Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/118/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200799 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5014200799.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Súd návrh na vyslovenie povinností Okresnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy začať priestupkové konanie a vo veci rozhodnúť zamieta. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 24.06.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodnúť a začať priestupkové konanie a vo veci rozhodnúť v zákonnej lehote pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskeho spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1144/2013 na tom skutkovom základe, že M. Y. mal dňa XX.XX.XXXX v čase asi o 4.00 hod v budove Mestskej polície Žilina, na Ul. Hollého vulgárne nadávať Mgr. L. J. a B. M.. V návrhu prokurátor uviedol, že dňa 05.06.2013 bola Obvodnému úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy odovzdaná vec, zadokumentovaná Mestskou políciou Žilina, z obsahu ktorej vyplývalo podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Zákona o priestupkoch. Skutok bol na základe oznámenia ustálený tak, že M. Y. mal dňa XX.X.XXXX v čase asi o 4.00 hod. v budove Mestskej polície Žilina, na Ul. Hollého 11 vulgárne nadávať Mgr. L. J. a B. M.. Obvodný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 17.06.2013 vyhotovil záznam sp. zn. 2013/14337/1144/2BD, ktorým vec odložil podľa § 66 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch z dôvodu, že konanie nenapĺňa znaky priestupku. Správny orgán dospel k právnemu záveru, že skutok nie je priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1, písm. a/ Zákona o priestupkoch, pričom tento záver je v súlade s judikatúrou Krajského súdu v Žiline, konkrétne rozhodnutím sp. zn. 23Sp/12/2007 zo dňa 15.01.2008, v ktorom súd vyjadril právny názor, že príslušníci PZ sú titulom svojej funkcie povinný strpieť vyjadrenia účastníkov konania na postup správneho orgánu, či už objasňujúceho priestupok alebo rozhodujúceho o priestupku. Dňa 28.03.2014 pod sp. zn. Pd 29/14/5511 podala Okresná prokuratúra v Žiline upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ktorým sa domáhala odstránenia nečinnosti Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy vo vzťahu k vykonaniu priestupkového konania, vedeného pod sp. zn. 1144/2013. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy podanému upozorneniu prokurátora nevyhovel a listom sp. zn. OU-ZA-OWS2/A/2014/08748/643 zo dňa 22.04.2014 toto predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov listom sp. zn. OU-ZA-OPP1/2014/00425 zo dňa 20.05.2014 podanému upozorneniu nevyhovel. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov ako bezprostredne nadriadený orgán založil svoj nesúhlas s podaným upozornením prokurátora na argumentácii, že Zákon o priestupkoch nepozná pojem „verejný činiteľ". Z tohto dôvodu je potrebné analogicky aplikovať definíciu verejného činiteľa z Trestného zákona. Priestupok proti občianskemu spolunažívaniu je len protiprávnym konaním občana proti občanovi. Verejný činiteľ sa môže svojich práv na ochranu osobnosti domáhať v občianskom súdnom konaní. Takýto právny názor správneho orgánu, ktorý viedol k tomu, že správny orgán odmietol vykonať priestupkové konanie aj po upozornení prokurátorom na jeho nečinnosť, považoval prokurátor za nesprávny. Jeho pripustenie by znamenalo, že verejní činitelia, definovaní v ustanovení § 128 Trestného zákona, nepožívajú ochranu pred konaním páchateľa, ktoré by inak v prípade, ak by nesmerovalo proti verejnému činiteľovi, bolo nevyhnutne potrebné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Inými slovami nie je možné postihnúť deliktuálne spôsobilú fyzickú osobu za to, že vulgárne slovne atakuje verejného činiteľa, a to mimo ústneho pojednávania, či iného procesného konania, umožňujúceho uloženie poriadkového opatrenia. Je nesporné, že verejní činitelia z titulu svojej funkcie sú nevyhnutne vystavení oprávnenej či neoprávnenej kritike alebo invektívam. Preto možno akceptovať názor, že intenzita zásahu do osobnostných práv verejného činiteľa by mala byť v jeho prípade vyššia ako je to u iných fyzických osôb na to, aby bolo možné poskytnúť ochranu pred takýmto zásahom v zmysle ustanovení § 11 a nasl. Zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka. Uvedený záver však nemožno zovšeobecňovať, nakoľko takýto neoprávnený zásah má a aj musí mať z hľadiska intenzity hranicu. V prípade jej prekročenia sa občianskoprávny vzťah stáva aj vzťahom relevantným z hľadiska priestupkového práva, prípadne pri najzávažnejších neoprávnených zásahoch do osobnostných práv aj vzťahom trestnoprávnym /napr. trestný čin ohovárania/. Ustanovenie § 49 ods. 1 Zákona o priestupkoch z hľadiska subjektu ochrany neposkytuje ochranu len „občanom“, ale túto ochranu poskytuje komukoľvek, akejkoľvek fyzickej osobe /cudzincovi, občanovi a aj verejnému činiteľovi/, čo je vyjadrené pojmom ,,inému“. To, že objektom priestupku je záujem spoločnosti na ochrane jej členov pred konaním páchateľa, ktoré je v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami občianskeho spolunažívania neznamená, že z jeho ochrany sú verejní činitelia vylúčení. Vulgárny prejav páchateľa, adresovaný inej fyzickej osobe a to bez ohľadu na miesto, na ktorom takýto prejav odznel /protiprávnosť konania nie je viazaná na miesta verejnosti prístupné/ je nepochybne priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, pričom až s poukazom na dokazovanie vykonané v rámci priestupkového konania bude zrejmé, či je takéto konanie páchateľa potrebné kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch alebo ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch / hrubé správanie sa/. Prokurátor záverom uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku predpokladom úspešnosti návrhu na odstránenie nečinnosti správneho orgánu je skutočnosť, že tento orgán bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, pričom považuje návrh za dôvodne podaný. Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie prokurátora ako návrh zmysle § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) proti nečinnosti orgánu verejnej správy a ďalej v konaní postupoval podľa ust. § 250t a nasl. O.s.p., t.j. podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. - Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 21.07.2014 uviedol, že mu bolo z Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy dňa 23.04.2014, pod číslom: OU-ZA- OVVS2/A/2014/08748/643 zo dňa 22.04.2014, doručené odstúpené upozornenie prokurátora pod sp. zn.: Pd 29/14/5511-5, zo dňa 28.03.2014. Dozorujúci prokurátor z dôvodu odstránenia porušenia zákonnosti navrhol prijať opatrenia a to konkrétne: - začať konanie o priestupku, vykonať dokazovanie a vydať administratívne rozhodnutie - do budúcnosti postupovať v súlade s právnymi predpismi. Odporca vyslovil nesúhlas s predmetným upozornením a stotožnil sa správnym názorom Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy a to z dôvodov, že hoci je preukázané, že podozrivý vyriekol expresívne vyjadrenia na adresu službukonajúcich policajtov Mgr. L. J. a B. M. v budove Mestskej polície, ale skutok sa mal stať v dobe, kedy obidvaja boli vo výkone služby, a teda požívali status verejného činiteľa. V predmetnej veci podozrivého ide o vzťah občana a verejných činiteľov (policajti vo výkone služby) a tento nie je možné kvalifikovať ako vzťah občana k občanovi, a teda podozrivý vyslovením inkriminovaných výrokov na adresu Mgr. L. J. a B. M. nemohol naplniť skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, ktoré sú obligatórnym obsahom každej skutkovej podstaty priestupku. Ak niektorý z obligatórnych znakov absentuje, skutková podstata priestupku nie je naplnená a zodpovednosť za priestupok nevznikne. Objektom pri priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch je občianske spolunažívanie vo vzťahu občana k občanovi, nie občana k verejnému činiteľovi. Odvolací správny orgán vyslovil svoj právny názor, že ak sa Mgr. L. J. a B. M. cítia byť dotknutí na svojich právach, majú právo domáhať sa ochrany svojej osobnosti prostredníctvom súdov Slovenskej republiky, v rámci občianskoprávneho konania. Odporca v rámci „vybavenia Upozornenia prokurátora" uviedol, že prvostupňový správny orgán procesné pochybil, keď na základe postúpeného administratívneho spisu z Mestskej polície nevyzval oznamovateľov priestupku Mgr. L. J. a B. M., uvádzajúcich v zázname o podaní oznámenia priestupku zo dňa 29.05.2013 na Mestskej polícii Žilina, že podozrivý ich urazil, k podaniu návrhu na prejednanie priestupku podľa § 68 Zákona o priestupkoch. Až v prípade, keby oznamovatelia priestupku nepodali tento návrh na prejednanie priestupku (ďalej len návrh), prvostupňový správny orgán mal konanie odložiť podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch. V situácii, kedy by oznamovatelia priestupku podali návrh, správny orgán mal vytýčiť ústne pojednávanie vo veci a vydať rozhodnutie, ktorým by však bolo konanie vo veci podozrivého zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, keďže skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že zopakovanie celého administratívneho konania by nemalo žiadny vplyv na meritum veci, nakoľko išlo o konanie, ktoré nie je priestupkom a navrhovatelia by boli v zmysle zákonných ustanovení odkázaní na občianskoprávne konanie na príslušnom súde. Odporca zotrváva na tom, že postup vtedajšieho Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy v zmysle odloženia veci pod číslom 2013/14337/1144/2BD zo dňa 17.06.2013, napriek porušeniu vyššie procesného postupu, ktorým správny orgán realizoval svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, nevybočil z medzí právnych noriem a tak sa odporca stotožňuje s tým, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nebolo vyhovené upozorneniu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, č. Pd 29/14/5511 zo dňa 28.03.2014. Krajský súd posúdil navrhovateľom tvrdenú nečinnosť odporcu v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 2 O.s.p. prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa § 67 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podľa § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 67 ods. 3 Zákona o priestupkoch ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre postúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr do 30 dní. Podľa § 68 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len "navrhovateľ"). Z § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. vyplýva, že podmienkou toho, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať je 1) dôvodnosť návrhu a 2) prípustnosť návrhu. Dôvodnosť návrhu: Nečinnosť ako nezákonný, negatívny jav správneho orgánu nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že zákon neukladá orgánom verejnej správny konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s etikou či morálkou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Súd pri ukladaní povinnosti správnemu orgánu niečo konať a rozhodnúť sa pri otázke dôvodnosti návrhu musí zaoberať aj tým, z akého dôvodu bol správny orgán nečinný - zákon vyžaduje, že sa musí jednať o vážny dôvod. Teda súd nerozhoduje o vyslovení povinnosti správnemu orgánu povinnosť konať pri zistení akejkoľvek nečinnosti, ale musí vziať do úvahy stupeň závažnosti skutočností, pre ktoré správny orgán nekonal. Pri preskúmavaní zákonnosti nečinnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Prípustnosť návrhu: Prokurátor môže podať návrh v tomto konaní iba vtedy, ak je orgán verejnej správy nečinný aj po upozornení prokurátorom. Ak prokurátor zistí v postupe orgánu verejnej správy skutočnosť, že dochádza k zbytočným prieťahom v procese rozhodovania, na účely odstránenia nezákonného stavu môže podať orgánu verejnej správy upozornenie (§ 28 a 29 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre). Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo v tej istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu. Bezprostredne nadriadený orgán a dozerajúci orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora orgánom verejnej správy alebo prokurátorom. Ak napriek tomu orgán verejnej správy, jeho bezprostredne nadriadený orgán alebo dozerajúci orgán nereaguje na upozornenie prokurátora a vo veci nekoná, prokurátor môže podať návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 2 O.s.p. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Súd mal za to, že chronológia prípadu nebola medzi účastníkmi sporná, a preto odkazuje na rekapituláciu priebehu veci v návrhu prokurátora. V danom prípade prokurátor pred podaním návrhu na súd podal upozornenie prokurátora proti nečinnosti, ktorému zo strany nadriadeného orgánu nebolo vyhovené. V konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy súd v zmysle § 250t ods. 4 O.s.p. uloží správnemu orgánu povinnosť konať a rozhodnúť v správnom konaní, pričom správnemu orgánu neurčuje spôsob ani formu rozhodnutia. Nečinnosť predpokladá existenciu správneho konania a povinnosti orgánu konať spôsobom stanoveným príslušným právnym predpisom (§ 250t ods. 1 O.s.p.). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2012, sp. zn. 3 Nds/1/2012) Prostredníctvom ustanovenia § 250t O.s.p. poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné. Výrok súdneho rozhodnutia v konaní podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. znie tak, že súd ukladá odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť o veci navrhovateľa XY v stanovenej lehote, (napr. o odvolaní navrhovateľa, o námietkach navrhovateľa, o žiadosti navrhovateľa). Prokurátor sa petitom domáhal vyslovenia uloženia povinnosti odporcovi začať priestupkové konanie a rozhodnúť v ňom. Domáhať sa začatia konania možno vtedy, ak správny orgán má stanovenú povinnosť začať konanie a boli na to splnené všetky zákonné predpoklady. Účelom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je odstrániť prieťahy v postupe správneho orgánu. Priestupkové konanie začína bezodkladne, najneskôr do 30 dní po tom, čo správny orgán získal podklad na začatie konania o priestupku, ak správny orgán vec neodložil, ani nezistil dôvod pre postúpenie veci inému orgánu. Či oznámenie odôvodňuje začatie priestupkového konania alebo nie, je na posúdení správneho orgánu príslušného na rozhodnutie. V predmetnej veci nemal odporca stanovenú povinnosť začať priestupkové konanie. Či správny orgán začne, alebo nezačne priestupkové konanie, je v jeho dispozičnej sfére. V konkrétnej veci zásada oficiality bola dokonca prelomená a predpokladom na to, aby sa správny orgán priestupkom zaoberal, bol návrh navrhovateľa v zmysle § 72 písm. d/ zákona o priestupkoch (postihnutej osoby). Za takýto návrh možno podľa názoru krajského súdu podľa obsahu považovať Záznam o podaní oznámenia priestupku zo dňa 29.05.2013, ktoré ma charakter oznámenia v zmysle § 67 ods. 2 z. č. 372/1990 Zb. Odporca posúdil oznámenie Mgr. J. a B.S. tak, že neodôvodňuje začatie konania o priestupku a vec odložil, teda adm. konanie, konkrétne priestupkové konanie nebolo ani začaté. Uvedený spôsob vybavenia veci je v dispozičnej sfére správneho orgánu. Je nepochybné, že pokiaľ správny orgán sa vecou zaoberá a rozhodne v určitej procesne relevantnej forme, napr. aj vydaním upovedomenia o odložení veci (ktoré nie je rozhodnutím v zmysle § 66 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.), nebol nečinný. Súd preto na tomto mieste musí zdôrazniť, že na základe uvedeného prokurátor nesplnil jednu zo základných podmienok požadovaných zákonom pre konanie o súdnej ochrane podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. a nepreukázal existenciu nezákonnej nečinnosti, proti ktorej právny poriadok prostredníctvom tejto časti poskytuje ochranu. Záverom krajský súd dodáva, že prokurátor v rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy v rámci správneho trestania nemá také právomoci ako v rámci trestného konania. Prokurátor v rámci správneho súdnictva musí dbať na ochranu práv tretích osôb. Ak by krajský súd rozhodol tak, ako sa dožadoval prokurátor, nepochybne by zasiahol do práv osoby podozrivej zo spáchania priestupku, voči ktorej by sa začalo priestupkové konanie. Jediná aktívne legitimovaná osoba, ktorá by sa mohla domáhať ochrany svojich verejných subjektívnych práv v prípade odloženia veci, sú oznamovatelia návrhového priestupku formou návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu verejnej správy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.