Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200787 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200787.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, práv. zastúpená JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom S. X, W., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. I ODS-22/13:3401/2011 zo dňa 04.12.2013, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory (ďalej SAK) č.k.: DS III.23/12:3401/2011 zo dňa 30.05.2013 disciplinárny senát uznal disciplinárneho obvineného JUDr. Ladislava Ščuryho, advokáta so sídlom v Čadci, za vinného, že v liste adresovanom SaS, ul. Čajakova 18, Bratislava, datovanom v Čadci 11.08.2010, nazvanom „Vyjadrenie k podnetom na začatie trestného stíhania zo dňa 28.07.2010“, uviedol medzi iným toto: „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že vyššie uvedené podnety na začatie trestného stíhania boli podané účelovo na diskreditáciu P.. U. F. v rámci predvolebnej kampane. Mám dôvodné podozrenie, že predmetné podnety boli spísané advokátskou kanceláriou JUDr. Stopku, ktorý je právnym zástupcom jedného z kandidátov na primátora mesta Čadca a poslanca do mestského zastupiteľstva za inú politickú stranu. Týmito podnetmi na začatie trestného stíhania chce zrejme zdiskreditovať Vášho kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva P.. U. F.. S takýmito nekalými praktikami som sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku. To je všetko, čo chcem uviesť a ostávam s pozdravom. Podpis, JUDr. Ladislav Ščury, školiteľ advokátskeho koncipienta P.. U. F.“, čim sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, pretože závažným spôsobom porušil ustanovenie § 14 ods. 2 Advokátskeho poriadku schváleného konferenciou advokátov 19.06.2010, pretože vyjadrenie advokáta má byť vecné, neosobné a nesmie byť vedomé nepravdivé. Podľa § 56 ods. 6 cit. zákona disciplinárny senát upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Zároveň rozhodol o paušálnych trovách konania. V odôvodnení uviedol, že konanie začalo na základe návrhu predsedu Revíznej komisie SAK zo dňa 23.02.2012. Dňa 22.05.2013 bolo doručené DK SAK podanie označené ako Oznámenie o uzatvorení zmieru - odpoveď na predvolanie na odročené pojednávanie na deň 30.05.2013, z ktorého je zrejmé, že vzťahy medzi JUDr. Ščurym a JUDr. Stopkom sa dostali do korektnejšej a kolegiálnejšej roviny, prinajmenšom je z predmetného podania viditeľná snaha o zlepšenie vzťahov. Disciplinárny senát uzavrel, že je v predmetnej veci preukázané, že sa disciplinárne obvinený dopustil skutku, ktorý je disciplinárnym previnením. Text, pod ktorý sa podpísal disciplinárne obvinený, nemožno posúdiť ako korektný a slušný. Disciplinárne obvinený v liste najskôr formuluje svoju domnienku: „Mám dôvodné podozrenie, že predmetné podnety boli spísané advokátskou kanceláriou JUDr. Stopku...“ V závere však už uvádza: „S takýmito nekalými praktikami som sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku.“ Svoju domnienku tak v závere listu disciplinárne obvinený už nepovažuje len za podozrenie, ale nadväzuje na ňu, akoby bola preukázanou skutočnosťou. Takéto zavádzajúce konštrukcie nemožno považovať za korektné a preto sa disciplinárny senát stotožnil s návrhom navrhovateľa. Uvedený skutok je podľa disciplinárneho senátu disciplinárnym previnením podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii. Preto disciplinárny senát podľa § 25 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK schváleného konferenciou advokátov 19.06.2010 uznal disciplinárneho obvineného za vinného zo spáchania predmetného skutku. Zároveň vzal do úvahy úsilie o zmierenie, ktoré vynaložil disciplinárne obvinený a aj priaznivú odozvu JUDr. Stopku, čo sa napokon premietlo do upustenia od uloženia disciplinárneho opatrenia. Pri rozhodovaní o druhu a výmere disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát zohľadnil predovšetkým závažnosť previnenia a súvisiace okolnosti a najmä úsilie o zmiernenie, preto upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 6 Zákona o advokácii. Voči uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Poukázal, že v priebehu prejednávania disciplinárneho previnenia niekoľkokrát konzultoval vec so zástupcom revíznej komisie. Pochopil to tak, že pokiaľ s JUDr. Stopkom dôjde k úspešnému zmierovaciemu konaniu, zoberie zástupca revíznej komisie podľa § 21 písm. a) návrh späť a disciplinárny senát podľa § 20 ods. 2 písm. a) konanie zastaví. Myslí si, že v tomto konaní sú tak vážne dôvody na zastavenie disciplinárneho konania, že III. disciplinárny senát mal na tieto prihliadať. Mal prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to tie, že sa s dotknutým advokátom JUDr. Stopkom zmieril a navyše za svoje konanie sa mu ospravedlnil. Už samotné prejednanie disciplinárneho previnenia, ktoré viedlo k zmierovaciemu konaniu a následnému uzatvoreniu zmieru medzi advokátmi, by malo SAK stačiť na uzatvorenie veci, čím SAK dosiahla účel, ktorým je dozorovať činnosť advokátov ako svojich členov a v prípade konfliktu medzi nimi sa snažiť tieto vyriešiť k spokojnosti advokátov ako členov komory ako i k spokojnosti orgánov komory. Žiadal disciplinárne konanie zastaviť. O tomto odvolaní rozhodoval žalovaný správny orgán, ktorý prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení uviedol, že na pojednávaní odvolacieho konania bol prítomný disciplinárne obvinený, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania, mení však petit svojho návrhu a žiada, aby odvolací disciplinárny senát zrušil napadnuté rozhodnutie, nakoľko v priebehu prvostupňového konania nebol dodržaný postup určený Zákonom o advokácii, Disciplinárnym poriadkom a disciplinárny senát nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom. Svoje vyjadrenie a zmenu petitu nekonkretizoval. Odvolací disciplinárny senát zaujal stanovisko, že odvolanie disciplinárneho obvineného nie je dôvodné. Stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, pokiaľ ide o procesnú stránku - zastavenie konania ako aj vyhodnotenie skutku ako disciplinárne previnenie. Odvolací orgán sa stotožnil s tým, že text, pod ktorý sa podpísal disciplinárne obvinený, nemožno posúdiť ako korektný a slušný. Poukázal, že disciplinárny senát oboznámil listinné dôkazy, a to kompletný disciplinárny spis ako aj podstatný obsah sťažnostného spisu, kde bol aj záznam s vyjadrením sťažovateľa. Odvolací senát sa stotožnil aj s názorom navrhovateľa, pokiaľ ide o procesnú stránku veci - zastavenie konania, keďže podľa § 13 Disciplinárneho poriadku podmienka na zastavenie konania nebola splnená. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol: Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal priebehom celého disciplinárneho konania, avšak svoje rozhodnutie odôvodnil veľmi stroho, pričom mal v zmysle § 21 ods. 5 Disciplinárneho poriadku odôvodniť všetky skutočnosti, ktoré boli v rámci dokazovania zistené. Vôbec sa nevyjadril k jeho procesným návrhom v odvolaní zo dňa 25.07.2013 a ani neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Je totiž potrebné v ňom uviesť náležitosti v zmysle § 21 ods. 3 Disciplinárneho poriadku, medzi ktoré určite patrí to, že odvolací orgán je povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú správnu úvahu použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný orgán nedodržal zákonné náležitosti rozhodnutia, pričom nedostatočne preskúmal dôvody jeho odvolania, najmä skutkový stav, ktorý ani spoľahlivo nezistil. Navrhol, aby žalovaný opätovne preskúmal okolnosti skutku a riadne sa ním zaoberal. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.07.2014. Konštatoval, že žalovaný sa vysporiadal s námietkami, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uvádzal a zhrnul ich v odôvodnení jeho rozhodnutia. Predpis komory, ktorým je Advokátsky poriadok SAK uložil advokátom v § 14 ods. 2 povinnosť uvádzať vyjadrenie tak, aby bolo vecné a neosobné. Vyjadrenie advokáta nesmie byť ani vedome nepravdivé. Plnenie týchto povinností zodpovedá vo vzťahoch medzi advokátmi i požiadavkám stavovskej kolegiality. Skutočnosť, že žalobca porušil svoju povinnosť, čim sa dopustil disciplinárneho previnenia, nespochybnil ani sám žalobca, keď porušenie povinnosti priznal v bode 1 zmieru zo dňa 16.05.2013 slovami: Advokát JUDr. Ladislav Ščury sa ospravedlňuje advokátovi JUDr. Miroslavovi Stopkovi za výrok uvedený v liste zo dňa 11.08.2010 adresovanom SaS, Bratislava, že „S takýmito nekalými praktikami som sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku“ a potvrdzuje, že táto skutočnosť nie je pravdivá (č.l. 48 disciplinárneho spisu SAK). V napadnutom rozhodnutí sa rozhodujúci orgán zaoberal všetkými výhradami, ktoré žalobca uvádza v žalobe, svoje rozhodnutie riadne a požiadavkám zodpovedajúcim spôsobom zdôvodnil a na ich úplný obsah žalovaná poukazuje. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných dôvodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Súčasťou správneho spisu je zápisnica napísaná 16.05.2013 v Trenčianskych Tepliciach vo veci zmierovacieho konania podľa § 15 Advokátskeho poriadku SAK medzi advokátom - navrhovateľom zmieru JUDr. Ladislavom Ščurym a advokátom JUDr. Miroslavom Stopkom. Účastníci zmierovacieho konania potvrdzujú a svojím podpismi na tejto zápisnici prehlasujú, že medzi nimi došlo k uzavretiu nasledovného zmieru v dvoch bodoch: 1. Advokát JUDr. Ladislav Ščury sa ospravedlňuje advokátovi JUDr. Miroslavovi Stopkovi za výrok uvedený v liste zo dňa 11.08.2010 adresovanom SaS, Bratislava, že „s takýmito nekalými praktikami som sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku“ a potvrdzuje, že táto skutočnosť nie je pravdivá. Bod 2. zmieru sa netýka prejednávanej právnej veci. Uvedenú zápisnicu vo fotokópii predložil do správneho spisu samotný žalobca, a to podaním zo dňa 20.05.2013, v ktorom uvádza, že došlo medzi ním a sťažovateľom JUDr. Stopkom k uzatvoreniu zmieru, pričom zmierovacie konanie vykonal JUDr. Fiačan. Navrhol, aby revízna komisia zobrala návrh počas disciplinárneho konania späť podľa § 11 ods. 3 Disciplinárneho poriadku a následne podľa § 4 ods. 6 Disciplinárneho poriadku revízna komisia vec odložila. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom ku dňu 04.12.2013, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. Podľa § 56 ods. 6 cit. zákona, disciplinárny senát môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, ak prerokovanie disciplinárneho previnenia považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, na spôsob konania alebo mieru zavinenia. Podľa § 57 ods. 7 cit. zákona, ak tento zákon alebo disciplinárny poriadok komory priamo neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania, použijú sa primerane ustanovenia osobitného predpisu. 17) 17) Trestný poriadok. Podľa § 75 ods. 3 cit. zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu, 20) ak nie je ustanovené inak. 20) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 20 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK schváleného konferenciou advokátov 19.06.2010, rozhodnutie obsahuje označenie senátu, o rozhodnutie ktorého ide, mená a priezviská členov senátu, ktorý sa na rozhodovaní zúčastnili, dátum a miesto vyhlásenia rozhodnutia, výrok rozhodnutia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili, odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné a poučenie o opravnom prostriedku. Výrok, ktorým sa disciplinárne obvinený uznáva za vinného alebo ktorým sa spod disciplinárneho návrhu oslobodzuje, musí presne označiť disciplinárne previnenie (skutok), ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a s uvedením právnej kvalifikácie, ale aj s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným, ako aj výrok o disciplinárnom opatrení a náhrade trov disciplinárneho konania. Podľa § 25 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, senát uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že skutok je disciplinárnym previnením v zmysle § 56 ods. 1 Zákona o advokácii. Podľa § 25 ods. 2 Disciplinárneho poriadku, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia senát prihliadne na závažnosť previnenia, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na osobu disciplinárne obvineného a na jeho osobné a rodinné pomery. Podľa § 25 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK, senát upustí od uloženia disciplinárneho opatrenia, ak zistí, že sú splnené podmienky § 56 ods. 5 Zákona o advokácii (účinného ku dňu vydania Disciplinárneho poriadku, t.j. ku dňu 19.06.2010). Podľa § 14 ods. 2 Advokátskeho poriadku schváleného konferenciou advokátov dňa 19.06.2010, vyjadrenie advokáta má byť vecné a neosobné a nesmie byť vedome nepravdivé. Krajský súd v Žiline konštatuje, že žalobné dôvody sú v celom rozsahu nedôvodné a nemôžu byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka dôvodu, ktorý žalobca konkretizoval ako nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď podľa neho v odôvodnení absentuje, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ide o citáciu § 47 ods. 3 Správneho poriadku), súd uvádza nasledovné: Žalobca nesprávne aplikuje ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku na danú vec. Správny poriadok sa na disciplinárne konanie podľa § 75 ods. 3 v spojení s § 57 ods. 7 zákona č. 586/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nevzťahuje. Na disciplinárne konanie a na práva a povinnosti účastníkov tohto konania sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku (poznámka 17) k § 57 ods. 7 cit. zákona) a to vtedy, ak konkrétne postupy nie sú upravené prioritne v Zákone o advokácii alebo v Disciplinárnom poriadku komory. Konkrétne na náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia sa v prvom rade aplikuje § 58 ods. 6 Zákona o advokácii a § 20 ods. 3 Disciplinárneho poriadku. Tieto ustanovenia konkrétne neuvádzajú, aké náležitosti má mať odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa disciplinárne obvinený uznáva za vinného. Vzhľadom na túto okolnosť je potrebné použiť § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Tieto náležitosti prvostupňové rozhodnutie obsahuje, keď v stručnosti uviedlo, ktoré okolnosti mal prvostupňový správny orgán za preukázané, ako aj akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Konštatoval, že tvrdenia obsiahnuté v liste žalobcu datovanom 11.08.2010 adresovanom SaS v Bratislave sú jednak len domnienkou (keď žalobca vyslovuje dôvodné podozrenie, že podnety boli spísané advokátskou kanceláriou JUDr. Stopku), avšak na záver už tieto zavádzajúce konštrukcie nepovažuje za podozrenie, ale nadväzuje na ne, akoby boli preukázanou skutočnosťou (keď konkretizuje, že s takýmito nekalými praktikami sa už niekoľkokrát stretol zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku). Zároveň prvostupňový správny orgán taktiež sa vysporiadal s návrhom disciplinárne obvineného, ktorý dal v priebehu disciplinárneho konania, ktorým žiadal zastaviť disciplinárne konanie. V priebehu konania vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril, či prípadné zmierovacie konanie môže mať vplyv na ďalší postoj navrhovateľa v tejto veci s akcentom na zastavenie konania. Navrhovateľ prezentoval svoj názor nemožnosťou zmierovacieho konania, k čomu sa priklonil aj disciplinárny senát, nakoľko dispozícia sťažovateľa (JUDr. Stopku) návrhom nie je možná. Prvostupňový správny orgán taktiež odôvodnil svoje rozhodnutie o druhu a výmere disciplinárneho opatrenia, t.j. upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 6 Zákona o advokácii úsilím o zmierenie medzi sťažovateľom a disciplinárne obvineným. Taktiež druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia naplnil náležitosti, ktoré sú na odôvodnenie kladené v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Keďže sa jedná o odvolacie rozhodnutie, musí z neho najmä byť zrejmé, ako sa odvolací orgán vyrovnal s odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu. Z tohto uhla pohľadu je potom dôležitý obsah podaného odvolania. Žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vo veci, ani samotnú nezrozumiteľnosť prvostupňového správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (ktoré namietal až v správnej žalobe), ale jeho jedinou odvolacou námietkou bolo, že disciplinárne konanie malo byť zastavené z dôvodu uskutočnenia zmierovacieho konania. S touto námietkou sa žalovaný správny orgán vysporiadal dostatočne, keď konštatoval, že podľa § 13 Disciplinárneho poriadku podmienka na zastavenie tohto konania splnená nebola, pričom § 13 Disciplinárneho poriadku stanovuje konkrétne skutkové podstaty, kedy môže dôjsť k zastaveniu disciplinárneho konania. Pokiaľ žalobca priamo na pojednávaní pred odvolacím správnym orgánom len všeobecne uviedol, že v priebehu prvostupňového konania nebol dodržaný postup určený Zákonom o advokácii a Disciplinárnym poriadkom a disciplinárny senát nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom, táto námietka je nekonkrétna a nie je z nej možné vyvodiť, akú konkrétne pochybenie mal žalobca na mysli ohľadne namietaného nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov je preto potrebné konštatovať, že či už prvostupňové rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie obsahujú všetky náležitosti, ktoré na ne kladie buď zákon č. 586/2003 Z.z., Disciplinárny poriadok SAK alebo Trestný poriadok. Táto námietka je teda v celom rozsahu nedôvodná. Čo sa týka námietky, že žalovaný nedostatočne preskúmal dôvod jeho odvolania, najmä skutkový stav, ktorý spoľahlivo nezistil, k tomu súd uvádza, že jeho odvolanie neobsahovalo námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V odvolaní z 25.07.2013 túto námietku žalobca vôbec nevzniesol, preto žalobný bod, že z tohto dôvodu nebolo dostatočne preskúmané jeho odvolanie z 25.07.2013, je zavádzajúci a v rozpore so skutočnosťou. Čo sa týka riadneho zistenia skutkového stavu, správne orgány dostatočne posúdili text listu podpísaného žalobcom zo dňa 11.08.2010 ako nekorektný a neslušný. Zároveň samotný žalobca predložil zápisnicu zo zmierovacieho konania zo dňa 16.05.2013 medzi ním a JUDr. Miroslavom Stopkom, z ktorej je zrejmé, že skutočnosť, ktorú uviedol v inkriminovanom liste adresovanom SaS ohľadne konštatovania nekalých praktík zo strany advokátskej kancelárie JUDr. Stopku nie je pravdivá. Vykonaním týchto dôkazov bol skutkový stav veci dostatočne zistený na to, aby bolo možné subsumovať toto konanie žalobcu pod skutkovú podstatu § 56 ods. 1 Zákona o advokácii v spojení s § 14 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, v ktorom sa uvádza, že vyjadrenie advokáta má byť vecné a neosobné a nesmie byť vedome nepravdivé. Uvedené súd uvádza len na okraj, pretože keďže žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu tieto skutočnosti absolútne nenamietal, nie je možné vyčítať odvolaciemu správnemu orgánu, že sa skutkovými okolnosťami, ktoré medzi účastníkmi sporné neboli, ako spornými či dostatočne nepreukázanými ani nezaoberal. Samotné konštatovanie žalobcu na pojednávaní pred žalovaným správnym orgánom, keď jednou vetou konštatoval, že disciplinárny senát nezistil skutkový stav dostatočným spôsobom, nie je relevantnou námietkou, na ktorú by odvolací správny orgán mal reagovať doplnením zistenia skutkového stavu veci, keď žalobca konkrétnymi tvrdeniami neupresnil, v čom vidí nedostatočne zistený skutkový stav veci. Toto jeho konštatovanie je nepostačujúci v kontexte zisteného skutkového stavu (preukázanie žalobcom podpísaného listu zo dňa 11.08.2010, predloženie zmieru zo dňa 16.05.2013, ktorým sa za výrok v liste z 11.08.2010 ospravedlnil a potvrdil ho ako nepravdivý), pričom skutkový stav sám žalobca urobil nesporným, keď listinný dôkaz - zmier zo dňa 16.05.2013 predložil. Námietka je preto čisto účelová. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, nemá právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.