom
na menej závažný charakter porušenej povinnosti, na spôsob konania alebo mieru zavinenia.



Podľa § 57 ods. 7 cit. zákona, ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú
niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania,
použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu. 17)

17) Trestný poriadok.

Podľa § 75 ods. 3 cit. zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia osobitného
predpisu, 20) ak nie je ustanovené inak.

20) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 20 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK schváleného konferenciou advokátov 19.06.2010,
rozhodnutie obsahuje označenie senátu, o rozhodnutie ktorého ide, mená a priezviská členov senátu,
ktorý sa na rozhodovaní zúčastnili, dátum a miesto vyhlásenia rozhodnutia, výrok rozhodnutia s
uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili, odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné
a poučenie o opravnom prostriedku. Výrok, ktorým sa disciplinárne obvinený uznáva za vinného
alebo ktorým sa spod disciplinárneho návrhu oslobodzuje, musí presne označiť disciplinárne previnenie
(skutok), ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a s uvedením právnej kvalifikácie,
ale aj s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností
potrebných na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným, ako aj výrok o disciplinárnom opatrení
a náhrade trov disciplinárneho konania.

Podľa § 25 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, senát uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak
bolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že
skutok je disciplinárnym previnením v zmysle § 56 ods. 1 Zákona o advokácii.

Podľa § 25 ods. 2 Disciplinárneho poriadku, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia senát prihliadne na
závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na
jeho osobné a rodinné pomery.

Podľa § 25 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK, senát upustí od uloženia disciplinárneho opatrenia, ak
zistí, že sú splnené podmienky § 56 ods. 5 Zákona o advokácii (účinného ku dňu vydania Disciplinárneho
poriadku, t.j. ku dňu 19.06.2010).

Podľa § 14 ods. 2 Advokátskeho poriadku schváleného konferenciou advokátov dňa 19.06.2010,
vyjadrenie advokáta má byť vecné a neosobné a nesmie byť vedome nepravdivé.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že žalobné dôvody sú v celom rozsahu nedôvodné a nemôžu byť
dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka dôvodu, ktorý žalobca konkretizoval ako
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď podľa neho v odôvodnení absentuje, akými úvahami
bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ide o citáciu § 47 ods. 3 Správneho poriadku), súd uvádza
nasledovné:

Žalobca nesprávne aplikuje ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku na danú vec. Správny poriadok
sa na disciplinárne konanie podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 57 ods. 7 zákona č. 586/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov nevzťahuje. Na disciplinárne konanie a na práva a povinnosti účastníkov
tohto konania sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku (poznámka 17) k § 57 ods. 7
cit. zákona) a to vtedy, ak konkrétne postupy nie sú upravené prioritne v Zákone o advokácii alebo
v Disciplinárnom poriadku komory. Konkrétne na náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia sa
v prvom rade aplikuje § 58 ods. 6 Zákona o advokácii a § 20 ods. 3 Disciplinárneho poriadku.
Tieto ustanovenia konkrétne neuvádzajú, aké náležitosti má mať odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa



disciplinárne obvinený uznáva za vinného. Vzhľadom na túto okolnosť je potrebné použiť § 168 ods.
1 Trestného poriadku. Tieto náležitosti prvostupňové rozhodnutie obsahuje, keď v stručnosti uviedlo,
ktoré okolnosti mal prvostupňový správny orgán za preukázané, ako aj akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov a pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Konštatoval, že tvrdenia obsiahnuté v liste žalobcu datovanom
11.08.2010 adresovanom SaS v Bratislave sú jednak len domnienkou (keď žalobca vyslovuje dôvodné
podozrenie, že podnety boli spísané advokátskou kanceláriou JUDr. Stopku), avšak na záver už tieto
zavádzajúce konštrukcie nepovažuje za podozrenie, ale nadväzuje na ne, akoby boli preukázanou
skutočnosťou (keď konkretizuje, že s takýmito nekalými praktikami sa už niekoľkokrát stretol zo strany
advokátskej kancelárie JUDr. Stopku). Zároveň prvostupňový správny orgán taktiež sa vysporiadal s
návrhom disciplinárne obvineného, ktorý dal v priebehu disciplinárneho konania, ktorým žiadal zastaviť
disciplinárne konanie. V priebehu konania vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril, či prípadné zmierovacie
konanie môže mať vplyv na ďalší postoj navrhovateľa v tejto veci s akcentom na zastavenie konania.
Navrhovateľ prezentoval svoj názor nemožnosťou zmierovacieho konania, k čomu sa priklonil aj
disciplinárny senát, nakoľko dispozícia sťažovateľa (JUDr. Stopku) návrhom nie je možná. Prvostupňový
správny orgán taktiež odôvodnil svoje rozhodnutie o druhu a výmere disciplinárneho opatrenia, t.j.
upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 6 Zákona o advokácii úsilím o zmierenie
medzi sťažovateľom a disciplinárne obvineným.

Taktiež druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia naplnil náležitosti, ktoré sú
na odôvodnenie kladené v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Keďže sa jedná o odvolacie
rozhodnutie, musí z neho najmä byť zrejmé, ako sa odvolací orgán vyrovnal s odvolaním voči
prvostupňovému rozhodnutiu. Z tohto uhla pohľadu je potom dôležitý obsah podaného odvolania.
Žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci,
ani samotnú nezrozumiteľnosť prvostupňového správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (ktoré
namietal až v správnej žalobe), ale jeho jedinou odvolacou námietkou bolo, že disciplinárne konanie malo
byť zastavené z dôvodu uskutočnenia zmierovacieho konania. S touto námietkou sa žalovaný správny
orgán vysporiadal dostatočne, keď konštatoval, že podľa § 13 Disciplinárneho poriadku podmienka na
zastavenie tohto konania splnená nebola, pričom § 13 Disciplinárneho poriadku stanovuje konkrétne
skutkové podstaty, kedy môže dôjsť k zastaveniu disciplinárneho konania. Pokiaľ žalobca priamo na
pojednávaní pred odvolacím správnym orgánom len všeobecne uviedol, že v priebehu prvostupňového
konania nebol dodržaný postup určený Zákonom o advokácii a Disciplinárnym poriadkom a disciplinárny
senát nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom, táto námietka je nekonkrétna a nie je z nej možné
vyvodiť, akú konkrétne pochybenie mal žalobca na mysli ohľadne namietaného nedostatočného zistenia
skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov je preto potrebné konštatovať, že či už prvostupňové
rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie obsahujú všetky náležitosti, ktoré na ne kladie buď zákon
č. 586/2003 Z.z., Disciplinárny poriadok SAK alebo Trestný poriadok. Táto námietka je teda v celom
rozsahu nedôvodná.

Čo sa týka námietky, že žalovaný nedostatočne preskúmal dôvod jeho odvolania, najmä skutkový
stav, ktorý spoľahlivo nezistil, k tomu súd uvádza, že jeho odvolanie neobsahovalo námietku
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V odvolaní z 25.07.2013 túto námietku žalobca vôbec
nevzniesol, preto žalobný bod, že z tohto dôvodu nebolo dostatočne preskúmané jeho odvolanie z
25.07.2013, je zavádzajúci a v rozpore so skutočnosťou. Čo sa týka riadneho zistenia skutkového
stavu, správne orgány dostatočne posúdili text listu podpísaného žalobcom zo dňa 11.08.2010 ako
nekorektný a neslušný. Zároveň samotný žalobca predložil zápisnicu zo zmierovacieho konania zo dňa
16.05.2013 medzi ním a JUDr. Miroslavom Stopkom, z ktorej je zrejmé, že skutočnosť, ktorú uviedol v
inkriminovanom liste adresovanom SaS ohľadne konštatovania nekalých praktík zo strany advokátskej
kancelárie JUDr. Stopku nie je pravdivá. Vykonaním týchto dôkazov bol skutkový stav veci dostatočne
zistený na to, aby bolo možné subsumovať toto konanie žalobcu pod skutkovú podstatu § 56 ods.
1 Zákona o advokácii v spojení s § 14 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, v ktorom sa uvádza, že
vyjadrenie advokáta má byť vecné a neosobné a nesmie byť vedome nepravdivé. Uvedené súd uvádza
len na okraj, pretože keďže žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu tieto skutočnosti
absolútne nenamietal, nie je možné vyčítať odvolaciemu správnemu orgánu, že sa skutkovými
okolnosťami, ktoré medzi účastníkmi sporné neboli, ako spornými či dostatočne nepreukázanými ani
nezaoberal. Samotné konštatovanie žalobcu na pojednávaní pred žalovaným správnym orgánom, keď
jednou vetou konštatoval, že disciplinárny senát nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom, nie je



relevantnou námietkou, na ktorú by odvolací správny orgán mal reagovať doplnením zistenia skutkového
stavu veci, keď žalobca konkrétnymi tvrdeniami neupresnil, v čom vidí nedostatočne zistený skutkový
stav veci. Toto jeho konštatovanie je nepostačujúci v kontexte zisteného skutkového stavu (preukázanie
žalobcom podpísaného listu zo dňa 11.08.2010, predloženie zmieru zo dňa 16.05.2013, ktorým sa
za výrok v liste z 11.08.2010 ospravedlnil a potvrdil ho ako nepravdivý), pričom skutkový stav sám
žalobca urobil nesporným, keď listinný dôkaz - zmier zo dňa 16.05.2013 predložil. Námietka je preto
čisto účelová.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca
v konaní úspešný nebol, nemá právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.